Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 15, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/128/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112229208
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4112229208.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobkyne: R. O., narodená

XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, J., proti žalovanému: J. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. 4, L.,
zastúpený: JUDr. Ján Polák, advokát, Miletičova 64, Bratislava, o zaplatenie 4 800 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4 800 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

III. Štát má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou došlou na súd dňa 04.09.2012 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 4 800 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a to titulom bezdôvodného obohatenia
alternatívne titulom nároku na náhradu škody, zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
Uviedla, že v roku 2009 ju oslovili p. J., p. E. a p. J., či by nechcela výhodne investovať finančné
prostriedky, a to do fondu s veľmi dobrými výnosmi, pričom majiteľom fondu je J. Y. z Nitry. Rozhodla
sa investovať a poskytla žalovanému finančné prostriedky vo výške 4 800 eur, ktoré prebrali

sprostredkovatelia a podľa ich vyjadrenia ich osobne odovzdali žalovanému. Žiadna zmluva o vložení
finančných prostriedkov jej ale nebola predložená, i keď ju žiadala.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 9C/128/2012-219 zo dňa 26.03.2019 žalobe vyhovel a v
odôvodnení uviedol, že žalovaný použil finančné prostriedky na svoj účel, pričom ona žiadne výnosy
nezískala a nedošlo ani k vráteniu peňazí. Žalovaný vylákal peniaze od viacerých osôb, a preto bolo
voči nemu vznesené aj obvinenie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm.

a) Trestného zákona.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd z dôvodu odvolania, podaného žalovaným, napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že
konštatovanie súdu prvej inštancie o úmyselnom konaní žalovaného, ktoré sa opiera len o uznesenie
ČVS:KRP-136/2-VYS-NR-2014, pričom trestné konanie voči žalovanému nie je doposiaľ skončené,
je predčasné. Súd podľa odvolacieho súdu pochybil, keď sa nezaoberal aj možným bezdôvodným

obohatením zo strany žalovaného, ku ktorému podľa tvrdení žalobkyne v samotnej žalobe, malo
dôjsť. Nevyhodnotil vôbec skutočnosti tvrdené stranami v konaní. V súvislosti s možným bezdôvodným
obohatením žalovaného by si mal súd prvej inštancie vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy jednotlivo a
vo vzájomných súvislostiach.4. Súd doručil uznesenie odvolacieho súdu stranám sporu a následne zisťoval, či medzičasom nedošlo
k ukončeniu trestného konania, vedeného voči žalovanému. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry SR listom zo dňa 06.08.2021 súdu oznámil, že obž. J. Y. bol rozsudkom Špecializovaného
trestného súdu Pezinok, sp. zn. BB-4T 26/2018 zo dňa 15.06.2021 uznaný vinným z obzvlášť závažného
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) trestného zákona, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Okrem uloženia ochranného dohľadu na dva roky, bol obž. J. Y. zaviazaný k povinnosti

náhrady škody poškodeným NN Životná poisťovňa a.s. v sume 4 232 005 eur a UNIQA Insurance Group
(pretým AXA životná poisťovňa a.s.) v sume 380 490,50 eur. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť z
dôvodu odvolania obž. Petra Šveca. Na rozdiel od predchádzajúceho rozsudku ŠTS, obž. Peter Y. bol
rozsudkom uznaný vinným aj zo skutku so spoločnosťou CE Conrex AG z tzv. forexových obchodov.

5. Strany sporu sa po doručení uznesenia odvolacieho súdu k priebehu konania nevyjadrili.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom právny zástupca žalovaného súdu až o 18:59 hod. dňa
16.09.2021 (tj. po pojednávaní) oznámil, že sa dodatočne ospravedlňuje z neúčasti na pojednávaní,
pretože sa naň nestihol dostaviť pre poruchu vozidla.

