Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 2, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418010019
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1418010019.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 02.júna 2021 v Bratislave

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku sa obžalovaná Ing. S. L., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave,
trvale bytom Bratislava, Na K. Č.. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV,
sp.zn. 1Pv 22/16/1104, zo dňa 16.januára 2018 pre skutok právne kvalifikovaný v bode 1/ ako prečin
neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona a pre skutok právne kvalifikovaný
v bode 2/ ako prečin nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

v bode 1/
ako konateľka spoločnosti Y. M..L..T.., M. M. Na K. XX, 841 07 Bratislava - Devínska Nová Ves, IČO:
XX XXX XXX, zadržala a neodviedla Sociálnej poisťovni splatné poistné na sociálne poistenie za
zamestnancov uvedenej spoločnosti za mesiac december 2013 vo výške 417,43 Euro, za mesiac január
2014 vo výške 339,15 Euro, za mesiac február 2014 vo výške 280,03 Euro, za mesiac marec 2014 vo
výške 185,34 Euro, za mesiac apríl 2014 vo výške 100,54 Euro, za mesiac máj 2014 vo
výške 151,44 Euro, pričom za vyššie uvedené obdobie neodviedla za zamestnancov splatné poistné v

celkovej výške 1 473,93 Euro a konala tak s úmyslom zadovážiť spoločnosti Y. M..L..T.. neoprávnený
prospech

v bode 2/
ako konateľka spoločnosti Y. M..L..T.., M. M.: Na K. XX, 841 07 Bratislava - Devínska Nová Ves, IČO:
XX XXX XXX, nezaplatila Sociálnej poisťovni splatné poistné na sociálne poistenie za zamestnávateľa,
t.j. spoločnosť Y. s.r.o. za mesiac december 2013 vo výške 1 142,05 Euro, za mesiac január 2014 vo
výške 932,13 Euro, za mesiac február 2014 vo výške 782,75 Euro, za mesiac

marec 2014 vo výške 510,64 Euro, za mesiac apríl 2014 vo výške 269,57 Euro, za mesiac máj 2014 vo
výške 426,73 Euro, pričom za vyššie uvedené obdobie nezaplatila za zamestnávateľa splatné poistné
v celkovej výške 4 063,87 Euro

o s l o b o d z u j e

pretože skutok pod bodom 1/ a skutok pod bodom 2/ nie je trestný čin.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.januára 2018 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV, pod sp.zn. 1 Pv 22/16/1104 podal
podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr.por.) obžalobu na obvinenú pretože táto v bode 1/
ako konateľka spoločnosti Y., M..L..T.., so sídlom Na K. XX, 841 07 Bratislava - Devínska Nová Ves,
IČO: XX XXX XXX, zadržala a neodviedla Sociálnej poisťovni splatné poistné na sociálne poistenie zazamestnancov uvedenej spoločnosti za mesiac december 2013 vo výške 417,43 Euro, za mesiac január
2014 vo výške 339,15 Euro, za mesiac február 2014 vo výške 280,03 Euro, za mesiac marec 2014 vo
výške 185,34 Euro, za mesiac apríl 2014 vo výške 100,54 Euro, za mesiac máj 2014 vo výške 151,44

Euro, pričom za vyššie uvedené obdobie neodviedla za zamestnancov splatné poistné v celkovej výške
1 473,93 Euro a konala tak s úmyslom zadovážiť spoločnosti Y., s.r.o. neoprávnený prospech a v bode
2/ ako konateľka spoločnosti Y., s.r.o., so sídlom: Na K. XX, 841 07 Bratislava - Devínska Nová Ves, IČO:
XX XXX XXX, nezaplatila Sociálnej poisťovni splatné poistné na sociálne poistenie za zamestnávateľa,
t.j. spoločnosť Y., s.r.o. za mesiac december 2013 vo výške 1 142,05 Euro, za mesiac január 2014 vo

výške 932,13 Euro, za mesiac február 2014 vo výške 782,75 Euro, za mesiac marec 2014 vo výške
510,64 Euro, za mesiac apríl 2014 vo výške 269,57 Euro, za mesiac máj 2014 vo výške 426,73 Euro,
pričom za vyššie uvedené obdobie nezaplatila za zamestnávateľa splatné poistné v celkovej výške 4
063,87 Euro.
Týmto protiprávnym konaním mala tak naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu v bode
1/ - prečin neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) a v bode

2/ - prečin nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr.zák.

