Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117221269
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3117221269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.

Gabriely Janákovej a JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobcu: P. T., trvale bytom M., zast. Advokátska
kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Pred poľom 1652, Trenčín, IČO: 36
857 882, proti žalovanému: ERROX s.r.o., so sídlom 28. októbra 1176/37, Trenčín, IČO: 46 728
252, zast. advokátska kancelária Hulín s.r.o., so sídlom Hurbanova 20, Trenčín, IČO: 50 647 679, o
odstránenie stavieb, o odvolaniach žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
9. septembra 2020, č.k. 14C/62/2017-255, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o zamietnutí žaloby a vo výroku IV. o náhrade

trov konania o žalobe p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania o vzájomnej žalobe
m e n í tak, že žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe.

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie o vzájomnom návrhu

žalovaného na zriadenie vecného bremena v prospech vlastnícka stavby predajného stánku č. X,
nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/X a predajného stánku č. X, nachádzajúceho sa na parcele č.
XXX/X. v k.ú. S., spočívajúce v práve tieto pozemky užívať, zapísaného na LV č. XXXX, v k.ú. S..
Výrokom II. žalobcovi v späťvzatej časti proti žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo
výške 100 %. Výrokom III. žalobu zamietol. Výrokom IV. žalovanému nepriznal právo na náhradu trov
konania vo veci samej proti žalobcovi.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému, aby odstránil na vlastné náklady - stavby predajný stánok (box) č. X a predajný stánok
(box) č. X - stojace na pozemku KN-C s parc. č. XXX/X., zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.123
m2, pozemku KN-C s parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2 a na pozemku KN-
C s parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, evidované v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX pre k.ú. S., do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Zároveň žiadal zriadiť vecné bremeno v
prospech vlastníka predajných stánkov č. X a č. X, spočívajúce v užívaní priľahlých pozemkov tam
špecifikovaných.4. Žalovaný počas konania vzal svoj návrh na zriadenie vecného bremena späť a v dôsledku späťvzatia
vzájomnej žaloby, za súhlasu žalobcu, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Predmetom
sporu zostalo iba odstránenie sporných stánkov č. X a X.

5. Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou strán v spore.

6. Z listu vlastníctva č. XXXXX (pôvodný LV č. XXXX) v k.ú. S. súdu prvej inštancie vyplývalo, že
ako vlastník pozemkov KN-C parciel č. XXX/X., č. XXX/X, č. XXX/X je vedená obchodná spoločnosť

REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. so sídlom Potočná 12/A, Bratislava, titulom nadobudnutia je rozsudok
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12C/149/2013 o určení vlastníckeho práva (právoplatný 14.8.2019).

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o ochranu
vlastníckeho práva má iba vlastník sporných nehnuteľností a tým je spoločnosť Portos Real Estate, a.s.,
so sídlom v Českej republike, Navrátilova 666/7, Praha - Nové Město, IČO: 087 19 322, právny nástupca

spoločnosti REALITY - NÁJOMNÉ DOMY, a.s., so sídlom Potočná 12/A, Bratislava, IČO: 36 347 507.

8. V žalobe označený žalobca nemá podľa súdu prvej inštancie aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
tejto žaloby, pretože nie je nositeľom práva, ktorého sa domáha. Preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu
zamietol.

9. Nad rámec uvedeného právneho posúdenia súd prvej inštancie konštatoval, že ani za predpokladu, ak
by sa touto žalobou domáhal súdnej ochrany skutočný vlastník nehnuteľností, nebolo by možné žalobe
vyhovieť postupom podľa § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, lebo súdnej ochrany sa v tomto
prípade možno domáhať iba vtedy, ak ide o neoprávnené zásahy do vlastníckeho práva. K uvedenej

téze prijal súd prvej inštancie podrobnú argumentáciu.