7. Žalobkyňa trvala na žalobe s tým, že všetko bolo v tomto konaní z jej strany preukázané. V konaní
boli vypočutí aj svedkovia, ktorí potvrdili, že peniaze poskytla a práve s účtom, na ktorom boli vedené,
disponoval žalovaný, ktorý bol jeho majiteľom. On sám to v konaní aj priznal. Jedného dňa sa
objavilo na internetovej stránke, ktorú spravoval žalovaný, oznámenie, že sa pozastavuje činnosť a že ho
okradli. Napriek tomu, že jej bolo sľúbené, že dôjde k uzatvoreniu písomnej zmluvy, nikdy ju nedostala a

všetko fungovalo na ústnej forme. Mala vedomosť o tom, že spolu so žalovaným spolupracovali viaceré
osoby. Aj p. Polák a p. Jasnický oslovovali ľudí, ktorí im požičiavali peniaze, s tým, že im niečo vrátia, 30
% ich vkladu. Niektorí aj súhlasili, ale nakoniec dostali len 15 %, nič viac. Podľa nej zo strany žalovaného
došlo k veľkým podvodom, keď peniaze vedené na účte vo Švajčiarsku podľa jej dostupnej informácie,
vybral, niečo z nich vrátil a ostatné si nechal pre seba. Celá táto vec je na dlhé konanie, ale samozrejme,

čo sa týka jej osoby, ide o sumu 4800 eur, ktorú žiadala vrátiť. Navrhla žalobe vyhovieť a priznať nárok
na náhradu trov konania.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, rozhodnutím odvolacieho súdu,
vyjadreniami strán sporu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Žalobkyňa v rámci konania uviedla, že v roku 2009 bola oslovená sprostredkovateľmi firmy Cornex
Katarínou J. a J. E., predstavili jej firmu Conrex, v ktorej sa dajú zhodnotiť peňažné prostriedky. Išlo o
jej známych, ktorým verila. Fungovalo to v elektronickej podobe, majiteľom bol slovenský občan p. Y..
Chodili na školenia, o ich tvrdeniach svedčila aj elektronická stránka firmy Conrex so sídlom Seychely.

Na začiatok investovala 1 000 eur, odovzdala ich osobne J. E., on jej dal osobne príjmový pokladničný
doklad na prevzatie sumy 1 000 eur, je tam podpis a pečiatka Fondu FX Global. On tvrdil, že ich odovzdal
J. Y.. Pridelili jej identifikačný kód. Videla, že firma riadne funguje (teda firma Conrex) a fond, do ktorého
vložila peniaze; riadne jej boli pripisované úroky vždy na čas. Potom vložila ešte 3 800 eur, dividendy
sa už nevyberali, peniaze odišli z jej účtu v Tatrabanke na účet v Hongkongu. Na platobnom príkaze je

príjemca a nejaká adresa. Mala odoslať peniaze na uvedenú adresu, meno príjemcu jej nebolo známe.
Po pár dňoch nabehli na jej účte, videla, že peniaze sa zhodnocujú. Chcela si nechať posielať dividendy
na účet v Tatrabanke, ale zistila, že jej zasielané neboli. Chodila do banky, čakala na peniaze, neprišli
jej, ale ubezpečovali ju, že sú len nejaké komplikácie, že peniaze jej budú zaslané. Dňa 08.02.2010
vydal Y. oznámenie v elektronickej podobe, že jeho účty boli vykradnuté. Informáciu o tom, že žalovaný

bol majiteľom firmy Conrex, mala od sprostredkovateľov aj od vyšetrovateľky, ktorá potvrdila, že bol
majiteľom tejto firmy. Nároku sa domáha aj v trestnom konaní, kde jej vyšetrovateľka povedala, že si má
uplatniť tento nárok aj v civilnom konaní. Cítila sa ako poškodená, cíti, že bol spáchaný na nej podvod,
peniaze niekde vložila a teda chce od toho človeka, aby vklad vrátil späť a má na to svedkov, ktorí jej
to môžu prísť dosvedčiť. Mala za to, že žalovaný s účtom manipuloval a o všetkom vedel.