Dňa 29.apríla 2019 súd vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým bola obžalovaná uznaná vinnou v bode 1/ pre
prečin neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr.zák. a v bode 2/ pre prečin nezaplatenie
dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr.zák.

Uložený jej bol trest odňatia slobody v trvaní jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní pätnásť mesiacov.

Poškodený Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava bol so svojím
nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Tr.por.

Proti rozsudku podala odvolanie obžalovaná.
Krajský súd v Bratislave, pod sp.zn. 4 To/91/2019, zo dňa 21.augusta 2019 uznesením podľa § 321 ods.
1 písm. b/, písm. c/ Tr.por. zrušil rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd sa podrobne vyjadril k nesprávnemu procesnému postupu súdu v tom, že Sociálna
poisťovňa bola so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Súd sa nemal vôbec
zaoberať uplatneným nárokom v adhéznom konaní - pretože Sociálna poisťovňa má len postavenie
poškodeného podľa § 46 ods. 1 Tr.por.

Odvolací súd mal za to, že v ďalšom priebehu trestného konania bude zo strany súdu prvého stupňa
potrebné, aby prokurátor ako výhradný nositeľ dôkazného bremena ohľadne otázky viny, vypočul vo
veci splnomocneného zástupcu poškodenej Sociálnej poisťovne (doposiaľ na hlavnom pojednávaní
vypočutý nebol) a to hlavne k tomu, akým spôsobom prebiehajú kontroly odvodov poistného, z čoho s pri
kontrolách vychádza, koľkokrát bola kontrola v spoločnosti Y. s.r.o. a akými výsledkami, koľko exekúcií

sa vedie voči spoločnosti Y. s.r.o. z dôvodu nehradenia poistného do Sociálnej poisťovne, aká vysoká je
pohľadávka Sociálnej poisťovne voči predmetnej spoločnosti, aká suma sa doposiaľ dokázala vymôcť
v exekučnom konaní a podobne. Taktiež odvolací súd považoval za vhodné, aby prokurátor vypočul
aj niektorých zamestnancov spoločnosti Y. s.r.o., ktorí pre obžalovanú pracovali v rozhodnom období
a to hlavne k tomu, či im bola riadne vyplácaná mzda (t.j. či išlo o tzv. hrubú mzdu), resp. či im bola

vyplácanáibatzv.čistámzda,prípadnečivýplatamzdymeškala,bolahradenávsplátkach(počiastkach)
a podobne.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a

dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Súdvpôvodnomkonanínahlavnompojednávanívykonaldokazovanievýsluchomobžalovanej,svedkov
- O. L., L. M., Ing. X.F. U., znalca znaleckej organizácie, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po
zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový

stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po tom, čo bola predmetná vec zrušená odvolacím súdom - súd vykonával hlavné pojednávania v
neprítomnosti obžalovanej - pretože tátovždy požiadala, aby súd vykonal hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti. Súd tak postupoval podľa §
252 ods. 3 Tr.por.
V predmetnej veci bola vypočutá Mgr. N. K. - ktorá bola povereným zamestnancom Sociálnej poisťovne,

pobočka Bratislava a bola tak oprávnená sa k predmetnej veci vyjadrovať, svedkovia - V. K., J. B., Z.
Š. a N. K..

Dokazovaním mal súd preukázané, že v predmetnom žalovanom období bola jedinou konateľkou
spoločnosti Y. s.r.o. a teda aj zodpovednou osobou za vyplácanie miezd zamestnancom spoločnosti a

rovnako bola zodpovednou osobou za zrážanie povinných platieb z miezd zamestnancov spoločnosti a
ich následné odvádzanie oprávneným subjektom - obžalovaná.

Predmetné skutočnosti vyplynuli z odpisu obchodného registra. Preukázané tak bolo, že predmetná
obchodná spoločnosť obchodná bola zapísaná dňom 06.01.2007. Jej sídlom v žalovanom období bola
adresa Na K.h 51, Bratislava-Devínska Nová Ves 841 07.

