Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/436/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217388
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2214217388.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou v právnej veci žalobcov:

1/ E. U., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XXXX/XXA, XXX XX T. - W. T., X/ O.. D. U., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XXXX/
XXA, XXX XX T. - W. T., spoločne právne zastúpení: Fons iuris s. r. o., IČO: 47 240 318, so sídlom
Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: I. G. - B., IČO: 40 814 661, miestom podnikania
P. XXXX/X, XXX XX R.P. E., zastúpená: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka so sídlom Alžbetínske
námestie 2, Dunajská Streda, o náhradu škody a o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade 10,- eur ako náhradu nákladov spojených s
vypracovaním lekárskeho posudku, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade 10,- eur ako náhradu nákladov spojených s
vypracovaním lekárskeho posudku, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade z titulu náhrady straty na zárobku počas pracovnej
neschopnosti žalobcu v 1. rade za obdobie od 06.09.2012 do 30.09.2012 a za obdobie od 01.10.2012
do 07.10.2012 sumu 422,58 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 422,58,-

eur od 06.09.2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 173,20 eur z titulu náhrady škody spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 173,20 eur od 06.09.2014 až do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu vo výške 550,20 eur z titulu náhrady za bolesť
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 550,20 eur, od 06.09.2014 až do zaplatenia,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 786,- eur z titulu náhrady za bolesť spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 786,- eur, od 06.09.2014 až do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Súd čiastočne zastavuje konanie čo do sumy 172,33 eur čo do zaplatenia náhrady za stratu na

zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobcu v 1. rade a v časti zaplatenia žalobkyni v 2. rade čiastku
5000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanému.

VIII. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom vo výške 74,52 %.

IX. Žalovaný je povinný zaplatiť sumu 117,- eur z titulu súdneho poplatku za podanú žalobu na účet
tunajšieho súdu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali na tunajší súd žalobu dňa XX.XX.XXXX proti žalovanému o náhradu škody a
na ochranu osobnosti s odôvodnením, že žalobcovia si nechali vyhotoviť na základe objednávky zo

dňa XX.XX.XXXX stropné, výklopné schody u žalovaného, ktorý podniká v predmetnej oblasti v rámci
živnosti, na základe zmluvy o dielo uzatvorenej v ústnej forme. Žalovaný vystavil za vyhotovenie diela -
inštalácie schodov a za práce s tým súvisiace faktúru, ktoré spadli a spôsobili žalobcom škodu na zdraví,
tak aj na majetku. Keďže zmluva bola uzavretá medzi podnikateľom a fyzickou osobou, žalobcovia sú
toho názoru, že ide o zmluvu spotrebiteľskú a právny vzťah sa riadi podľa občianskeho zákonníka. Dňa
XX.XX.XXXX došlo k zrúteniu schodov so žalobcom v 1. rade v čase, keď sa snažil prostredníctvom

schodov dostať na povalu domu a padol na žalobkyňu v 2. rade, ktorá stála pod schodmi, pričom jej pád
spôsobil podliatiny a poranenie chrbtice, ktorého následky cíti a pociťuje dodnes. Predmetné schody
mali nosnosť minimálne 150 kg, na schodoch stál iba žalobca, pričom žalobkyňa stála pod schodmi,
žalobca v tom čase mal 98 kg a je evidentné, že príčinou pádu nemohla byť jeho hmotnosť. Žalobcovia
predložili fotografie o predmetnej udalosti, ktorá nastala z dôvodu, že sa odtrhli, resp. uvoľnili schody v

častiach, kde mali byť uchytené o stenu dostatočne veľkými skrutkami. Žalobcovi tento pád so schodmi
spôsobil práceneschopnosť v časovom rozsahu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Žalobkyňa v 2.rade
v tom čase nebola zamestnaná, avšak pri zmene počasia cíti zmenu a bolesť chrbtice. Žalobcovi tak
bolo spôsobené podvrtnutie viacerých prstov, nohy a natiahnutie vnútorného väzu. Žalobkyňa utrpela
pomliaždenie bedrovej chrbtice a pomliaždenie kĺbu hornej končatiny. Uvedená udalosť bola oznámená

