Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 27, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912212057
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7912212057.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: X. V. L., L..C..I.., L. L. T.

X, F., K.: XX XXX XXX, práv. zast. M. V., L..C..I.., L. L. T. X, F., K.: XX XXX XXX, proti žalovanému: T. R.,
W.. XX.XX.XXXX, M. F. V.I. XXX/XX, Y. M., práv. zast. E. V. Q., L..C..I.., L. L. F. Č.. X, V., o zaplatenie
4.489,75 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.07.XXXX sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
4.489,75 Eur, úroku z omeškania vo výške 125,95 Eur kapitalizovaného za obdobie od XX.XX.XXXX

H. XX.XX.XXXX zo sumy 3.794,37 Eur a 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 3.142,52 Eur od
XX.XX.XXXX do zaplatenia. Uplatnil si trovy konania.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 15C/81/2014-XXX zo dňa 24.03.XXXX tak, že žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.801,54 Eur, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 42,17 Eur
od 14.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur
od 14.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 48,14 Eur

od 14.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.01.2010 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od
14.02.2010 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.03.2010 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.04.2010
zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.05.2010 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.06.2010 zaplatenia,
zo sumy 48,41 Eur od 14.07.2010 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.08.2010 zaplatenia, zo sumy
48,41 Eur od 14.09.2010 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.11.2010 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od
14.12.2010 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.01.2011 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.02.2011
zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.03.2011 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.04.2011 zaplatenia,

zo sumy 48,45 Eur od 14.01.2011 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.06.2011 zaplatenia, zo sumy
48,41 Eur od 14.07.2011 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.08.2011 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od
14.09.2011 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.10.2011 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.11.2011
zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.12.2011 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.12.2011 zaplatenia,
zo sumy 48,41 Eur od 14.01.2012 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.02.2012 zaplatenia, zo sumy
48,41 Eur od 14.03.2012 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.04.2012 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur
od 14.05.2012 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.06.2012 zaplatenia, úrok z omeškania vo výške

8,75% zo sumy 48,41 Eur od 14.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.08.2012 do zaplatenia,
zo sumy 48,41 Eur od 14.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.10.2012 do zaplatenia, zo
sumy 48,41 Eur od 14.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.12.2012 do zaplatenia, zo sumy
48,41 Eur od 14.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 48,41Eur od 14.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.04.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 8,5% ročne zo sumy 48,41 Eur od 14.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.06.2013
do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.08.2013

do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.10.2013 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 48,41 Eur od 14.11.2013 do zaplatenia, zo
sumy 48,41 Eur od 14.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.01.2014 do zaplatenia, zo sumy
48,41 Eur od 14.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 48,41
Eur od 14.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.05.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo

výške 8,15% ročne zo sumy 48,41 Eur od 14.06.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán. Čiastočné
zamietnutie žaloby súd odôvodnil tým, že nesplnenie obligatórnej náležitosti vyžadovanej v § 4 ods. 2
písm. g), h) a j) zák. č. 258/2001 Z.z. je potrebné považovať poskytnutý úver vo výške 3.485,36 Eur
za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť len
to, čo mu žalobca poskytol. Z predloženej platobnej histórie vyplýva, že právny predchodca žalobcu

poskytol žalovanému úver vo výške 3.485,36 Eur, pričom žalovaný z tejto sumy zaplatil 683,82 Eur. Súd
považoval nárok žalobcu v časti zaplatenia sumy 2.801,54 Eur (rozdiel medzi 3.485,36 eur - 683,82 eur)
za dôvodný a na zaplatenie tejto sumy žalovaného zaviazal. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu ako
nedôvodný zamietol.

3. Proti uvedenému rozsudku v jeho vyhovujúcej časti (výrok I.), v jeho zamietavej časti (výrok II.) a voči
výroku o trovách konania (výrok III.) podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie.

4. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v V. Uznesením sp. zn. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa
10.04.XXXX odvolanie žalobcu voči zamietavej časti odmietol, keďže týmto výrokom rozsudku nebol

žalovaný dotknutý na svojich právach a rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania
zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej
inštancie bude aplikácia ustanovenie § 92 ods. 8 (pred 01.01.2009 v ust. 92 ods. 7) zákona o bankách,
ktorý upravuje zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky, t.j. 1/ pohľadávka banky môže byť postúpená, ak je splatná, a to až 2/

po predchádzajúcej písomnej výzve a 3/ omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky je
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, nakoľko sa súd prvej inštancie v odôvodnení v odôvodnení
napadnutého rozsudku s námietkou žalovaného nielen s odkazom na ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
ale aj s postúpením pohľadávky konkrétne nevysporiadal, t.j. z hľadiska vyhodnotenia skutkového stavu
veci s odkazom na následne právne posúdenie veci a to aj v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka,

§ 524 až § 530 Občianskeho zákonníka, so zohľadnením ustanovení o ochrane spotrebiteľa, predčasne
skutkovo a právne vec posúdil. Odvolací súd v tomto smere poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu SR, na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX A. H.E. XX.XX.XXXX a rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX A. H. XX.XX.XXXX. Uložil súdu prvého stupňa v ďalšom
konaní ex offo preskúmať aktívnu legitimáciu žalobcu a vo veci rozhodnúť v zmysle od 01.07.2016

účinných procesných ustanovení CSP, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, so zreteľom na
konkrétne odvolacie námietky žalovaného.

5. Výrok II. rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol nadobudol právoplatnosť dňom
XX.XX.XXXX.

6. Premetom sporu tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške sumu 2.801,54 Eur, 9% ročný
úrok z omeškania zo sumy 42,17 Eur od 14.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.09.2009
do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.11.2009
do zaplatenia, zo sumy 48,14 Eur od 14.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.01.2010

zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.02.2010 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.03.2010 zaplatenia,
zo sumy 48,41 Eur od 14.04.2010 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.05.2010 zaplatenia, zo sumy
48,41 Eur od 14.06.2010 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.07.2010 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od
14.08.2010 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.09.2010 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.11.2010
zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.12.2010 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.01.2011 zaplatenia,

zo sumy 48,41 Eur od 14.02.2011 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.03.2011 zaplatenia, zo sumy
48,41 Eur od 14.04.2011 zaplatenia, zo sumy 48,45 Eur od 14.01.2011 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od
14.06.2011 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.07.2011 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.08.2011
zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.09.2011 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.10.2011 zaplatenia,zo sumy 48,41 Eur od 14.11.2011 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.12.2011 zaplatenia, zo sumy
48,41 Eur od 14.12.2011 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.01.2012 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od
14.02.2012 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.03.2012 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.04.2012

zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.05.2012 zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.06.2012 zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 48,41 Eur od 14.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 48,41
Eur od 14.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 48,41
Eur od 14.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur
od 14.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur

od 14.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od
14.04.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 48,41 Eur od 14.05.2013
do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.07.2013
do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.09.2013 do
zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo
sumy 48,41 Eur od 14.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.12.2013 do zaplatenia, zo sumy

48,41 Eur od 14.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 48,41
Eur od 14.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od 14.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 48,41 Eur od
14.05.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 48,41 Eur od 14.06.2014
do zaplatenia a náhrada trov konania.

7. Žalobca dňa XX.XX.XXXX doručil súdu podanie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že súdu predložil
oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim
odoslanie tejto písomnosti žalovanému, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o
postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie
postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako

prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom
prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej
neexistencie. Namietal, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu, ako postupníka. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že
účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach

platnostipostúpeniapohľadávok,aleboibaopodmienkach,zasplneniaktorýchnedochádzakporušeniu
bankového tajomstva. Žalobca zastáva názor, že ani prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej
z § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky (žalovanému), ale administratívnu

zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Podľa
názoru žalobcu preto doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak banka pred postúpením pohľadávky písomne
nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524
Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že podľa prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol

žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1303 dní, teda súčet všetkých omeškaní
žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok.
V zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách žalobca zastaval názor, že právny jeho predchodca by konal
v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému
nezaslal.

