Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 27, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/104/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120012156
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120012156.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.

septembra 2021 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného menom Ľ. O., U.. XX.XX.XXXX H. D., F. R. D. D.
XX,Ľ.,O..E.Ľ.oslobodzujespodobžalobyOkresnejprokuratúryPrešovpreskutokprávnekvalifikovaný
ako zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že

-dňa 14.07.2017 uzatvoril v Prešove ako dlžník - fyzická osoba s H. W., U.. XX.XX.XXXX ako s veriteľom

- fyzickou osobou zneužijúc jej dôveru ako rodinného príslušníka, zmluvu o požičaní peňažných
prostriedkov, na základe ktorej mu H. W., toho istého dňa poskytla peňažnú pôžičku vo výške 10.000,-
Eur s termínom vrátenia do 31.08.2017, pričom už v čase uzatvorenia zmluvy si bol vedomý tej
skutočnosti,žesajednáoosobuvyššiehoveku,tedaoosobuskôrovplyvniteľnúvspojenísočakávaným
kladením menšieho odporu z jej strany v jeho prospech z dôvodu, že H. W. je jeho vlastnou sesternicou,
s ktorou je roky v kontakte, následne v zmysle písomných dodatkov k tejto zmluve mu H. W. dňa
02.02.2018 poskytla peňažnú pôžičku vo výške 6.000,- Eur, dňa 23.02.2018 vo výške 2.000,- Eur a dňa

02.03.2018 vo výške 5.000,- Eur s termínom vrátenia celej sumy najprv do 09.03.2018 v zmysle zmluvy
o požičaní peňažných prostriedkov a jej dodatku zo dňa 02.03.2018 a následne s termínom vrátenia
celej sumy do 30.06.2018 v zmysle zmluvy o pôžičke s dojednania o uznaní záväzku zo dňa 30.04.2018,
pričom obvinený Ľ. O. už v čase uzatvorenia zmluvy o požičaní peňažných prostriedkov a jej dodatkov,
ako aj zmluvy o pôžičke a dojednania o uznaní záväzku vedel, že pôžičku v dohodnutých termínoch
veriteľovi nevráti, čím takto spôsobil H. W.U., U.. XX.XX.XXXX, R. H. XX, D., celkovú škodu vo výške
23.000,- Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 30.11.2020 na tunajší súd obžalobu na obžalovaného
Ľ. O. pre skutok kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného
zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na vyššie
uvedenom skutkovom základe.

Obžalovaný Ľ. O. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný.

Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.09.2021, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného
Ľ.A. O., výsluchom poškodenej G.. F. Y. a čítaním listinných dôkazov a to správy od spoločnosti E. D.
K. B. E. E..A..O.., správy od exekútorského úrad C.. D. R. a C.. N. L., viacerých platobných rozkazova poverení na vykonanie exekúcii, rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa a poverenia na vykonanie
exekúcie, správ o povesti obžalovaného, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpisom
z registra trestov, výpisom z internetbankingu poškodenej a na základe takto vykonaného dokazovania

dospel k záveru tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Výpoveď obžalovaného Ľ. O. na hlavnom pojednávaní bola v podstatných okolnostiach zhodná s
výpoveďou z prípravného konania zo dňa 21.01.2020 (č. l. 265) pričom z výpovedí obžalovaného
vyplynulo, že je konateľom spoločnosti E. T. E..A..O.., E. E. U.. E.. G. X, E. Ľ., kde táto spoločnosť

sa zaoberá stavebnou činnosťou. V decembri 2017 jeho spoločnosť podpísala spoločnosť E. T.
E..A..O.. zmluvu o dielo so spoločnosťou E. E..A..O.. R., predmetom ktorej bolo dodanie tesárskych
a železobetonárskych prác na stavbe R. V. L. X v cene cc. 1.400.000 Eur, pričom ešte v lete 2017
mal rozpracovaných viacero projektov v iných firmách na iných zákazkách. Dlhé roky bol v kontakte
so svojou sesternicou, nebohou poškodenou H. W., U.. XX.XX.XXXX H. D., Q.. XX.XX.XXXX, pričom
obžalovaný nebohú poškodenú oslovil začiatkom júla 2017 stým, či by mu nepožičala 10.000 Eur. Sumu