Peniaze do zahraničia poukázala na adresu, ktorú uviedol žalovaný na internete. Nebolo tam jeho meno
ani firma Conrex, len adresa a číslo účtu. Y. a Conrex museli byť úzko prepojení, pretože Švec riadil
stránku. Jasnický žalobkyni tvrdil, že firma na príjmovom doklade FX Global je firma žalovaného. Dokladmu osobne vystavil žalovaný, aj to vypovedal svedok. O zmluve sa len hovorilo, ale písomná zmluva
nebola, operovala len s Jasnickým a s p. Petrínovou.

10. Žalovaný v rámci konania uviedol, že peniaze išli na účet v spoločnosti v Hongkongu, ktorá potom
peniaze investovala do Conrexu. Keď má klient identifikačný kód, fi. Conrex uznáva pohľadávku, avšak
on namieta pasívnu legitimáciu. Firma Conrex má peniaze, ale nevie sa k nim dostať, pretože sú
zablokované. Keď sú peniaze 1 000 eur pripísané na stránke Conrexu, tak mu ich E. odovzdal. Nevie,
prečopríjmovýdokladjevystavenýfi.FXGlobal.OnvystavovalpríjmovédokladyzafiConrex,keďklienti

doniesli peniaze a má na nich aj svoj podpis. Nevie, kto je podpísaný na doklade za firmu FX Global. J.
E. pozná, aj jemu vyplácal provízie. Provízie mu vyplácala spoločnosť Ce Conrex. Bol konateľom firmy
Ce Conrex. Petra E. má vo svojich zoznamoch, tie nevie predložiť, boli mu odcudzené. Robili aj školenia
pre sprostredkovateľov. Na internetovej stránke komunikácia neprebiehala. On zasielal emaily klientom.
Stránka Ce Conrexu fungovala, on ju spravoval. Email, že bol okradnutý, písal on. Uviedol aj stránku v
Hongkongu, on tam bol aj osobne zakladať účet. Účet sa zakladal na Farlington, na naše pomery je to

spoločnosť s.r.o. Fungovalo to ako zberná banka, na ktorý sa vkladali peniaze. O prevody z Hongkongu
na účty vo Švajčiarsku sa staral on, robil tie prevody. Majiteľom účtu bol on. Namietal pasívnu legitimáciu.
Žaloba je na jeho súkromnú osobu.

11. Svedok J. E. potvrdil, že peniaze prevzal od žalobkyne a odovzdal ich J. Y. na Kyneku v Nitre. Y.

ho ústne poveril, že mu môže doniesť peniaze od záujemcov alebo investorov. Peniaze sa mali ďalej
investovať do fondu, to už zariaďoval Y.. Ce Conrex spravoval internetovú stránku a peniaze mali ísť do
fondu FX Global. Y. figuroval v spoločnosti Ce Conrex, ale či aj v FX Global to si nie je istý. On patril
medzi klientov, aj jemu Y. vravel, že zmluvy budú, ale neboli, len sa mali zariaďovať. Y. Y. určite s klientmi
zmluvy nemal. Príjmový doklad odovzdal žalobkyni.

12. Svedkyňa F. J. uviedla, že v programe sa zhodnocovali peniaze v spoločnosti Ce Conrex.
Mali z toho výhodu, že získavali nových klientov. Posunula žalobkyni tieto informácie, jej sa to zapáčilo a
urobila si vklad v tejto firme. Prvýkrát to išlo cez E., ktorý peniaze posunul Y.. Pozná Jasnického niekoľko
rokov, verí mu, keď povedal žalobkyni, že peniaze odovzdal žalovanému. Potom už klienti dávali peniaze

cez účet. Žalobkyňa vkladala dvakrát, prvýkrát cez Jasnického osobne a druhýkrát vkladala peniaze
na účet banky, ktorá bola na stránke Ce Conrex. Tie banky sa menili, teraz sa dozvedela, že to bol P..
Každý mal vlastnú stránku a tam si to našiel, teda vkladali peniaze v ktorejkoľvek chceli banke a peniaze
poukázali do zahraničia.