poisťovni, ktorá oznámila žalobcom po obhliadke schodov, že chyba nastala u zhotoviteľa, na základe
neodborného zhotovenia diela a preto poisťovňa nenesie žiadnu zodpovednosť za vzniknutú škodu.
Žalobcovia si uplatnili náhradu škody a to nasledovne: náklady na novú montáž schodov vo výške 110,-
eur na základe faktúry Č..XX/XXXX zo dňa 18.10.2012, náklady - nové schody a materiál vo výške 63,20
eur, náklady na lekárske posudky 2 krát po 10 eur, ušlý zisk na zárobku pána žalobcu vo výške 244,13

eur, náhrada za bolestné pre žalobcu vo výške 786,- eur ( podľa lekárskeho posudku: 50 bodov x 15,72
eur / 1 bod), náhrada za bolestné pre žalobkyňu vo výške 550,20 eur ( podľa lekárskeho posudku: 35
bodov x 15,72 eur / 1 bod).
Na základe uvedeného takto žalobcom vznikla škoda vo výške 1.773,53 eur.
Okrem toho si žalobkyňa uplatnila aj nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- eur. Žalobcovia v priebehu

konania viackrát zmenili petit žaloby a taktiež podali návrh na čiastočné späťvzatie žaloby, čo do sumy
172,33 eur z titulu v časti zaplatenia náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
žalobcu. Súd pripustil zmenu žalobného petitu zo dňa 03.09.2014 uznesením sp. zn. XC/XXX/XXXX- XX
zo dňa 22.04.2016, v ktorom okrem náhrad nákladov spojených s vypracovaním lekárskeho posudku
2 krát po 10,- eur požadujú náhradu straty na zárobku vo výške 594,91 eur s príslušenstvom. Ďalej

žalobca požaduje náhradu škody spôsobenej udalosťou vo výške 173,20 eur ( 110 eur + 63,20 eur),
z titulu bolestného požaduje sumu 786 eur a žalobkyňa z titulu náhrady za bolesť vo výške 550,20
eur a z titulu nemajetnej ujmy 5.000,- eur. Právny zástupca žalobcov dňa 15.11.2019 ( čl. 350 v spise)
urobil ďalšiu zmenu petitu žaloby a to nasledovne: okrem náhrad a okrem náhrady nákladov spojených
s vypracovaním lekárskeho posudku 2x po 10,- eur žalobcovia požadujú nasledovné. Žalobca v 1.rade

z titulu náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobcu za obdobie od 06.09.2012 do
30.09.2012 a za obdobie od 01.10.2012 do 07.10.2012 sumu vo výške 422,58 eur spolu s úrokom z
omeškaniavovýške8,15%ročnezosumy(?)od06.09.2014aždozaplatenia.Taktiežžalobcapožaduje
sumu 173,20 eur z titulu náhrady škody spôsobenej pri udalosti spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,15 % ročne zo sumy 173,20 eur od 06.09.2014 až do zaplatenia. Ďalej žalobca požaduje sumu 786,-

eurztitulunáhradyzabolesťasťaženiespoločenskéhouplatneniaspolusúrokomzomeškaniavovýške
8,15 % ročne zo sumy 786,- eur od 06.09.2014 až do zaplatenia. Žalobkyňa požaduje sumu 550,20 eur
z titulu náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,15 % ročne zo sumy 550,20 eur od 06.09.2014 až do zaplatenia a žalobkyňa požaduje čiastku vo
výške 5.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcov navrhol čiastočné zastavenie konania , čo
do sumy 172,33 eur titulom zaplatenia náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a čo do
sumy 5000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy pre žalobkyňu.2. Žalovaný žalobou nesúhlasil, navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že úraz sa stal dňa 05.09.2012
tri a pol roka po používaní schodov, ktoré údajne jeho firma nerealizovala, nemontovala. Poukázal, že
materiál ( nosnú konštrukciu a schody) zakúpil žalobca v 1.rade, ktorý si ju svojpomocne zmontoval.

