Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 2, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010748
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120010748.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.
novembra 2021, v trestnej veci obž. H. H. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona
a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/26/2020 zo dňa 06. júla
2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/26/2020 zo 06. júla 2021 bol obžalovaný H. H. uznaný
za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a prečinu neposkytnutia pomoci
podľa § 178 Tr. zákona, ktorého sa dopustiť tak, že

dňa 24.01.2020 v čase približne o 18.40 hod. v meste Prešov na ul. Budovateľskej ako vodič motorového
vozidla porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), písm. f) a § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde počas toho, ako viedol motorové vozidlo zn.
Mercedes, ev. č. PO XXX HA, po miestnej komunikácii v smere jazdy od ulice Jilemnického k ulici
Škultétyho po ceste v pravom jazdnom pruhu, viedol vozidlo rýchlosťou najmenej 66,5 km/hod. hoci
najvyššia dovolená rýchlosť jazdy v danom úseku cesty je 50 km/hod., nevenoval sa plne vedeniu

vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a z toho dôvodu nedal prednosť chodkyni, ktorá
vstúpila na vozovku a prechádzala cez priechod pre chodcov z ľavej strany cesty na pravú stranu cesty
z pohľadu vodiča H. H., následkom čoho došlo k zrážke uvedeného vozidla s chodkyňou E. F., ktorá
pri dopravnej nehode utrpela roztrhnutie väzivového spojenia medzi spodinou lebky a krčnou chrbticou
s pomliaždením mozgového kmeňa pri polytraume, ktoré vzniklo následkom zrážky a teda v príčinnej
súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a ktorým dňa 24.01.2020 v čase o 18.49 hod. podľahla.

Následne obvinený H. H., ktorý bol vodičom a účastníkom dopravnej nehody, ani napriek tomu na mieste
nehody nezastavil a pokračoval v jazde ďalej a neposkytol potrebnú pomoc E. F., hoci vzhľadom na
okolnosti nehody, čas a miesto nehody, jemu, ani inej osobe nehrozilo žiadne nebezpečenstvo.

Za uvedené konanie bol obžalovanému uložený podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1
Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, pri prevahe troch poľahčujúcich

okolností uvedených v § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno m) Trestného zákona jednej priťažujúcej
okolnosti uvedenej v § 37 písm. h) Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona bol
výkon uloženého trestu podmienečne odložený a zároveň uložený probačný dohľad nad správaním
obvineného v skúšobnej dobe.Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona okresný súd určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v
trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa§51odsek4písmenoh)Trestnéhozákonaboloobžalovanémuprikázanépodrobiťsavsúčinnosti
s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu zameranému na bezpečnosť v cestnej
doprave a predchádzanie dopravným nehodám.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona prvostupňový súd uložil obžalovanému trest zákazu

činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaviazal zaplatiť spôsobenú škodu
poškodenému K. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom V. Y. č. XXXX/XX, J. v celkovej sume 1.790,75 Eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku bol poškodený K. R. so zvyškom uplatneného nároku na
náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor a to proti výroku o uloženom
treste. V neskoršie predložených písomných dôvodoch odvolania po rekapitulácii napadnutého výroku

a k tomu prislúchajúcej časti odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa sa prokurátor plne stotožnil
s rozhodnutím súdu o vine, ako aj uloženým trestom zákazu činností, avšak nesúhlasí s tým, že
podmienečný trest odňatia slobody je v tomto prípade postačujúci. Súčasne poukazuje na okolnosti
skutku, kde zdôrazňuje, že k zrazeniu chodkyne došlo na riadne vyznačenom priechode pre chodcov,
pričom chodkyňa bola za stredovou deliacou čiarou cca 2,5 metra v pravom jazdnom pruhu, kde

došlo k zrážke s vozidlom. Neboli zistené žiadne skutočnosti ovplyvňujúce výhľadové pomery na
vozovke v mieste nehodového deja, pričom obžalovaný s vozidlom nebrzdil pred nehodou a s najväčšou
pravdepodobnosťou ani po zrážke. Vozidlo sa podľa znalca pohybovalo v obci rýchlosťou na danom
úseku v oblasti nad dovolenú rýchlosť (približne 70 km/h) a chodkyňa prechádzala vozovku po riadne
vyznačenom priechode pre chodcov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva hrubé porušenie pravidiel

