Opravné uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 15, 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720205176
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:6720205176.4

Opravné uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobcu T. M., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. XXX/XX, A. L.
proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO : 00151653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava,
zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri, s.r.o., IČO : 36863017,
so sídlom Bočná 10, Košice, o uložení povinnosti zdržať sa realizácie výkonu záložného práva k
nehnuteľnostiam a o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam neexistuje, takto

r o z h o d o l :

Vo výroku II. rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. : 21C/1/2021 z 31. 8. 2021 o p r a v
u j e označenie osoby oprávnenej na náhradu trov konania, a to tak že správne označenie tejto osoby
znie : „žalovaný“, a o p r a v u j e tiež označenie osoby povinnej na náhradu trov konania, a to tak že
správne označenie tejto osoby znie : „žalobca“.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 26. 11. 2020, doručenou na Okresný súd Zvolen 27. 11. 2020, a následne 4. 1.

2021 postúpenou na tunajší súd sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd (vo veci samej)
určil, že žalovaný je povinný zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k
nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX, k. ú. Q., obec Hybe, okres Liptovský Mikuláš, a to
rodinného domu, súp. č. XXX, postavenom na parcele č. 184/7 a pozemkov parc. č. 184/7, o výmere 625
m2, parc. č. 184/8, o výmere 981 m2 a parc. č. 193/2, o výmere 107 m2, ako aj určenia, že záložné právo
žalovaného k týmto nehnuteľnostiam neexistuje. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom

predmetných nehnuteľností a na týchto nehnuteľnostiach má trvalé bydlisko jeho matka, ktorá ich aj
trvalo užíva a je to jej jediné obydlie. Dňa 10. 6. 2009 uzatvoril žalobca (ešte spolu so svojou zomrelou
manželkou M. M.) a žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. 0403835424 na sumu 45.400 eur, pri
úrokovej sadzbe 5,99 % ročne, splátke 262,62 eur mesačne, v počte splátok 275, v termíne konečnej
splatnosti 20. 5. 2032 a pri spôsobe splácania inkasom z inkasného účtu. Súčasťou zmluvy bol aj návrh
navkladzáložnéhoprávanapredmetnénehnuteľnostiz10.6.2009.Vobdobíodroku2009doroku2016

žalobca na splátkový úver uhradil celkovo sumu 21.741,10 eur. V roku 2014 zomrela manželka žalobcu a
žalobca sa snažil so žalovaným dohodnúť zmenu výšky splátok. Žalovaný namiesto ústretovosti naopak
splátku zvýšil. Začiatkom roku 2016 sa nie vlastnou vinou žalobca dostal do finančných problémov
(strata zamestnania) a snažil sa preto s veriteľom túto situáciu riešiť, avšak neúspešne. Žalovaný
listom z 3. 2. 2017 pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru a požiadal žalobcu o úhradu sumy
44.573,66 eur. Žalobca poprel pohľadávku žalovaného, čo do dôvodu aj výšky. Žalobca má za to, že

zosplatnenie úveru je neplatné, pretože nebolo individuálne dohodnuté v úverovej zmluve. Žalovaný
sa v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti odvolával na všeobecné obchodné podmienky (bod
8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej
sporiteľne, a.s., s účinnosťou od 1. 1. 2015), s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami však
žalobca nebol nikdy oboznámený a ani nemohol byť, nakoľko úverová zmluva bola podpísaná v roku
2009, kedy ešte všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou od 1. 1. 2015 nemohli existovať. Žalobca

nebol so žiadnymi všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámený. Dňa 26. 11. 2020 našiel na
oplotení svojej nehnuteľnosti v obci Hybe priložené oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. DD 259/2020,ktoré sa malo konať 16. 12. 2020. Žalobca následne vzniesol námietku premlčania pohľadávky, ktorá
vyplýva z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi ním ako dlžníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. č.
0403835424, s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka, pretože ku dňu podania žaloby došlo