10.000 Eur potreboval na nutný repas skladových kontajnerov z dôvodu, aby sa mohol v budúcnosti
uchádzať o ďalšie stavebné zákazky a peniaze na ich repasovanie v tom čase vo firme nemal. Peniaze
od nebohej poškodenej využil na repas kontajnerov a nejaké menšie zákazky, pričom neskôr doložil
do spisu potrebne dokumenty o zaúčtovaní týchto peňazí. Nebohá poškodená mu medzi štyrmi očami
povedala,žepeniazemupožičiaaonjejpovedal,žepeniazeopotrebujenapodnikanieadňa14.07.2017

podpísali zmluvu o pôžičke a nebohá poškodená ešte v ten deň vybrala peniaze v hotovosti so svojho
účtu a odovzdala ich obžalovanému. Určili aj dátum splatnosti pôžičky na 31.08.2017. Obžalovaný si
myslel, že v tom čase už bude mať vo firme dosť peňazí z rozbehnutých projektov a stihne pôžičku
vrátiť na čas. Obžalovaný sumu 10.000 Eur do termínu splatnosti nebohej poškodenej nevrátil, lebo
menšie stavby, ktoré realizovala jeho firma mu nepriniesli taký zisk ako očakával. Nebohá poškodená

ho po dátume splatnosti viackrát vyzývala na splatenie dlžnej sumy, no obžalovaný jej opakoval, že ich
nevie vrátiť, lebo nemá peniaze. Po podpise zmluvy so spoločnosťou E. v decembri 2017 začala jeho
firma pracovať na stavbe v L., ale keďže so E. nedohodol vyplatenie zálohy, potreboval ešte nejaké
peniaze na dofinancovanie tejto zákazky, a preto poprosil nebohú poškodenú, či by mu ešte nepožičala
peniaze, načo ona súhlasila a v dňoch 02.02.2018, 23.02.2018 a 02.03.2018 mu požičala ďalšie peniaze

v sume 13.000 Eur. Tieto peniaze mu poskytla v hotovosti, čo dopísali do pôvodnej zmluvy o pôžičke.
Sumu 13.000 Eur minul na zabezpečenie nákupu materiálu na zákazku v L., pričom neskôr doložil do
spisu potrebne dokumenty o zaúčtovaní týchto peňazí. Nebohá poškodená chcela, aby svoj záväzok
uznal pred notárom, a preto sa dňa 30.04.2018 dostavili k notárovi, kde obžalovaný písomne uznal
svoj záväzok a zaviazal sa celú pôžičku vo výške 23.000 Eur nebohej poškodenej vrátiť do 30.06.2018.

Obžalovaný však peniaze do tohto dátumu nebohej poškodenej nevrátil z dôvodu, že v máji 2018 prerušil
práce na stavbe v L., nakoľko E. mal na stavbe málo žeriavovu a cena zákazky bola nízka. Od decembra
2017 do apríla 2018 vystavoval spoločnosti E. priebežné faktúry za vykonanú prácu, pričom E. ich
čiastočne uhrádzal, no podľa obžalovaného mu spoločnosť E. dlží sumu 85.000 Eur, no E. to nechce
uznať a sú ochotný mu zaplatiť 36.000 Eur. Z čiastočných úhrad nebol schopný uhradiť dlh voči nebohej

poškodenejanizčasti,nakoľkomuselvyplácaťsvojichdodávateľov.Obžalovanýuviedol,ženikdynemal
v úmysle uviesť H. W. do omylu v otázke vrátenia pôžičky, vychádzali spolu veľmi dobre. Obžalovaný
jej bezodplatne pomohol s rekonštrukciou bytu ešte v roku 2000, a preto považoval za normálne, že ju
poprosí o pomoc, keď to potreboval a z toho , že mu požičala peniaze bolo zrejme, že aj ona si toho
bola vedomá. Obžalovaný uviedol, že si je vedomý záväzku voči pozostalým , teda voči manželovi a

dvom dcéram nebohej poškodenej a chce urobiť všetko preto aby sumu 23.000 Eur vrátil pozostalým
čo najskôr.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní na otázku, prečo nesplácal dlh v ďalších termínoch odpovedal, že
nemal dostatok finančných prostriedkov na splatenie dlhu, nikdy však nerozmýšľal tak, že by tento dlh
nezaplatil. V minulosti pre pani W. zrekonštruoval byt, pričom za práce od nej nežiadal žiadne platby

v rámci príbuzenských dobrých vzťahov. Materiál si kupovala ona sama. Uviedol, že sumu 23.000 Eur
vložil na účet dedičke nebohej poškodenej, G.. F. Y. dňa 24.09.2021. Ďalej obžalovaný odpovedal, že s
nebohou poškodenou komunikovali aj pred požičaním, aj po požičaní peňazí telefonicky, ale ju aj osobne
navštevoval v D., ako pred pôžičkou, tak aj po nej. Nebohá poškodená bola podľa neho ochotná počkať
so splatením pôžičky, avšak nevie uviesť prečo dňa 05.03.2019 podala trestné oznámenie, no keď mu to