cestnej premávky zo strany obžalovaného ako vodiča, čo v konečnom dôsledku malo ako hlavná
príčinadopravnejnehodyfatálnenásledkyprechodkyňu.Považujezairelevantnýnázorokresnéhosúdu
týkajúci sa možnosti zabránenia zrážky zo strany chodkyne a nie je možné viniť chodkyňu za to, že
sa pohybovala po riadne vyznačenom priechode pre chodcov. Už tieto okolnosti, spôsobený následok,
zdôrazňujú závažnosť spáchaného skutku, bez ohľadu na to, že obžalovaný bol doposiaľ netrestaným

človekom. Uvedené platí o to viac, že obžalovaný po zrážke nezastavil vozidlo, nepresvedčil sa, čo sa
stalo, ale z miesta nehody odišiel, kde až po absolvovaní iných telefonátov volal na tiesňovú linku 158.
Za účelom individuálnej a generálnej prevencie je preto potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a vec vrátiť okresnému súdu v tejto časti na opätovné prejedanie a rozhodnutie, alebo rozhodnúť o

uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby,
so súčasným uložením trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní najmenej
5 rokov.

Z vyjadrenia obhajoby k odvolaniu prokurátora vyplýva, že považujú rozsudok za správny a zákonný.

Súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie a uložené
tresty a povinnosti jednoznačne spĺňajú účel trestu, generálnu aj individuálnu prevenciu. Obžalovaný
nikdy nespochybňoval svoje porušenie pravidiel cestnej premávky ako hlavnú príčinu dopravnej nehody.
Nenamietal okolnosti spáchania skutku ani to, že došlo k hrubému porušeniu pravidiel cestnej premávky.
Závažnosť spáchaného skutku je vyjadrená už v samotnej právnej vete § 149 ods. 2 Trestného zákona

a vo výške trestnej sadzby. Táto sa nezvyšuje tým, že po spáchaní tohto skutku sa dopustil ďalšieho
skutku tým, že po nehode z vozidlom nezastavil a nepresvedčil sa o príčine nehody a z miesta
nehody odišiel. Následne na linku polície č. 158 oznámil, že on bol vodičom vozidla zn. Mercedes
Benz, ktoré bolo účastné dopravnej nehody na ulici Budovateľskej v Prešove, a že sa vracia na
miesto nehody. Po príchode s políciou spolupracoval pri objasnení dopravnej nehody. Ku skutku sa

obžalovaný v plnom rozsahu priznal a tento oľutoval, poškodenému sa ospravedlnil aj písomne a
nahradil spôsobenú škodu. Odsúdený bol za spáchanie dvoch prečinov za použitia troch poľahčujúcich
okolností a jednej priťažujúcej okolnosti. Súd sa dôsledne vysporiadal s priznanými poľahčujúcimi a
priťažujúcimi okolnosťami v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona ako aj s mierou ich závažnosti.Obžalovaný je vodičom 30 rokov, taktiež bol aj vodičom z povolania a ako vyplýva z centrálnej evidencie
správnych deliktov dopustil sa dvoch menej závažných priestupkov so sankciou 30 Eur a 10 Eur. Z
uvedeného vyplýva, že nie je vodičom, ktorý by nerešpektoval pravidlá cestnej premávky. Navrhol

odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému prokurátor podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel

k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Úvodomkrajskýsúdvtejtotrestnejvecikonštatuje,že vuvedenej trestnejveciužrazkonalarozhodoval
a na podklade odvolania prokurátora zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu zo dňa 29.09.2020
vo výroku o treste a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie z dôvodov tam
bližšie uvedených (viď uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6To/53/2020 zo dňa 29.12.2020),

pričom súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy, ktoré boli zo strany odvolacieho súdu nariadené.

