Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200143
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3021200143.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu Ing. B. O. s miestom podnikania P.
XXX, P., IČO XX XXX XXX zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom Žriedlová
3, Košice, IČO 35 553 961 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom
Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100411767/2021 zo dňa 10.03.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.
100411767/2021 zo dňa 10. marca 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania a napadnuté rozhodnutie žalovaného

1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 16.10.2018 Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica
podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na daň z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 26.11.2018.

Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 19.11.2019
doručením protokolu z daňovej kontroly č. 102445729/2019 zo dňa 28.10.2019 žalobcovi spolu s výzvou
podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 30
pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 19 741,68
eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 a nadmerný odpočet v sume 16 069,61 eur nebol
žalobcovi priznaný a bola mu vyrubená daň 3 672,07 eur. K protokolu zaslal žalobca správcovi dane
vyjadrenie s pripomienkami zo dňa 29.12.2019 a tieto pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole

dňa 10.11.2020 Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku
prerokoval so žalobcom. Následne rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica
č. 101730393/2020 zo dňa 12.11.2020 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený
rozdiel v sume nadmerného odpočtu 19 741,68 euro na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 a
nadmerný odpočet v sume 16 069,61 euro nebol žalobcovi priznaný a bola mu vyrubená daň 3 672,07
euro, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH v sume 19 741,68 euro z faktúr od
dodávateľa Cino s.r.o. nasledovne:

- faktúra č. 170699 zo dňa 03.11.2017, základ dane 17 765,60 eur, 20 % DPH 3 553,12 eur, predmet
„kabelážny materiál“,
- faktúra č. 170700 zo dňa 09.11.2017, základ dane 18 362,80 eur, 20 % DPH 3 672,56 eur, predmet
„kabelážny materiál“,- faktúra č. 170701 zo dňa 14.11.2017, základ dane 19 058,40 eur, 20 % DPH 3 811,68 eur, predmet
„kabelážny materiál“,
- faktúra č. 170704 zo dňa 20.11.2017, základ dane 16 050,80 eur, 20 % DPH 3 210,16 eur, predmet

„kabelážny materiál“,
- faktúra č. 170705 zo dňa 24.11.2017, základ dane 14 513,80 eur, 20 % DPH 2 902,76 eur, predmet
„kabelážny materiál“,
- faktúra č. 170706 zo dňa 29.11.2017, základ dane 12 957 eur, 20 % DPH 2 591,40 eur, predmet
„kabelážny materiál“.

2. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica
č. 101730393/2020 zo dňa 12.11.2020 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100411767/2021 zo
dňa 10.03.2021 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č.
101730393/2020 zo dňa 12.11.2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením,
že pochybnosti správcu dane o reálnosti fakturovaného dodávateľa sú podľa žalovaného založené

na relevantných faktoch, ktoré nesvedčia možnosti, aby mohol dodávateľ Cino s.r.o. reálne dodať
žalobcovitovaruvedenýnaspornýchfaktúrach.Spornéfaktúryzdôvodu,ženezodpovedajúskutočnosti,
nepredstavujú zákonný podklad na odpočet DPH. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že v
posudzovanom prípade nie sú pochybnosti o reálnosti uskutočnených zdaniteľných plnení žalobcu, ale
pochybnosti sú v reálnosti prijatých zdaniteľných plnení žalobcu od dodávateľa Cino s.r.o., z ktorých si

žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH. Sekundárne na základe objektívnych skutočností správca
dane zistil aj existenciu podvodného konania v reťazci, ktoré spočívalo v porušení princípu neutrality
DPH, ktoré bolo realizované prostredníctvom deklarovaného dodávateľa Cino s.r.o., u ktorého nebolo
preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti a svoje uskutočnené zdaniteľné plnenia si účelovo
znižoval odpočítaním dane od ďalších nekontaktných dodávateľov v reťazci daňových subjektov, pričom

daň na začiatku reťazca nebola priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu. Žalobca sa deklarovaním
odpočtu DPH od dodávateľa Cino s.r.o. stal súčasťou reťazca daňových subjektov, v ktorom došlo k
narušeniu neutrality DPH.

II.