8. Žalovaný v písomnom podaní, ktoré súdu doručil dňa 25.09.XXXX poukázal na 526 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého postúpenie pohľadávky je postupca povinný bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Pri uskutočňovaní takejto notifikácie musia byť zachované náležitosti
právneho úkonu v zmysle § 34 a násl. Občianskeho zákonníka. Postupca jednak musí uskutočniť

oznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi, ale na druhej strane musí takéto oznámenie aj vedieť
preukázať. Oznámenie postúpenia pohľadávky je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého
účinky nastávajú doručením dlžníkovi. Napriek tomu, že žalobca predložil k žalobe oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX a poštový podací hárok, z predložených listín nevyplýva,
že by predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému aj reálne doručené. Podací

hárok z XX.XX.XXXX nepreukazuje doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky. Týmto listinným
dôkazom žalobca len preukázal, že došlo k predloženiu čo do obsahu neznámej zásielky na prepravu
prostredníctvom subjektu L. T., E..L... Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalovaný predmetnú
zásielku prevzal. Žalovaný poprel, že by oznámenie o postúpení pohľadávky obdržal. V zmysleustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie C. XXX/XXXX), len relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky môže zakladať aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky. Relevantné oznámenie o postúpení pohľadávky znamená, že dlžník sa o

postúpení musí aj dozvedieť a teda, ak mu je postúpenie oznamované písomne, musí mu byť takéto
oznámenie doručené, musí sa dostať do jeho dispozície, čo má žalobca v konaní preukázať. Z ust. §
526 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť
(ktorou je relevantné oznámenie) voči dlžníkovi nesplnil, ako je to v prejednávanej veci, je potrebné,
aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupca. Na rozdiel od postupcu, ktorý postúpenie

pohľadávky dlžníkovi oznamuje bez toho, aby musel niečo preukazovať, v prípade postupníka je
potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal predložením písomnej zmluvy o postúpení
pohľadávky dlžníkovi. Keďže žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok nepredložil, nie je možné
konvalidovať nedostatok notifikačnej povinnosti a nie je možné skúmať existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávok, ktorá by preukazovala vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu. Pokiaľ žalobca
poukazoval na rozhodnutia súdov, ním prezentované závery vytrhol z kontextu jednotlivých rozhodnutí.

Pre platné postúpenie pohľadávky musia byť v zmysel § 92 ods. 8 Zákona o bankách splnené podmienky
a to písomná výzva banky klientovi, omeškanie klienta dlhšie ako 90 kalendárnych dní s plnením čo i
len časti peňažného záväzku. Žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca doručil žalovanému
písomnú výzvu. Žalovaný poprel, že by bol v omeškaní s plnením celého dlhu a v konaní nebolo
preukázané, že by právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu. Len za splnenia

týchto podmienok môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. V opačnom prípade tak
môže urobiť len so súhlasom klienta, ktorý súhlas žalovaný nikdy nedal. Žalovaný poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. X Z. XX/XXXX, v zmysle ktorého „podmienky podľa § 92
ods. 8 vety prvej Zákona o bankách“, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému

subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).
Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
pre rozpor so zákonom (39 Občianskeho zákonníka). Žalovaný poukázal na to, že stranou sporu vo
veci vedenej pod sp. zn. XCdo XX/XXXX bol dokonca aj sám žalobca a preto mu musia byť závery
citovaného rozsudku Najvyššieho súdu zrejmé. Pokiaľ sa jedná o súhlas klienta, žalovaný poukázal

na to, že ust. § 89 ods. 1 Zákona o bankách, ktoré bolo platné a účinné v čase uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávok (v r. XXXX) a zmluvy o úvere (r. XXXX) nebolo obsiahnuté takéto ustanovenie
týkajúce sa možnosti zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchýlne od zákona alebo od
osobitného predpisu. Uvedené bolo zavedené až novelou zák. č. 132/2013 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a v ust. § 89 bol vložený úplne nový odsek.
S prihliadnutím na túto skutočnosť preto nemožno v žiadnom prípade súhlas klienta odvodzovať od
ustanovenia obchodných podmienok, ktoré nemá zákonný základ.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to najmä so Zmluvou

o úvere a ďalších úverových produktov zo dňa XX.XX.XXXX, obchodnými podmienkami pre úver a
vydávanie a používanie platobnej karty, sadzobníkom poplatkov, platobnou históriou úverovej zmluvy,
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, poštovým podacím hárkom L. T. E..L..,
výsluchom žalovaného, oboznámením s ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise .

10. Dňa 13.06.XXXX uzavrel právny predchodca žalobcu, J. Y. E..L.. F., ako veriteľ, so žalovaným, ako
dlžníkom, Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch (ďalej len Zmluva), na základe ktorej poskytol
žalovanému úver vo výške 3.485,36 Eur (105.000,-Sk). Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 72
mesačnýchsplátkachpo75,98Eur(2.289,-Sk)splatnýchvždydo13.dňavmesiaci.Ročnápercentuálna
miera nákladov poskytnutého úveru bola 15,69%. Cena úveru bola dohodnutá sumou 5.470,62 Eur

(164.808,-Sk).

11. Podľa predloženej platobnej histórie a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 22.02.XXXX
žalovaný uhradil 9 splátok po 75,98 Eur, ktoré zaplatil dňa XX.XX.XXXX, H. XX.X.XXXX, XX.X.XXXX,
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX E. H. XX.XX.XXXX. Celkovo

tak zaplatil sumu 683,82 Eur. Splátku splatnú XX.XX.XXXX žalovaný nezaplatil a neuhradil ani ďalšie
splátky.12. Žalovaný svoj záväzok riadne a včas nesplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dohodnutých
splátok. Doklad o tom, že žalobca úver zosplatnil, súdu napriek výzve zo dňa 27.01.XXXX doručený
nebol.

13. Listom zo dňa 23.09.XXXX žalobca oznámil žalovanému, že spoločnosť J. Y. E..L.. F. uzavrela ako
postupca Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola pohľadávka spoločnosti vyplývajúca
zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX postúpená spoločnosti X. V. L. L..C..I.., ktorá sa stala veriteľom
uvedenej pohľadávky. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam vyzval žalobca žalovaného, aby svoje

plnenia od doručenia tohto oznámenia platil na účet spoločnosti X. V. L. L..C..I.., pod U. XXXXXXXXXX.

14. Podľa pripojeného poštového podacieho hárku odosielateľa, ktorým bola spoločnosť X. V. L.,
L..C..I.., bola zásielka odovzdaná L. T., E..L.., na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX.

15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že sa naďalej

pridržiava doteraz prezentovanej argumentácie, že aktívna legitimácia žalobcu je v tomto konaní daná
a preukázaná.

16. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že
vzhľadom na vykonané dokazovanie, zhodne so záväzným právnym názorom V. súdu sp. zn. XCo/

XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, bodu 27 citovaného rozhodnutia, zotrval na tom, že žalobca nemá v
konaní aktívnu legitimáciu. Žalobca nepreukázal platné postúpenie pohľadávky, nakoľko len samotná
kópia oznámenia postupcu bez doručenky, alebo bez dokladu o doručení dlžníkovi, keď postupca ani nie
je stranou tohto sporu, nemôže byť dostatočným pre unesenie dôkazného bremena aktívnej legitimácie.

17. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

18. Podľa ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu
alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi

ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi
rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo
lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

20. Podľa čl. 2 pís. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

21. Podľa č. 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony,

iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr
do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy
uzatvorené po 31.12.1994.

22. Podľa § 879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.04.2004, sa týmto zákonom preberajú

právneaktyEurópskychspoločenstievuvedenévprílohe,kdeokreminýchaktovjeuvedenáajSmernica
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. keďže citovanú
smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 01.04.2004, súd
posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj podľa tejto smernice.

23. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.24. Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

25. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

26. Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

27.Podľaust.§52ods.1zák.č.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

28. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola dňa 13.06.XXXX uzatvorená Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
žalovanému v sume 3.485,36 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 72 mesačných splátkach po
75,98 Eur. Niet sporu o tom, že žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu s právnym
predchodcom žalobcu porušil a s úhradou dlžnej sumy sa dostal do omeškania. Ku dňu postúpenia

pohľadávky žalovaný uhradil sumu 683,82 Eur. Splátku splatnú 13.04.XXXX žalovaný nezaplatil a
neuhradil ani ďalšie splátky. Dlžná suma ku dňu 23.09.XXXX (ku dňu postúpenia) predstavuje 4.489,75
Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 3.142,52 Eur, úroku vo výške 1.264,10 Eur a zmluvnej pokuty a
poplatkov vo výške 83,13 Eur (sankčné poplatky, poplatky za službu, za výber v hotovosti a iné poplatky).

31. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy niet sporu o tom, že predmetný zmluvný vzťah je
vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal
v trámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s dlžníkom, ak fyzickou
osobou, nepodnikateľom. Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou
a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v

Občianskom zákonníku. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať aj zákon č. 250/2007 Z.z., kde
v ust. § 2 písm. a) a b) je vymedzený pojem spotrebiteľ a predávajúci. Taktiež na uvedený právny vzťah
je potrebné aplikovať aj zák. č. 258/2001 Z.z., kde v ust. § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. je
špecifikovaný spotrebiteľský úver a zmluva o spotrebiteľskom úvere a v ust § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001
Z.z. je definovaný veriteľ a spotrebiteľ.

32. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

33. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

34. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., účinného ku dňu postúpenia pohľadávky, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnychdní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je

bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

35. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa
ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetnom konania.
Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme

hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na
strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca svoje nároky
voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú uzavrel so spoločnosťou J. Y. E..L.. F., tieto nároky mal

žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový
stav opodstatňuje záver, že postúpenie je voči dlžníkovi platné a účinné.

36. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď rozsudok NS SR sp. tzn. XCdo/XXX/XXXX).

37. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len

„banka“) je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „zákon o bankách“ alebo „zákon č. 483/2001 Z. z.“), ako
osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis) o postupovaní pohľadávok v
§ 524 až § 530 Občianskeho zákonníka, a to nadobudnutím účinnosti aktuálneho zákona o bankách
od 1. januára 2002. Ustanovenie § 92 ods. 8 (pred 1. januárom 2009 ustanovenie § 92 ods. 7) zákona

o bankách upravuje zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. Zákonom o bankách sú - odchylne od všeobecných pravidiel
o postúpení pohľadávky v Občianskom zákonníku - sprísnené pravidlá pri postupovaní pohľadávok z
bánk na iné subjekty .

38. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, neupravuje len administratívne povinnosti
banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam občianskeho
zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a násl.). Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za
ktorých môže banka bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a

contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť
pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok
uvedenýchvust.§92ods.8Zákonaobankách,jepotrebnépovažovaťzakonanievrozporesozákonom
a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianske zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo.

39. Z uvedeného vyplýva, že pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne
všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j. pohľadávka môže byť postúpená
(aj jej časť), ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a omeškanie klienta sosplnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Pre prehľadnosť
možno uviesť, že osobitným predpisom o spotrebiteľských úveroch podľa odkazu 87ac v § 92 ods. 8
zákona o bankách je § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov (Zákon

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov) a zároveň osobitným
predpisom o spotrebiteľských úveroch podľa odkazu 87ad v § 92 ods. 8 zákona o bankách je § 20 ods.
6 a 8 zák. č. 90/2016 Z. z. (Zákon o úveroch na bývanie).

40. Špeciálna úprava postúpenia pohľadávky banky bola po prvýkrát ustanovená už v zákone č. 21/1992

Zb. o bankách (v jeho § 38 ods. 9) v znení zákona č. 252/1999 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 11. októbra
1999 a vecne bola prebratá aj do nového (terajšieho) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Pritom v
terajšom zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách pôvodne (v období od 1. 1. 2002 do 31. 12. 2008) išlo o
§ 92 odsek 7 s tým, že od novelizácie vykonanej zákonom č. 552/2008 Z. z. ide o § 92 odsek 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách.

41. Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej právnej úprave
bola uzákonená z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom
dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou. Takéto postupovanie bánk voči ich klientom zákon o bankách doteraz výslovne
neupravoval, čo v praxi spôsobovalo vážne výkladové problémy pri riešení otázky, či by pri prípadom

postúpení pohľadávky banky voči jej klientovi došlo alebo nedošlo k porušeniu bankového tajomstva
s cieľom ochrany klientov bánk. Pritom bola dôležitá aj (pozn. teda nielen) skutočnosť, že ohrozenie /
úmyselné vyzvedanie alebo úmyselné vyzradenie/ bankového tajomstva v rozpore so zákonom o
bankách bolo od 1. 6. 1996 postihované podľa § 122 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb.)

42. Ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách boli s účinnosťou od 1. 1. 2017 doplnené bodom 3
článku II novelizačného zákona č. 299/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmto
doplnením § 92 ods. 8 zákona o bankách sa od 1. 1. 2017 reagovalo na medzičasom (od r. XXXX)

zakotvené osobitné zákonné pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
a aj pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie, ktoré sú ustanovením § 92 ods. 8
zákona o bankách nedotknuté.