Pre pripomenutie krajský súd opätovne uvádza, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa
29. septembra 2020, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku,
t.j. že je vinný zo páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm.

c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsah v akom sa
obžalovaný priznal sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného
spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu

k prijatému vyhláseniu.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie prokurátorom iba čo do výroku o treste, krajský súd
nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.

Konanie obž. H. H. bolo po právnej stránke zákonným spôsobom kvalifikované ako prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zákona,
pretože obžalovaný pri jazde motorovým vozidlom z nedbanlivosti spôsobil smrť chodkyne závažnejším
spôsobom konania (porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), písm. f) a § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke) a zároveň ako vodič po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe,

ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre
seba alebo iného, čím naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti uvedených
prečinov.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi

okolnosťami, pričom vyhodnotil existenciu troch poľahčujúcich okolnosti v prospech obžalovaného a to
jeho priznanie a oľutovanie svojho konania (v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona), skutočnosť, že
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona) a že sám
oznámil spáchanie trestného činu príslušnému orgánu (v zmysle § 36 písm. m/ Trestného zákona) a
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov, a

pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona, teda znížil hornú hranicu trestnej sadzby
o jednu tretinu, v dôsledku čoho bolo možné obžalovanému ukladať trest v rozmedzí trestnej sadzby
od dvoch až do štyroch rokov odňatia slobody. S uvedeným hodnotením týchto okolnosti sa stotožnil aj
krajský súd a na ich odôvodnenie v celom rozsahu odkazuje.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti) .

Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že
konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

V súvislosti s odôvodňovaním druhu a výmery uloženého trestu súd prvého stupňa skúmal okolnosti
spáchania činu a konštatoval, že v prípade trestného činu usmrtenia ide o nedbanlivostný trestný
čin a úmyslom obžalovaného H. H. nebolo spôsobiť smrť nebohej E. F. a v prípade trestného činu

neposkytnutie pomoci sa obžalovaný po čase vrátil na miesto, kde sa celá udalosť odohrala a bol to
práve on, kto telefonicky polícii oznámil, síce až po 44 minútach po dopravnej nehode, že sa dopustil
spáchania trestného činu a napomohol tak k objasneniu predmetnej udalosti v čase, keď ešte nikto
nemal vedomosť o tom, kto spáchal predmetný skutok a polícia mala len strohú informáciu o aute, ktoré
malo byť čiernej farby a nepoznala ani značku ani EVČ vozidla. Súčasne rozoberá závery znaleckého

posudku č. 6/2020 Ing. Mariána Viňanského týkajúce sa možnosti zabránenia nehode aj poškodenou a
jej podielu na vzniku tejto nešťastnej a nenapraviteľnej udalosti.

Súd prvého stupňa následne zvážil všetky okolnosti prípadu vo vzájomnej súvislosti, vyhodnotil ich
aj vo svetle rozhodovacej činnosti všeobecných súdov na území Slovenskej republiky, prihliadol na

doterajší život obžalovaného H. H. a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, ktorého výkon
podmienečne odložil s probačným dohľadom nad správaním sa obžalovaného na najvyššiu zákonom
prípustnú skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov. Skutočnosť, že obžalovaný ušiel z miesta trestného
činu neodôvodňovala „automatické“ uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a okresný
súd nemohol opomenúť skutočnosť, že obžalovaný je doposiaľ netrestaným človekom. Obžalovaný

nikomu nechcel úmyselne spôsobiť smrť. Napriek tomu však jeho nedbanlivostným konaním k tomuto
nenapraviteľnému následku došlo. Podmienečné odsúdenie so skúšobnou dobou v tak dlhom trvaní
dostatočne napĺňa podľa názoru prvostupňového súdu jednak funkciu ochrany spoločnosti a jednak plní
funkciu individuálnej prevencie a vytvára dostatočné podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby
viedol riadny život.