V žalovanom období bola konateľkou len obžalovaná - teda v mene spoločnosti konala a podpisovala
tak, že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis a funkciu.
Zároveň z predmetného výpisu z obchodného registra vyplynulo, že uznesením Okresného súdu
Bratislava I, zo dňa 24.04.2018, pod č.k. 37K/24/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 03.mája 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I, zo

dňa 02.júna 2018 a vykonateľnosť dňa 02.júna 2018 - súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Y. s.r.o.,
Na K. XX, 841 07 Bratislava - Devínska Nová Ves, IČO: XX XXX XXX.

Zároveň bolo preukázané dokazovaním, že obžalovaná za spoločnosť, v mene ktorej konala - riadne
neodvádzala predmetné povinné platby oprávneným subjektom a preto svojím konaním spôsobila dlh na

poistnom. Bolo síce preukázané, že spoločnosť v mene, ktorej obžalovaná konala - predmetné povinné
výkazy posielala oprávnenému subjektu (viď výpoveď svedkyne Mgr. N. K.) - teda Sociálnej poisťovni,
v ktorých bola uvedená suma, ktorú mala povinnosť odviesť predmetnej poisťovni na príslušných
odvodoch.
Znamená to tak - že papierovo (teda účtovne) si spoločnosť Y. s.r.o. svoje povinnosti plnila v tom smere,

že papierovo (účtovne) poskytovala prehľad o tom, akú finančnú čiastku je nutné odviesť oprávneným
subjektom na povinných dávkach za jej zamestnancov, či za zamestnávateľa.

Dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná za predmetnú spoločnosť v mene ktorej konala riadne

neodvádzala povinné platby oprávneným subjektom a spôsobila tak dlh na poistnom.

Preukázané tak bolo, že spoločnosť Y. s.r.o. mala nedoplatky na odvodoch, ktoré jej vznikli z toho, že
riadne neodvádzala za svojich zamestnancov, neplatila príslušné odvody.
Preukázané tak bolo - že predmetné splatné poistné na sociálne poistenie boli zadržané a neodvedené

Sociálnej poisťovni splatné poistné na sociálne poistenie za zamestnancov uvedenej spoločnosti za
časové obdobie v bode 1/ - za mesiace december 2013 až máj 2014 a v bode 2/ - za mesiace
december 2013 -máj 2014 neboli zaplatené Sociálnej poisťovni splatné poistné na sociálne poistenie
za zamestnávateľa.

Z výpovede svedkyne Mgr. N. K. bolo preukázané, že predmetná spoločnosť Y. s.r.o. sa zaregistrovala
ako zamestnávateľ od 15.marca 2007 - ako zamestnávateľ, t.j. že od predmetného dátumu prihlásila
svojich zamestnancov do predmetnej Sociálnej poisťovne. Plnil si tak zamestnávateľ svoje účtovné
povinnosti a pravidelne mesačne zasielal výkazy o odvodových povinnostiach.

Svedkyňa Z. Š. vypovedala - kontroly poistného v predmetnej spoločnosti prebiehali spôsobom -
že zamestnávateľ bol vyzvaný oznámením o vykonaní kontroly - kde bol uvedený termín kontroly
- kedy má byť vykonaná a samotné kontrolované obdobie. Zamestnávateľ predkladá k predmetnej
skutočnosti doklady - tak to bolo i v danej veci. Zo strany zamestnávateľa doklady boli predložené -
tieto bolo prevzaté, vykonala sa kontrola - vychádzalo sa zo mzdových listov, z mesačných rekapitulácií,

pracovných zmlúv, dohôd. Zamestnávateľ nepredkladal mesačné výkazy k odvodu poistného, predložil
ich až ku kontrole a na základe predložených mesačných výkazov boli zaevidované do ich informačného
systému. Kontrola sa tu vykonávala od 01.08.2013 do 31.08.2013 a od 01.12.2013 do 31.01.2014. Táto
kontrola vychádzala len zo mzdových listov ja mesačných rekapitulácií.Zároveň dokazovaním a to nielen výpoveďou obžalovanej, ale i vypočutých svedkov - L. M., O. L., ako
i z listinných dôkazov založených v spise (a následne i z výpisu obchodného registra) bolo preukázané,

