Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120294249
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6120294249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného: Remedium Legal,
s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: B. B. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. W. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpená: Margaréta Maďarová, nar. 12.01.1967,
bytom Gen. Goliana 1537/5, 911 01 Trenčín, za účasti: Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 911 02 Bratislava, právne
zastúpeného: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., IČO:50 990 365, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava,

o zaplatenie 2.747,08 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k.
12Csp/60/2020-97 zo dňa 30.09.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovanej a občianskemu združeniu sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný sú Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie") žalobu zamietol a
žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške

náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko je
nepochybné, že žalovaný uzavrel s pôvodným veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva
je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať predovšetkým ustanovenia právnych
predpisov slúžiacich ochrane spotrebiteľa. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu
sa zmluva uzavrela. Keďže zmluva bola uzavretá v roku 2017, na tento právny vzťah prichádza

do úvahy aplikácia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 53 ods. 9
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ"), je obligatórnou a zároveň kumulatívnou
podmienkou (platného) vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť
veriteľa (v danom prípade právneho predchodcu žalobcu) upozorniť dlžníka (žalovanej) na uplatnenie
tohto práva. Žalobca sám skutkovo netvrdí, a sám ani nepredložil žiadny dôkaz o tom , že by listu zo
dňa 15.12.2017 (označenému ako výzva k splateniu celého úveru v dôsledku omeškania s úhradou
záväzkov, predchádzalo upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto

práva.
Konštatoval preto, že pre rozpor so zákonom - s § 53 ods. 9 OZ - je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
neplatným právnym úkonom (§ 39 OZ) a pohľadávka tak, ako bola vyčíslená v prílohe ku zmluveo postúpení pohľadávok, nezodpovedala pohľadávke, ktorá ku dňu postúpenia pohľadávky splatnou
nebola.
Uzavrel, že nakoľko nedošlo ku platnému zosplatneniu úveru, nemôže byť platným ani následné

postúpenie týmto spoplatnením (údajne) vzniknutej pohľadávky. Takáto zosplatnená pohľadávka k
danému obdobiu totiž neexistovala. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak neplatným právnym úkonom,
v dôsledku čoho nie je žalobca subjektom aktívne vecne legitimovaným v prebiehajúcom spore.
Dospel k záveru, že pokiaľ nedošlo ku platnému zosplatneniu úveru, nemôže byť platným ani následné
postúpenie týmto spoplatnením (údajne) vzniknutej pohľadávky.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 a § 262 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že postupca
platne podaním zo dňa 15.12.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom skutočnosť, že žalobca
upozornil žalovaného na uplatnenie tohto práva priamo v podaní, ktorým si toto právo uplatňuje je
plne v súlade s odbornou literatúrou, podľa ktorej ust. § 53 ods. 9 OZ nepredpokladá samostatné

predchádzajúce písomne upozornenie na uplatnenie tohto práva. Postupca totiž využil svoje oprávnenie
zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 15.12.2017 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje.
Zároveň žalovaného týmto podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t.j. k
zosplatneniu úveru došlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle tejto výzvy a ust. § 53 ods.
9 OZ.

Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmý dôvod, pre ktorý súd podmieňuje
platnosť postúpenia pohľadávky jej splatnosťou, a teda nie je zrejmý ani samotný dôvod zamietnutia
žaloby.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp.
rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala žalobný návrh žalobcu zamietnuť z dôvodu
nedôvodnosti, neopodstatnenosti a premlčania. Zároveň uložiť žalobcovi povinnosť uhradiť trovy
konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanej priznať 100 % úspešnosť v danom
spore.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná v podanom vyjadrení neuviedla
žiadne skutočnosti, ktoré by relevantne reagovali na podané odvolanie. Zároveň, že trvá na podanom
odvolaní.