Funkciu ochrany spoločnosti a funkciu individuálnej prevencie doplnil okresný súd aj uložením prísneho
trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní až sedem rokov. Prvostupňový
súd považoval takto uložený trest za dostatočne primeraný k spáchanému skutku a najmä vo vzťahu k
spôsobenému následku a zároveň poznamenal, že spodná hranica pre uloženie trestu zákazu činnosti

je jeden rok a horná desať rokov. Trest zákazu činnosti tak bol uložený v hornej polovici zákonom
stanovenej trestnej sadzby. Navyše obžalovanému H. H. bolo prikázané podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu, zameranému na bezpečnosť v cestnej
doprave a predchádzanie dopravným nehodám, ktorý v konečnom dôsledku dopomáha zvyšovaniu
bezpečnosti v cestnej premávke v praxi.

Preskúmaním predloženého spisu v súvislosti s napadnutým výrokom o treste má odvolací súd za to,
že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky
okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním
takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného. Krajský súd sa preto stotožnil

s rozhodnutím okresného súdu ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu, pričom s prihliadnutím na
charakter spáchaných skutkov a po zvážení všetkých ďalších okolnosti spáchania činu aj odvolací súd
zastáva názor, že uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, t. j. pri strede zákonomstanovenej trestnej sadzby zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak
aj z pohľadu generálnej prevencie.

Po vyhodnotení všetkých okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého trestu bol
vyvodený záver, že sú splnené podmienky ustanovené v § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1
písm. a/ Tr. zákona, a preto bol výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne
odložený, za súčasného uloženia probačného dohľadu a stanovenia skúšobnej doby na 5 roky. Odvolací
súd má tiež za to, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu a účel trestu odňatia

slobody sa dosiahne i bez jeho výkonu. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom
svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Za účelom posilnenia výchovného účinku na obžalovaného mu bola v skúšobnej dobe uložená hore
uvedená povinnosť, ktorá by mala napomôcť ku komplexnej náprave obžalovaného a viesť ho k
dodržiavaniu nielen predpisov o cestnej premávke ale aj k vedeniu riadneho života.

Keďže žiadna z procesných strán výroky o náhrade škody nenapadla riadnym opravným prostriedkom,
krajský súd sa týmito výrokmi v rámci odvolacieho konania bližšie nezaoberal.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora s týmito sa krajský súd nestotožnil a poukazuje na
vyššie uvedené skutkové a právne závery ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu. Základným

princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu trest
odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej
skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom
uložené. Podmienečne možno odložiť iba výkon trestu odňatia slobody vo výmere neprevyšujúcej
dva, resp. tri roky za podmienky, že s ohľadom na doterajší život páchateľa a okolnosti prípadu

možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti, alebo ak súd
prijme záruku za nápravu páchateľa. Podmienky môžu byť splnené aj súčasne. Spoločným znakom
je, že súd nepovažuje výkon trestu za nevyhnutný. Pri hodnotení podmienok pre podmienečné
odsúdenie súd síce musí prihliadnuť na osobu páchateľa a k okolnostiam prípadu, súčasne však
musí zvážiť, či podmienečným odkladom výkonu trestu bude dosiahnutý účel trestu. To znamená, že

podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu nie je možné hodnotiť izolovane od ustanovenia
§34ods.1 Tr. zákona. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného s ohľadom najmä na povahu a závažnosť spáchaných prečinov, okolnosti prípadu,
ako aj skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, teda sa nejedná o zvlášť narušeného

páchateľa, vyvodil aj krajský súd záver, že ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo
vo vzťahu k obžalovanému neprimerane prísne a nezabezpečil by sa tým ani účel sledovaný Trestným
poriadkom a to je spravodlivé potrestanie páchateľov trestnej činnosti. Zároveň na tomto mieste je
nutné poukázať aj na podrobné, komplexné a logické odôvodnenie napadnutého výroku o treste v
rozsudku súdu prvého stupňa, z ktorého možno jasne vyvodiť akými úvahami sa spravoval okresný súd

pri ukladaní takéhoto druhu trestu a jeho výmery. Pri hodnotení páchateľa z hľadiska možnosti jeho
nápravy musí súd tiež prihliadať aj na celkový spôsob jeho života, pretože len tak môže urobiť správny
záver o treste.

Odvolací súd už len záverom poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu

prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako
nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie

je prípustný.