Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/181/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216212108
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216212108.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábr. 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti
žalovanej: S. H., nar. XX. M. XXXX, bytom B. E. XXXX/XX, O., zastúpená splnomocnencom: Advokátska

kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie
sumy 6.505,37 eur s prísl., o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovanejprotiuzneseniuOkresnéhosúduDunajskáStredazodňa2.júna2017,č.k.16Csp/61/2016-81,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak že, ukladá žalobcovi
povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovanej vyplývajúceho z dohody o zrážkach

zo mzdy inkorporovanej v bode 3 odsek 4 Zmluvy o úvere č. 1900306812 uzavretej medzi žalobcom
a žalovanou dňa 28.03.2012.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým rozhodol o náhrade trov
konania r u š í.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalovanej na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadala uložiť žalobcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy
žalovanej vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy inkorporovanej v bode 3 odsek 4 Zmluvy o úvere
č. 1900306812 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 28.03.2012.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods.

1,§326,§324ods.3,§343ods.1,§324ods.3CSP,keďvecnesvojerozhodnutieodôvodniltým,žemal
za to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, neosvedčil
potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania a tvrdenia žalobcu pre účel osvedčenia
existencie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy považoval za všeobecné a ničím neosvedčené. Súd
prvej inštancie bol toho názoru, že zmluva ako v oddieli 2, tak aj v oddieli 3 obsahuje jasné údaje o tom,
že sa bude splácať šesť rokov 72 splátkami a aj pre priemerného spotrebiteľa z toho je celkom zrejmé,

že zmluva o úvere bude trvať týchto šesť rokov, keďže k nej nie je dohodnuté žiadne obnovenie alebo
automatické predlženie úveru. Taktiež súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že znenie § 9 ods.
2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. možno vyložiť tak, že sa v zmluve má uviesť výška, počet a termíny
splátok všetkých nárokov, t.j. istiny, úrokov a poplatkov. Ak však zo zmluvy plynie, že všetky tieto nároky
sa splácajú v jednej splátke, stačí uviesť výšku tejto jednej splátky. Zmluva o úvere č. 1900306812 jasne
označuje tak výšku splátky a to sumou 171,07 eur, ako aj ich počet 72 a termíny splatnosti - 17. deň v

mesiaci a podľa názoru súdu tak nateraz nie je osvedčené, že by táto zmluva nevyhovovala ust. § 9 ods.
2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. Tvrdenie žalovanej o uponáhľanom poskytnutí úveru žalovaná nijakoneosvedčila. Z obsahu zmluvy vyplýva, že bola podpísaná na pobočke žalobkyne, podľa názoru súdu
je za daných okolností už ťažko predstaviteľné ako môže byť uponáhľané podpisovanie za situácie, že
žalovaná sama sa na pobočku dostavila a prejavila záujem o úver. Pokiaľ ide o námietky proti výške

RPMN a celkovej čiastky, žalovaná zrejme opomína, že v oddieli 2 zmluvy o úvere si zvolila aj základný
súbor poistenia. A tak skutočná výška čistej splátky je 163 eur a nie 171,07 eur. RPMN vypočítaná
prostredníctvom dostupných internetových pomôcok pri splátke 163 eur je 20,46 %, teda v skutočnosti
menej než v zmluve uvedených 20,74%. Na základe uvedeného tak súd prvej inštancie dospel k záveru,
že nateraz nie je osvedčené, že by zmluva o úvere č. 1900306812 nevyhovovala náležitostiam § 9

ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. a že by bola z tohto dôvodu bezúročná a bez poplatkov, ani že by
bola neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Za osvedčenú nemožno považovať ani ujmu, ktorá
žalobkyni hrozí, ak by bolo neodkladné opatrenie vydané. Ak by pohľadávka veriteľa neexistovala alebo
už bola uspokojená, dochádza k postupnému presunu rizika z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má pravidelný
prísun peňažných súm na uspokojenie jeho pohľadávky a dlžníkovi zostáva len prípadná pohľadávka
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú si musí od veriteľa sám vymáhať aj s rizikom, že veriteľ

môže medzičasom upadnúť do konkurzu a pod. To však platí len v prípade, že sa samotná pohľadávka
veriteľa neexistuje. V prejednávanej veci súd prvej inštancie odôvodnil, že nepovažuje za osvedčené,
že by zmluva o úvere č. 1900306812 bola bezúročná a bez poplatkov alebo neplatná. Žalovaná na jej
základe získala úver vo výške 7. 000 eur, z ktorého podľa ňou predložených listín splatila 5 309,36 eur
a preto aj keby zmluva o úvere bola bezúročná a bez poplatkov, žalovaná doteraz nevrátila ani získanú

istinu. O trovách konania rozhodol súd bez návrhu, keďže konanie o neodkladnom opatrení sa týmto
rozhodnutím končí, žalovaná nemal úspech a žalobcovi pre neúčasť na konaní trovy nevznikli.

3. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil a nariadil

požadované neodkladné opatrenie. Ako odvolacie dôvody uviedol ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d),
f), h) CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a vychádzajúce z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pričom poukazuje na tieto tvrdenia. Odvolateľ vo svojom odvolaní poukázal
na skutočnosť, že súd prvej inštancie svoje právne posúdenie ohľadne skutočností, či predmetná
úverová zmluva má obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere oprel o rozhodnutie rozsudku

Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-46/15 HomeCredit Slovakia, a.s. proti Klare Bíróovej a
uviedol, že je potrebné poukázať na to, že samotná zmluva o Európskej únii vo svojom článku 288
definuje smernicu ako právny akt záväzný pre každý členský štát, ktorému je určený a to vzhľadom na
výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.
Z uvedeného teda vyplýva, že smernica predstavuje len akýsi rámec toho čo sa má dosiahnuť,

pričom presnejšie podmienky na dosiahnutie cieľa stanoveného smernicou si určí samotný členský štát.
Priama aplikovateľnosť predmetnej smernice neprichádza do úvahy, nakoľko na túto aplikovateľnosť
nie sú kumulatívne splnené všetky predpoklady pre priamu aplikovateľnosť. Súdny dvor vyslovene
uviedol, že údaj o RPMN a to o správnej výške, ako aj údaj o počte a frekvencii splátok v úverových
zmluvách, ako aj prípadná existencia notárskych poplatkov a prípadne požadované záruky a poistenie

sú podstatné (bod 70 predmetného rozsudku Súdneho dvora), keď uviedol, že neuvedenie týchto
náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku,
pričom sankciu spočívajúcu v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky považoval súdny dvor za
primeranú. V tejto súvislosti poukázala odvolateľka na rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo
dňa 13.0.2017 pod sp. zn. 10C/41/2014 a je toho názoru, že je potrebné predmetnú úverovú zmluvu

považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí vyžadovaných
zák. o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľka taktiež nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že
v prejednávanom prípade je odplata za poskytnutie úveru o niečo vyššia zhruba o 5,3% ako bola
priemerná úroková miera za poskytovanie úverov v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, a teda
nejde zďaleka o také radikálne zvýšenie, aby takúto dohodu o výške odplaty bolo možné považovať za

neplatnú. Poukázala na skutočnosť, že Dohodu o výške odplaty za poskytnutie úveru v miere 19% je
potrebné považovať za neplatnú, čo potvrdzuje aj početná judikatúra, z ktorej príkladmo poukázala na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.04.2012 pod sp. zn. 5Cdo/26/2011, rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove z 28.09.2011 sp zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie Okresného súdu Nitra z 03.11.2015
pod sp. zn. 9C/192/2015. Je toho názoru, že dohoda o výške odplaty za poskytnutie predmetného

úveru je pre jej rozpor s dobrými mravmi ako aj so zákonom neplatná, na základe čoho žalobca
nemá nárok na akékoľvek plnenie predstavujúce úroky za poskytnutie úveru. Tiež je toho názoru,
že je zrejmé pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal jeho základnú povinnosť umožniť spotrebiteľovi
byť vopred informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť na základe zmluvy ospotrebiteľskom úvere, a teda veriteľ porušil najzákladnejšie právo spotrebiteľa, a to právo spotrebiteľa
na informácie, čo je v jednoznačnom rozpore so zákonom a v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka a z uvedeného je nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. Taktiež

poukázala na skutočnosť, že nemala reálnu možnosť sa rozhodnúť, či o daný balík poistenia záujem
má alebo nie, a teda že takéto poistenie bolo jednou z podmienok uzavretia úveru, na základe čoho
je poplatok za takéto poistenie potrebné zarátavať do výpočtu RPMN, ako to zarátala žalovaná
pri svojom výpočte priloženom k vyjadreniu zo dňa 24.04.2017. Konajúci súd vo svojom rozhodnutí
uviedol, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú

podmienku, nakoľko táto nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. S týmto tvrdením súdu prvej inštancie nesúhlasí, keď uvádza, že uzavretie
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy bolo neodmysliteľnou podmienkou uzavretia predmetnej zmluvy
o úvere, nakoľko samotná dohoda o zrážkach zo mzdy bola obsiahnutá v ustanoveniach samotnej
úverovej zmluvy, pričom žalovaná nemala akúkoľvek možnosť znenie tejto dohody ovplyvniť, zmeniť, či
dokonca nemala reálnu možnosť k tejto dohode nepristúpiť bez toho, aby došlo k riadnemu uzavretiu