Poukázal na faktúru č. XXXX/X vystavenú dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že ich firma montáž
nosnej konštrukcie a montáž schodov nerealizovala. Navrhol znalecké dokazovanie na pojednávaní dňa
21.04.2016, taktiež uviedol, že hneď po nástupe za účelom montovania sadrokartónu u žalobcu zistili, že
musia namontovať aj konštrukciu. Zároveň ich poprosil, aby pomohli mu pri montovaní schodov. Dvaja
ľudia boli zabezpečený so žalovaným , ktorí pomáhali pri montovaní.. Materiál žalobca kúpil v Rakúsku.

Žalovanýuviedolmenápracovníkovoznačil,ktoríužalovanéhopracovalinaživnosťatoP.R.aB.E..Pri
montovaní zistili, že treba postaviť nosnú konštrukciu, ich hlavnou úlohou bolo montovanie sadrokartónu
a nie schodov. Kompletný materiál na montovanie schodov doniesol žalobca s tým, že šróby zabezpečil
žalovaný, tvrdiac, že iba na sadrokartón. Opäť poukázal na faktúru, kde za montáž schodov nie je
vykázaná cena práce. Ďalej uviedol, že dovolil prítomným pracovníkom, ktorých on doviezol k žalobcovi,
zabezpečilich,abykýmnemôžumontovaťsadrokartón,abypomohli žalobcovidvíhaťhranoly. Pripustil,

že spolu so žalobcom montovali schody, ktorých platil, ako živnostníkov.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov a to: lekárskym
posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, lekárskou správou zo dňa XX.XX.XXXX,
potvrdením o pracovnej dočasnej neschopnosti zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o zaplatení po 10,-

eur za účelom vyhotovenia lekárskeho posudku, potvrdením o nepracovnom úraze žalobcu v období od
06.09.2012 do 07.10.2012, oznámením stanoviska ku škode Wüstenrot poisťovňou zo dňa 12.09.2012,
faktúrou č. XXXX/X splatnosťou 25.03.2009 spolu s popisom prác, s príjmovým pokladničným dokladom
z XX.XX.XXXX o zaplatení sumy 2.092,- eur, faktúrou č. XX/XXXX splatnosťou 18.10.2012 na sumu
110,- eur z titulu montáž schodov, blok na sumu 57,99 eur a 5,21 eur na zakúpenie materiálu, potvrdenie

zo sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012, zápis o
poškodení, predžalobnou výzvou, písomnými vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, výsluchmi
svedkov pána E. B., znaleckým posudkom vyhotoveným Technickým a skúšobným ústavom stavebný,
n.o.,č.XX-XX/XXXX,uznesenímopripustenízmenypetitužaloby,správamizošetreniapobytuamiesta
zdržiavania sa Š. P. a P. R. a ustálil nasledovný skutkový stav veci.

4. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka - každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

5. Podľa ust. § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka- každý zodpovedá za škodu, ktorú, spôsobil

porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

6. Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka - pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

7. Podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka - pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

8. Podľa ust. § 445 Občianskeho zákonníka - strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,
uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý

pred poškodením dosahoval.

9. Podľa ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka - právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď

došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

10. Z obsahu vyhotoveného znaleckého posudku č. XX-XX/XXXX súd zistil, že znalec v úvode
nálezu - „Popis stavby a predmetu posúdenia“, uviedol: predmetom posúdenia je havarovaný skladací
drevený schodíkový rebrík v rodinnom dome žalobcov. Podľa údajov v spise znalec stanovil, že ide

a rebrík rakúskej výroby, výrobcu E., ktorý bol zakúpený v Rakúsku, v obchodnej sieti U., typ C. F.
Q. . Upevňovacie prostriedky na pripojenie výrobku do stavebnej konštrukcie stropu nie sú podľa
montážneho návodu súčasťou balenia. V montážnom návode sú naznačené body upevnenia. Pre
správne fungovanie výrobku je potrebné ( okrem riadneho upevnenia konštrukcie obvodného rámudo stropu) správne zrezanie spodnej časti schodíkového rebríka podľa svetlej výšky miestnosti, na
čo výrobca upozorňuje v návode. Drevený skladací schodíkový rebrík je určený na zabudovanie do
stropnej stavebnej konštrukcie nad miestnosťou, v ktorej svetlá, výška je v intervale od 2,20 metrov