že problémy v predmetnej spoločnosti nastali po roku 2012 - z dôvodu nielen veľkej konkurencie v okolí
v rámci reštauračného komplexu, ale i z dôvodu opravy predmetnej budovy, v ktorej sídlili. Jediným
príjmom - ktorým spoločnosť v žalovanom období disponovala bol príjem hotovosti do pokladne a z
predmetnéhopríjmubolitakhradenévšetkynákladyspoločnosti.Zároveňaskutočnosťbolapreukázaná
nielen výpoveďou obžalovanej, ale i svedkov - zamestnancov predmetnej spoločnosti - N.

K., V. K., J. B. - že mzda im nebola vyplácaná riadne a včas. Dochádzalo tak k omeškaniu mzdy a to v
čiastkach - štyri - päťkrát. Odôvodnené obžalovanou to bolo tým, že klesli tržby. Predmetní svedkovia
nemali vedomosť o tom, že či im bola vyplácaná hrubá alebo čistá mzda a taktiež nemali vedomosť ani
o tom, že či im boli odvádzané odvody na poistnom.

Svedok J. B. vypovedal, že keď on odchádzal do dôchodku - uvedené roky v spoločnosti Y. s.r.o. mu do
dôchodku boli započítané. Tiež potvrdil, že mal vedomosť o tom, že ani ostatní zamestnanci nedostávali
pravidelne výplatu.

To, že predmetná spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov vyplynulo nielen z výpovede

obžalovanej a svedkov, ale i listinných dôkazov - nedostatok finančných prostriedkov na úhradu úveru
voči banke, nedoplatky na elektrike, plyne, na predmetných mzdách zamestnancov - a z toho vyplynuli
exekúcie - ktoré prerástli do predmetného konkurzu. Náklady spoločnosti boli tak vyššie ako tržby.

Svedkyňa L. M. potvrdila, že priemerné mesačné príjmy boli okolo 4 000 Euro bez DPH, ale náklady

boli mesačne okolo 8 000 až 9 000 Euro. Preto vznikol problém ohľadom uhradzovania miezd a iných
pohľadávok. Nedoplatky a neuhradené pohľadávky tak neboli len v Sociálnej poisťovni, ale i v zdravotnej
poisťovní, hrozilo vypnutie elektriky ako i plynu.

I svedkyňa O. L. potvrdila, že aký bol zostatok v pokladni uviesť nevedela - a teda nemala vedomosť

o tom, že bol dostatok peňazí na odvedenie poistného. Tiež potvrdila, ako obžalovaná - že mali nízke
tržby a preto dlžili peniaze za mzdy i zamestnancom (svedkovia N. K., V. K., J. B. - potvrdili). Vo vzťahu
ku dodávateľom nebola zaplatená ani jedna splátka úveru.

Z Centrálneho registra exekúcii (založený na č. l. 238 a nasl.) - predmetné skutočnosti boli preukázané

- tak ako už súd konštatoval - v predmetnom registri sa viedlo značné množstvo exekúcii predmetnej
spoločnosti. Tieto exekúcie voči predmetnej spoločnosti začali vznikať už v roku 2010 a každým rokom
pribúdali, zároveň vznikali i nesplatené pohľadávky (úver v banke). V spise boli založené tak viaceré
splatné pohľadávky od viacerých veriteľov - ktoré neboli uhradené a predmetné pohľadávky boli a sú
riešené exekútorom.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na odborné vyjadrenie založené na č. l. 567 a nasl. ako opätovne
na výpoveď svedkyne O. L. - ktorá potvrdzuje, že predmetná spoločnosť nedisponovala finančnými
prostriedkami a čakala tak na príjmy do spoločnosti - z ktorých by následne boli záväzky uhradené.
V danej trestnej veci bolo tak preukázané, že vyššie uvedené predmetné skutkové zistenia samé osebe

nestačia na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti - teda na vyslovenie záveru, že obžalovaná sa
dopustila žalovaných trestných činov - prečinov. Práve na základe opätovného dokazovania, ktoré v
predmetnej veci vykonal - po tom, čo predmetná vec bola zrušená odvolacím súdom musí konštatovať
skutočnosti, ktoré už naznačil vo svojom rozhodnutí i odvolací súd.
Neodvedenie, či nezaplatenie poistného v určitom rozsahu je len naplnenie formálnych znakov (znakov

objektívnej stránky žalovaných prečinov), ale v žiadnom prípade tento fakt neznamená, že boli naplnené
všetky znaky trestného činu nezaplatenia dane a poistného - pretože na naplnenie všetkých znakov je
nevyhnutné, aj to, aby bolo takéto konanie (neodvedenie, či nezaplatenie poistného) zavinené a to vo
forme úmyselného zavinenia.

