Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 16, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113225651
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5113225651.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: TMT partners,
s.r.o., so sídlom Prešov, Levočská 1, IČO: 36 782 459, zastúpený AK NOVIKMEC, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Vranov nad Topľou, Rázusova 125, IČO: 36 868 701, proti žalovanej: C. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B., F. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Katarínou Potockou, advokátkou so sídlom B.,
R. X, o zaplatenie 230 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 2C/307/2013-160 zo dňa 05.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) Okresný súd Žilina zaviazal žalovanú k povinnosti
uhradiť žalobcovi istinu vo výške 230 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej
sumy od 30.11.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol o
trovách prvoinštančného konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Svoje
rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na Zmluvu o sprostredkovaní zamestnania zo dňa 12.06.2012,
na základe ktorej sa žalobca zaviazal sprostredkovať zamestnanie v zahraničí za úhradu v zmysle

zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Predmet tejto dohody bol naplnený, keďže podmienka
získania zamestnania v lehote 3 mesiacov mohla nastať až vtedy, keď sa žalovaná vrátila z Kanady,
t. j. 24.08.2012. Súd tiež poukázal na ustanovenia § 774, § 775 a § 777 Občianskeho zákonníka,
obsahujúce ustanovenia o sprostredkovateľskej zmluve, pričom uviedol, že ani jedna zo strán dohodu
o sprostredkovaní zamestnania nespochybňovala. Súd prvej inštancie poukázal tiež na Zmluvu o
poskytovaní služieb zo dňa 12.11.2012, pričom uviedol, že obidve zmluvy sú navzájom podmienené. O
trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v

rozsahu 100 % s poukazom na úspech v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podala odvolanie
žalovaná. Nespochybnila, že dňa 12.06.2012 so žalobcom uzatvorila Dohodu o sprostredkovaní
zamestnania za úhradu, pričom práca mala byť sprostredkovaná v lehote 3 mesiacov. Súd prvej
inštancie považoval za nemožné plnenie dohody, keď bola v zahraničí (v Kanade) a splnenie dohody
o sprostredkovaní zamestnania mal žalobca naplniť až po 24.08.2012. Súd však zároveň zmluvu zo

dňa 12.06.2012 považoval za neplatnú. Vzhľadom na tieto rozporuplné tvrdenia považuje odvolateľka
rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný, nakoľko nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia
rozsudku, čo je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu za podmienky dodržania
zásad rovnosti strán. V danom prípade je potrebné si uvedomiť obsah predmetu konania, a to jezaplatenie 230 eur zo zmluvy uzatvorenej dňa 12.06.2012. Z tejto zmluvy však z gramatického výkladu
jednoznačne vyplýva lehota 3 mesiacov na sprostredkovanie zamestnania od podpísania dohody.
Lehota na sprostredkovanie tak uplynula dňa 12.09.2012. Týmto dňom stratila predmetná zmluva

účinnosť. V ďalšom období už nebolo možné sa touto zmluvou riadiť, prípadne sa na túto zmluvu
odvolávať. Žalobca dňa 12.11.2012 uzatvoril ďalšiu zmluvu (341/2012), keď mal vedomosť, že pôvodná
zmluva stratila platnosť a účinnosť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si uplatnil úhradu tzv. odplaty
na základe zmluvy, z ktorej nesprostredkoval žalovanej žiadnu prácu, pretože pôvodná zmluva (prvá v
poradí) stratila platnosť a účinnosť dňom 12.09.2012. Nie je teda daný žiadny právny základ k uplatneniu

si sumy 230 eur v predmete žaloby. Z celého rozsudku vyplýva nerovnaký prístup súdu k účastníkom
konania. Súd bezvýhradne prihliadal len na tvrdenie žalobcu a obrana žalovanej ostala nepovšimnutá a
v rámci celého rozhodnutia sa s touto obranou žalovanej prvoinštančný súd nevysporiadal a vôbec na
ňu neprihliadal (tvrdenie, že z Kanady priletela dňa 23.07.2012). Odvolateľka žiadala, aby krajský súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s obsahom rozsudku je spokojný,
avšak nestotožnil sa s niektorými tvrdeniami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia. V prvom prípade je
potrebné rozlíšiť v zmysle zákona o službách zamestnanosti, že boli uzatvorené dve zmluvy, každá však
s iným obsahom. Uzatvorená bola dohoda o sprostredkovaní práce, upravená ako špeciálny zmluvný typ
sprostredkovateľskej zmluvy v § 25 ods. 5 zákona č. 5/2004 Z. z. a dohoda o poskytnutí služieb upravená