do 2,80 metrov. Ďalej znalec uviedol, že výrobca uvádza, že výrobok bol preskúšaný podľa DIN EN
XXXXX:XXXX a uvádza zaťažiteľnosť 150 kg. Žalobca zakúpil výrobok dňa 13.11.2008. Montáž výrobku
( inštalácia) sa vykonala v marci 2009. Havária dreveného skladacieho rebríka nastala dňa 05.09.2012.
Žalobca oznámil škodovú udalosť poisťovni dňa 06.09.2012. Znalec uviedol a na základe fotografií
ustálil, že obvodový rám schránky bol do dreveného rámu stavebnej konštrukcie stropu upevnený

pomocou 2+2 skrutiek po bokoch a dvoma skrutkami v zadnom diele, pričom sa na upevnenie použili
skrutky do dreva, dĺžky 45 mm, priemeru drieku 2,58 mm a priemeru hlavičky 8 mm. Konštatuje, že
ak by boli 2+2 skrutky po stranách riadne upevnené do dreveného rámu stavebnej konštrukcie stropu,
potom by pri dodržaní na štítku výrobku uvedeného maximálneho zaťaženia 150 kg, teda pri tiažovej
sile 1,5 kN nemohlo dôjsť k vyčerpaniu strihovej únosnosti skrutkových spojov. Ďalej sa venoval opisu
mechanizmu havárie nasledovne. Medzi obvodovým rámom schránky a dreveným rámom stavebnej

konštrukcie stropu v smere šírky schránky zostali pravdepodobne medzery, ktoré nedovolili riadne
upevnenie skrutiek v celkovej dĺžky iba 45 mm skrz bočnice schránky na potrebnú hĺbku vzniknutia závitu
do podkladu. Dotiahnutím skrutiek v bočniciach sa vnieslo ťahové napätie do zadného čela, čím nastalo
uvoľnenie nárožných čapových spojov. Ako hlavnou príčinou havárie znalec označil neprofesionálne
upevnenievýrobkuvrozporesmontážnymnávodom.Výrobcapredpisujevmontážnomnávodekotvenie

obvodovej rámovej schránky do stavebnej konštrukcie stropu v celkom v ôsmich upevňovacích bodoch,
a to po stranách v bočniciach v troch plus troch ( 3+3) bodoch a v prednom čele v dvoch bodoch. Výrobok
bol nainštalovaný po stranách v dvoch plus dvoch (2+2), v zadnom čele v dvoch rozpore s montážnym
návodom. Neupevnenie schránky v predmetnom čele označil za hrubú chybu s fatálnym následkom
zrútenia. Taktiež uviedol, že nesprávna montáž a osadenie schodov mohla spôsobiť, v súvislosti s

odtrhnutím schodov aj úraz užívateľov a okolo stojacim osobám, takúto možnosť pripustil.

11. Súd vypočul svedka pána E. B., ktorý potvrdil, že bol prítomný keď sa vykonávali u žalobcu vnútorné
práce a to montovanie sadrokartónu, kde on len vypomáhal a nepracoval na živnosť. Pamätá sa, že
medzi stavebným materiálom boli zabalené aj schody, nevie kto ich tam doniesol a nepamätá sa kto

ich namontoval.

12. Predmetom sporu je náhrada škody, ktorý má základ v zmluve o dielo. Súd má preukázané, že
žalovaný spolu s ďalšími tromi pracovníkmi, za ktorých on zodpovedal, vykovali okrem montážnych prác
sadrokartónu aj osadenie drevených stropných výklopových schodov ,o čom bola svedčí faktúra Č..

XXXX/X splatnosťou 25.03.2009. Na základe objednávky zo dňa 15.10.2018, žalovaný mal vykonať
aj vykonal stavebné práce, za ktoré si vyfakturoval sumu 2.489,- eur. Ako príloha č. 1 k tejto faktúry
je priložený popis prác, medzi ktorými je aj uvedené montovanie, osadenie sklápacích schodov. Ďalej
je preukázané, že dňa 05.09.2012 došlo k zrúteniu schodov so žalobcom v čase keď sa snažil
prostredníctvom schodov dostať na povalu domu a padol na žalobkyňu. Za tým účelom predložil ako

