Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 2, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121010883
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8121010883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa
03.11.2021 v trestnej veci obžalovaného Q. Š.Y. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 24.06.2021, sp. zn. 0T/88/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému Q. Š., nar. XX.XX.XXXX M. W., trvale bytom B. Č.. XXX, Y.. W.

u k l a d á :

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest
odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody p o d m
i e n e č n e odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 24.06.2021, sp. zn. 0T/88/2021 bol obžalovaný Q. Š.

uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr.
zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona,
na tom skutkovom základe, že

- dňa 02.06.2021 v čase okolo 13.00 hod. v rodinnom dome v obci B. XXX, Y.. W., pod vplyvom alkoholu
fyzicky napadol svoju manželku Q. Š.Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, Y.. W.Š. a to tak, že
po predchádzajúcich vulgárnych nadávkach ju v kuchyni domu otvorenou dlaňou pravej ruky jedenkrát

udrel po ľavej strane hlavy, pričom vo svojej ľavej ruke držal kuchynský nôž a stále jej vulgárne nadával a
zároveň kričal, že ju zabije, následne kuchynský nôž položil na kuchynskú linku a svojou rukou zovretou
v päsť a aj otvorenými dlaňami ju udieral po hlave, pleci, chrbte, ťahal ju za vlasy, a opakovane kričal,
že ju zabije, následne ju chytil za posledné dva prsty ľavej ruky, vykrútil ich hore, čím ju zatlačil na zem,kde keď ležala, kopal do jej nohy, chrbta a zadnej časti tela, následne zobral kuchynskú drevenú stoličku
so slovami, že ju zabije a sácal so stoličkou do poškodenej, pričom ona utiekla do špajzu, kde ju udrel
otvorenou dlaňou po tvári, načo spadla na zem na svoj pravý bok a vtedy položil na ňu stoličku, ktorou na

ňu tlačil, pričom jej povedal, že zavolá políciu, ale najprv ju zabije, čím takto poškodenej Q. Š.Y. spôsobil
ľahké zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie.

Za uvedený skutok mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona a § 38 ods. 2 Tr. zákona, za nezistenia
poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností uvedených v § 36 a 37 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody

v trvaní 10 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu bol výkon uloženého trestu
podmienečne odložený a uložený probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 2 roky.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona a § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona mu bol uložený zákaz požívať alkoholické
nápoje počas plynutia skúšobnej doby.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom

prostriedku, podali odvolanie obžalovaný, ako aj prokurátor.

Obžalovaný ním podané odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 31.08.2021.
Namietal, že, keďže na pojednávaní odzneli rovnaké výpovede ako v prípravnom konaní, je isté, že
jeho manželka len využila situáciu, aby sa mohla dostať k domu, o čo sa snažila niekoľko rokov, a

tak povedala pod skúseným dozorom vyšetrovateľa, že sa jej vyhrážal zabitím. Q. svojej myšlienky
a slová veľmi vkladá do úst iným a hlavne jemu, čo vytvára psychický nátlak na jeho osobu, že si
niečo nepamätá. Jej výpoveď je vedená skúseným vyšetrovateľom a táto potvrdzuje, že tento prípad je
špekulácia, pričom vo výpovedi sa veľmi často objavuje slovo vyhrážka zabitím. Pri tomto incidente iba
Q. spomenula zabitie, a to smerom k nemu slovami „zabi me ty šviňo, zabi“, a to v afekte jej záchvatu

zúrivosti. Ona to prekrútila a vo výpovedi uviedla, že to povedal on. Prekrúcanie skutočností má v povahe
a keď sa k tomu pridá záchvat zúrivosti, iná obrana, ako spacifikovať jej osobu, nie je možná. Tento
prípad jej vyhovuje, lebo dlhodobo sa ho snaží dostať z domu a teraz sa jej to podarilo a to fyzickými
útokmi a dlhodobým psychickým nátlakom, z jej strany aspoň raz, keď bola doma z práce. Výpovede
synov sú vynútené matkou, preto ich netreba brať do úvahy. Sudca okresného súdu bral do úvahy iba