ako samostatný zmluvný typ v § 25 ods. 4 uvedeného zákona. V zmysle prvej zmluvy sa žalobca zaviazal
sprostredkovať prácu za dojednanú odplatu, v zmysle druhej dohody mal poskytnúť služby, ktoré súvisia
so sprostredkovaním a nie sú zákonom presne definované (zabezpečenie kurzov nemeckého jazyka,
dopravu, doplnkové služby, kurz ošetrovateľstva a podobne). Klient tak získava doplnkové služby, na
ktoré by inak nemal nárok. V zmysle konkrétne uzatvorenej zmluvy sa jednalo najmä o vypracovanie

nemeckejzmluvysopatrovanouosobou,administratívneúkonysúvisiacesoživnostenskýmoprávnením
a zabezpečením ďalšieho zahraničného klienta v prípade úmrtia klienta alebo v prípade jednostrannej
nespokojnosti, poskytovanie odborných rád a usmernení, poradenstva pri daňových záležitostiach v
Rakúsku a poradenstva vo veciach sociálneho zabezpečenia. Čo sa týka sprostredkovania práce,
samotná žalovaná požiadala, aby bola kontaktovaná až po 24.08.2012, nakoľko dovtedy mala byť

odcestovanávKanade.Poosloveníagentúroužalovanásúhlasilasosprostredkovanímprácevrodinep.
R.asvojímpriamymkonanímdalanajavo,žeprijímaplneniezdohodyosprostredkovanízamestnaniaaj
po tom, čo „poriadková 3-mesačná lehota“ od podpisu dohody o sprostredkovaní uplynula. Jednoznačne
teda vznikol nárok na vyplatenie dojednanej odmeny, ktorej výška bola dojednaná v súlade so zákonom
o službách zamestnanosti. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Vo vyjadrení odvolateľka opakovane uviedla, že nárok bol uplatnený podľa Dohody o sprostredkovaní
zamestnania č. 120791. Zmluva o poskytnutí služieb č. 341/2012 zo dňa 14.11.2012, na základe ktorej
bola poskytnutá práca žalovanej v rodine v Rakúsku, má charakter samostatnej zmluvy. navrhla, aby
odvolací súd odvolaniu vyhovel.

5. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že nárok, ktorý uplatňoval v žalobe, skutočne odvádzal od právneho
úkonu, ktorým bola Dohoda o sprostredkovaní zamestnania za úhradu, a to zmluva č. 120791 zo dňa
12.06.2012.Skutočnosťjetiež,žežalovanejsprostredkovaloznačenéhoklientaatátozuvedenejzmluvy
profitovala. V tomto prípade je žalobca ten, kto zo zmluvy plnil, pričom žalovaná plniť odmieta. Pokiaľ

by súd napokon vyslovil, že zmluva je absolútne neplatná a plnenie bolo dodané, je nevyhnutné sa
vyporiadať s ohodnotením toho, čo plnené bolo podľa § 451 Občianskeho zákonníka, pričom hodnota
bezdôvodného hodnotenia by sa rovnala odplate vo výške 20 % z prvej odmeny, ktorú dostala žalovaná
od sprostredkovaného klienta. Takýto záver (povinnosť súdu preskúmať aj možnosti iného právneho
posúdenia) vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 329/2010 z 10.03.2011. Žiadal, aby rozsudok

súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil.

6. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 19.04.2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná
dovolanie a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 48/2019 zo dňa 29.11.2019

bol rozsudok odvolacieho súdu z 19.04.2018 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V
odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že odvolací súd sa nezaoberal odvolacou argumentáciou
dovolateľky, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď a ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam
pri rozhodnutí vo veci. Žalovaná požiadala súd prvej inštancie o doplnenie dokazovania ohľadompredloženia letenky preukazujúcej, kedy sa dovolateľka vrátila z Kanady na Slovensko, pričom tento
dôkaz, resp. túto skutočnosť namietala aj vo svojom odvolaní, kedy dodatočne predložila fotokópiu
rozpisu rezervácie leteniek. Z obsahu spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie tento návrh na vykonanie

dôkazu zamietol, pričom nevykonanie dôkazu v odôvodnení svojho rozhodnutiu nijakým spôsobom
neodôvodnil. Rovnako tak postupoval aj odvolací súd a z uvedeného je zrejmé, že teda nedal odpoveď
na námietku dovolateľky týkajúcej sa nevyporiadania sa s dôvodmi nevykonania navrhovaného dôkazu.
Takýmto spôsobom dovolateľke bolo znemožnené realizovať jej patriace procesné oprávnenia.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec po zrušení dovolacím súdom v intenciách
ustanovenia § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

8. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového

materiálu a zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Taktiež prihliadal na závery
uznesenia dovolacieho súdu. Je nepochybné, že v konaní sa riešila otázka, či žalobcovi vzniklo právo
na zaplatenie žalovanej sumy 230 eur s príslušenstvom z toho dôvodu, že sprostredkoval pre žalovanú
prácu v zmysle zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 12.06.2012 pod č. 120791. Existenciu tejto
zmluvy ani jedna zo strán nespochybnila. Súd tiež zistil, že bola uzatvorená ďalšia zmluva zo dňa

12.11.2012 č. 341/2012 o poskytnutí služieb. Ani existenciu tejto zmluvy strany nespochybňovali. Takto
bol zistený skutkový stav súdom prvej inštancie a z takto zisteného skutkového stavu vychádzal aj
odvolací súd. Je zrejmé, že obe zmluvy boli uzatvorené na základe ustanovení zákona č. 5/2004 Z.
z. o službách zamestnanosti. Na základe prvej zmluvy - Dohody o sprostredkovaní zamestnania za
úhradu sa zaviazal žalobca poskytnúť sprostredkovanie práce, pričom v čl. III. bod A/4 je uvedené,

že záujemcovi sprostredkovateľ zabezpečí zamestnanie podľa dohodnutých podmienok najneskôr
do 3 mesiacov od podpísania dohody. Záujemca (žalovaná) v bode B/3 sa zaviazala najneskôr v
lehote 3 dní po odpracovaní, prípadne inom ukončení 1. turnusu po nástupe do sprostredkovaného
zamestnania zaplatiť na účet sprostredkovateľa alebo sprostredkovateľovi priamo v hotovosti poplatok
za sprostredkovanie zamestnania podľa čl. II. ods. 4 písm. n) dohody. V článku IV. záverečných

ustanovení je zároveň uvedené, že dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma
účastníkmi. Platnosť dohody skončí splnením záväzku sprostredkovať zamestnanie záujemcovi, t. j.
podpisom zmluvy záujemcu so zahraničným zamestnávateľom (dohodu možno ukončiť tiež písomnou
výpoveďou zo strany sprostredkovateľa, resp. dohodou oboch zmluvných strán). Po oslovení zo
strany žalobcu bola so žalovanou, ktorá súhlasila so sprostredkovaním práce a nastúpením na

turnus, uzatvorená dňa 14.11.2012 ďalšia zmluva o poskytnutí služieb, podľa ktorej sa poskytovateľ
zaviazal poskytnúť služby špecifikované v čl. III. pod bodom povinnosti poskytovateľa (príprava a
vypracovanie zmluvy uzatváranej záujemcom so zahraničným zamestnávateľom v nemeckom jazyku,
zabezpečenie prekladu v slovenskom jazyku, poskytnutie informácií, usmernení a inej činnosti pri
prihlásení záujemcu na prechodný pobyt u osoby, pre ktorú vykonáva zamestnanie, založenie živnosti,

prihlásenie podnikateľskej činnosti na príslušné úrady v Rakúsku, zabezpečenie dopravy z miesta
bydliska záujemcu na území SR do miesta výkonu zamestnania na území Rakúska a späť podľa
dohody, sprostredkovanie iného zahraničného zamestnávateľa a podobne). Medzi účastníkmi ďalej
nebolo sporné, že žalobca ponúkol žalovanej zamestnanie, a to opatrovanie osoby E. R. v Rakúsku,
dohodnutý bol deň nástupu (14.11.2012), ako aj odmena v sume 1.150 eur za turnus. Žalovaná

túto ponuku prijala a nastúpila na turnus, pričom za prácu jej bola vyplatená dohodnutá odmena.
Z takto zisteného skutkového stavu vychádzal súd prvej inštancie a žalobe o zaplatenie 230 eur s
príslušenstvom vyhovel. Už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sa odvolací súd nestotožnil s celým
obsahom odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, resp. so všetkými prijatými právnymi závermi,
avšak napriek tomu konštatoval, že rozhodnutie je vecne správne a neboli splnené podmienky v zmysle

§ 389 CSP, aby z tohto dôvodu bol rozsudok zrušený. Odvolací súd vychádza z toho záveru, že aj keď
dohodnuté zamestnanie nebolo zabezpečené v predpokladanej lehote 3 mesiacov od podpisu zmluvy,
je nepochybné, že následnú ponuku žalovaná reflektovala, túto prijala, nastúpila na turnus, za ktorý
dostala stanovenú odmenu a dokonca uzatvorila ďalšiu zmluvu o poskytnutí služieb súvisiacich práve s
vykonávaním práce v zahraničí. Na základe prvej zmluvy (Dohoda č. 127191 z 12.06.2012) zabezpečil

