Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 22, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/403/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211225364
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7211225364.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Jozefa Kuruca v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému:
ANVER spol. s r. o., Moldavská 21, Košice, IČO: 31 332 943, o vymoženie 111,21 eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 09.07.2015, č.k. 48Er/2478/2011-9, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku týkajúcom sa zastavenia exekúcie a vec v rozsahu zrušenia vracia
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením dvoma výrokmi exekúciu zastavil a oprávnenému uložil
povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Atilovi Ádámovi , so sídlom v Košiciach,
Čajakova 5, trovy exekúcie vo výške 44,87 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi
JUDr. Atilovi Ádámovi dňa 08.09.2011 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX* vydaného
Okresným súdom Košice II dňa 20.09.2011, súdny exekútor začal exekučné konanie proti povinnému o
vymoženie sumy 111,21 eur. Návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2014 oznámil exekútor súdu, že žiada
exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť, vzhľadom na to, že u povinného

nebol zistený žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na
uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa zistení exekútora, povinný nevykonáva žiadnu činnosť,
nevlastní žiaden majetok a nie je možné ho nájsť na adrese svojho sídla. Vzhľadom na zistený skutkový
stav a ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z., súd exekúciu zastavil. O trovách exekúcie
rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného
súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške

44,87 eur.

3. Uznesenie napadol vo výroku týkajúcom sa zastavenia exekúcie včas podaným odvolaním oprávnený
a žiadal, aby odvolací súd tomuto odvolaniu vyhovel a zamietol návrh súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie a nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie oprávneným. V odvolaní ďalej
poukázal na to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci. V exekučných konaniach týkajúcich sa

povinného, eviduje oprávnený len úkony exekútora ako upovedomenie o začatí exekúcie a exekučný
príkaz. Žiadne ďalšie kroky a úkony exekútora oprávnený nezaznamenal. Oprávnený sa domnieva, že
súdny exekútor dospel k názoru o nemajetnosti povinného len na základe písomného preverovania a
nevykonal osobné zisťovanie majetku povinného, pretože inak by zistil, že v sídle firmy sa nachádzajú
zamestnanci povinného a mohol tiež preveriť obchodné aktivity povinného. Súdny exekútor nepreveril
existenciu pohľadávok povinného a možnosť vykonania exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky.

PovinnýjevSociálnejpoisťovni,pobočkaKošicevedenýakozamestnávateľnaďalej.Počasexekučného
konaniamalamámajetokočomsvedčískutočnosť,žeakpredkladámesačnévýkazyzazamestnancov,musí vykonávať podnikateľskú činnosť, a teda je aktívny a nemožno ustáliť nemajetnosť. Taktiež povinný
podáva daňové priznania, v ktorých vykazuje majetok, hnuteľné veci, pohľadávky z obchodného styku
a tovar. Oprávnený je toho názoru, že súdny exekútor môže vymôcť jeho pohľadávku aj vzhľadom na

jej výšku (111,21 eur).

4. K odvolaniu oprávneného sa listom zo dňa 27.08.2015 vyjadril súdny exekútor a v ňom uviedol, že
úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného boli viackrát vykonané a na ich základe konštatoval,
že povinný nemá absolútne žiadny majetok, na ktorý má exekučné konanie dosah a nevykonáva

žiadnu činnosť, teda exekúcia vo svojej podstate, ktorá spočíva v speňažení majetku povinného,
nemá žiadnu šancu byť úspešná. Na tom nič nemení ani fakt, že povinný predkladá mesačné výkazy
za zamestnancov, čo samo o sebe nesvedčí o existencii zexekvovateľného majetku povinného.
Zamestnancom firmy je sám konateľ spoločnosti. Navrhuje preto prvostupňové súdne rozhodnutie
potvrdiť.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 C.s.p. zrušil zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach
ako súd odvolací v zmysle § 34 C.s.p. povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať C.s.p. ako nový
procesný predpis.

6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie vo výroku týkajúcom sa zastavenia
exekúcie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 C.s.p.,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že sú dané dôvody na jeho zrušenie v

zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p.

7. Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje ústava každému právu, ktoré je v právnom poriadku
Slovenskej republiky upravené a ktorého sa zákonom ustanoveným postupom možno domáhať na
súdnom alebo inom orgáne Slovenskej republiky. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu v čl.

46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatňovaní práva alebo ich
diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky, keďže konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so
zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (III. ÚS 70/01).

8.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyužvoviacerýchnálezochjudikoval,žesúčasťouobsahuzákladného
práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (uverejnenej pod č. 460/92 Z.z.,
v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon
č. 23/91 Z.z.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č. 209/92 Z.z a č. 102/99 Z.z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

9. Nedostatok majetku povinného na úhradu trov exekúcie musí byť v exekučnom konaní dostatočným
spôsobom preukázaný. Odôvodnenie uznesenia potom musí podávať výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku uznesenia. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť
uznesenia, odôvodnenia ale súčasne musí byť prostriedkom kontroly správnosti postupu pri preskúmaní
rozhodnutia v odvolacom konaní. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade po preštudovaní celého
spisového materiálu dospel k záveru, že v predmetnej exekučnej veci prvostupňový súd existenciu
majetku na strane povinného na uhradenie trov exekúcie náležite neskúmal. Súd sa vo svojom

odôvodňovaní nemajetnosti povinného obmedzil výlučne na reprodukciu návrhu súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie, pričom v súdnom spise nie je ani jeden doklad, ani jedno skutkové zistenie,
ktoré by zodpovedalo súdnym exekútorom opísanej činnosti smerujúcej k zisťovaniu majetku povinného.
Nie je teda vôbec zrejmé, akým spôsobom si prvostupňový súd obsah návrhu súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie overoval a prečo sa s ním stotožnil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia preto

nemožno spoľahlivo zistiť, ako súd dospel k záveru o naplnení zákonného dôvodu pre zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie.10. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového exekučného
súdu vo výroku, ktorým bola exekúcia zastavená, z dôvodu nedostatku majetku povinného na úhradu
trov exekúcie, hoci pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, je porušením

práva strany konania na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd), lebo týmto rozhodnutím oprávnenému odoprel právo na
výkon vykonateľného rozhodnutia.

11. V nadväznosti na to potom odvolací súd podľa § 391 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie Okresného súdu

Košice II zo dňa 09.07.2015, č.k. 48Er/2478/2011-9 vo výroku týkajúcom sa zastavenia exekúcie zrušuje
a vec vracia tomuto súdu, aby tento vo veci opätovne konal a rozhodol v zmysle argumentov uvedených
v tomto odôvodnení.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424
C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425

C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa podľa
§ 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom
konanízastúpenýadvokátom(okremprípadovuvedenýchv§429ods.2C.s.p.).Dovolanieainépodania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).