Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, July 20, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518203311
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3518203311.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice
Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci vyhlásenia za mŕtvu A., zastúpenej opatrovníkom X., za
účasti navrhovateľky T., zastúpenej F. na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 3. decembra 2020, č. k. 12Ps/7/2018 - 87, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. m e n í tak, že za deň úmrtia sa považuje deň

XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 3. decembra 2020 č. k. 12Ps/7/2018 - 87 súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil
A. P., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V.., za mŕtvu. Výrokom II. stanovil za deň jej úmrtia
deň XX.XX.XXXX. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej
inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že A. P., rod. V., nar. XX.XX.XXXX je osobou dlhodobo na

neznámom mieste, nie je vedená v registri obyvateľov SR. Oprávnená osoba nepožiadala o
zápis úmrtia do osobitnej matriky. Obec V. v žiadnej z dostupných evidencií nemá záznam o A. P. a ani
nemá vedomosť kedy, kde a za akých okolností zomrela. Ústav pamäti národa nedisponuje archívnymi
dokumentmi, kde by bol záznam o A. P.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že so zreteľom na všetky
okolnosti možno usúdiť, že A. P., rod. V. už nežije a tiež mal preukázaný právny záujem navrhovateľky
na podanom návrhu. Vzhľadom na to, že do uplynutia lehoty určenej vo vyhláške, t.j. XX.XX.XXXX, sa

menovaná neprihlásila a ani sa nepodarilo zistiť žiadne skutočnosti o jej živote, A. P., rod. V. v súlade s §
224 ods. 1 CMP vyhlásil za mŕtvu. Za deň jej úmrtia považuje deň XX.XX.XXXX ako deň, ktorý neprežila.
Súdu sa nepodarilo zistiť presný deň, kedy nezvestná zomrela, alebo, ktorý pravdepodobne neprežila,
a preto určil za deň smrti posledný deň jednoročnej lehoty uvedenej vo vyhláške.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku II. podala navrhovateľka včas odvolanie. Navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že za dátum úmrtia A.

P. určí deň XX.XX.XXXX. Poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 MCdo20/2010 zo
dňa 15.06.2011, podľa ktorého je vylúčené, aby súd ustálil deň smrti nezvestného na deň vyhlásenia
rozsudku alebo deň uplynutia ediktórnej lehoty. Z rozhodnutia vyvodila, že aj v danom prípade, ak súd za
deň smrti určil deň uplynutia lehoty určenej vo vyhláške, tak rovnako založil neprípustný predpoklad, že
nezvestná A. P. ešte v čase začatia konania žila. Ďalej poukazovala na skutočnosť, že podľa rozsudku
sa nezvestná dožila 121 rokov. Týmto dátumom úmrtia by však A. P. prežila všetkých svojich dedičov,

všetky generácie, ktoré by mohli po nej dediť, všetci ju teda predumreli a jej majetok by pripadol
štátu. Návrh na vyhlásenie A. P. za mŕtvu však podala práve z dôvodu nevysporiadaných majetkových
vzťahov, ktoré vzťahy je potrebné v rámci rodiny upraviť, pričom poukazuje na konštatovanie súduprvej inštancie v odôvodnení rozsudku, že vo veci bol preukázaný jej právny záujem ako oprávnenej
dedičky. Z uvedeného dôvodu je podľa nej nevyhnutné, aby bol dátum úmrtia upravený tak, aby sa A. P.
dožila maximálne 100 rokov, inak je celý rozsudok vydaný v podstate zbytočne. Poukázala aj na údaje

Slovenského štatistického úradu, ktorý určil očakávanú dĺžku života pri narodení u žien na 80,4 rokov.
3. Opatrovník sa k odvolaniu vyjadril a označil ho za dôvodné. Súhlasil s dôvodmi, pre ktoré bolo podané,
predovšetkým s tým, že nebohá sa nemohla dožiť veku 121 rokov. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol
v súlade s odvolacím návrhom navrhovateľky.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu podľa § 388 CSP zmeniť z nasledovných dôvodov:

5. Odvolací súd k podanému odvolaniu navrhovateľky uvádza, že nesúhlasí s poukazom odvolateľky

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. júna 2011 sp. zn. 6 MCdo
20/2010 a jeho označením ako judikátu v zmysle, že obsahuje zásadné právne závery alebo záväzný
výkladprávnejnormy rozhodnejvdanejveci.UvedenérozhodnutiejednaknebolopublikovanévZbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, jednak sa v merite týka výkladu inej právnej normy a
iného (osobitného) civilného konania, a to konania o oprave dátumu smrti nezvestného v rozsudku o

vyhlásení za mŕtveho podľa § 199 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 229 CMP). Závery uznesenia, o ktoré
opiera navrhovateľka svoju argumentáciu v odvolaní, boli uvedené v jeho tzv. nezáväznej časti (v jeho
poznámkach pre ďalšie konanie), ktoré vychádzali z celkom iných podmienok a okolností konania o
návrhu na opravu dňa smrti nezvestného, podľa ktorých je alogické ustálenie dňa smrti nezvestného
v deň rozhodnutia súdu. V uvedenom rozhodnutí však dovolací súd neriešil otázku, či je možné za

deň, ktorý nezvestný neprežil, označiť posledný deň jednoročnej lehoty určenej súdom vo vyhláške
vydanej podľa § 225 ods. 1 CMP, ako sa stalo v danej veci. Novšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 29.11.2017 sp.zn. 8Cdo/59/2017 práve naopak uznalo za správny postup súdu, ktorý za deň,
ktorý nezvestný neprežil, označil posledný deň jednoročnej lehoty určenej súdom vo vyhláške, pričom
sa vysporiadal s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. júna 2011 sp. zn. 6

MCdo 20/2010, ktoré v z rovnakých považoval za nerozhodné pre danú vec.

6. Odvolací súd však zohľadnil dôvodnosť argumentu navrhovateľky, že motívom pre podanie tohto
jej návrhu bolo dosiahnuť začatie dedičského konania po nezvestnej, ktorá je súčasne nezisteným
vlastníkom viacerých pozemkov zapísaných v katastri nehnuteľnosti, čo navrhovateľka od počiatku

konania preukazovala výpisom z katastra nehnuteľností. Navrhovateľka tak sleduje legitímny záujem
vysporiadania pozemkov medzi dedičmi v dedičskom konaní, čo však predpokladá taký dátum smrti
nezvestnej v napadnutom rozhodnutí, ktorý umožní dedenie v rámci dedičských skupín vzhľadom na
zistené úmrtie predkov navrhovateľky, ktorí sú súčasne príbuznými a teda potencionálnymi dedičmi
po nezvestnej, viď navrhovateľkou predložené osvedčenie o dedičstve po jej otcovi P. V. zomr.

XX.XX.XXXX,ktorýpodľapredloženýchdôkazov(rodnýlistnezvestnejarozhodnutieŠtátnehonotárstva
v Q. sp.zn. D XXXX/XX) aj tvrdení navrhovateľky bol synovcom nezvestnej. Keďže usporiadanie
vlastníckych pomerov k pozemkov nezistených vlastníkov ich dedičmi je záujmom štátu od počiatku
jeho novodobého fungovania, odvolací súd považuje tento dôvod iného určenia dňa smrti za legitímny,
keďže neodporuje dobrým mravom, ani právnym predpisom. Je totiž zrejmé, že v roku 2015, v ktorom

roku zomrel poručiteľ navrhovateľky a potencionálny dedič po nezvestnej, by nezvestná dosiahla 116
rokov, čo by však bol skutočne celosvetovo v ľudskej populácii výnimočný vek, ako preukazuje aj
navrhovateľkou odkazovaný údaj štatistického úradu o očakávanej dĺžke života pri narodení z roku 2016,
a to u žien v priemere 80,4 rokov.

7. Odvolací súd vzhľadom na verejný záujem na usporiadaní vlastníctva pozemkov v Slovenskej
republike v dedičských konaniach po nezistených vlastníkoch považuje odvolanie navrhovateľky za
dôvodné, a preto podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutého výroku
II. tak, že za deň smrti nezvestnej určil deň, ktorý predchádza dňu smrti poručiteľa navrhovateľky a
potencionálneho dediča nezvestnej P. V., a to deň XX.XX.XXXX, ktorý sa nezvestná vzhľadom na bežnú

dĺžku života človeka pravdepodobne neprežila.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.9. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).