dôkazy a to, lekársku správu o vyšetrení žalobcov z XX.XX.XXXX, následne potvrdenie o pracovnej
dočasnej neschopnosti od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Súd na vyriešenie odbornej otázky kto
pochybil pri montovaní schodov ustanovil znalca respektíve Technický a skúšobný ústav stavebný n.o.
Bratislava na zistenie, kto porušil povinnosti a aké povinnosti následkom, ktorých vznikla škoda, teda kto
jezodpovednýzaškodu.Základnýmipredpokladmivznikuzodpovednostizaškodusúporušenieprávnej

povinnosti ( žalovaný súhlasil, aby pracovníci ktorých on zabezpečil u žalobcov za účelom montovania
sadrokartónu aby sa podieľali respektíve podľa popisu prác príloha č. 1 k faktúre Č.. XXXX/X na
montovaní osadenia sklápacích schodov, ktorí podľa znaleckého posudku č. XX-XX/XXXXX nedodržali
návod podľa výrobcu na montovanie drevených schodov, ako hlavnú príčinu zrútenia havárie označil
neprofesionálne upevnenie výrobku v rozpore s montážnym návodom, teda ide o hrubú chybu s fatálnym

následkom zrútenia a to, že namiesto ôsmich skrutiek upevňovacích bodoch dali po stranách, bočniciach
v troch a troch bodoch a v prednom čele dvoch bodov výrobok bol nainštalovaný po stranách v dvoch +
dvoch , v zadnom čele v dvoch a prednom čele bez upevnenia.. Žalovaný zodpovedá za subdodávateľa,
ktorými vykonával tieto práce. Vzhľadom na to, že za tieto osoby zodpovedá žalovaný, ktorí porušili
právne povinnosť, následkom vznikla škoda na majetku ako aj na zdraví žalobcov. Taktiež je preukázaná

príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Porušenie právnej povinnosti spočíva
v existencií takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, táto protiprávnosť môže byť iba
výsledkom činnosti ľudí. Je teda vylúčený protiprávny úkon napríklad zvieraťa alebo protiprávny úkon
vzniknutý následkom prírodných síl. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovejsfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná
súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej

súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
Teda súd má preukázané, že zo zanedbaním povinnosti žalovaného prostredníctvom subdodávateľov
pracovníkov, ktorí pracovali na živnosť a ktorých on zabezpečil na prácu u žalobcov, zodpovedá za ich
vykonanú prácu, za neodborne namontovanie stropných, výklopových, drevených schodov, následne
došlo k ich zrúteniu v čase, keď žalobca bol na schodoch a žalobkyňa okolo, došlo k pádu a ublíženiu

na zdraví.
Žalobcovia si uplatnili náhradu nákladov spojených s vypracovaním lekárskych posudkov po 10,- eur.
Súd im nárok uznal za opodstatnený s poukazom na preukázané potvrdenia, príjmové pokladničné
doklady zo dňa 10.12.2012 suma 10,- eur po 10,- eur zaplatili chirurgickej ambulancie, poliklinika P. R..
Ďalej si uplatnili bolestné, žaloba vo výške 786,- eur a žalobkyňa vo výške 550,20 eur. Bolestné
bolo správne vyčíslené, bolo podložené dôkazmi a to lekárskymi posudkami o bolestnom a sťaženom

spoločenskom uplatnení ( čl. 10, 15 v spise) ako aj lekárskymi správami ( čl. 12,13,17 v spise), ktoré
dokladujú, že v kritickom čase XX.XX.XXXX Z. XX:XX hod. obaja navštívili lekára. Ďalej súd uznal nárok
žalobcu na sumu 173,20 eur z titulu opravy schodov, za tým účelom predložil faktúru zo dňa 18.10.2012
č. XX/XXXX, vo výške 110,- eur spolu s blokmi na zakúpenie materiálu. Čo sa týka náhrady straty
na zárobku spôsobenej úrazom žalobca si uplatnil sumu 422,58 eur a žalobkyňa sumu 550,20 eur v

obidvoch prípadoch si uplatnili aj úroky z omeškania vo výške 8,15 % ročne jednak zo sumy 422,58 eur
aj ako aj zo sumy 550,20 eur od 06.09.2014 do zaplatenia. Aj v tejto časti súd priznal nárok žalobcov,
zároveň súd poukázal na ústavný nález ústavného súdu J. H..Ú. XX/XXXX-XX zo dňa 10.10.2018, kedy
rozhodol, že ustanovenie § 446 zákona č. 40/64 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
nie je v súlade s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky týmto dňom stratilo ustanovenie § 446 O.z.
účinnosť.