10. Zastavenie konania o vzájomnej žalobe zavinil podľa súdu prvej inštancie žalovaný jej späťvzatím,
následkom čoho priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania za procesný úspech v plnej výške
podľa § 256 ods. 1 CSP.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnému žalovanému, ktorý by mal nárok na ich náhradu, ich náhradu nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

12. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku III. tohto rozsudku odvolanie žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

13. Žalobca sa nestotožnil s posúdením aktívnej vecnej legitimácie súdom prvej inštancie. Súd prvej
inštancie konštatoval, že aktuálnym vlastníkom pozemkov je spoločnosť Portos Real Estate SE a on nie
je nositeľom práva, ktorého sa domáha. Z toho dôvodu v konaní pred súdom prvej inštancie, podaním zo

dňa 8.9.2020, navrhol zmenu žalobcu podľa § 80 CSP. Tú odôvodnil tým, že na základe právoplatného
a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.6.2019, sp. zn. 12C/149/2013-414,
právoplatnéhodňa14.8.2019,bolourčenévýlučnévlastníctvouvedenýchpozemkovzdôvoduabsolútne
neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 25.6.2006, uzavretej medzi touto spoločnosťou a žalobcom ako
kupujúcim tak, že ich výlučným vlastníkom je obchodná spoločnosť REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s.,

ktorá dňa 18.2.2020 zmenila svoju právnu formu na európsku spoločnosť Portos Real Estate SE. Súd
prvej inštancie podľa žalobcu nesprávne posúdil tento návrh, keď ho zamietol a nepripustil zmenu na
strane žalobcu z dôvodu, že k takejto zmene môže dôjsť len pre právnu skutočnosť, ktorá nastala po
začatí konania a rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.6.2019, sp. zn. 12C/149/2013-414, len
deklaroval právny stav bez zmeny právnych vzťahov. Žalobca mal za to, že takéto právne posúdenie

neobstojí, lebo za právnu skutočnosť odôvodňujúcu zmenu subjektov na strane žalobcu je potrebné
považovať zmenu vlastníckeho práva k pozemkom, ktorá vyplýva z evidencie katastra nehnuteľností,
ktorá nesporne nastala až po začatí konania. Podľa žalobcu boli splnené všetky zákonné predpoklady na
aplikáciu §80CSP.Vtejtosúvislostižalobcaupozornilna§70zákonaokatastrinehnuteľnostíana
normatívne vyjadrenie zásady hodnovernosti katastra nehnuteľností. Žalobca z uvedeného vyvodzoval,

že až na základe uvedeného rozsudku bol ako vlastník pozemkov evidovaný on ako žalobca a zápis tejto
zmeny v katastri nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia súdu je potrebné nepochybne
považovať za právnu skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, oktorýchsakoná.Tietozáverypotomvyvracajúvecnúsprávnosťzáverusúduprvejinštancieonedostatku
aktívnej vecnej legitimácie, keďže mala byť vykonaná zmenu na strane žalobcu v zmysle § 80 CSP.

14. V ďalšej časti odvolania sa žalobca podrobne vyjadril k úvahám súdu prvej inštancie, ktoré zaujal
nad rámec dôvodov zamietnutia žaloby.

15. Vzhľadom k tejto argumentácii žalobca žiadal odvolací súd o zrušenie napadnutého rozsudku a o
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy
konania o späťvzatej vzájomnej žalobe podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu.

17. Žalovaný uviedol, že v čase jeho vyjadrenia k žalobe a vzájomného návrhu na zriadenie vecného

bremena zo dňa 2.2.2018 bol žalobca evidovaným vlastníkom sporných pozemkov. Preto svoj vzájomný
návrh založil najmä na žalobcom tvrdenej skutočnosti, že je vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým
v reakcii na žalobu žiadal zriadiť vecné bremeno. Po vykonaní dokazovania bol nútený vziať svoj
vzájomný návrh na zriadenie vecného bremena späť v dôsledku jemu (na rozdiel od žalobcu) neznámej
skutočnosti, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby, najmä, že nie je

vlastníkom sporných pozemkov. Žalovaný upozornil na skutočnosť, že žalobca ako člen predstavenstva
a akcionár (spriaznená osoba) spoločnosti REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. musel mať pri podaní
žaloby v tejto veci vedomosť o prebiehajúcom konaní o určenie vlastníctva vedenej na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 12C/149/2013. Žalovaný zastával názor, že vzhľadom na zistený skutkový stav súd
prvej inštancie nesprávne postupoval pri skúmaní prvku individualizácie, keď pri rozhodnutí o náhrade

trov konania v dôsledku späťvzatia vzájomného návrhu nezohľadnil osobité okolnosti tohto prípadu,
najmä nezohľadnil skutočnosť, že pri podaní vzájomného návrhu vychádzal z jednoznačne preukázanej
skutočnosti,žežalobcabolevidovanýmvlastníkompozemkov,kuktorýmnavrholzriadiťvecnébremeno.
Žalovaný vyzdvihol fakt, že nebol účastníkom konania o určenie vlastníctva vedeného na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 12C/149/2013, nemal teda žiadne informácie o tomto konaní na rozdiel od

žalobcu.

