Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, September 12, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 8C/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718201325
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8718201325.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Richardom Burešom, v spore žalobcov: 1/ B. Y., nar. X.XX.XXXX,

bytom E. XX, XXX XX Z. A., právne zast.: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., Karpatská 11, 058 01
Poprad, IČO: 47 251 506, 2/ M. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom E. 70, XXX XX Z. A., proti žalovanému: O. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z. A., právne zast.: Mgr. Marcel Lesňák, advokát, Murgašova
87/6, Poprad, v konaní o zriadenie vecného bremena, práva prechodu a o vzájomnej žalobe žalovaného
voči žalobcom o zriadenie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a žalobu žalobcov v 1/ a 2/ rade.

II. Z a m i e t a vzájomný návrh žalovaného.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žiadali, aby súd zriadil vecné bremeno práva prechodu cez časť pozemku registra C p.
č. XXX, výmera 629 m2, zast. plochy a nádvoria, a to v rozsahu geometrického plánu vyhotoveného
dňa 3.1.2018 Ing. O. W., autorizačne overeného dňa 4.1.2018 Ing. O. W. a úradne overeným Ing. L. L.
pod číslom 61 - 7/18, a to in rem v prospech vlastníkov pozemku reg. C, parc. č. XXX, o výmere 161
m2, zastavané plochy a nádvoria a pozemku registra C, parc. č. XXX o výmere 97 m2, zast. plochy a

nádvoria.

2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Z. A., a to
pozemku p. č. XXX, XXX a rodinného domu súp. č. XX. Žalovaný vlastní pozemok p. č. XXX, k. ú. Z. A.
na LV č. XXXX. Žalovaný a ani jeho predchodca uvedený pozemok neužíval. Na jeseň roku 2017 žiadal
od žalobcov za neho náhradu 3.000 eur. Žalobcovia s kúpnou cenou nesúhlasili. Uviedli, že od roku
1977 užívajú na pozemku žalovaného právo prechodu nerušene a už to aj právne vydržali. Zriadením

vecného bremena na pozemku žalovaného nedôjde k takému obmedzeniu žalovaného, že by došlo k
jeho podstatnému znehodnoteniu.

3. Žalovaný uviedol, že nemá problém so žalobou súhlasiť za podmienky, že súd zároveň zriadi vecné
bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez časť parcely žalobcov č. 380 v prospech jeho
parcely č. XXX. Bez takéhoto prístupu nie je možné jeho parcelu č. XXX využívať. V konečnej verzii
žalobného vzájomného návrhu žiadal zriadiť vecné bremeno právo prechodu a prejazdu a vedenia

inžinierskych sietí cez časť pozemku parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2
zapísané na LV č. XXX v k. ú. Z. A., a to v rozsahu 27 m2 podľa GP č. X/XXXX Ing. O. W., autorizačne
overeného Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor pod G1 - XX/XX v prospech pozemku parc.
č. 382 - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. Z. A.. Totovecné bremeno sa zriaďuje in rem, na dobu neurčitú a bezodplatne. Zároveň žiadal, aby mu žalobcovia
(t. j. žalovaný zo vzájomného návrhu), zaplatili rozdiel vo výmere vecných bremien vo výške 716 eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Na pojednávaní žalobcovia na podanej žalobe trvali. Vo vzťahu k vzájomnému protinávrhu uviedli,
že s týmto nesúhlasia, pretože žalovanému by bol zriadený prechod cez ich dom, čo je neprípustné.
Žalovaný nepreukázal svoje vlastníctvo k stavbe. Zriadiť vlastnícke právo k pozemku je neprípustné.

5. Žalovaný uviedol, že inak, ako cez pozemok žalobcu nemá zabezpečený svoj prístup k svojmu
pozemku.

6. Žalobcovia uviedli, že prístup cez pozemok žalovaného užívajú od kedy nehnuteľnosť kúpili, od roku
1977. V prechode neboli nikým rušení.