žalobca sprostredkovanie zamestnania v konkrétnej rodine, došlo k naplneniu jeho záväzku a dôvodný
bol nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny v súlade so zákonom č. 5/2004 Z. z., resp. Vyhlášky
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 31/2004 Z. z. Z obsahu druhej zmluvy uzatvorenej
dňa 12.11.2012 vyplýva, že sa nejedná o zmluvu, na základe ktorej by mala byť zabezpečená vhodnápráca pre žalovanú, ale naopak, touto zmluvou si objedávala ďalšie služby súvisiace práve s tým,
že prijala ponuku na prácu v Rakúsku a druhou zmluvou jej mal byť zabezpečení „servis“, ktorý mal
poskytnúť žalobca. Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalovanej vznikla povinnosť

za sprostredkovanie práce zaplatiť dohodnutú odmenu, ktorá, ako už bolo vyššie uvedené, vyplýva
zo zákona č. 5/2004 Z. z., resp. Vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 31/2004
Z. z. Žalovaná svoje právo (dôvody) v odvolaní založila na tom, že dohoda bola uzatvorená po
uplynutí 3 mesiacov od jej podpisu, pričom vychádza z toho, že dňom 12.09.2012 stratila zmluva o
sprostredkovaní práce účinnosť. Odvolací súd má za to, že uplynutie tejto lehoty (3 mesiace) nebolo

dôvodom na vyslovenie neplatnosti zmluvy, resp. jej ďalšej neúčinnosti, nakoľko z dohody strán takéto
niečo nevyplýva, naopak, zo záverečných ustanovení dohody vyplynulo, že platnosť skončí splnením
záväzku, t. j. podpisom zmluvy záujemcu so zahraničným zamestnávateľom. Výpoveď zo zmluvy daná
nebola a tiež účastníci netvrdili, že dohodu ukončili písomnou dohodou oboch zmluvných strán. Pokiaľ
teda došlo k sprostredkovaniu zamestnania na základe dohody, súd má za to, že je dôvodné žiadať
aj dohodnutú odplatu. Čo sa týka predloženia rezervácie letenky a tvrdenia, že žalovaná sa vrátila na

Slovensko 23.07.2012 a nie 24.08.2012, ako to uviedol súd prvej inštancie, resp. žalobca, podľa názoru
odvolacieho súdu táto skutočnosť vo vzťahu posúdenia obsahu záväzku nič nepreukazuje. Žalobca
pôvodne tvrdil, že po uzatvorení Dohody o sprostredkovaní práce v 6. mesiaci 2012 mala žalovaná
požiadať o jej kontaktovanie až po 24.08.2012. Netvrdil, že tento termín sa vrátila z Kanady domov. Pre
posúdenie, keď v novembri 2012 bola agentúrou oslovená a prijala ponúkané sprostredkovanie práce v

Rakúsku,niejepotomdôležitépresplneniejejpovinnostízaplatiťzasprostredkovaniepráceskutočnosť,
či z Kanady pricestovala v júli alebo v auguste 2012. Je pravda, že v Dohode o sprostredkovaní
práce je uvedené, že žalobca zabezpečí zamestnanie podľa dohodnutých podmienok v lehote do 3
mesiacov od podpísania dohody, avšak pokiaľ sa v tejto lehote tak nestalo a následne aj po uplynutí
tohto času v novembri 2012 žalovaná prejavila záujem na sprostredkovaní práce podľa pôvodne

dohodnutých podmienok, uzatvorila ďalšiu zmluvu, na základe ktorej jej mal byť poskytnutý servis v
zahraničí a nastúpila k dohodnutej osobe na turnus a dostala dohodnutú mzdy, odvolací súd má za to,
že aj na základe tejto dohody jej vznikla povinnosť za sprostredkovanie zamestnania zaplatiť. Pokiaľ
teda súd prvej inštancie a ani odvolací súd nevykonal navrhovaný dôkaz, a to oboznámenie sa s
rezerváciou letenky, v zmysle ktorej mala na Slovensko z Kanady priletieť dňa 23.07.2012, vykonanie

takéhoto dôkazu nemá žiadny vplyv na posúdenie vzniku povinnosti žalovanej zaplatiť dohodnutú sumu
vyplývajúcu zo zákona č. 5/2004 Z. z. a Vyhlášky 31/2004 Z. z. Ak teda žalovaná v odvolaní žiadala
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, zo zisteného skutkového stavu a prijatých
právnych záverov súdu takáto skutočnosť nevyplýva, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovanej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

10. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).