k premlčaniu tejto pohľadávky, a súčasne došlo aj k premlčaniu záložného práva, ktoré sa takisto
premlčuje v lehote 3 rokov, avšak nie skôr ako sa premlčí zabezpečená pohľadávka. Podľa žalobcu
prvá neuhradená platba bola 19. 3. 2016, kvôli ktorej potom žalovaný vyhlásil úver za predčasne
splatný 3. 2. 2017. Žalobca sa domnieva, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je
protiústavný. Záložný veriteľ (žalovaný) vzhľadom na to, že nedošlo (podľa neho) k úhrade celého

dlhu, pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Banka pritom vôbec nebrala ohľad
na jeho bezvýchodiskovú situáciu. Banky majú povinnosť postupovať nielen v súlade so zákonom,
ale voči obyčajným spotrebiteľom aj primerane a v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými
mravmi, aby spotrebiteľov nevystavili neprimeranému výkonu záložného práva a záložné právo má
byť výhradne iba „ultima ratio“ spôsob uspokojenia pohľadávky. Banka však nerešpektovala žiadnu
primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chcela vykonať záložné právo, neponúkla žalobcovi

žiadnu reštrukturalizáciu, odklad splátok, a ani nič podobné, a to napriek tomu, že vedela o jeho
ťažkej situácii. Nemôže požívať súdnu ochranu taký výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči
dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.) Ústavne konformným nemôže byť taký výkon
práva, ktorý je neprimeraný a zasahuje do práva na obydlie. Žalobcovi nie je jasné, prečo sa banka
nesnažila uplatniť právo prostredníctvom exekúcie. Dražby sa zneužívajú a obchádza sa primeranejšia

exekúcia, čo potvrdzujú aj súdy. Reálna hrozba dražby psychicky zle vplýva na zdravotný stav žalobcu
a žalobca je strašne vystresovaný, čo prispieva k ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu.
Napriek tomu bol ochotný po toto ťažké obdobie splácať aspoň minimálnu čiastku, pokiaľ sa situácia
v jeho rodine nestabilizuje. Zmluva o splátkovom úvere č. 0403835424 bola uzatvorená na základe
nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluva bola uzatvorená v rozpore

so smernicou rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
pretože táto zmluva ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou, zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa, aby
tento mal príležitosť preskúmať všetky podmienky, a aby nemal o nich pochybnosti a rovnako zaväzuje
dodávateľa poskytnúť odbornú pomoc, ktorá však nebola pri uzatváraní zmluvy poskytnutá. Právne
úkony dodávateľa boli v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom. V rámci zmluvného vzťahu

došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalobca nemohol jej obsah ovplyvniť, musel zmluvu
podpísať v celku s jedným podpisom. Dodávateľ (banka) 3. 2. 2017 zaslala žalobcovi oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím použila nekalú praktiku a neprijateľnú podmienku, nakoľko
v § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka sa ustanovuje, že za neprijateľnú podmienku sa

považuje aj dojednania, na základe ktorého sa požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Banka už
pri uzatváraní zmluvy konala nekalo a dojednala neprijateľné podmienky. Za neprijateľné podmienky
sa považujú ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez
dôvodu dohodnutého v zmluve, resp. obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi

povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktorú by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mala niesť
iná zmluvná strana, resp. oprávnenie dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so
zmluvou alebo ktoré prináleží právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi. Žalobca ďalej poukázal na
to, že podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.