13. Z uznesenia Krajského riaditeľstva PZ v Nitre ČVS:KRP-136/2-VYS-NR-2014 zo dňa 26.10.2016
(č. l. 181 a nasl.) bolo vznesené obvinenie voči žalovanému obzvlášť závažný zločin podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne
odôvodnený záver, že obvinený J. Y. konajúci v mene spoločnosti CE CONREX AG
so sídlom Global Gateway 1150, Ruede la Perle, Providence Mahe, Seychelská republika, v úmysle

sa na škodu cudzieho majetku obohatiť, v období od marca 2009 až do konca novembra
2009 na rôznych miestach v SR, ako v okrese Nitra, Košice, Trenčín, sám alebo prostredníctvom nim
poverených osôb vylákal finančné prostriedky od fyzických osôb v počte najmenej 333 ľudí klamlivo
predstierajúc investovanie spoločnosti CE CONREX AG do nákupu podielových listov (Membership
certificate) firmy FX Global Fund LLC 341 RavenCirele, Vyomning, 19934 Kent Delaware, NoO: 4657968

(USA) a zhodnotenie vložených finančných prostriedkov mesačne vo výške cca 8 až 12 % podľa
výšky vkladu, ktoré malo byť dosahované vplyvom kolísania kurzov svetových mien na trhu (tzv. forex),
následne poškodení, po predchádzajúcej prednáške ohľadne investovania a zhodnotenia finančných
prostriedkov, ktorú viedol Peter Švec, prípadne ním poverené osoby, alebo aj ďalší poškodení, ktorí sa
o možnosti zhodnotenia peňazí spoločnosťou CE CONREX AG dozvedeli inak, vkladali svoje finančné

prostriedky do spoločnosti CE CONREX AG priamo alebo prostredníctvom tretích osôb, a obvinený,
prípadne ním poverené osoby poškodeným vystavovali príjmové pokladničné doklady v mene firmy
FX GLOBAL FUND LLC alebo obvinený umožnil poškodeným vkladať peniaze priamo na bankový
účet, ktorý im na ten účel poskytol, všetko s prísľubom, že po uplynutí polročnej, prípadne ročnej
doby im budú vyplatené vklady spolu s výnosmi, takto obvinený dosiahol, že poškodení vložili do

spoločnosti CE CONREX AG alebo na bankové účty, ktorými disponoval obvinený, spolu minimálne
1.467.224 eur, pričom spol. CE CONREX AG nevykonala žiadne obchody so spol. FX LLC k dosiahnutiu
zhodnotenia peňažných prostriedkov, ako poškodeným mylne uvádzal obvinený, následne obvinený
peňažné prostriedky poškodených vložené do spol. CE CONREX AG alebo vložené na bankový účetpreviedol, alebo vybral a použil na vlastný prospech, čím spôsobil doposiaľ zisteným 333
poškodeným škodu minimálne vo výške 1.467.224 eur. Z odôvodnenia predmetného uznesenia ďalej
vyplýva, že uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.01.2012 pod sp. zn. 2NDT/1/2012, bolo na

návrh generálneho prokurátora rozhodnuté podľa § 47 ods. 3 Trestného poriadku o nepripustení účasti
poškodených v predmetnej trestnej veci, nakoľko v danej trestnej veci je vysoký počet poškodených,
ktorí pochádzajú z celého územia Slovenskej republiky (najmenej 333 fyzických osôb). Naznačený počet
poškodených by v prípade ich pripustenia do trestného konania zjavne mohol spôsobiť predlžovanie
vyšetrovania a tým v konečnom dôsledku aj ohroziť včasné dosiahnutie účelu trestného konania. V