Žalobné body a vyjadrenia účastníkov
3. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 11.05.2021, keď v záhlaví tohto rozsudku označené
rozhodnutie žalovaného si prevzal žalobca dňa 31.03.2021 sa žalobca domáha zrušenia uvedeného
rozhodnutia žalovaného č. 100411767/2021 zo dňa 10.03.2021.
4. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi
alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

5. Žalobca nesúhlasí s konštatovaním správcu dane a žalovaného, že žalobca si neoprávnene uplatnil
právo na odpočítanie DPH z plnení dodaných od dodávateľa Cino s.r.o. Tieto závery podľa žalobcu
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú založené len na domnienkach žalovaného a správcu
dane.
6. Žalobca ďalej namieta miestnu nepríslušnosť správcu dane Daňového úradu Trenčín, pobočka

Považská Bystrica ako prvostupňového orgánu. Je toho názoru, že i keď daňovú kontrolu podľa §
44 ods. 3 Daňového poriadku môže vykonať miestne nepríslušný správca dane, tento už nemôže
podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku vydať rozhodnutie v daňovom konaní, ktoré nasleduje po
ukončení daňovej kontrole. Keďže rozhodnutie môže podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku vydať
len miestne a vecne príslušný orgán, ktorá podmienka nie je splnená, rozhodnutie správcu dane

nespĺňa náležitosti podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku. Dôvod, prečo vo veci konal nepríslušný
správca dane nebol žalobcovi vysvetlený, a týmto neodôvodneným a nezákonným zásahom založili
daňové orgány nepreskúmateľnosť svojich rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Nezákonnýmpostupomjeito,žesprávcadaneažalovaný,hocižalobcavzniesolpochybnostiomiestnej
príslušnosti, o týchto pochybnostiach v rozpore s § 7 ods. 4 Daňového poriadku nerozhodli.

7. Žalobca taktiež namieta nezákonnosť protokolu. Je toho názoru, že v záhlaví protokolu malo byť podľa
§ 47 písm. a), § 4 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z.z. namiesto
sídla Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica správne uvedené sídlo Daňového úraduTrenčín, teda sídlo „K dolnej stanici 22, Trenčín“. Nakoľko protokol obsahuje len sídlo pobočky, nemá
protokol podstatnú náležitosť, a to adresu: K dolnej stanici 22, Trenčín.
8. Žalobca namieta i to, že výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole nebola podpísaná

žiadnou osobou. Keďže v rozpore s § 46 ods. 8 Daňového poriadku nebola s protokolom doručovaná
riadne podpísaná výzva, je i samotné doručenie protokolu nezákonné a v rozpore s § 46 ods. 8 a 9
Daňového poriadku a k ukončeniu daňovej kontroly doposiaľ nedošlo, čím nebola dodržaná 1 ročná
lehota na ukončenie daňovej kontroly.
9. Žalobca tvrdí, že správca dane bezdôvodne nevykonal výsluch zamestnancov žalobcu, hoci to

žalobca žiadal. Rovnako správca dane odmietol vykonať miestne zisťovanie. Naopak, správca dane
vo vyrubovacom konaní vykonal z vlastnej iniciatívy dokazovanie, ktoré žalobca nenavrhoval, hoci vo
vyrubovacom konaní sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, ale zásada prejednávacia.
10. Žalobca nesúhlasí so záverom správcu dane a žalovaného, že dodávateľ žalobcu Cino s.r.o. je
nekontaktným subjektom. Žalobca poukázal na to, že v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných plnení
nemal Cino s.r.o. žiadne nedoplatky a že jeho nekomunikovanie takmer rok po uskutočnení zdaniteľných

plnení nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Rovnako nemôže byť na ťarchu žalobcu ani to, že si Cino s.r.o.
neplní svoje daňové povinnosti.
11. K svojmu dodávateľovi Cino s.r.o. žalobca ďalej uviedol, že okrem jeho preverenia v Obchodnom
registri si svojho dodávateľa preveril i vo verejne dostupných registroch, z ktorých v roku 2017 nevyplýval
žiaden negatívny zápis. Žalobca vykonal ako obozretný podnikateľ všetky možné úkony, ktoré mal k

dispozícii.
12. Žalobca zdôrazňuje, že je to práve správca dane a žalovaný, ktorí narušujú systém neutrality DPH,
keďže od Cino s.r.o. vymáhajú DPH ako nezaplatenú daň a zároveň tú istú daň vyrubujú žalobcovi
rozhodnutím.
13. Žalobca namieta, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a tvrdí, že on svoje dôkazné bremeno

uniesol. Naopak, spochybňuje unesenie dôkazného bremena zo strany správcu dane, ktorý nijako
nepreukázal vedomosť žalobcu o akomkoľvek podvodnom konaní zo strany dodávateľa. Zároveň sa
žalobca ohradil voči záveru správcu dane o účasti žalobcu na daňovom podvode a o jeho vedomosti, že
sa na daňovom podvode účastní s tým, že žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho k takémuto záveru
žalovaný a správca dane dospeli.

14. Žalobca s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ dodal, že zamietnutie práva na odpočítanie
DPH je v posudzovanom prípade v zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vylúčené.