43.Zákonobankáchč.483/2001Z.z.vosvojichustanoveniach§2ods.1a2vspojenís§3ods.1a2a§

5písm.b)ak)umožňujebankám(tedadržiteľombankovéhopovolenia)poskytovaťúveryajzpeňažných
prostriedkov získaných od iných osôb vo forme vkladov od verejnosti (čo je zákonom zakázané pre
každý subjekt bez bankového povolenia), pričom v záujme znemožnenia obchádzania tejto zákonnej
regulácie zároveň zákon o bankách (č. 483/2001 Z. z.) v § 92 odseku 8 (pôvodne odseku 7) striktne
reguluje možnosť postupovania pohľadávok z bankových úverov tak, aby nedochádzalo k postupovaniu

ešte nesplatných pohľadávok z bankových úverov (teda z tzv. živých bankových úverov), ale banky
(a pobočky zahraničných bánk) môžu postupovať výlučne banky svoje pohľadávky zodpovedajúce
peňažnému záväzku či časti peňažného záväzku bankového klienta, s ktorým je bankový klient v
omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní aj napriek písomnej výzve banky (alebo pobočky
zahraničnej banky), teda banky (aj pobočky zahraničných bánk) môžu postupovať výlučne banky svoje

splatné pohľadávky alebo splatné časti svojich pohľadávok. Navyše, v prípade postúpenia pohľadávky
banka ani pobočka zahraničnej banky (ako postupca) nie je zbavená svojich zákonných informačných
povinnosti podľa ustanovení § 526 ods. 1 a § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka (č. 40/1964 Z. z.),
podľa ktorých každý postupca (teda aj banka a pobočka zahraničnej banky ako postupca) povinne musí
postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, ale aj poskytovateľovi zábezpeky,

ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo inou zábezpekou.

44. Pokiaľ banka (postupca) zákonne postúpi svoje splatné pohľadávky svojmu zmluvnému partnerovi -
postupníkovi (napríklad nebankovému subjektu), tak táto banka síce môže pre tohto svojho zmluvného
partnera (postupníka) vykonávať správu ňou postúpených pohľadávok, a to za predpokladu, že banka

má udelené bankové povolenie na správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho
poradenstva, čo je banková činnosť podľa § 2 ods. 2 písm. d) zákon o bankách (č. 483/2001 Z. z. v
znení neskorších predpisov). Ani v takomto prípade však banka (ako postupca) nie je zbavená svojich
zákonných povinností - povinností podľa § 526 ods. 1 prvej vety a podľa § 528 ods. 1 Občianskehozákonníka - bez zbytočného odkladu postúpenie pohľadávky oznámiť dlžníkovi, ale aj ručiteľovi, ak
splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené ručením.

45. Je nevyhnutné poukázať aj na skutočnosť, že Slovenská republika je zaviazaná zabezpečovať
právnu ochranu spotrebiteľov harmonizovanú so systémom ochrany spotrebiteľov podľa práva
Európskej únie a Európskych spoločenstiev. Pritom tento záväzok mala a má Slovenská republika už
podľa (čl. 70 a 92) asociačnej Európskej dohody zo 4. 10. 1993 o pridružení Slovenskej republiky
k Európskym spoločenstvám platnej od 1. 2. 1995 a vyhlásenej pod č. 158/1997 Z. z. ako aj podľa

Európskej dohody zo 16. 4. 2003 o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii platnej od 1. 5. 2004
a vyhlásenej pod č. 185/2004 Z. z. Na tieto ratifikované a vyhlásené medzinárodné zmluvy sa vzťahuje
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, a to podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR. Navyše, Ústava SR v čl.
7 ods. 2 od 1. 7. 2001 zakotvuje, že aj právne záväzné akty Európskej únie a Európskych spoločenstiev
majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Nadväzne tiež § 1 zákona č. 416/2004 Z. z. o
Úradnom vestníku Európskej únie v znení neskorších predpisov zakotvuje, že právne záväzné akty

Európskej únie a Európskych spoločenstiev uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev
(Ú. v. ES) alebo v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ) sú účinné na území Slovenskej republiky.

46. Európsky systém ochrany spotrebiteľov, vrátane ochrany finančných spotrebiteľov, pred
porušovaním spotrebiteľských práv bol a je v celej EÚ - ES založený smernicou 93/13/EHS z 5. 4.