5. Občianske združenie vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedlo, že postúpenie pohľadávky nebolo
v súlade so zákonom a pohľadávka nebola postúpená platne, a preto z dôvodu absencie aktívnej
legitimácie navrhlo potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť mu trovy
odvolacieho konania.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu občianskeho združenia uviedol, že postupca v posudzovanom
prípade využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 15.12.2017 upozornil žalovanú, že
si toto právo uplatňuje. Zároveň žalovanú týmto podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade
pohľadávky, t.j. k zosplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle ust. § 53
ods. 9 OZ. Postupca toto svoje právo využil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ pre nesplnenie splátky,

ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3 mesiacov. Mal za to, že v konaní bolo preukázané
účinné zosplatnenie úveru zo strany postupca, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru splatné do
budúcna stali splatnými. Zároveň spolu s vyjadrením predložil aj listinu zo dňa 28.10.2017 označenú
ako ,,Upozornenie pred zahájením vymáhania celého úveru" (č.l. 157 spisu).

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti,
ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia spoukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
8.1. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov

súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

9. V zmysle čl. 8 základných princípov CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti

a podľa pokynov súdu.

10. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

11. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho

a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie
podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela

ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam
pre moment viazanosti súdu.

12. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu
má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu

nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu

nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo
preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

13. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca bol povinný označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie
tvrdených skutočností do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyhlasuje dokazovanie

za skončené ( § 154 CSP).

14. Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov založených v spise a vo veci správne rozhodol,
nakoľko žalobca ani potom, čo mu súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.09.2020 uložil povinnosť
(predložiť list s upozornením žalovanej na možnosť zosplatnenia úveru spolu s dokumentom svedčiacim

o doručení písomnosti žalovanej), do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nepreukázal, že
by listu zo dňa 15.12.2017 (označenému ako výzva k splateniu celého úveru v dôsledku omeškania s
úhradou záväzkov), predchádzalo upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

15. Žalobca až vo vyjadrení k vyjadreniu občianskeho združenia zo dňa 19.02.2021 (teda po vyhlásení
napadnutého rozsudku) predložil listinu označenú ako ,,UPOMIENKA: Upozornenie pred zahájením
vymáhania celého úveru" zo dňa 28.10.2017, teda uvedený dôkaz predložil až v odvolacom konaní,
pričom ostalo nepreukázaným, či sa predmetné upozornenie dostalo do dispozičnej sféry žalovanej.

16. Žalobca teda neuniesol tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu
musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí, dokazuje.17. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí, pretože len potom môže súd zobrať jej tvrdenie
za základ svojho rozhodnutia. Žalobca v predmetnom konaní nepreukázal, že je aktívne vecne
legitimovaným subjektom v predmetnom spore, keďže jednak nepredložil včas dôkazy a zároveň

nepreukázal (doručenie upozornenia spotrebiteľke) o tom, že by došlo k platnému zosplatneniu úveru, a
teda ani to, žeby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu.

18. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné
skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť)

je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po
významných skutočnostiach pátrať.

19. Odvolací súd nemôže prihliadať na listinné dôkazy predložené v odvolacom konaní, keďže
skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, nemôžu byť v zásade
odvolacím dôvodom. Žalobca súdu nepreukázal, že by listinné dôkazy preukazujúce upozornenie

žalovanej nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny.

20. Žalobca tým, že napriek tomu, že mu súd prvej inštancie uložil povinnosť predložiť list s upozornením
žalovanej na možnosť zosplatnenia úveru spolu s dokumentom svedčiacim o doručení písomnosti
žalovanej, nepredložil všetky dôkazy do skončenia dokazovania na súde prvej inštancie, sa sám

diskvalifikoval z ďalších dôkazov, preto odvolací súd v súlade s § 366 CSP nemôže na nový dôkaz
predložený v odvolacom konaní prihliadať.

21. Navyše ostalo neobjasnené doručenie upozornenia zo dňa 28.10.2017 žalovanej. Za stavu, ak
odvolateľ neuniesol dôkazné bremeno, nemôže legitímne očakávať úspech v konaní.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná a občianske združenie na

jej strane, ktorým vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu
100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Procesne neúspešný
žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).