oznámila odpovedal jej, že je to jej rozhodnutie. Pani W.Ú. informoval o všetkých zákazkách, ktoré mal
rozpracované. Od nebohej poškodenej nedostal žiadnu predžalobnú výzvu. Obžalovaný charakterizoval
nebohú pani W. z hľadiska pochopenia dôvodov, ktoré jej uvádzal, ako tie ktoré mu bránili vo vrátenípôžičky tak, že bola zdravotne v poriadku, bola to rozumná žena, všetko čo jej vysvetľoval chápala a
nevnímal u nej žiadne príznaky stareckej demencie s ohľadom na jej vysoký vek.

Výpoveď poškodenej G.. F. Y. na hlavnom pojednávaní, ktorá je dedičkou po nebohej poškodenej H. W.,
bola v podstatných okolnostiach zhodná s výpoveďou z prípravného konania zo dňa 09.06.2020 (č. l.
356) pričom na hlavnom pojednávaní vypovedala pod prísahou. Z výpovedí poškodenej vyplynulo, že
ona, jej sestra G. W. a jej otec B.. C. W. súd dedičmi po nebohej H. W., pričom dedičské konanie ešte
neprebehlo. Do spisu doložila plnomocenstvá na zastupovanie. Uviedla, že od obžalovaného požaduje

náhradu škody v sume 23.000 Eur, čo predstavuje sumu, ktorú požičala obžalovanému jej mama,
nebohá H. W.. Tieto peniaze jej do dňa konania výsluchu neboli vrátené.
Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevedela o presných sumách, ktoré jej matka
obžalovanémupožičiavala.Vedelalenotom,žemupožičalanejakéčiastky,aleišloojejpeniazeataksa
do toho nestarala. Po skončení dedičského konania obžalovaného žiadnym spôsobom nekontaktovala,
on sa jej snažil volať, aj ju kontaktovať, čo však odmietala a svoju pohľadávku chcela riešiť len

formou trestného konania. Dlžnú sumu vo výške 23.000 Eur, ktorá jej bola na účet pripísaná dňa
24.09.2021, jej obžalovaný zaslal bez predchádzajúcich výziev zo strany poškodenej. Poškodená k tejto
platbe predložila aj výpis z internetbankingu, ktorý súd založil do spisu. Poškodená charakterizovala
nebohú mamu v období rokov 2017 a nasledujúcich ako veľmi vitálnu, príkladne sa starajúcu o staršiu
sestru poškodenej, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá. U nebohej poškodenej sa neprejavovali žiadne

mentálne problémy. Jej smrť bola náhla a v podstate prekvapujúca, nakoľko nebola ten typ, ktorý chodil
po lekároch. Na otázku akým spôsobom sa od mamy dozvedela o pôžičkách a či vie uviesť dôvod
prečo podala trestné oznámenie poškodená uviedla, že vedela len o sume cca 5.000 Eur. Nebohá
poškodená sa opakovane snažila, aby jej obžalovaný peniaze vrátil. Ten však v tom čase zrejme
nemal dostatok financií a tak nebohá poškodená na naliehanie staršej sestry podala trestné oznámenie.

Poškodená potvrdila, že obžalovaný pomohol ešte v roku 2000 jej nebohej mame s rekonštrukciou bytu,
pričom v dokumentácii ktorú našla u nebohej boli len faktúry, z ktorých bolo zrejmé, že za materiál bolo
fakturovaných cca 42.000 Sk a žiadne faktúry ohľadne prác nenašla.

Správa od spoločnosti E. D. K. B. E. E..A..O.., ktorou prokuristky tejto spoločnosti odpovedali na súdom

položené otázky uvádza, že v roku 2017 a 2018 realizovala spoločnosť E. T. pre spoločnosť E. práce
na stavbe v L. U. R. V. L. B. na základe zmluvy o dielo uzavretej dňa 14.12.2017, pričom práce
vykonávané zo strany spoločnosti E. T. neboli vykonávané riadne a včas v súlade so zmluvou. Zo
strany spoločnosti E. boli uplatnené viaceré reklamácie a cena diela bola spoločnosti E. T. uhrádzaná
v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve. Dohodnutá cena diela bola 1.410.000 Eur bez DPH. Z