Pokiaľ ide o zavinenie - tento je obligatórnym znakom subjektívnej stránky každého trestného činu.
Trestný zákon vychádza z dôsledného uplatňovania zodpovednosti za zavinenie. V tejto súvislosti súd
poukazuje na § 17 Tr.zák. - podľa ktorého pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak Trestný zákon
výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Význam uplatňovania zásady za zavineniespočíva v tom, že k naplneniu trestnej zodpovednosti za následok nestačí ho len spôsobiť, ale je nutné
ho taktiež zaviniť. Bez zavinenia teda nie je trestný čin a ani trest. Zavinenie sa musí vzťahovať na všetky
skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu (R 20/1981). Pokiaľ by sa zavinenie k

niektorej z požadovaných skutočností nevzťahovalo, nie je daná subjektívna stránka trestného činu a
preto je vylúčená trestná zodpovednosť páchateľa.

Z uvedeného tak vyplýva, že úmyselné zavinenie (subjektívna stránka) - ako znak základnej skutkovej
podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr.zák. ako i trestného

činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr.zák. nie je možné automaticky (alebo až
mechanicky) vyvodzovať len z porušenia konkrétnej právnej povinnosti (napr. z porušovania
povinnosti platiť splatné poistné).

Na naplnenie všetkých znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 277 ods. 1 Tr.zák.
a trestného činu podľa § 278 ods. 1 Tr.zák. - preto nestačí len spôsobenie dlhu na splatnej dani, či

poistnom, ale je nevyhnutné, aby tento dlh na splatnej dani, či poistnom bol páchateľom úmyselne
spôsobený (úmyselne zavinený). Ak by sa pripustil opačný výklad išlo by o stanovenie objektívnej
zodpovednosti, ktorá by bola neprípustne konštruovaná ako zodpovednosť za výsledok (dlh) a nie ako
individuálna zodpovednosť za zavinené konanie.

Základné skutkové podstaty - predmetných žalovaných trestných činov - prečinov preto nikdy
nepostihovali len porušenie zákona o sociálnom poistení, ktorého sa povinná osoba dopustí pri
nehradení, či neodvedení poistného, t.j. len porušenie zákonnej povinnosti samo osebe, ale postihovali

a postihujú len zavinené (úmyselné) konanie, ktorého následkom je dlh na poistnom. Iba porušenie
zákonnej povinnosti tu preto nie je trestným činom -
- viď (uznesenie Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 4 To/91/2019, zo dňa 21.08.2019, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6 Tdo 62/2011, zo dňa 16.08.2012 - v súvislosti s
§ 278 ods. 1 Tr.zák. konštatoval, že, „len samotné nesplnenie daňovej povinnosti (a to sa rovnako

týka aj povinnosti odvádzať, či platiť poistné), resp. spôsobenie daňového dlhu (či dlhu na poistnom)
nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu, nakoľko v slovenskom trestnom práve sa uplatňuje princíp
zodpovednosti za zavinenie, t.j. princíp subjektívnej zodpovednosti. Jednou z podmienok trestnej
zodpovednosti páchateľa je jeho zavinenie a to zavinenie úmyselné. Zavinením je tak vyjadrená i
individuálna trestná zodpovednosť, a teda každý zodpovedá zásadne iba za to, čo svojím konaním

zavinil sám. Pre trestnú zodpovednosť.