14. Podľa § 446 O.z. v tomto znení náhradou za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti

poškodeného, je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským. Citované
ustanovenie treba vykladať v súvislosti s § 445 O.z. podľa ktorého sa má vychádzať z priemerného
zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. Ustanovenia § 445 a § 446 O.z. boli v
tomto znení obsiahnuté v zákone od jeho účinnosti, teda od 01.04.1964. Podľa dôvodovej správy k
vládnemu návrhu O.z je pritom úprava nárokov na náhradu za stratu na zárobku podobná, ako pri

pracovných úrazoch. V dôsledku toho treba pri aplikácií citovaných ustanovení vychádzať z rovnakých
princípov, na akých bol založený výpočet priemerného zárobku na účely náhrady straty na zárobku pri
pracovných úrazoch podľa § 200 Zákonníka práce. Spôsob výpočtu priemerného zárobku upravuje §
134 ods.1,2,4 Zákonníka práce v znení účinnom k 31.07.2011, podľa odseku 1 ktorého tento zisťuje
zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancom na výplatu a v rozhodujúcom období, ktorým je

podľa ods. 2 predchádzajúci kalendárny štvrťrok, z obdobia odpracovaného zamestnancom v tomto
rozhodujúcomobdobí.Tentopriemernýzároboksapodľaods.4zisťujeakopriemernýhodinovýzárobok,
ak je potrebné použiť priemerný mesačný zárobok postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobípriemernýmpočtompracovnýchhodín pripadajúcichvrokunajedenmesiacpodľatýždenného
pracovného času zamestnanca.

15. Právny zástupca žalobcov opravil petit žaloby v časti týkajúcej sa náhrady za stratu na zárobku
v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL XX/XXXX z 10.10.2018. Dňa
15.11.2019 doručil na súd vyjadrenie, ktoré sa týkalo nielen hore uvedenej nálezu, ale aj čiastočného
späťvzatia v časti náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti ( čl. 350 v spise).

Vo svojom vyjadrení uviedol opravu výpočtu výšky priemernej mzdy potrebnej na výpočet straty na
zárobku nasledovne: počet dní počas ktorých bol žalobca práceneschopný je 32 kalendárnych dní od
06.09.2012 do 07.10.2012 ( v mesiaci september XX pracovných dní, v mesiaci október X pracovných
dní). Priemerný hrubý zárobok za tretí štvrťrok 2012 žalobca mal vo výške XX,XXX eur/ deň a priemerný
čistý zárobok za tretí štvrťrok 2012 mal XX,XXX eur/ deň. Priemerný hrubý zárobok za druhý štvrťrok

2012 mal 2.667,59 eur. Výška nemocenskej dávky za mesiac jún 2012 nesúvisia s udalosťou vo výške
153,79 eur. Žalobca v rozhodujúcom období apríl až jún 2012 spolu odpracoval 428,65 hodín. Náhrada
za stratu na zárobku za mesiac september 2012 pri stanovení priemernej mzdy v súvislosti s náhradou
straty príjmu za mesiac september je potrebné vychádzať z priemerného hrubého príjmu, ktorý žalobcadosiahol za kalendárny štvrťrok predchádzajúci predmetnej udalosti, teda za druhý štvrťrok v roku 2012.
Priemerný hodinový zárobok tak predstavuje sumu 5,8094 eur /brutto a to ako podiel mzdy žalobcu
za rozhodujúce obdobie 2.667,59 eur počtom odpracovaných hodín v rozhodujúcom období 428,65

hodín. Priemerný denný zárobok žalobcu za druhý kvartál 2012 tak pri 7,5 hodinovom pracovnom čase
žalobcu za jeden deň predstavuje hodnotu 43,5705 eur/ brutto. Stratu na zárobku za mesiac september
2012 je tak potrebné stanoviť na základe súčinu hodnoty priemerného denného hrubého zárobku v
rozhodujúcom období za druhý štvrťrok 2012 a počtu pracovných dní počas pracovnej neschopnosti v
mesiaci september ( 17 pracovných dní) táto suma potom predstavuje hodnotu 740,6985eur. Priemerný

mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší euro cent nahor a teda suma zárobku za predmetné
obdobie práceneschopnosti žalobcu predstavuje sumu 740,70 eur. Náhrada za stratu na zárobku za
mesiac október 2012. Pri stanovení priemernej mzdy je potrebné vychádzať z priemerného hrubého
príjmu, ktorý žalobca dosiahol za kalendárny štvrtok predchádzajúci predmetnej udalosti a teda za tretí
štvrťrok2012.Priemernýdennýzárobokjetakpotrebnéstanoviťnazákladesúčinuhodnotypriemerného
denného hrubého zárobku za tretí štvrťrok 2012 a hodnoty ( 48,054 eur) počtu pracovných dní počas

práceneschopnosti v miesiaci október 2012 ( 5 pracovných dní). Táto suma potom predstavuje hodnotu
240,27 eur. Následne je potrebné stanoviť výšku prijatých súm počas práceneschopnosti žalobcu od
zamestnávateľa a od sociálnej poisťovne z titulu nemocenskej dávky, čo predstavuje sumu 558,39 eur ,
skladujúcu sa z nasledovných položiek: - suma vyplatená zamestnávateľom z titulu nemocenského vo
výške 153,79 eur počas prvých 10 kalendárnych dní práceneschopnosti v mesiaci september 2012,

suma vyplatená sociálnou poisťovňou z titulu nemocenského 275,80 eur v mesiaci september 2012
za 15 kalendárnych dní zo strany sociálnej poisťovne, - suma vyplatená sociálnou poisťovňou z titulu
nemocenského vo výške 128,80 eur v mesiaci október 2012 za 7 kalendárnych dní zo strany sociálnej
poisťovne do skončenia práceneschopnosti. Následne právny zástupca vypočítal rozdiel medzi sumou,
ktorú by žalobca ako zamestnanec dostal v prípade, že by k predmetnej škode a následne pracovnej

neschopnosti nedošlo a suma, ktorá bola žalobcovi vyplatená z titulu nemocenského a to nasledovne: v
prípade straty na zárobku za mesiac september 2012: -suma priemerného zárobku v mesiaci september
2012, to je 740,70 eur,- suma nemocenského za mesiac september vo výške 429,59 eur, rozdiel: 311,11
eur. V prípade straty na zárobku za mesiac október 2012, suma priemerného zárobku v mesiaci október
2012 je 240,27 eur, suma nemocenského za mesiac október 2012 je vo výške 128,80 eur čo predstavuje

rozdiel: 111,47 eur. Po súčte súm náhrady za stratu na zárobku tak celková suma za mesiac október
a september 2012 predstavuje sumu 422,58 eur. Vzhľadom na to, že v tejto časti žalobca si uplatnil
vyššiu sumu a to 594,91 eur, z toho dôvodu právny zástupca žalobcu zobral späť žalobu vo výške, ktorá
prevyšuje sumu 422,58 eur, teda vo výške 172,33 eur spolu s príslušenstvom. Čo sa týka bolestného,
právny zástupca uviedol spôsob výpočtu bolestného žalobcov a vyjadril sa aj k otázke premlčania,

nakoľko právna zástupkyňa žalovaného vzniesla námietku v zmysle ust. § 106 O.z. odvolávajúca, že
nárok je premlčaný, čo neodôvodnila, s čím právny zástupca nesúhlasil .Súd zdieľa rovnaký názor, že
nárok nie je premlčaný, lebo právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Škode došlo XX.XX.XXXX, kedy došlo k havárií, zrútili
sa schody , žaloba bola podaná na súd XX.XX.XXXX.