18. Žalovaný nemal záujem na súdnom spore, navrhoval v minulosti žalobcovi dohodu. Žalobca
nereflektoval vôbec na návrhy žalovaného a podal žalobu na odstránenie stavby.

19. Podiel žalobcu na vzniku sporu bol preto podľa presvedčenia žalovaného rozhodujúci, pričom k
podaniu vzájomného návrhu z jeho strany došlo až v priebehu sporu začatého žalobcom ako obranná
reakcia. Svoj postoj, na rozdiel od žalobcu, považoval žalovaný za hospodárny. Ihneď, ako po vykonaní
dokazovaniazistil,žežalobcapodalžalobuakonevlastník,zobralsvojprotinávrhspäť,nechcelsosvojim
vzájomným návrhom naďalej viesť spor. V prípade, ak by svoj vzájomný návrh po vykonaní dokazovania

nevzal späť a viedol spor naďalej, čelil by zamietnutiu svojho vzájomného návrhu. V takom prípade by
síce rovnako bol zaviazaný nahradiť trovy konania žalobcovi v prípade, ak by sa ich žalobca domáhal,
avšak okrem vyššie špecifikovaných osobitých okolností tohto prípadu by bolo zrejmé, že žalovaný trval
na svojom návrhu, hoci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, z ktorého mu priamo na pojednávaní
bolo zrejmé, že žaloba a vzájomný návrh budú zamietnuté. Žalovaný teda zaujal diametrálne odlišný

postoj ako žalobca. Mal za to, že samotný jeho postoj je dôvod hodný osobitého zreteľa podľa § 257 CSP.

20. Na základe tejto argumentácie žalovaný žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok vo výroku
II. zmenil a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania voči nemu v späťvzatej časti. Zároveň žiadal od
žalobcu náhradu trov odvolacieho konania.

21. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu.

22. Žalovaný tvrdil, že neboli splnené podmienky pre zmenu na strane žalobcu z rovnakých dôvodov,

ako to skonštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie
podľa mienky žalovaného postupoval ohľadne napadnutého výroku správne po procesnej aj vecnej
stránke, preto žiadal rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.23. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné zmeniť vo výroku II. podľa § 388 CSP a potvrdiť vo výrokoch III. a IV. podľa § 387
ods. 1 CSP.

24. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol, preto je v tomto rozsahu
právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

25. Odvolací súd sa najskôr venoval odvolaniu žalobcu. Po jeho vyhodnotení odvolací súd pristúpil k
odvolaniu žalovaného.

26. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní. Tvrdil,
že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho návrh na zmenu žalobcu podľa § 80 CSP, ktorým v

priebehu konania pred súdom prvej inštancie žiadal, aby do konania na jeho miesto vstúpila spoločnosť
Portos Real Estate SE (pôvodne obchodná spoločnosť REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s.). Žalobca trval
na závere, že až po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod
práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Za túto právnu skutočnosť považoval zmenu vlastníckeho
práva k pozemkom v katastri nehnuteľností na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa

24.6.2019, sp. zn. 12C/149/2013-414.

27. Žalobca tak odvolanie proti rozhodnutie vo veci samej odôvodňuje tým, že právoplatné unesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej (o nepripustení
zmeny na strane žalobcu podľa § 80 CSP), má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, lebo táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (teda ak by súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane žalobcu,
nedošlo by k zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v konaní), a to v zmysle
§ 365 ods. 2 CSP.

28. Podľa § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod

alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.