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21. 4. 1993; mimoriadne SK
vydanie Ú. v. ES, kap. 15/zv. 2) a doplnený smernicou 2005/29/ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005), respektíve
aj smernicou 2011/83/EÚ z 25. 10. 2011 o právach spotrebiteľov (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011).

47. Systém ochrany spotrebiteľov, vrátane finančných spotrebiteľov, pred porušovaním spotrebiteľských
práv - ktorý bol založený smernicou XX/XX/EHS - vychádza z myšlienky, že spotrebitelia sa nachádzajú
v nerovnom (znevýhodnenom) postavení voči predávajúcim, dodávateľom či poskytovateľom služieb
(vrátane finančných služieb a produktov aj v oblasti úverov), a to z hľadiska vyjednávacej sily a
tiež úrovne informovanosti. Pritom toto nerovné postavenie pobáda a vedie spotrebiteľa (vrátane

finančného spotrebiteľa) k tomu, že spotrebiteľ pristúpi k zmluvným podmienkam vopred pripraveným
a vyhotoveným predávajúcim, dodávateľom či poskytovateľom služieb (vrátane finančných služieb a
produktov aj v oblasti úverov) bez toho, aby spotrebiteľ mohol reálne ovplyvniť obsah týchto podmienok
a tieto praktiky.

48. Vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľov, vrátane finančných
spotrebiteľov, článok 6 ods. 1 smernice XX/XX/EHS stanovuje, že neprijateľné či nekalé podmienky a
praktiky predávajúceho, dodávateľa či poskytovateľa služieb nie sú pre spotrebiteľa záväzné.

49. Toto pravidlo je potrebné uplatňovať aj na eventuálne zmluvné ustanovenia, vrátane obchodných

podmienok, ktoré nakoncipovali bankové subjekty a ktoré by bankovým subjektom (ako veriteľom )
umožňovali, aby ich pohľadávky, ktoré majú voči bankovým klientom (dlžníkom), postupovali na iné
subjekty (postupníkov) v rozpore so zákonnými pravidlami podľa ustanovením § 92 ods. 8 zákona o
bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov).

50. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 Zákona o
bankách, podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky
Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

51.Žalobcavprejednávanejvecinepreukázal,žebydisponovalpovolením,nazákladektoréhobymohol

vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaných fyzickým osobám bankami, teda bankovou
činnosťou.

52. Treba prisvedčiť argumentácii žalovaného, že postupca je v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho
zákonníka postúpenie pohľadávky povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, no zároveň

takéto oznámenie musí aj vedieť preukázať, keďže ide o jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého
účinky nastávajú doručením dlžníkovi. Z poštového podacieho hárku, ktorý predložil žalobca nemožno
zistiť, kedy a či vôbec predmetné oznámenie bolo žalovanému doručené. Len relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky môže zakladať aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhaniepostúpenej pohľadávky (C. XXX/XXXX). Z ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v
prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť (ktorou je relevantné oznámenie) voči dlžníkovi
nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Keďže zmluva o

postúpení pohľadávok predložená nebola, nie je možné konvalidovať nedostatok notifikačnej povinnosti
a nie je ani možné skúmať existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá by preukazovala
vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu.

53. Pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, musia byť splnené dve

základnépodmienkyatopísomnávýzvabankyklientovi-jejdoručeniežalovanémužalobcanepreukázal
a omeškanie klienta dlhšie ako 90 kalendárnych dní s plnením čo i len časti peňažného záväzku;
žalovaný poprel, že by bol v omeškaní s plnením celého dlhu a v konaní nebolo preukázané, že by
právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Len za splnenia týchto podmienok
môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe
a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. V opačnom prípade tak môže urobiť len so

súhlasom klienta; pričom žalobca potrebný súhlas žalovaného nepreukázal, nakoľko ten mu ho nikdy
nedal, keďže ust. § 89 ods. 1 Zákona o bankách, ktoré bolo platné a účinné v čase uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávok (v r. XXXX) a zmluvy o úvere (r. XXXX) nebolo obsiahnuté v znení v tom čase
účinného zákona o bankách, týkajúcom sa možnosti zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov
odchýlne od zákona alebo od osobitného predpisu. Uvedené bolo zavedené až novelou zák. č. 132/2013

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a v ust. § 89 bol vložený
úplne nový odsek. S prihliadnutím na túto skutočnosť preto nemožno v žiadnom prípade súhlas klienta
odvodzovať od ustanovenia obchodných podmienok, ktoré nemá zákonný základ.