Žalovaný neskúmal bonitu žalobcu a ani sa nepýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal svoju povinnosť
odbornej starostlivosti podľa § 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa. Zanedbanie povinnej odbornej
starostlivosti je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa považované za nekalú obchodnú praktiku,
ktorá je podľa § 7 ods. 1 zákona zakázaná. Žalovaný teda poskytol úver bez toho, aby si overil, či
bude žalobca schopný ho splácať. Žalobca je presvedčený, že žalovaný voči nemu použil neprijateľné

zmluvné podmienky a nečestný postup, čím porušil § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere obsahuje vyššie uvedené neprijateľné zmluvné podmienky.
Žalobca ďalej poukázal na to, že o obchádzanie zákona ide aj vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté
niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, ale svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon
dodržaný nebol. Pri takom veľkom počte hrubo nevyrovnaných a zneužívaných zmluvných podmienok,

ktorúzakladajúhrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľa,nemôžeobstáť
ani zmluva o úvere ako celok. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd aplikoval § 41 Občianskeho
zákonníka v jeho eurokonformnom výklade s ustanovením čl. 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS o
nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách a v súlade s cieľom a zmyslom čl. 169 zmluvy ofungovaní Európskej únii a článku 38 Charty základných práv Európskej únie, ktoré vyjadrujú enormný
záujem EÚ na ochranu práv a záujmu európskych spotrebiteľov. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
vzniká priamo zo zákona a pôsobí vo verejnom záujme priamo zo zákona, a to od počiatku, aj keď

sa nikto tejto neplatnosti nedovolal. Právne účinky absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú.
Súd musí z úradnej povinnosti vždy skúmať, či vykonaný právny úkon, s ktorým sú spojené právne
následky je alebo nie je absolútne neplatný, a to aj bez návrhu účastníka. Spotrebiteľa nemá zaväzovať
zmluva ako celok v kontexte ochrany spotrebiteľa pred používaním nekalých zmluvných podmienok.
Banka vyžaduje podpisom od spotrebiteľa súhlas so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov o

všetkých úveroch a bankových zárukách poskytnutých dlžníkovi, avšak dlžník jej nedáva súhlas so
spracovanímaposkytovanímosobnýchúdajovtretímosobám.Žalobcajepresvedčený,žebankakonala
v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo
svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok. S dosahom na ústavné právo na
obydlie, a to bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania
záložného práva vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie

o pravosti, výške a platnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že
predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu exekučného titulu.
Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade
rovnosti účastníkov v súkromnoprávnym vzťahov. Postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami -
podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu

aký umožňuje slovenská právna úprava, je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov.
Súkromné osoby - podnikatelia sú pritom v pozícii osôb, ktoré majú garantovať ochranu práv osôb
zúčastnených na dražobnom procese. Výkon záložného práva dražbou musí byť inštitútom uspokojenia
pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio. V prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému
zásahu do práv na obydlia a do práva na súkromie a rodinný život žalobcu.

2. Podľa § 224 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „CSP“) súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné
zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
3. Dňa 31. 8. 2021 tunajší súd vyhlásil rozsudok sp. zn. : 21C/1/2021, ktorého výrok II. znel : „Žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

4. Po vyhlásení tohto výroku rozsudku však súd zistil, že je v ňom zrejmá nesprávnosť spočívajúca v
nesprávne uvedenej osobe, ktorá je oprávnená na náhradu trov konania, keď namiesto žalovaného je
tam uvedený žalobca a v nesprávne uvedenej osobe, ktorá je povinná na náhradu trov konania, keď
namiesto žalobcu je tam uvedený žalovaný, teda že došlo k omylu, vzájomnej zámene týchto osôb. To,
že ide len o zrejmú nesprávnosť (chybu z nepozornosti) je zrejmé aj vzhľadom na rozpor odôvodnenia

rozsudku, kde sa v jehpo poslednom odseku uvádza, že : „Porovnajúc žalobný petit a výrok rozsudku,
súd dospel k záveru, že plne úspešnom stranou sporu bol žalovaný, a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“
Preto súd podľa § 224 CSP aj bez návrhu opravil túto zrejmú nesprávnosť týmto opravným uznesením.
5. Vo zvyšnej časti súd ponechal predmetný rozsudok v pôvodnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP a contrario, pričom § 357 písm.
f) CSP tu nemožno aplikovať, nakoľko ide o opravu rozsudku vykonanú ex offo súdom, nie na riadny
návrh strany sporu.)