Ani v predmetnej veci preto na vyvodenie trestnej zodpovednosti toto nestačilo. Zamestnávateľ -
obžalovaná ako vyplynulo z dokazovania si plnila svoje účtovné povinnosti a pravidelne mesačne
zasielala výkazy o odvodových povinnostiach poisťovni. Účtovne boli zaznamenané príslušné zrážky

povinných platieb z miezd zamestnancov. Predmetné mesačné výkazy nič nehovorili o tom, či
zamestnávateľ aj skutočne reálne tieto zrážky vykonáva. Mesačné výkazy o zrážkach zamestnávateľom
vo všeobecnosti - sú zamestnávateľom vyhotovované a riadne zasielané poisťovniam i vtedy, ak
zamestnávateľ nemá finančné prostriedky na výplatu mzdy, resp. má, avšak len na výplatu tzv. čistých
miezd. Mesačné výkazy odrážajú len to, aké množstvo finančných prostriedkov má byť (alebo malo byť)

zrazené z mzdy zamestnanca a odvedené oprávnenému subjektu - čo však neznamená, že odráža
i skutočnosť. Zrážky, ktoré sú „na papieri“ (mesačné výkazy) nemusia byť zhodné so zrážkami, ktoré
boli alebo neboli vykonané v skutočnosti. Zamestnávateľ preto môže byť trestnoprávne postihovaný za
trestný čin neodvedenia dane a poistného - len vtedy, ak reálne (skutočne) zrazil zo mzdy zamestnanca
povinnéplatbyaúmyselneichneodviedol.Aksataknestalo,azamestnávateľnemáfinančnéprostriedky

na výplatu hrubých miezd, nemôže ísť o trestný čin, nakoľko zamestnávateľ nič v skutočnosti nezrážal a
teda ani nezadržiaval, pričom je bez významu, že tak robil „na papieri“ (t.j. v mesačných výkazoch, ktoré
riadne vyhotovoval a zasielal oprávneným subjektom). Ide tak o objektívnu stránku trestného činu.

Pri posudzovaní konania v rozhodnom období súd musel skúmať a venovať pozornosť i tomu, aká

bola celková hospodárska situácia spoločnosti v mene ktorej obžalovaná konala, ako a či vôbec sa
obžalovaná
snažila prípadnú nepriaznivú hospodársku situáciu spoločnosti riešiť, či bolo reálne, aby dlžné platby
boli odvedené oprávneným subjektom v inom možnom termíne, prečo nebolo podnikanie ukončené,ak bolo dlhodobo stratové a problematické a aké boli konkrétne dôvody, ktoré viedli k neodvádzaniu
povinných platieb.

Súd vo veci už poukázal na celkovú nepriaznivú hospodársku situáciu v spoločnosti - predmetná
spoločnosť problémy začala mať v roku 2010 - v tejto súvislosti súd poukazuje na predmetný Centrálny
register exekúcií, ako i exekúcie - ktoré práve rokom 2010 začali vznikať a pribúdať - čo znamenalo
zadlžovanie a navyšovanie záväzkov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť - že spoločnosť bola rada, že
reálne mala také peniaze - že mohla pokryť aspoň čisté mzdy zamestnancom - i keď v splátkach, hradiť

bežnú réžiu. Ako vypovedala i samotná obžalovaná a svedkovia - zamestnanci potvrdili - že keď boli
spoločnostipoukázanénejaképrostriedky-taktietosapoužívalinamzdyprezamestnancov.Spoločnosť
tak mimo nákladov na bežnú réžiu nehradila záväzky.
Toto bolo preukázané dlhom voči poisťovni, záväzkami voči obchodným partnerom - čo vyústilo
do exekúcií, návrhov na konkurz. Ako vyplynulo z odborného vyjadrenia - spoločnosť mala tiež
pohľadávky voči svojim dlžníkom, avšak tí jej neuhradili - tzv. druhotná platobná neschopnosť. Keďže

žiadny „strategický investor“ do spoločnosti nevstúpil, boli nesplatené záväzky - predmetné exekučné
a konkurzné konanie voči spoločnosti bolo ukončené návrhom na konkurz a následne bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka - Y. s.r.o.
Spoločnosť tak nedisponovala finančnými prostriedkami - tieto používala na mzdy zamestnancov s tým,
že išlo o tzv. čisté mzdy - bez toho, aby sa aj zrážkovo strhávali z nich povinné platby, avšak tieto

mzdy boli hradené na viackrát. Svedkovia potvrdili, ale i obžalovaná, že peniaze stále chýbali, práve pre
nedostatok finančných prostriedkov bolo obžalovanou rozhodované, ktoré platby budú uskutočnené -
preto aj mzdy sa vyplácali na niekoľko častí.