odôvodnení predmetného uznesenia je ďalej uvedené, že z vykonaných a zabezpečených dôkazných
prostriedkov vyplýva, že obvinený J. Y. vystupoval pred investormi ako majiteľ (riaditeľ) spoločnosti CE
CONREX AG so sídlom so sídlom Global Gateway 1150, Ruede la Perle, Providence Mahe, Seychelská
republika, pričom za riaditeľa spoločnosti bol vymenovaný až dňa 11.06.2009. V období od marca
2009 do novembra 2009 vylákal na rôznych miestach územia SR od fyzických osôb finančné prostriedky,
predstierajúc investovanie a zhodnocovanie týchto prostriedkov vo forexových obchodoch. Finančné

vklady prijímal od konkrétnych poškodených, alebo od osôb, ktoré na pokyn obvineného sprostredkovali
iným osobám „výhodné“ zhodnocovanie finančných prostriedkov, ktoré následne odovzdali obvinenému
v mene konkrétnych investoroch. Obvinený pri prevzatí finančných prostriedkov vystavil konkrétnym
investorom príjmové pokladničné doklady v mene firmy FX GLOBAL FUND LLC, v prípade ak investori
chceli vložiť finančné prostriedky prevodom na účet, poskytol im čísla bankových účtov, vedených

na firmu FARLINGTON ENTERPRISES Inc. v Hong Kongu. Preverovaním bolo zistené, že obvinený
nebol a nie je majiteľom ani štatutárom firmy FX GLOBAL FUND LLC, pričom riaditeľom spoločnosti
CE CONREX AG sa stal až 11.06.2009. Finančné prostriedky investorov nepoužil na investovanie a
zhodnotenie do podielových fondov firmy FX GLOBAL FUND LLC, ktoré mali byť dosahované vplyvom
kolísaniakurzovsvetovýchmiennatrhuprostredníctvomspoločnostiCECONREXAG,akotodeklaroval

poškodeným. Dňa 03.08.2009 a 08.09.2009 boli finančné prostriedky v sumách 29 890, 18 eur a
900 500 eur vložené na účet spoločnosti CE CONREX AG, vedený v LGT Bank v Lichtenštajnsku,
odkiaľ ich obvinený previedol na obchodný účet spoločnosti CE CONREX AG zriadený v MIG Bank
vo Švajčiarsku a finančné prostriedky, ktoré boli investormi priamo vkladané na účty v Hong Kongu,
boli obvineným prostredníctvom internetbankingu postupne vybraté. Následne 08.02.2010 obvinený

poslal všetkým vkladateľom firmy CE CONREX AG, registrovaným každý pod svojim UID (s vlastným
heslom) na internetovom portáli www.ceconrexag oznam, kde poškodených
lživo informuje, že spoločnosť CE CONREX AG bola v septembri 2009 postúpená novému majiteľovi,
ktorý má bankovú licenciu a mal pokračovať v začatom projekte zhodnocovania, avšak zlou investíciou
v novembri 2009 sa spoločnosť dostala do straty - čo je v úplnom rozpore so zistenými skutočnosťami

získanými od kompetentných orgánov Seychelskej republiky. Ďalej úmyselne zavádzal vkladateľov,
že mu boli vykradnuté bankové účty v zahraničí ako aj ďalšie nepravdivé skutočnosti a to všetko
aj napriek tomu, že obvinený vedel, že od 15.01.2010 rozhodnutím Zboru vyšetrujúcich sudcov v
Nechatel vo Švajčiarsku mu boli finančné prostriedky na bankových účtoch jeho firiem CE CONREX AG,
FARLINGON ENTERPRISES a CE PANAVOX AG vedených v MIG Bank v Neuchatel vo Švajčiarsku

zablokované z dôvodu podozrenia z prania špinavých peňazí v zmysle švajčiarskeho trestného zákona,
o čom vkladateľov neinformoval. Naopak ich klamlivo zavádzal, že došlo k
vykradnutiu bankových účtov. Z toho vyplýva, že obvinený Peter Švec prijal od poškodených finančné
prostriedky predstierajúc ich investovanie vo forexových obchodoch, pričom už v tom čase vedel, že
svoje záväzky nesplní, tieto prostriedky nezhodnotil, časť výnosov z vkladov investorov vyplácal z

finančných zdrojov získaných od ďalších investorov, peniaze, ktoré si nechal investormi zasielať na
bankové účty v Hongkongu prostredníctvom internetbankingu vo viacerých čiastkach vybral (Hongkong)
a skutočnosť, že ďalšia časť peňazí mu bola v MIG Bank vo Švajčiarsku zablokovaná pred investormi
zatajil.