výpoveď Q. Š. podporovanú výpoveďami W. a V. Š., ku ktorým ich donútila ich matka. Čo sa týka nutnej
obrany, spomína sa tam kuchynský nôž, ktorý sa nijako nezúčastnil incidentu, len tým, že počas krájania
mäsa ho držal v ruke, keď na neho Q. v amoku zúrivosti zaútočila a nutná obrana je pochopiteľná len
pre človeka, čo také chvíle zažíva. Útok v amoku, hoci aj ženy, predstavuje veľké nebezpečenstvo pre
obrancu, ak si útočníka nedrží dostatočne ďaleko. Amok zúrivosti prejde do 20 sekúnd, ak je osoba

spacifikovaná a nikdy to nebolo ináč. Snažil sa manželku ukľudniť a po mnohých incidentoch sa ináč
nedalo. To, že sa jej vyhrážal zabitím, je len jej výmysel s podporou vyšetrovateľa, lebo by nemali žiaden
prípad. Je to tvrdenie proti tvrdeniu na základe toho, že sa pánu sudcovi páčilo tvrdenie Q. Š., má byť
bez akéhokoľvek dôkazu o vyhrážaní zabitím odsúdený. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby
Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na konanie a rozhodnutie súdu prvého

stupňa s tým, že nebolo dokázané sa stal skutok nebezpečného vyhrážania alebo navrhol, aby sám vo
veci rozsudkom rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí.

Prokurátor namietal, že odvolanie bolo podané v neprospech obžalovaného proti výroku o treste.
Trest uložený obžalovanému považuje za neprimerane mierny, neodzrkadľujúci závažnosť konania

obžalovaného a nezohľadňujúci jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti. Obžalovaný sa konania
zakladajúceho trestnoprávnu zodpovednosť dopustil voči svojej manželke, s ktorou má dlhodobo zlý
vzťah, a to predovšetkým v dôsledku požívania alkoholických nápojov, po požití ktorých sa stáva
agresívny a do popredia vystupuje jeho násilná povaha a fyzické a verbálne útoky voči nej. Samotný
útok voči poškodenej manželke trval dlhšiu dobu, počas neho obžalovaný opakovane poškodenú fyzicky

napádal, bil, kopal do nej, ťahal ju za vlasy vykrútil jej prsty a pritom sa opakovane vyhrážal, že ju
zabije. Pri útoku použil zbraň - stoličku, ktorú potom, ako poškodená spadla na zem, položil na ňu
a tlačil poškodenú o zem, čím mala výrazne sťažené dýchanie. V tom čase poškodená kričala na
susedu, aby jej prišla pomôcť, na čo jej obžalovaný povedal, že nikto jej pomôcť nepríde a ju tam zabije.Poškodená pri útoku utrpela viacero zranení, ktoré korešpondovali s popisom udalostí, ako to uviedla,
kdevizuálneboliidentifikovanépredovšetkýmzačervenanémiestanatváriabrade,hematómnaramene
a začervenané miesta na prstoch ľavej ruky. Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom

pojednávaní prezentoval nekritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, tvrdil, že išlo o nutnú obranu
voči útoku jeho manželky, nevyhrážal sa jej, a to aj napriek tomu, že spáchanie skutku bolo podporené
mimo výsluchu poškodenej aj ďalšími dôkazmi, predovšetkým výsluchmi synov obžalovaného, ktorí
jednoznačnepoukázalinaagresívnupovahusvojhootcavstaveintoxikácie,zápisomodychovejskúšky,
z ktorej je zrejmé, že obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu a v neposlednom rade aj

z úradného záznamu hliadky PZ. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody pri spodnej hranici
trestnej sadzby, kde vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že takýto trest je neprimeraný, preto
navrhol, aby súd druhého stupňa zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému
za spáchaný prečin trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby s podmienečným odkladom na dlhšiu
skúšobnú dobu za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej
dobe a zákazu požívania alkoholických nápojov počas plynutia skúšobnej doby.

Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, najmä
ucelenou a konzistentnou výpoveďou poškodenej, ktorá presne popísala spôsob vzniku poranení, ktoré
korešpondujú s fotografickou dokumentáciou a zároveň jej výpoveď podporujú výpovede svedkov,
ktorí sa rozhodli vypovedať aj proti vlastnému otcovi z dôvodu napätej situácie v rodine, spôsobenej

požívaním alkoholu obžalovaným, čo pomohlo súdu dotvoriť obraz nepriaznivých pomerov, ktoré už
dlhodobo panujú medzi obžalovaným a poškodenou, čím mal súd za preukázané, že skutok sa stal
tak, ako je uvedený v obžalobe a spôsobom, ako ho popísala poškodená a spáchal ho obžalovaný.
Súd neuveril obrane obžalovaného, že voči útokom manželky sa len bránil, pretože vzhľadom na
jeho jednoznačnú fyzickú prevahu voči manželke, nemal dôvod brániť sa takýmto spôsobom, aký sám

popisoval, kde aj na hlavnom pojednávaní priznal, že je jednoznačne silnejší ako manželka. Obžalovaný
sám priznal, že v prítomnosti svojich synov si nedovolí fyzické útoky voči poškodenej, nakoľko si
uvedomuje, že voči nim už nemá fyzickú prevahu. Obžalovaný priznal, že okrem iného, počas spáchania
skutku dal svojej manželke facku, čiže ju udrel otvorenou dlaňou po tvári, čo on označil ako nutnú obranu
voči je verbálnym a fyzickým útokom. To, že ju fackoval už aj v minulosti, nepopieral a vyplynulo to aj

z výpovedí svedkov a poškodenej. Trestnoprávna minulosť obžalovaného je tiež nepriamym dôkazom
toho, že má sklony k násilnému správaniu a môže byť pre okolie nebezpečný. Poškodená na hlavnom
pojednávaní vypovedala pod prísahou, čo v prípade, ak by bolo dokázané, že uviedla nepravdu o
okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej, hrozila by jej prísnejšia trestná
sadzba za spáchanie trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy. Naproti tomu, obžalovaný, má v

zmysle Tr. poriadku možnosť vypovedať aj nepravdu.

Po preskúmaní odvolaniami napadnutého rozsudku, ako aj predloženého spisu, odvolací súd v
prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona, s poukazom na

§ 138 písm. a) Tr. zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto
boli vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a
ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov
následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil, keďže

súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri
ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu
neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako
konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané
v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi

vysporiadal v celom rozsahu, a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán, pričom ani
procesné strany sa nedomáhali v priebehu odvolacieho konania vykonania ďalších dôkazov.

Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj
nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný Q.

Š. spáchal skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa.

Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie
nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12Tr. poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či došlo k spáchaniu skutku a ak áno, ako a k akému. Z
obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov
neodporuje základným princípom logického myslenia.

V súlade s uvedeným je možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť
predovšetkým na základe výpovede svedkyne poškodenej Q. Š., ktorá popísala, ako ju mal obžalovaný
v inkriminovaný deň napadnúť po predchádzajúcom slovnom konflikte, pričom sa jej mal opakovane
vyhrážať, že ju zabije, udieral ju, vykrútil jej prsty na ľavej ruke, kopal do nej, sácal do nej a keď spadla

na zem, stoličkou ju pritlačil k zemi, s tým, že kričala na susedu o pomoc, pričom aj keď v minulosti
ju už fyzicky napadol, ona toto neoznamovala, ale tentokrát sa prvýkrát stalo, že sa jej vyhrážal, že ju
zabije, z čoho dostala strach.

Z uvedeného je zrejmé, že v predmetnej trestnej veci stáli proti sebe antagonické výpovede
obžalovaného, ktorý spáchanie skutku poprel a svedkyne poškodenej Q. Š., ktorá popísala priebeh

skutku, pričom súd zvažoval, ktorej z uvedených výpovedí je možné uveriť a dospel k záveru, že je
potrebné uveriť výpovedi svedkyne poškodenej, a to nielen z dôvodu, že táto vypovedala pod prísahou,
čím by sa v prípade uvedenia nepravdy dopustila trestného činu a vystavila riziku trestného stíhania,
ale jej výpoveď je vo všeobecnosti podporovaná výpoveďami svedkov W. Š. P. V. Š., teda synov
obžalovaného a poškodenej, ktorí, aj keď neboli prítomní pri samotnom skutku, vo všeobecnosti popísali

správanie otca, obžalovaného Q. Š., pričom zároveň uviedli, že obaja boli prítomní pri tom, keď mal
obžalovaný matku fyzicky napadnúť a dať jej facku, ako aj opísali problémy obžalovaného s alkoholom,
pod ktorého vplyvom je agresívny.