7. V priebehu konania sa strany sporu pokúsili vec riešiť mimosúdne, avšak bezvýsledne.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi strán sporu, listami vlastníctva k. ú. Z. A. č. XXX, XXXX,
kúpnou zmluvou z 5. 8. 1977, geometrickým plánom Ing. O. W. - geodeta č. XX/XXXX a 01/2019,
pokusmi strán sporu o mimosúdne rokovania pred podaním žaloby, situačnou fotografiou, pripojeným

spisom Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C 32/2018, na základe čoho súd celú vec posúdil takto:

9. Žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Z. A.. Vlastnia
parcelu KN č. 380 o výmere 161 m2 - zast. plochy a nádvoria a parc. KN č. XXX o výmere 97 m2 - zast.
plochy a nádvoria. Okrem toho na parc. KN č. 380 je postavený ich rodinný dom súp. č. 70 a na parc. KN

č. XXX sa má podľa evidencie na liste vlastníctva nachádzať „ostatná inžinierska stavba a jej súčasti“.
Nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy R I XXX/XX a XXEr X/XX - 165.

10. Žalovaný vlastní nehnuteľnosť v k. ú. Z. A. zapísanú na LV č. XXXX. Ide o parc. KN č. XXX o
výmere 629 m2 - zast. plochy a nádvoria. Poľa evidencie v katastri ide o pozemok, na ktorom je dvor.

Nehnuteľnosť nadobúdal rôznymi titulmi.

11. Žalobcovia aj napriek tomu, že v žalobe tvrdili, že vecné bremeno vo forme práva prechodu po
pozemku žalovaného užívajú od roku 1977 a že ho vydržali, žiadali zriadiť na základe rozhodnutia súdu
opätovne toto právo tak, že žiadali zriadiť právo prechodu in rem v prospech vlastníkov parc. č. 380,

XXX. Podľa geometrického plánu Ing. O. W. - geodeta č. XX/XXXX toto právo žalobcov ako vlastníkov
pozemkov č. XXX, XXX má zaťažovať žalovaného ako vlastníka pozemku č. XXX vo vyznačenom
rozsahu v geometrickom pláne 43 m2.

12. Žalobcovia však neuviedli, prečo je nevyhnutné používať na prechod z jednej parcely na druhú

pozemok žalovaného, keď parc. č. XXX a XXX sú parcely susedené so spoločnou hranicou a prístup
podľa geometrického plánu je možné z jednej strany parcely realizovať priamo na druhú parcelu. Naviac,
parc. č. XXX, na ktorej je postavený rodinný dom žalobcov, javí sa, že je situovaná tak, že je na ňu
priamy prístup z verejnej komunikácie.

13. Vo vzťahu k vzájomnému návrhu žalovaného súd zistil, že je vlastníkom parc. č. XXX, na ktorej nie
je postavená žiadna stavba a má charakter dvora. Táto parcela priamo susedí a má spoločné hranice
v časti s parc. č. XXX a v časti s parc. č. XXX. Podľa geometrického plánu Ing. O. W. - geodeta č. X/
XXXX je evidentné, že v tejto časti pozemkov (ďalšie časti žalovaným neboli preukázané), má žalovaný
prístup k svojej parcele č. XXX z hlavnej prístupovej cesty cez parc. č. XXX patriacu žalobcovi. Podľa

geometrického plánu vyznačil tento prístup v rozsahu 2,45 m krát 10,90 m v rozsahu 27 m2 cez parcelu,
na ktorej majú žalobcovia postavený rodinný dom.

14. Strany sporu pred podaním žaloby sa snažili vec riešiť mimosúdne, avšak bez výsledku.

15. Súd ďalej zistil, že pod sp. zn. 20C 32/2018 je vedené konanie žalobcu O. Y. proti M. a B. Y.
o zaplatenie 5 715,38 eur ako bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku patriacemu O. Y. bez
právneho dôvodu. V tomto konaní M. a B. Y. žiadajú vzájomnou žalobou určiť vlastnícke právo k častiparcely patriacej O. Y. (p. č. XXX), v rozsahu, ako v spore, ktorý súd prejednáva, žiadajú zriadiť vecné
bremeno.

16. Žalovaný v prejednávanej veci žiadal vykonať ohliadku na mieste samom. Súd vykonanie tohto
dôkazu zamietol. Jej realizácia, vzhľadom na zistený skutkový stav by bola nehospodárna a z hľadiska
právneho posúdenia veci by ohliadka na mieste samom neovplyvnila rozhodnutie súdu.

17. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav veci súd posúdil vec podľa § 151 o Občianskeho zákonníka

(ďalej len „OZ“).

18. Podľa § 151 o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným

bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Ak nie vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok (§ 151 o ods. 3 OZ).