úverovej zmluvy. Zabezpečenie predmetného úveru dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia
dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú
požiadavku poskytovateľa úveru. O neplatnosti obdobnej dohody o zrážkach zo mzdy bolo rozhodnuté
slovenskými súdmi v mnohých obdobných prípadoch a to napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov
zo dňa 01.06.2016 sp. zn. 3Co/328/2015, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2012 sp. zn.

3Co/353/2012, uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 31.05.2016 sp. zn. 14Co/65/2015,
Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 18.08.2015 sp. zn. 14C/641/2015 atď. Žalovaná je toho názoru,
že na základe zrážok zo mzdy vykonávaných na základe takejto dohody ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky dochádza pravidelne každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka, kým sa
žalobca nerozhodne výkon takýchto zrážok sám ukončiť. Prostredníctvom takto vykonávaných zrážok

zo mzdy tak môže dochádzať k tak závažným zásahom do práv žalovaného, že výrazným spôsobom tak
môžedôjsťksťažovaniu,baažznemožňovaniuzabezpečovaniazákladnýchpotriebžalobcu,akoajjeho
rodiny. Na základe uvedeného tak podľa názoru žalovanej existuje potreba nariadenia neodkladného
opatrenia, nakoľko bez jeho nariadenia bude aj naďalej dochádzať k zjavne neoprávneným zásahom do
majetku žalovaného a to až kým sa o skutočných nárokoch strán nerozhodne s konečnou platnosťou,

pričom bez nariadenia tohto neodkladného opatrenia bude dochádzať aj k prieťahom v konaní, a to
tým, že skutočné nároky strán sa v dôsledku pravidelných mesačných zrážok zo mzdy budú neustále
meniť. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia navyše žalovaná odôvodňuje aj tým, že svojim
podanímzodňa10.05.2017urobilazapočítacíprejav,ktorýmzapočítalasvojupohľadávkuvočižalobcovi
v časti, v ktorej sa tieto pohľadávky vzájomne kryjú. Ak by konajúci súd predmetné neodkladné opatrenie

nenariadil, nebolo by možné ani ustáliť stav vzájomných pohľadávok a nedokázala by sa určiť časť, v
ktorej sa tieto vzájomné pohľadávky kryjú, čím by nemohlo dôjsť k riadnemu započítaniu.

4. Žalobca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovanej písomné vyjadrenie nezaslal.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zákon č. 161/2015 Z. z. § 34 Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)

a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho
je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ust. § 388 CSP zmeniť a návrhu
žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu, s poukazom na obsah

preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalovanej predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo
posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci
neodkladnéopatrenievočižalobcoviarozhodnúťonáhradetrovkonaniamedzižalobkyňouažalovanou.7.Zobsahuspisuvyplýva,žežalovanádňa26.04.2017doručilasúduprvejinštancienávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia podľa Civilného sporového poriadku. Žiadala uložiť žalobcovi ako veriteľovi
povinnosť zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalovanej vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo

mzdy inkorporovanej v bode 3 odsek 4 Zmluvy o úvere č. 1900306812 uzavretej medzi žalobcom a
žalovanou dňa 28.03.2012. Vo svojom návrhu uviedla, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaje
o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g) Zákona
o spotrebiteľských úveroch, neobsahuje údaje o dobe trvania zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2
písm.f)ataktiežneobsahujeúdaje,resp.nečlenísplátkyúverunatermínyistiny,úrokuainýchpoplatkov,

tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona. Taktiež je toho názoru, že odplatu
za poskytnutie úveru obsahuje úroveň 19%, čo výrazne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu a za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom,
ako i s dobrými mravmi. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy priemerná hodnota ročnej úrokovej
sadzby za poskytnutie úveru dosahovala úroveň 9,72% čo znamená, že v prejednávanom prípade
hodnota ročnej úrokovej miery výrazne prevyšuje úroveň priemerných úrokových mier za poskytnutie