29. Konanie, ktorého výsledkom bol rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.6.2019, sp. zn.

12C/149/2013-414, bolo vedené o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, o ktoré v tomto konaní ide (z
ktorých žalobca žiadal odstrániť stavby žalovaného). V uvedenom konaní vystupovala na strane žalobcu
obchodná spoločnosť REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. a na strane žalovaného P. T. (teda žalobca v
tejto veci). Žalobe Okresný súd Trenčín vyhovel a určil, že obchodná spoločnosť REALITY-NÁJOMNÉ
DOMY, a.s. je vlastníkom nehnuteľností, o ktoré v tomto konaní ide, keďže právny úkon, ktorým tieto

nehnuteľnosti previedla táto obchodná spoločnosť na P. T., bol absolútne neplatný. Uvedené konanie
začalo dňa 12.9.2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.2019.

30. Konanie v tejto veci začalo dňa 18.12.2017.

31.Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,podľaktoréhovtomtoprípadenenastala
právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorým sa koná, po
začatí konania. Súd prvej inštancie vecne správne nepripustil návrh žalobcu na zmenu žalobcu podľa
§ 80 CSP.

32. Platí totiž, že rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.6.2019, sp. zn. 12C/149/2013-414, o
určení vlastníckeho práva, má deklaratórny charakter. Vlastnícke právo toto rozhodnutie nekonštituovalo
(nezakladalo jeho existenciu), lež iba osvedčovalo. Tomu jednoznačne zodpovedajú i viaceré
ustanovenia katastrálneho zákona (zákona č. 162/1995 Z.z.) a Občianskeho zákonníka. Podľa § 34
ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, okresný úrad vyznačí

stav pred týmto právnym úkonom, a to záznamom (záver, že túto skutočnosť vyznačuje okresný úrad
práve záznamom, plynie z označenia rubriky „záznam“ k § 34 katastrálneho zákona, pričom oddiel druhý
katastrálneho zákona označuje „zápis práv k nehnuteľnostiam“ s tým, že § 4 ods. 1 katastrálneho zákona
stanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom, záznamom a poznámkou).Záznamvzmysle§5ods.2katastrálnehozákonajeúkonomokresnéhoúraduplniacievidenčnéfunkcie,
ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Podľa Občianskeho zákonníka
absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 pôsobí ex tunc (od počiatku), t.j. akoby nikdy ani nevznikol.

Rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.6.2019, sp. zn. 12C/149/2013-414, rozhodol o určení
vlastníckeho práva na základe prejudiciálne vyriešenej otázky, že kúpna zmluva pozemkov, o ktoré v
tomto konaní ide, predávajúcej obchodnej spoločnosti REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. na kupujúceho
P. T., je absolútne neplatným právnym úkonom. Z uvedeného plynie, že k prevodu vlastníckeho práva k
pozemkom zo spoločnosti REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. na P. T. nikdy nedošlo. Na tomto závere nič

nemení ani skutočnosť, že tieto pozemky boli (po realizácii absolútne neplatnej kúpnej zmluvy) vkladom
zapísané do katastra nehnuteľností na kupujúceho P. T. (ktorý tak figuroval istý čas, a to i v čase začatia
tohto konania a čiastočne i v jeho priebehu, v katastri nehnuteľností ako ich vlastník, no tento právny stav
nekorešpondoval skutočnosti). To je následkom princípu kauzálnej tradície, podľa ktorého bez platného
titulu (v tomto prípade kúpnej zmluvy) nemôže prísť k prevodu vlastníctva (uvedené má jednoznačný
základ v § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe

zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak
osobitný zákon neustanovuje inak). Pre úplnosť zostáva dodať, že ani údaj na liste vlastníctva v časti
titul nadobudnutia - rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.6.2019, sp. zn. 12C/149/2013-414
- nemení nič na tejto argumentácii vzhľadom na to, že podľa § 7 katastrálneho zákona údaj o titule
nadobudnutia netvorí údaj, na ktorý sa vzťahuje hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností (§ 70

katastrálneho zákona).

33. Súhrn týchto dôvodov nutne ústi do záveru, že po začatí tohto konania nenastala právna skutočnosť,
s ktorou sa spája prevod alebo práv alebo povinností, o ktorých sa konaná. Deklaratórne rozhodnutie
Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.6.2019, sp. zn. 12C/149/2013-414, ani následne vykonaný záznam

okresným úradom v katastri nehnuteľností na podklade tohto rozhodnutia, nie sú právnou skutočnosťou,
s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná.