tejto sumy bola vyfakturovaná suma 72.657,11 Eur, z toho uhradená suma 63.411,79 Eur, započítaná
suma 8.662,46 Eur a poskytnuté skonto vo výške 582,86 Eur. Spoločnosť E. neeviduje v súčasnosti
žiaden súdny spor so spoločnosťou E. T. a uzatvorená zmluva bola zo strany spoločnosti E. ukončená
odstúpenímzdôvodu,žespoločnosťE.T.siriadneavčasneplnilasvojezmluvnépovinnosti.Spoločnosť
E. si zároveň uplatnila voči spoločnosti E. T. nárok na náhradu nákladov vzniknutých na základe zmluvy,

a tiež nárok na zmluvnú pokutu, ktoré z veľkej časti neboli zo strany spoločnosti E. T. uspokojené.
Spoločnosť E. teda eviduje voči spoločnosti E. T. splatné pohľadávky, nie záväzky. Spoločnosť E. do
budúcne nezvažuje ďalšiu spoluprácu so spoločnosťou E. T..

Zo správy od exekútorského úradu C.. D. R. vyplýva, že nehnuteľnosť obžalovaného nachádzajúca sa

v katastrálnom území D. D. (pozemok, rodinný dom, rozostavaná hosp. budova a rozostavaný bazén),
bola predaná na dobrovoľnej dražbe na základe exekučné titulu v prospech oprávneného G. Š., O. Č..

Zo správy od exekútorského úradu C.. N. L. vyplýva, že proti obžalovanému sú vedené 4 exekučné
konania pričom tieto sú v spise podložené platobným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn.

18CbZm/11/2017 zo dňa 01.02.2018, kde žalobcom je spoločnosť Z. R. a žalovaným je Ľ. O. o
zaplatenie 248,968,53 Eur a poverením na vykonanie exekúcie zo dňa 28.05.2018, platobným rozkazom
Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 7Cb/7/2018 zo dňa 26.09.2018, kde žalobcom je spoločnosť Y. D. a
žalovaným je Ľ. O. o zaplatenie 13.025,16 Eur a poverením na vykonanie exekúcie zo dňa 18.01.2019,
platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32Up/315/2019 zo dňa 29.03.2019, kde

žalobcomjeG..C.L.ažalovanýmjeĽ.O.ozaplatenie10.000Eurapoverenímnavykonanieexekúciezo
dňa 19.12.2019 a rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 3Cb/12/2018 zo dňa 23.04.2019,
kde žalobcom je spoločnosť D. R. E. a žalovaným je Ľ. O. o zaplatenie 350.175,25 Eur a poverením na
vykonanie exekúcie zo dňa 07.01.2020.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že exekúcie z týchto pohľadávok boli pôvodne spoločnosti
T., E..A..O.., ktorá je v konkurze, pričom pohľadávky, ktoré neboli uspokojené v rámci konkurzu prešli
na neho ako na fyzickú osobu.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný sa dopustil celkovo až
53 priestupkov porušením pravidiel cestnej premávky, kde drvivá väčšina priestupkov bola spáchaná
prekročením povolenej rýchlosti. Za tieto priestupky mu boli uložené pokuty v rozmedzí od 5 do 300 Eur
a v dvoch prípadoch bol riešený napomenutím.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ šesť krát odsúdený. Tieto odsúdenia sú z
obdobia od roku 1995 až do roku 2007. Pri všetkých týchto odsúdeniach sa na Ľ. O. hľadí, akoby nebol
odsúdený, a preto súd na tieto neprihliadal.

Správa o povesti od obce D. D. uvádza, že obžalovaný býva v obci v neskolaudovanom dome spoločne

sosvojoumanželkouatromideťmi.Obecneevidujesťažnostizostranyobčanovnaosobuobžalovaného
a nebol prejednávaný ani komisiou na ochranu verejného poriadku v obci. Správa o povesti vypracovaná
OO PZ Ľ. uvádza, že obžalovaný ma v mieste trvalého bydliska dobrú povesť. V roku 2021 bolo proti
obžalovanémuvedenékonanievovecipodozreniaztrestnéhočinunezaplateniedaneapoistnéhopodľa
§ 278 ods. 1 Trestného zákona, ktoré bolo ukončené podľa 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s

poukazom na § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.

_________________________________________________________________

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej
súvislosti, dospel súd k záveru, že skutok kladený obžalovanému Ľ. O. za vinu sa stal, avšak tento
skutokniejetrestnýmčinom.Zospáchaniapredmetnéhoskutkuobžalovanéhousvedčujepredovšetkým
priznanie obžalovaného, ktorý ani raz v priebehu konania nepoprel, že by si od nebohej poškodenej
H. W. požičal sumy v celkovej výške 23.000 Eur a rovnako výpoveď samotnej nebohej poškodenej,

ktorá obžalovanému poskytla peniaze na základe toho, že obžalovaný bol jej bratranec, ktorého dobre
poznala, mali spolu dobré rodinné vzťahy a dôverovala mu. Túto sumu dokonca obžalovaný písomne
uznal pred notárom a s nebohou poškodenou spísal dohodu o uznaní dlhu.