úverov poskytovaných na finančnom trhu v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere. Na základe
uvedeného má žalovaná za to, že na predmetnú úverovú zmluvu je potrebné v zmysle ustanovenia
§ 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch hľadieť ako na bezúročnú a
bezpoplatkovú, a preto žalobca nemá na základe predmetnej úverovej zmluvy právo na plnenie žiadnych
úrokov a poplatkov, ktoré si uplatňuje podanou žalobou. Súčasne s uzavretím predmetnej zmluvy o

úvere došlo medzi zmluvnými stranami aj k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy inkorporovanej
do bodu 3 odsek 4 predmetnej úverovej zmluvy, na základe ktorej momentálne dochádza k výkonu
zrážok zo mzdy žalovanej v prospech žalobcu, čím neustále každým mesiacom dochádza k zjavne
nezákonným a neprimeraným zásahom do majetku žalovanej. Predmetnú dohodu o zrážkach zo
mzdy považuje žalovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola

individuálne dojednaná a preto je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a zabezpečenie zmluvy
o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktoré uzatvorenie mal možnosť navrhovateľ odmietnuť, považuje
za neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nariadením predmetného neodkladného
opatrenia žiadnej zo strany nevznikne škoda, ba práve naopak, ak by vo veci konajúci súd toto
neodkladné opatrenie nenariadil, škoda by mohla vzniknúť minimálne na strane žalovanej, nakoľko

žalobca zjavne nezákonným výkonom zrážok zo mzdy žalovanej bude zasahovať do jej majetku
bezdôvodne sa na jej úkor obohacovať a spôsobovať jej tak finančné ťažkosti.

8. V zmysle § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je

príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

9. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon

demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za
podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným
opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý),
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.

e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

11. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.12. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by
bol totožný s výrokom vo veci samej.

13. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa §
334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

14. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich, vrátane konaní súdov

predchádzajúcich príslušnému rozhodnutiu v základnom predpise civilného procesného práva (v CSP)
je zrejmé, že zákonom ustanovenou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba
bezodkladne upraviť pomery strán do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím.
Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané
po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie
spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k

ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Tu je tiež potrebné si uvedomiť nezanedbateľné
rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladnom opatrení. V konaní o neodkladnom opatrení
postačuje pre vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností
preň významných, kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie a to spôsobom vlastným
dôkaznému konaniu, teda bezpečne, čiže spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

15. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal
starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami
alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany,
voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené

so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je
možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže
byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení
nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení

sleduje legitímny cieľ.

16. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených
práv žalovanej a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže
neodkladné opatrenie nariadiť, pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak

existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné

skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana.

17. Podľa § 551 Občianskeho zákonníka o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;

zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi
mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2).

18. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej
Dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

19. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné aby boli bezodkladne upravené pomery alebo ak je obava,
že exekúcie bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím
o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu všakmusia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísané skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň musí byť z návrhu zrejmé akého neodkladného

opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto všetko je povinný
osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.

20. Žalovaná podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje dočasnú úpravu
pomerov medzi stranami. Predložením Dohody o zrážkach zo mzdy, žiadosťou o vykonanie zrážok zo

mzdy a z iných príjmov a potvrdením zamestnávateľa žalovanej o vykonaní zrážok zamestnávateľa
žalovanej bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami s ohľadom na vec samu.
Odvolací súd je na rozdiel od súdu prvej inštancie toho názoru, že na potvrdenie alebo vyvrátenie
skutočnosti, či označené zmluvné dojednania obsahujú základné náležitosti, či sú v súlade so zákonom,
bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť prostriedkov
procesnej obrany žalovanej vo veci samej, ale s poukazom na uvedené nie je v tomto štádiu konania

vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia a to osvedčenie prostriedkov procesnej obrany žalovanej je dané.

21. Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade bola splnená i druhá zo základných podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba bezodkladnej úpravy

pomerov medzi stranami. Listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä potvrdením zamestnávateľa
žalovanej zo dňa 19.4.2017 bolo osvedčené, že v prospech žalobcu sa vykonávajú zrážky zo mzdy
žalovanej, pričom bolo osvedčené, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu vo výške 5.309,36 Eur.
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1900306812 uzatvoril žalobca so žalovanou dňa 28.03.2012.
Zmluva neobsahuje rozpis splátok. Na základe tejto formulárovej zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanej

poskytnúť úver vo výške 7.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať spolu s úrokmi v 72 mesačných
splátkach po 171,07 Eur, keď celkové náklady predstavujú sumu 4.712,01 eur. Zamestnávateľ žalovanej
zrazil do apríla 2017 zo mzdy žalovanej celkovo sumu 2.160 eur, žalovanej bola do 29. júla 2014 z jej
bankového účtu inkasovaná na účel splatenia tohto úveru suma 2.834,75 eur a žalovaná sama zaplatila
sumu 314,61 eur, čo spolu predstavuje sumu 5.309,36 eur.

22. Je zrejmé, že žalobca na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalovanej dlh na základe
právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), ktorého platnosť je sporná. Žalovaná týmto spôsobom
stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je
sporná. Pokiaľ žalovaná bude v konaní úspešná a súd dospeje k záveru, že boli splnené zákonné

podmienky, aby sa predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov (čo nie je predbežne
očividne vylúčené), na strane žalobcu po krátkom čase môže vzniknúť bezdôvodné obohatenie (§ 451 <.
a nasl. Občianskeho zákonníka) na úkor žalovanej. Aby sa predišlo k vzniku bezdôvodného obohatenia
na strane žalobcu, je odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie toho názoru, že je potrebné
tomuto zamedziť, a to formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude nariadené žalobcovi,

aby sa zdržal výkonu práva zrážok zo mzdy žalovanej. Odvolací súd nespochybňuje, že dohoda o
zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky aj v spotrebiteľských zmluvách, avšak
vzhľadom na už vyššie uvedené okolnosti, takéto rozhodnutie je v súlade i s konštantnou judikatúrou,
ktorá umožňuje súdu uložiť žalobcovi povinnosť zdržať sa takéhoto výkonu práva zrážok zo mzdy podľa
dohody o zrážkach zo mzdy, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne

vykonanýchzrážok(R-47/1974).Súdnapraxvyžadujenaplneniepodmienky,ženeodkladnýmopatrením
sa nesmie vytvoriť nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, ako
i to, že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma stranám sporu, teda ujma
povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá
strana. Je zrejmé, že zrážky zo mzdy nepredstavovali len jednoduchý zabezpečovací prostriedok, ale

aj spôsob úhrady dlhu, v dôsledku čoho sa pozícia veriteľa javí silnejšia, keď neexistuje „autorita“,
ktorá by dohliadala na správnosť rozsahu vykonávaných zrážok. Inými slovami - ak by veriteľ uskutočnil
svoje práva prostredníctvom žaloby, teda dosiahol by judikovanie svojho práva a následnú exekúciu,
prebiehal by proces zásahu do majetkových práv spotrebiteľa plne v súlade s aktuálnymi štandardmi
spotrebiteľsko-právnej ochrany, ako to vyplýva z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov tak v

základných (meritórnych) konaniach, ako aj v exekučných konaniach v obdobných veciach. Vydaním
neodkladného opatrenia tak dosiahne žalovaná ochranu, ktorej sa domáha, t.j. ochranu svojich
majetkových práv, vychádzajúcu z ochrany spotrebiteľa garantovanej slovenským právnym poriadkom
i právom EÚ.23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na znenie písomných pripomienok Európskej
komisie o veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z

5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vo svetle efektivity vykladať vtom
zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu
vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a

14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu
takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu
súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami
preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v
tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania

zrážok z dlžníkovej mzdy.“

24. S poukazom na to, čo bolo v konaní osvedčené, odvolací súd potom uzatvára, že v danom prípade
bol naplnený predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia a to z dôvodu existencie potreby
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Keďže je možné
skonštatovať, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací
súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrhu na nariadenia neodkladného

opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

26. Odvolací súd s použitím § 389 ods. 1 písm. d) CSP (keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a
dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali), uznesenie súdu prvej inštancie v závislom výroku II., ktorým
bolo rozhodnuté o náhrade trov konania zrušil bez potreby vracať v tomto rozsahu súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), nakoľko rozhodnutie o náhrade trov konania je
aj v prípade trov spojených s neodkladným opatrením závislé od rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods.
1 CSP) a zákonná úprava predpokladá výslovne konečné rozhodnutie súdu v oblasti uloženia povinnosti
náhrady trov konania.

27. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).