15. Žalobca súčasne so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
oktoromkrajskýsúdrozhodoluznesenímč.k.13S/49/2021-77zodňa23.06.2021tak,ženávrhuvyhovel

a správnej žalobe priznal odkladný účinok, keď dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú dôvody pre
jeho priznanie.
16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal zopakoval argumentáciu obsiahnutú
v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že žalobca v podanej správnej žalobe uvádza rovnaké námietky,
ako v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, ku ktorým žalovaný zaujal stanovisko v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
17. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

III.
Konanie na správnom súde

18. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci
je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a
miestnepríslušnýnakonanie(§13ods.1S.s.p.),vychádzajúczoskutkovéhostavuvčaseprávoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods.

1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a
dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré
prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§
178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.),
proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal

a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou,
vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny
súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného
nie je v súlade so zákonom, keď je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.) a zároveň vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (§ 191
ods. 1 písm. e/ S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba je dôvodná, preto
verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 2 S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec

mu vracia na ďalšie konanie (§191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.).
19. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

20. Rozhodnutie je zavŕšením činnosti správcu dane a žalovaného a len rozhodnutím možno ukladať
daňovému subjektu povinnosti. Preto sú na rozhodnutie kladené nároky, nielen po formálnej, ale najmä
po obsahovej stránke. Je samozrejmé, že rozhodnutie musí vychádzať z náležite zisteného skutkového
stavu. Rovnako je však dôležité, aby rozhodnutie nebolo vnútorne rozporuplné, ale naopak, aby bolo
presvedčivé. Preto je v citovanom ustanovení § 63 ods. 5 Daňového poriadku orgánu vydávajúcemu
rozhodnutie uložená povinnosť, aby v odôvodnení uviedol úvahy, ktoré ho viedli pri vydaní rozhodnutia.

21. Správny súd po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím musí konštatovať, že žalovaný sa
neriadil dôsledne zákonným ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. V tomto smere je žalobná
námietka dôvodná. Správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného je nielen nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, ale je aj nezrozumiteľné a vo svojej podstate je rozporuplné. Žalovaný na strane
13 uvádza, že sa nemusel zaoberať, či žalobca vedel o podvodnom konaní, nakoľko právo na odpočet

DPH mu nebolo priznané z dôvodu, že zdaniteľné plnenia mu nedodal dodávateľ uvedený na faktúrach.
Na strane 14 a 15 už žalovaný naopak uvádza a argumentuje, že žalobca bol súčasťou obchodného
reťazca, v ktorom zistil existenciu podvodného konania realizovaného prostredníctvom deklarovaného
dodávateľa Cino s.r.o. Napriek záveru o existencii podvodného konania sa žalovaný ale nezaoberal
vedomosťou žalobcu o jeho zapojení do reťazca poznačeného podvodom. V tomto smere je potom

poukazovanie zo strany žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-284/2011 opodstatnené. Ak teda
správca dane a žalovaný nepreukázali žalobcovi to, že vedel, alebo mal vedieť, že plnenie zakladajúce
mu právo na odpočet DPH je poznačené podvodom, je potom tvrdenie žalobcu o neexistencii dôvodov
na odopretie mu tohto nároku opodstatnené.
22.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
23. Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý ho vedie s tým, že jeho úlohou je zistiť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom je povinný získavať poznatky a informácie o všetkých
skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov. Je jednoznačne povinnosťou správcu dane zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.
24. Pokiaľ žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci a v tejto súvislosti poukazuje na
skutočnosť, že žalobca nevypočul ním navrhnutých zamestnancov žalobcu, túto námietku správny súd
vyhodnotilakodôvodnú.Keďžežalobcadôkazynevykonávaamáprávoichlennavrhovať,musísprávca
dane pristupovať veľmi citlivo k tomu, či žalobcom navrhnutý dôkaz nevykoná, a to o to viac v prípade, ak

nepriznanie nároku na odpočet DPH chce odôvodniť tým, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno.
Ak žalobca tvrdí, že navrhnutí svedkovia preukážu reálne dodanie tovaru, je povinnosťou správcu dane
takýto dôkaz vykonať.
25. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo
zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

26. Základné zásady ustanovené v § 3 Daňového poriadku platia pre celú správu daní a ako základné
pravidlá sú dôležitým prostriedkom pri správnej interpretácii ustanovení zákona o správe daní i ostatných
daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z ústavy alebo
právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo. Tieto zásady, aj keď sú formulované
všeobecne, majú svoj konkrétny obsah, sú právne záväzné a podľa nich sa daňová správa riadi v

daňovom konaní a aj pri iných činnostiach. Na základe zásady podľa odseku 9 má správca dane
uplatňovať pri rozhodovaní taký postup, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely, teda aby správca dane nerozhodoval odlišne. Rozhodovanie odlišne v skutkovo zhodných
prípadoch je teda neprípustné, inak správny orgán zaťaží svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti.
27. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo

ďalej zistil, že správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach nerešpektovali základnú zásadu v
skutkovo zhodných prípadoch rozhodovať rovnako. Žalobca správnemu súdu predložil rozhodnutia
žalovaného, predmetom ktorých boli DPH u žalobcu za január 2016, február 2016, marec 2016, apríl
2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, november 2016 (rozhodnutiač. 101722910/2021, č. 101723096/2021, č. 101723131/2021, všetky tri zo dňa 13.09.2021, č.
101723866/2021, č. 101724011/2021, č. 101724173/2021, č. 101724329/2021, č. 101724496/2021, č.
101724656/2021,č.101724825/2021všetkýchsedemzodňa14.09.2021),pričomžalovanýrozhodnutia

správcu dane zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav a z dôvodu,
že v odôvodnení rozhodnutia neboli uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia. Žalovaný
sa v zrušujúcich rozhodnutiach zaoberal i s námietkou žalobcu, že právo na odpočítanie DPH možno
zamietnuť iba pod podmienkou, že sa objektívne preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol tovar dodaný
vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový

podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa. Žalovaný uviedol, že v prípade ak tovar existoval a s
ohľadom na zistenia, že dodávatelia a ich dodávatelia majú spoločné znaky, a to, sú nekontaktné, so
správcom dane nespolupracujú, krátko po ukončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré vystavili faktúry
zanikli, neplnia si svoje daňové povinnosti a nevykonávajú ekonomickú činnosť, správca dane preverí,
či pri obchodných transakciách na niektorom stupni dodávateľského reťazca nedošlo k daňovému
úniku, resp. k zneužívajúcemu konaniu, či vo vzťahu k DPH neboli dodávky spojené s podvodom alebo

zneužitím práva, a to v spojení s tým, že kontrolovaný daňový subjekt o tom vedel, alebo mohol, či mal
vedieť s tým, že zistené skutočnosti následne správca dane vyhodnotí v súlade s ustálenou judikatúrou
Súdneho dvora EÚ. Správny súd konštatuje, že z vyššie uvedených skutočností (porovnaním vyššie
uvedených rozhodnutí s rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu) je zrejmé, že v
obdobných veciach nerozhodol žalovaný jednotne, čo je v rozpore so základnou zásadou uvedenou v §

3 ods. 9 Daňového poriadku. Takýto postup je podľa názoru správneho súdu neprípustný. Ako výslovne
vyplýva z § 3 ods. 9 Daňového poriadku, pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nemôžu
vznikať neodôvodnené rozdiely. V prípade nerešpektovania tejto základnej zásady pri rozhodovaní
potom žalovaný zaťaží svoje rozhodnutie nezákonnosťou, nakoľko vydanie rozdielnych rozhodnutí v
totožných veciach nie je možné zákonným spôsobom zdôvodniť a teda takéto rozhodnutie bude vždy

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako je tomu práve i v tomto prípade.
28. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.
29. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
30. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že zistenie skutkového
stavu bolo nedostatočné a teda že žalobné námietky (žaloba) sú v tomto smere dôvodné, za použitia

vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie.
31. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného svoje úvahy v odôvodnení rozhodnutia formulovať
tak, aby bolo nadovšetko zrejmé, z akého dôvodu nepriznáva žalobcovi právo na odpočet DPH zo
sporných faktúr. V prípade, ak bude dôvodom nepriznania nároku na odpočet DPH účasť žalobcu v

obchodnom reťazci poznačenom podvodom, bude povinnosťou žalovaného vysporiadať sa i s otázkou,
či žalobca o svojej účasti na podvode vedomosť mal alebo mohol mať. V tejto súvislosti je samozrejme
potrebnésiustáliť,čizdaniteľnéplneniabolireálneuskutočnené,aleboichexistenciabolaspochybnená.
Pokiaľ ide o nedostatočne zistený skutkový stav, je potrebné vo veci dopočuť žalobcom navrhnutých
svedkov. Žalovaný bude samozrejme pri svojom opätovnom rozhodovaní povinný náležite rešpektovať

zásadu rozhodovať v totožných veciach rovnako a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
32. Žalobca v správnej žalobe poukazoval i na ďalšie dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.
Nakoľko nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nedostatočne zistený skutkový stav sú dostatočným
dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, v súlade so zásadou hospodárnosti sa správny súd
ďalšími žalobnými bodmi nezaoberal (tieto by nemali žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci). Preto za

stavu, keď rozhodnutie žalovaného trpí uvedenými vadami (čo sú dostatočné dôvody na zrušenie
rozhodnutia žalovaného), by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti sa týmito námietkami bližšie
zaoberať.
33. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na
úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave,

písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).