14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

15. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.17. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

18. Vzhľadom na to, že ku dňu rozhodovania vo veci nie je právoplatne ukončené trestné konanie voči
žalovanému, súd neposudzoval nárok žalobkyne ako náhradu škody.

19. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 4 800 eur,
titulom vydania bezdôvodného obohatenie, je dôvodný.

20. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o
obohatenie neoprávnené. Bezdôvodné obohatenie teda nie je každé obohatenie sa dlžníka, napríklad

z dôvodu prevzatia dodaného tovaru a následného nevyplatenia faktúry. Pre vznik zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým
protiprávnym úkonom (napríklad trestným činom krádeže alebo sprenevery), aj keď to nie je vylúčené. O
plneniebezprávnehodôvodu(podslovomplnenietrebarozumieťnajčastejšiepeňažnéplnenie)idetam,
kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia

právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za
následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté
plnenie.

21. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobkyňa dňa 11.04.2009 odovzdala J. E. finančné prostriedky

vo výške 1 000 eur a to za účelom ich „výhodného“ investovania do fondu s veľmi dobrými výnosmi.
Uvedenú skutočnosť preukazuje výpoveď svedka J. E., ktorý uviedol, že uvedenú hotovosť odovzdal
žalovanému a žalobkyni odovzdal príjmový pokladničný doklad zo dna 11.04.2009
na sumu 1 000 eur. (dôkaz na č. l. 12). Uvedené potvrdila aj svedkyňa F. J.. Žalovaný uviedol, že keď
sú peniaze 1 000 eur pripísané na stránke Conrexu, tak mu ich Jasnický odovzdal. Súd mal ďalej za

preukázané, že žalobkyňa platobným príkazom do zahraničia dňa 21.09.2009 na účet č. 518055712,
názov účtu Farlington Enterprises ING, zaslala do Hongkongu sumu 3 800 eur (dôkaz č. l. 13). Z
listinného dôkazu na č. l. 45 vyplýva, že na internetovej stránke ceconrexag.com na účte vo fonde s
názvom R. O. pri dátume začiatku investovania 01.05.2009 bola uvedená suma 1 000 eur a pri dátume
začiatku investovania 01.10.2009 bola uvedená suma 3 800 eur. Podľa názoru súdu o odovzdaní, resp.

zaslaní finančných prostriedkov žalovanému svedčí aj tá skutočnosť, že finančné prostriedky žalobkyne
boli vedené v systéme, do ktorého mala žalobkyňa priamy vstup, kde svoje finančné prostriedky mohla
kontrolovať.

22. Priamo z výpovede žalovaného (pojednávanie zo dňa 03.11.2015) vyplýva, že „o prevody

z Hongkongu na účty vo Švajčiarsku sa staral on, on robil tie prevody“ (č. l. 165 spisu). Tiež priznal, že
bol aj majiteľom účtu. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala, že spomínanú
sumu odovzdala, či už prostredníctvom pána Jasnického, resp. poukázala priamo na účet, ktorý jej bol
poskytnutý, a to všetko s cieľom investovania týchto prostriedkov za účelom ich zhodnotenia.

23. V tomto prípade mal súd preukázané, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu,
pretožepeniaze,ktorébolipripísanénaúčet,ktorýspravoval,zostranyžalobkyne,nebolipoužiténainak
vopred určený účel. Žalobkyňa investovala peniaze s tým, že jej budú zhodnotené, ale nakoniec bolo
zistené, že účet, na ktorý peniaze vložila, patril žalovanému a aj suma, ktorú odovzdala p. E., skončila
len v dispozícii samotného žalovaného. Žalovaný bol tým, kto spravoval peniaze, a je preukázané, že

ich žalobkyni nevrátil.

24. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil. Všetko, čo
sanadobudlobezdôvodnýmobohatením,musísavydať.Pretútopovinnosťjeirelevantné,bezprávneho

významu, či ten kto bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej viere alebo nie.

25. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade nárok žalobkyne titulom vydania bezdôvodného obohatenie
ako plnenie bez právneho dôvodu, je preukázaný. Napriek tomu, že žalobkyňa odvodzovala nárok akoplnenie z neplatnej zmluvy, súd má za to, s poukazom na zistený skutkový stav, že ide o plnenie bez
právneho dôvodu. Ide o prípady, keď právny dôvod, ktorý by zakladal právo na plnenie (niečo dať, niečo
vykonať v prospech inej osoby), neexistoval od začiatku. Plnenie spočívalo v tom, že sa poskytla nejaká

vec (peniaze), bez toho, aby na to existoval právny titul (napr. zmluva). Bezdôvodné obohatenie spočíva
v tom, že žalobkyňa, ktorá plnila, predpokladala právny dôvod, avšak v skutočnosti od začiatku žiadny
právny dôvod nebol (napr. zaplatila inému určitú peňažnú sumu bez existencie právneho dôvodu).

26. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten,

ktosavydaniebezdôvodnéhoobohateniadomáha.Otázka,čivkonkrétnomprípadevzniklobezdôvodné
obohatenie jedného subjektu na úkor druhého, je vždy otázkou individuálnych skutkových a právnych
okolností, bez toho, aby bolo treba konštruovať akékoľvek všeobecné kritérium (uzn. NS SR, sp. zn.
23Cdo 5031/2008). Pretože žalobkyňa v spore uniesla dôkazné bremeno, ktoré bolo jej povinnosťou,
súd jej žalobe vyhovel.

27. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobkyňa
bola v konaní plne úspešná, priznal jej nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 Civilného sporového
poriadku a náhradu trov konania žalobkyni nepriznať.

30. Vzhľadom k tomu, že v konaní vznikli štátu trovy za preklad listín z francúzskeho jazyka do

slovenského (prekladateľ Mgr. Veronika Hetényiová, č.l. 137), súd rozhodol aj o náhrade trov štátu
proti stranám sporu. V konaní štátu vznikli trovy konania spojené s prekladom listín
ako dôkazného prostriedku; súd preto rozhodol tak, že štát má právo na náhradu trov konania voči
žalovanému, a to v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok vypustil úpravu trov štátu, pričom
nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou (čo je aj prípad prejednávanej

veci). Povinnosťou súdu preto bolo vysporiadať sa s touto situáciou. Súd tak aplikujúc základné princípy
čl. 4 ods. 2 CSP má za to, že štátu patrí náhrada trov, ktorému reálne vznikli (reálne ich vynaložil), v
súlade s vtedy platnou procesnou normou (§ 148 OSP), ktoré mu garantovala nárok na ich
náhradu. Garanciu tohto nároku už nový procesný predpis nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie
si skôr vzniknutých trov. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné aplikovať základný princíp uvedený

v čl. 4 ods. 2 CSP a priznať štátu nárok na náhradu vzniknutých trov. Priznanie tohto nároku štátu
si súd prvej inštancie volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CSP tak, že jej výsledkom bude
rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (priznávajúcich v doterajšej súdnej praxi štátu nárok na

náhradu vynaložených trov konania). Vzhľadom na absenciu úpravy trov konania štátu v CSP súd
aplikoval § 259 CSP, nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti s dokazovaním. Pretože žalobkyňa
bola v konaní plne úspešná a žalovaný neúspešný v celom rozsahu, rozhodol súd tak, že štát má právo
na náhradu trov konania len voči žalovanému (výrok III. rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolaciedôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.