Práve vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za to, že predmetná spoločnosť - ktorej bola

konateľkou a spoločníčkou jedinou obžalovaná neodvádzala povinné platby nie preto, že by nechcela,
ale preto, že nemohla v dôsledku objektívneho nedostatku finančných prostriedkov. Preto v danom
prípade súd mal za to, že obžalovaná nenaplnila znaky žalovaných skutkových podstát ako v bode 1/ tak
ani v bode 2/. obžalovaná povinné platby reálne nezrážala z miezd svojich zamestnancov. Ak v dôsledku
nedostatku finančných prostriedkov nezrážala povinné platby nemohla ich ani zadržať a použiť pre inú

potrebu.

Z dokazovania nevyplynulo, že by v predmetnom žalovanom období bola spoločnosť tak solventná - že
by bola schopná hradiť všetky svoje pohľa-
dávky, resp. , že by riadne vyplácala zamestnancom tzv. hrubé mzdy. Opätovne súd poukazuje - že

spoločnosť začala mať problémy v roku 2010 s uhradzovaním splatných pohľadávok viacerým svojim
veriteľom.
Motiváciou konania obžalovanej k nerovnomernému uspokojovaniu veriteľov bola skutočnosť, že táto
dala prednosť úhrade miezd pre svojich zamestnancov pred uhradením iných záväzkov - nakoľko
a to vypovedala obžalovaná sa spoliehala, že finančná nepriaznivá situácia sa zlepší a bude môcť

uhrádzaťajzvyšnésvojezáväzky.Vdanomprípadetaknebolanaplnenásubjektívnastránkažalovaných
trestných činov.
Súd preto obžalovanú spod obžaloby oslobodil pretože mal za to, že skutok pod bodom 1/ a skutok pod
bodom 2/ nie je trestný čin - podľa ustanovenia § 285 písm. b/ Tr.por.

V súlade i rozhodnutím - uznesením Krajského súdu Bratislava, pod sp.zn. 4 To/91/2019, zo dňa
21.augusta 2019, právoplatné dňa 21.augusta 2019 - v súvislosti so Sociálnou poisťovňou súd
konštatuje, že nárok poisťovne (štátu) na uhradenie (zaplatenie, či odvedenie) poistného nie je nárokom
na náhradu škody spôsobenej trestným činom, pretože tento nárok nevzniká ako následok konania
páchateľa, ale ide o nárok ktorý vyplýva priamo zo zákona. Znamená to, že pri predmetných žalovaných

trestných činoch si nemôže štát v adhéznom konaní uplatňovať neodvedené, či nezaplatené poistné
ako škodu a to cez Sociálnu poisťovňu. Sociálna poisťovňa tak nie je poškodený podľa § 46 ods.
3 Tr.por. - ktorý má podľa zákona proti obžalovanému nárok na náhradu škody, ktorá by mu bola
spôsobená trestným činom a ktorý by bol oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Pri hradení poistného ide o odvádzanie povinných

pravidelných platieb, ktoré nevznikajú na základe zmluvného záväzku, ale ide o povinnosť stanovenú
priamo zákonom, bez možnosti strán zmluvne dohodnúť iné práva a povinnosti. Pri neuhradení
(neodvedení) poistného nejde teda o nárok vyplývajúci zo škody spôsobenej trestným činom, ale ide
o nárok vyplývajúci priamo zo zákona. Poškodeným podľa § 46 ods. 1 Tr.por. sú príslušné poisťovne,ktorým má zamestnávateľ (ako oprávneným subjektom - príjemcom) poukazovať príslušné
čiastky na poistné. Poškodeným nie sú jednotliví zamestnanci, pretože aj keď zamestnávateľ za nich
neodvádza poistné, ktoré zrazí podľa zákona, ich účasť na príslušnom poistnom vzťahu nezaniká, ale

trvá naďalej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote
do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave,
prostredníctvom tunajšieho súdu.