16.Čosatýkanárokužalobcovztitulunárokunanáhraduškodyzabolestnésúdpoukazujenaust.§415
a § 444 O.z. a na zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných odvetvových podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov. Podľa ust. § 2 ods. 1 cit. zákona- bolesť je definovaná ako ujma spôsobená
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Podľa § 3 cit. zákona
- definuje náhradu za bolesť. Výška náhrady je ustanovená v § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.
určená sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky

zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republika za kalendárny rok predchádzajúci v roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu za jeden bod a výsledná suma za zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom
nahor. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky každoročne do 31.05. ustanovuje výšku náhrady
opatrením vyhaseným v zbierke zákonov Slovenskej republiky. Predmetná skutočnosť zakladajúca
nárok žalobcov sa viaže na 05.09.2012. Na rok 2012 je opatrením ministerstva zdravotníctva Slovenskej

republiky Č.. XXXX-Z.-2012 zo 14.05.2012 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012( oznámenie č. 149/2012 Z.z.) ustanovená náhrada za
jeden bod vo výške 15,72 eur. S poukazom na lekárske posudky v prípade žalobcu je stanovená hodnota
vo výške 50 bodov za položky podľa prílohy č. 1 zákona, čo znamená hodnotu za bolestné za 50 bodovvo výške 15,72 eur za jeden bod, sa rovná 786,- eur. Čo sa týka žalobkyne v 2. rade je na základe
lekárskeho posudku stanovených 35 bodov vo výške 15,72 eur za jeden bod, teda spolu 550,20 eur.
Lekársky posudok v obidvoch prípadoch žalobcov neuplatňuje nárok titulom sťaženia spoločenského

uplatnenia Vzhľadom na to, že nárok žalobcov, čo do bolestného je opodstatnený. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku...

17. Čo sa týka ust. § 11 O.z. a § 13 O.z. ktorý sa cituje z dôvodu nemajetkovej ujmy z titulu ochrany
osobnosti, ktorá sa týka žalobkyne určenou sumou 5.000,- eur súd v tejto časti žalobu na návrh žalobcov

zastavil (v opačnom prípade, by išlo o duplicitný nárok žalobkyne s poukazom na súbeh § 444 a § 13
ods. 2 O.z. kedy je porušená zásada proporcionality.

18. V danom prípade súd má jednoznačne preukázané, že žalobcovia a preukázali, že neodbornou
prácou pracovníci, za ktorých bol zodpovedný žalovaný vykonali nesprávnu montáž a osadenie schodov,
ktorá spôsobila za bežného užívania odtrhnutie schodov spolu s užívateľom a spadnutie na inú osobu,

teda svojím nedbanlivostným prístupom sa pričinili škode. Preto žalovaný je zodpovedný za spôsobenú
škodu nielen na majetku, ale aj na zdraví žalobcov.

19. O náhrade trov k konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP - súd priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 74,52 %. Pri výpočte vychádzal z pôvodne uplatnenej

sumy 7.124,21 eur. Žalobcovia spolu boli úspešný 1.951,20 eur( 1391,20+560,20) Žalobcovia mali vo
veci úspech v rozsahu 12,73% žalovaný v rozsahu 87,26% (12,73% : 87,26%).
Súd rozhodol o odmene pre znalca, zo spisu zistil, že žalobca v prvom rade ako ak žalovaný zložili
preddavok v sume 150,- eur, spolu 300,- eur, ktorý preddavok bol už vyplatený znaleckému ústavu.
Podľa vyúčtovania znalečnej odmeny súd zistil, že ide o sumu 1030,31 eur, z ktorej sumy odpočítal už

zaplatený preddavok 300,- eur, teda zaviazal žalovaného zaplatiť na účet k znaleckému ústavu sumu
730,31 eur . Zároveň žalovaný bol zaviazaný, aby uhradil žalobcovi zaplatený preddavok vo výške 150,-
eur. Žalovaný navrhol znalecké dokazovanie, ktorého výsledok bol prospech žalobcov,
Vzhľadom na to, že žalobcovia sú spotrebitelia v tomto konaní, (ich spor vychádza zo zmluvy o dielo),
sú oslobodení od platenia súdneho poplatku a preddavku v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č.71/92 Zb.

o súdnych poplatkoch a neskoršom platnom znení a podľa § 3 ods. 5 zákona 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa, preto zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku žalovaného vo výške 117 eur. Súd vypočítal
výšku súdneho poplatku z priznanej sumy 1.951,20eur x 6% podľa Sadzobníka súdnych poplatkov
položka 1 písm.a).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolacínávrh).Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vadamala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého
jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 232 ods.
2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty
na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a

v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.