Výpoveď svedkyne poškodenej Š. zároveň potvrdzuje aj zápisnica o prehliadke tela poškodenej s

fotodokumentáciou, pričom z odpisu z registra trestov obžalovaného rovnako vyplýva, že tento bol v
minulosti opakovane súdne trestaný, aj keď vo všetkých prípadoch sa naňho hľadí, ako keby nebol
odsúdený,prefikciuzahladeniaodsúdenia,pričomvtrochprípadochišlootrestnýčinublíženianazdraví
podľa § 221, resp. § 222 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.

Na základe uvedeného aj krajský súd dospel k záveru, že súhrn uvedených dôkazov preukazuje vinu
obžalovaného Q. Š. a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré
spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného.

Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného Q. Š. po právnej stránke kvalifikoval ako prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona
a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou
takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania so
zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe, čím naplnil po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke,
skutkovú podstatu žalovaného prečinu.

Okresný súd sa pri rozhodovaní o treste obžalovaného zároveň v rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi a
priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť.
Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd udáva, že po oboznámení sa s obsahom spisu a najmä registrom
trestov obžalovaného, zistil, že nepostupoval prvostupňový súd správne, ak obžalovanému nepriznal

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, teda, že obžalovaný viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život, nakoľko z registra trestov obžalovaného vyplýva, že aj keď má v tomto štyri
záznamy, vo všetkých štyroch prípadoch ide o odsúdenia z rokov 1983 až 1985, čiže od uvedenej doby
už uplynula doba viac ako 35 rokov s tým, že vo všetkých prípadoch sa na obžalovaného hľadí, ako keby
nebol odsúdený. Na základe uvedeného mal krajský súd za to, že u obžalovaného je možné konštatovať

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, teda, že obžalovaný viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život, čím došlo k zmene pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a k
prevahe poľahčujúcich okolností, a následkom uvedeného aj k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby
o jednu tretinu.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery odvolací súd zhodnotil všetky okolnosti prípadu a prihliadal aj na
osobu obžalovaného, pričom u obžalovaného, vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností, upravil
trestnú sadzbu oproti rozhodovaniu súdu prvého stupňa tak, že znížil hornú hranicu trestnej sadzby o
jednu tretinu a ukladal trest v rámci takto upravenej trestnej sadzby. S poukazom na odpis z registratrestov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že aj keď tento bol v minulosti štyrikrát súdne trestaný, avšak
vo všetkých štyroch prípadoch ide o odsúdenia staršieho dáta a vo všetkých štyroch prípadoch sa na
neho hľadí akoby nebol odsúdený pre fikciu zahladenia odsúdenia, odvolací súd mal za to, že trest

odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu podmienečného
odsúdenia v trvaní 15 mesiacov, je trest dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a výchovu
obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, za súčasného odradenia iných od páchania
trestnej činnosti a zodpovedá zásadám na ukladanie trestov, vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu
páchateľa,t.j.poukaznaindividuálnuagenerálnuprevenciu,pričomodvolacísúdprihliadalajnaspôsob

spáchania trestného činu a jeho následok.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na skutočnosť, že v predmetnej trestnej
veci ide o tvrdenie proti tvrdeniu, krajský súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie, z ktorého
vyplýva, na základe akých skutočností uveril výpovedi svedkyne poškodenej Q. Š. a neuveril výpovedi
obžalovaného, ktorý spáchanie skutku, respektíve vyhrážanie sa zabitím, poprel.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na inštitút nutnej obrany, krajský súd
poukazuje na skutočnosť, že podľa jeho názoru v predmetnej trestnej veci nejde o nutnú obranu práve
z dôvodu, že obžalovaný neodvracal hroziaci alebo trvajúci útok na jeho osobu, ale v zmysle ustálenej
dôkaznej situácie bol to práve on, ktorý fyzicky napadol poškodenú, pričom vyhrážanie sa zabitím nie je

možné považovať za obranu pred útokom inej osoby, ani keby k nemu došlo.

Vo vzťahu k odvolaniu prokurátora krajský súd udáva, že s poukazom na skutočnosť, že u obžalovaného
došlo k zmene pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v jeho prospech, nebolo namieste mu
ukladať prísnejší trest tak, ako to navrhoval prokurátor.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil
ako dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku, ako aj na základe ktorých
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.