34. Potom je vecne správne i meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď žalobu žalobcu zamietol
z dôvodu, že nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní, keďže nie je vlastníkom sporných

nehnuteľností, z ktorých žiada odstrániť stavby žalovaného. Ostatné námietky žalobcu vzťahujúce sa
k meritu veci preto neboli vzhľadom na vecne správny záver o zamietnutí žaloby z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu právne relevantné, nakoľko „nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej
alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím“ (rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 31.3.2016, sp. zn. 3 Cdo 358/2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 75/2016). Zostáva dodať, že domáhať sa ochrany svojho
vlastníckeho práva mohol vlastník aj vtedy, ak mu nesvedčí zápis v príslušnej evidencii nehnuteľností,
resp. z evidencie nehnuteľností vyplýva opak (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo
389/99 a rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 77/2000).

35. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v napadnutom
výroku III., ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, a v závislom výroku IV. o trovách konania
vo veci samej ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

36. Žalovaný vo svojom odvolaní nesúhlasil s výrokom II., ktorým súd prvej inštancie žalobcovi priznal

právo (správne nárok - viď § 262 ods. 1 CSP) na náhradu trov konania v späťvzatej časti vzájomnej
žaloby žalovaného. Žalovaný tvrdil, že vzájomnú žalobu založil na žalobcovom tvrdení, že je vlastníkom
nehnuteľností, o ktoré v konaní ide. Po vykonanom dokazovaní však bol nútený vziať vzájomnú žalobu
späť z dôvodu, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, lebo nie je vlastníkom
sporných nehnuteľností. Žalovaný zdôraznil, že nebol účastníkom konania o určenie vlastníckeho práva

vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/149/2013. Svoje konanie považoval žalovaný za
hospodárne, lebo ihneď, keď sa dozvedel, že žalobca nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, vzal
vzájomnú žalobu späť. Žalovaný tak v odvolaní vyjadril presvedčenie, že nárok na náhradu trov konania
nemal znášať z dôvodu naplnenia dôvodov v zmysle § 257 CSP.

37. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že v tomto prípade nemal byť zaviazaný
k náhrade trov konania žalobcovi, avšak nie z dôvodov hodných osobitného zreteľa ako požaduje,
ale jednoducho preto, že zavinenie zastavenia konania tu nemožno vidieť prvoplánovo v späťvatí
vzájomnej žaloby. Späťvatie vzájomnej žaloby bolo totiž v tomto prípade dôsledkom konania žalobcu.V konaní vyšlo najavo, že žalobcovi už v čase podania žaloby nesvedčalo vlastnícke právo, ktorého
ochrany sa domáhal žalobou. Pritom to nebolo dôsledkom skutočností, na ktoré žalobca nemal vplyv,
pretože právny úkon, ktorým mal vlastnícke právo nadobudnúť od ním ovládanej právnickej osoby bol

neplatným. Žalovaný o týchto skutočnostiach nemal žiadnu vedomosť a konal v dôvere v zápis v katastri
nehnuteľností, ktorý však nezodpovedal skutočnosti. To, že vzájomnej žalobe chýba elementárne
východisko - vlastnícke právo žalobcu nemohol žalovaný pri jej podaní nijako predpokladať. Naopak
tento nedostatok je potrebné pripísať na ťarchu žalobcu, ktorý mal úplný dosah na právny úkon, ktorým
mal vlastnícke právo nadobudnúť ako aj vedomosť o prebiehajucom spore o neplatnosť tohto právneho

úkonu a o výsledku tohto sporu. Preto samotný úkon žalovaného, ktorým potom čo vyšiel nedostatok
vlastníctva žalobcu najavo vzal bezodkladne späť svoju vzájomnú žalobu odsúdenú na neúspech, bol
len následkom uvedeného konania žalobcu. Preto bolo potrebné pripísať zavinenie zastavenia konania
o vzájomnej žalobe žalobcovi.

38. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie o náhrade trov konania o

vzájomnej žalobe a žalovanému, ktorému by podľa § 256 ods. 1 CSP patril nárok na náhradu trov
konania o vzájomnej žalobe proti žalobcovi, ktorý zavinil jej späťvzatie, nárok na náhradu trov konania
o vzájomnej žalobe nepriznal, pretože ich nahradiť nežiadal.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % voči žalobcovi, nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný (žalobca napadol
odvolaním výroky III. a IV., pričom bol neúspešný; žalovaný napadol odvolaním výrok II., pričom bol
úspešný). V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).