19. Pri posúdení žaloby aj vzájomného návrhu súd vychádzal z rovnakého právneho posúdenia.

20. Ustanovenie § 151 o ods. 1 OZ umožňuje vznik vecného bremena na základe rozhodnutia súdu.
Obe strany sporu vo svojich žalobných návrhoch žiadali zriadiť toto právo súdom. Na to, aby súd mohol
zriadiť vecné bremeno, musí existovať konkrétny zákonný dôvod, v tomto prípade dôvod vyplývajúci

z Občianskeho zákonníka. V inom prípade, aj ak by bolo zriadenie vecného bremena nevyhnutným
východiskom riešenia prípadu, súdu neprislúcha jeho zriadenie. Podľa súčasnej právnej úpravy možno
rozhodnutím súdu zriadiť vecné bremeno podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva rozdelením veci; podľa § 135c ods. 3 OZ pri usporiadaní pomerov medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby a podľa § 151 o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom

priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

21. V danom prípade súd nezistil zo skutočností žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali uvedené
právne posúdenia veci v prvých dvoch dôvodoch.

22. Bližšie potom skúmal dôvod uvedený v ust. § 151 o ods. 3 OZ, keďže obe sporové strany sa
vo všeobecnosti domáhali „práva cesty„. Žalobcovia práva cesty zo svojho pozemku cez pozemok
žalovaného na svoj pozemok. Žalovaný cez pozemok žalobcov na svoj pozemok.

23. Obe sporové strany žiadali zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka pozemku, žalobcovia v

prospech vlastníka (akéhokoľvek) pozemkom č. XXX, XXX (vecné bremeno viazané na pozemky - in
rem), žalovaný v prospech svoj k pozemku č. XXX. Ani jeden nežiadal zriadiť tzv. právo cesty v prospech
vlastníctva stavby (buď in personam alebo in rem). Takéto právo Občiansky zákonník, akého sa strany
sporu domáhajú, nepripúšťa.

24. Pokiaľ sa týka pozemkov, ktorých časti majú byť zaťažené vecným bremenom, v ani jednom prípade
nespĺňajú inštitút priľahlého pozemku. Priľahlý pozemok je taký pozemok, cez ktorý sa má dostať
vlastník stavby ku komunikácii, prípadne ku pozemku, z ktorého sa môže dostať ku komunikácii. Strany
sporu nepreukázali, že v geometrických plánoch majú byť vecné bremená zriadené na tzv. priľahlých
pozemkoch. Žalobcovia majú priamy prístup zo svojich pozemkov na miestnu komunikáciu a žalovaný

na svojej parcele nemá zriadenú stavbu.

25. Ďalšie hmotnoprávne podmienky, vzhľadom na chýbajúcu základnú (prvú) podmienku súd už
neskúmal, pretože v prípade absencie čo i len jedného predpokladu, nárok nie je daný v ani jednom
prípade (žaloba, vzájomný návrh).

26. Súd ďalej poznamenáva, že žalobcovia v žalobe tvrdia, že vecné bremeno vydržali. Bližšie svoje
tvrdenie (rozsah, dôvod, podmienky podľa § 134 OZ) nepreukázali a svoje práva neformulovali do
žalobného petitu. Preto sa súd touto okolnosťou nezaoberal.27. Ak aj strany sporu majú v úmysle naďalej spornosť prechodu cez pozemky riešiť, nič im nebráni
uzavrieť dohodu o zriadení vecného bremena zmluvou za náhradu, alebo odpredať časť nevyhnutného

pozemku. Pokiaľ v štádiu mimosúdnych vzťahov nedôjde k dohode, je namieste súdom riešiť len
čiastkovú spornú okolnosť.

28. Keďže uzavretím písomnej zmluvy nie je obmedzený rozsah zmluvného dojednania, vecné bremeno
je možné v takom prípade zriadiť aj pre účely prechodu vo forme a rozsahu podľa potrieb zmluvných

strán, a to aj v rozsahu, na ktorý nemá súd kompetenciu.

29. Preto súd žalobu a vzájomný návrh zamietol ako nedôvodné.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Obe sporové
strany boli vo vzťahu k vlastným žalobným návrhom neúspešné, preto ich pomer úspechu a neúspechu

je rovnaký. Uvedené súd posúdil pre účely nároku na náhradu trov konania tak, že im právo na náhradu
trov v ani jednom prípade voči protistrane nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k

vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.