54. Súd zhodne s názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, berúc do úvahy i argumentáciu
žalovaného, poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. X Z. XX/
XXXX, v zmysle ktorého „podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách, za splnenia
ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu“, sú z povahy veci podmienkami, bez
splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom

za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (39 Občianskeho
zákonníka). Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách jednoznačne definuje podmienky, za akým
možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke, alebo pobočke zahraničnej banky, inej
banke, alebo subjektu, ktorý bankou nie je. Prvá veta § 92 ods. 8 definuje dve takéto podmienky
(nad rámec tých, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Prvou podmienkou je

písomná výzva banky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou je nepretržité viac než 90 dní trvajúce
omeškania klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke
banky. Druhá veta obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka
uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred prvým postúpením (v
čase medzi splnením oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8 Zákona o bankách a samotným

pristúpením k uzavretiu postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky
existovať nebude a to vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti tohto istého
peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Z tejto úpravy vyplýva zjavná
neudržateľnosť argumentácie tým, že v prípade súčtu všetkých omeškaní úverového dlžníka trvajúceho

viac než rok sa nemusí trvať ani na výzve banky klientovi pred postúpením pohľadávky, keď čas úpravy
o tom, že skôr uvedené neplatí, sa vzťahuje výlučne na zachovanie práva banky uplatniť právo na
postúpenie pohľadávky napriek neskoršiemu plneniu klienta a nie aj na ustúpenie od podmienok, za
ktorých postúpeniu možno pristúpiť. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách ako celom treba chápať
len ako úpravu podmienok, za ktorých môže dôjsť k prelomeniu bankového tajomstva, pretože takáto

interpretácia opomína, že splnením podmienok podľa prvej vety ustanovenia zákonodarca podmienil
nie je len postúpenie pohľadávok mimo tzv. bankový sektor, ale tiež také postúpenie, pri ktorom
pohľadávku patriacu pôvodne jednej banke prevezme iná osoba s rovnakým statusom. Najdôležitejšie
je to, že za definovanie v rámci bankového zákona podmienok, za ktorých môže banka pristúpiť k
postúpeniu pohľadávky, je z povahy veci úpravou, ktorej zmyslom (účelom) je to, že bez splnenia

takýchto podmienok k postúpeniu prísť nemôže (nesmie). Súd zároveň dáva do pozornosti, že jednou
zo strán sporu vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. XCdo XX/XXXX je
sám žalobca a preto mu evidentne závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sú známe.55. Rovnaký záver vyplýva i z rozsudku Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. XCdo XXX/
XXXX A. H. XX.XX.XXXX, kde na strane žalobcu vystupuje spoločnosť X. V. L., L..C..I.. F., teda ten istý
žalobca zastúpený rovnakým právnym zástupcom.

56. Z už uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
pričom postupník v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť
a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie. Keďže súd nemal v tomto konaní preukázané, že
by právny predchodca žalobcu splnil podmienky v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách,

teda že by žalovaného pred postúpením písomne vyzval na splnenie dlhu, toto mu riadne doručil
a napriek tomu žalovaný zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní a ani to,
že by pred postúpením pohľadávky bol dlh zosplatnený pôvodným veriteľom, čo malo za následok
neplatné postúpenie pohľadávky a tým aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v danom konaní.
Žalobca tak nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky je
neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca

z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového
povolenianaposkytovaniebankovýchúverov,tedaaninaichsprávu,ktorájesúčasťoubankovejčinnosti
poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 Zákona o bankách potrebné bankové povolenie a
zároveňnebolinaplnenézákonnépredpoklady§92ods.8 Zákonaobankáchnapostúpeniepohľadávky
z banky na žalobcu, teda postupníka. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol vrátane uplatnených

úrokov z omeškania.

57. Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak odvolací súd zruší rozhodnutie
a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v
novom rozhodnutí o veci.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. V súlade so zásadou úspechu, súd priznal žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, plnú náhradu
trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

60. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

§ 364 [Komentár WK] [DS]Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.