Súd však konštatuje, že v konaní obžalovaného, tak v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke, ako aj v

období po splatnosti pohľadávky absentuje jeden so základných znakov trestného činu podvodu, a to
úmysel uviesť nebohú poškodenú do omylu alebo využitie omylu nebohej poškodenej. O úmyselné
zavinenie ide vtedy, ak páchateľ chcel spôsobiť svojim konaním skutočnosti, ktoré je možné podradiť
pod znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo si tieto skutočnosti predstavoval aspoň ako možné.
Dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný mal s nebohou poškodenou dobré rodinné vzťahy a

zapožičanie peňazí obžalovanému prebiehalo zakaždým v intenciách jej slobodnej vôle, ktorá nebola
ovplyvnená ani tým, že H. W. bola v súlade s ustanoveniami trestného práva považovaná za osobu
vyššieho veku, nakoľko v čase páchania skutku obžalovaným v rozmedzí rokov 2017 až 2018 mala 71
rokov, no tak obžalovaný, ako aj poškodená G.. F. Y. uviedli, že išlo o aktívnu osobu a dobre fungujúcou
mysľou, bez známok stareckej demencie. Okrem toho obžalovaný požiadal nebohú poškodenú o

peniaze bez akéhokoľvek nátlaku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný potreboval
peniaze na zabezpečenie chodu svojej firmy, a v čase keď o peniaze žiadal, mal rozbehnutých hneď
niekoľko projektov a okrem toho aj podpísanú zmluvu na zákazku v L. v celkovej výške presahujúcej
jeden milión eur bez DPH, kde mohol obžalovaný rozumne predpokladať, že nebude mať problém
splatiť požičané finančné prostriedky nebohej poškodenej včas. Je zrejmé, že obžalovaný aj vzhľadom

na horšie pomery v podnikaní, nedokázal platiť tak dodávateľov a zároveň aj vyplácať dlh voči
nebohej poškodenej včas. Dokazovaním, však nebolo ani náznakom preukázané, že by tento záväzok
nechcel splatiť, práve naopak, kontaktoval nebohú poškodenú, zdôveroval sa jej so zlými pomermi
v podnikaní, ale aj o tom, že má nové zákazky, prípadne o iných podstatných okolnostiach, ktoré
ovplyvňovali jeho schopnosť splácať predmetný dlh voči nebohej poškodenej. Nebohá poškodená, na

naliehanie rodinných príslušníkov napokon podala na obžalovaného trestné oznámenie, pričom ani po
tom obžalovaný neprestal komunikovať s nebohou poškodenou a následne s jej dedičmi. Poškodená
G.. F. Y. uviedla, že obžalovaný ju viackrát kontaktoval, no ona odmietala s obžalovaným komunikovať.Súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný žiadnym spôsobom nezatajoval svoje záväzok, žiadnym
spôsobom sa neskrýval a nepopieral svoj záväzok voči nebohej poškodenej, čo nie je „štandardný“
postup páchateľa trestného činu podvodu, kde naopak títo páchatelia zvyčajne po tom, čo vylákajú

od obete peniaze sa umlčia, alebo obeť zavádzajú vymyslenými skutočnosťami prečo neboli schopní
splácať svoj dlh, resp. úplne popierajú, že majú voči poškodenému nejaký záväzok. Keďže trestný čin
podvodu je úmyselným trestným činom a obžalovanému nebola preukázaná žiadna forma úmyselného
zavinenia, absentuje v spáchanom skutku subjektívna stránka trestného činu, a preto v tomto prípade
nie je možne skutok označiť ako trestný čin.

Preúplnosť,súduvádza,žetrestnékonaniejekonaním„ultimaratio“amásapoužiťažvtedy,keďzlyhajú
občianskoprávne resp. obchodnoprávne prostriedky. Je neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali
orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana prevažne celospoločenských hodnôt, nie
priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej
sfére. V právnom štáte je totiž neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu

subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, pokiaľ nie sú popri tom splnené všetky predpoklady vzniku
trestnoprávnej zodpovednosti, resp. pokiaľ nie sú tieto predpoklady celkom nespochybniteľne zistené
(2To/16/2018).

Na základe uvedeného súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný obligatórny znak

skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a to subjektívna stránka, preto z uvedených dôvodov, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a obžalovaného Ľ. O. spod obžaloby oslobodil,
nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho
oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.