Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 8, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200096
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3021200096.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu Ing. J. D. s miestom podnikania
J. I. XXXX/XX, Z., IČO XX XXX XXX, zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA LAW OFFICE
Mgr. Jaroslav Valjent, JUDr. Matej Valjent so sídlom Jesenského 232, Partizánske proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO 42 499 500,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100480122/2021 zo dňa 23.03.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania a napadnuté rozhodnutie žalovaného

1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 06.08.2019 Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske podľa
§ 46 ods. 2 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2019 a začiatok
daňovej kontroly určil na deň 20.08.2019. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového

poriadku ukončená dňa 10.09.2020 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 101383977/2020 zo dňa
03.09.2020 žalobcovi, súčasťou ktorého bola výzva podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 30 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol určený
rozdiel v sume 5 954,89 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019, nadmerný odpočet v sume
4 006,40 eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 1 948,49 eur, pričom
žalobca sa v lehote určenej správcom dane k protokolu nevyjadril, o čom správca dane spísal podľa
§ 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku úradný záznam. Následne rozhodnutím Daňového úradu

Trenčín, pobočka Partizánske č. 101646078/2020 zo dňa 29.10.2020 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5
a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 5 954,89 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019,
nadmernýodpočetvsume4006,40eurnebolžalobcovipriznanýažalobcovibolavyrubenáDPHvsume
1 948,49 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom v sume 5 954,89 eur
z faktúr od dodávateľa Energetické systémy Slovensko a.s., nasledovne:
- faktúra č. 20190079 zo dňa 02.05.2019, predmet: Base Cardomilc, Base Extray, Pasta Dopia Panna,
Pasta Bisk, Variegato Amarenagel, Variegato Bisk, Variegato Lamponissimo, základ dane 8 233,46 eur,

20 % DPH 1 646,69 eur,
- faktúra č. 20190082 zo dňa 02.05.2019, predmet: citrónová aróma prášková, základ dane 2 695 eur,
20 % DPH 539 eur,- faktúra č. 20190083 zo dňa 03.05.2019, predmet: sušené mlieko Opočno, základ dane 3 450 eur,
20 % DPH 690 eur,
- faktúra č. 20190085 zo dňa 06.05.2019, predmet: sušené mlieko Opočno, základ dane 9 900 eur, 20

% DPH 1 980 eur,
- faktúra č. 20190099 zo dňa 22.05.2019, predmet: múka hladká pšeničná, základ dane 2 496 eur,
20 % DPH 499,20 eur,
- faktúra č. 20190100 zo dňa 22.05.2019, predmet: smotana, základ dane 3 000 eur, 20 % DPH 600 eur.

2. Správca dane vo svojom rozhodnutí č. 101646078/2020 zo dňa 29.10.2020 ustálil, že v
posudzovaných zdaniteľných obchodoch vznikol daňový únik tým, že dodávateľ a subdodávateľ žalobcu
pôsobili v umelo vytvorenom obchodnom reťazci ako nárazníkové spoločnosti, ktoré prostredníctvom
vystavených faktúr predstierali, že medzi sebou obchodujú takým spôsobom, že tovar uvedený na
faktúre nakúpili a s malým navýšením ceny ho predali ďalej s cieľom získania odpočítania DPH u
žalobcu, pričom subdodávateľ DPH do štátneho rozpočtu neuhradil a vznikol mu daňový nedoplatok.

Správca dane dodal, že ak jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca
si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú DPH a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za
účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko
takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a
primeranej obozretnosti, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania. Správca dane dospel k

záveru, že žalobca mohol a mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie DPH je
súčasťou podvodného konania zo strany subdodávateľa a umelo vloženého dodávateľa dodávateľského
reťazca a žalobca mal a mohol prijať opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie, prípadne jeho účasť
na takomto konaní.

3. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č.
101646078/2020 zo dňa 29.10.2020 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100480122/2021 zo dňa
23.03.2021 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 101646078/2020
zo dňa 29.10.2020 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že rozhodnutie
správcu dane obsahuje v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku všetky zákonnom stanovené

náležitosti, správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a
vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s
judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ. Žalovaný zdôraznil, že záver
správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné
presvedčivo konštatovať, že žalobca, jeho dodávateľ a subdodávateľ vzájomný obchodný vzťah bez

riadneho podnikateľského dôvodu účelovo predstierali s cieľom získania takého daňového zvýhodnenia,
na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený.

4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že spornou otázkou nebola reálna
existencia tovaru a jeho použitie na uskutočnené zdaniteľné plnenia na výstupe. Nie je sporné, že

žalobca sa zaoberá výrobou a predajom zmrzlinových kornútov a komponentov do zmrzliny. Žalobca
má cca 8 zamestnancov, prevádzku aj skladové priestory, v majetku má strojné zariadenie, budovu aj
autá. Spornou otázkou bolo dodanie tovaru prostredníctvom deklarovaného dodávateľského reťazca
tvoreného dodávateľom Energetické systémy Slovensko a.s. a subdodávateľom Energetické systémy
s.r.o. Správca dane zistil neobvyklé okolnosti obchodných transakcií, ktoré v nadväznosti na konanie

žalobcu zakladajú dôvodné pochybnosti, že dodávateľ, subdodávateľ a žalobca deklarovali vzájomné
obchodné transakcie len pre daňové účely, pričom sporné plnenia žalobcovi reálne nedodal deklarovaný
dodávateľ, pretože žalobca pri sporných obchodných transakciách sám konal priamo s dodávateľmi
tovaru z iných členských štátov EÚ.

5. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, dodávateľ žalobcu síce
potvrdil spoluprácu so žalobcom a taktiež potvrdil i dodanie tovaru v zmysle sporných faktúr. K
okolnostiam prepravy a k skladovaniu tovaru sa však dodávateľ žalobcu vyjadril len všeobecne a
nekonkrétne a taktiež sa nevedel vyjadriť k spôsobu prepravy od subdodávateľa. Ani deklarovaný
subdodávateľ, ktorý formálne potvrdil spoluprácu s dodávateľom, nevedel poskytnúť žiadne konkrétne

informácie o preprave tovaru a jeho skladovaní. Bolo zistené, že deklarovaný subdodávateľ Energetické
systémy s.r.o. je nekontaktným subjektom, faktúry vystavené dodávateľmi tovaru z iných členských
štátov EÚ pre subdodávateľa Energetické systémy s.r.o. uhrádzal deklarovaný dodávateľ Energetické
systémy Slovensko a.s., pričom s dodávateľmi tovaru z iných členských štátov EÚ nejednalsubdodávateľ Energetické systémy s.r.o., ale obchody dojednával deklarovaný dodávateľ Energetické
systémy Slovensko a.s., alebo priamo žalobca. Skutočnosť, že za tovar platil priamo dodávateľ, ktorý
za subdodávateľa aj konal spoločne so žalobcom je neobvyklé a neštandardné a to s poukázaním na

to, že nekontaktný subdodávateľ súvisiacu DPH do štátneho rozpočtu nezaplatil. Uvedené skutočnosti
zakladajú dôvodné podozrenie, že deklarovaný obchodný reťazec v tuzemsku bol vytvorený účelovo,
bez riadneho podnikateľského dôvodu s cieľom získania daňového zvýhodnenia v podobe uplatnenia
práva na odpočet DPH, na ktorý by inak nebol žalobca oprávnený. V prípade, ak by žalobca nadobudol
tovar priamo od dodávateľov z iných členských štátov EÚ, bola by transakcia neutrálna, pretože by

bol uplatnený prenos daňovej povinnosti na žalobcu, ktorý by súvisiacu DPH priznal a zároveň by si
daň odpočítal, ale účelovým zapojením tuzemského dodávateľa a subdodávateľa, avšak bez riadneho
podnikateľského dôvodu a bez zaplatenia DPH bola vytvorená situácia, pri ktorej žalobca získal daňovú
výhodu v podobe odpočítania DPH, na ktorú by inak nedosiahol.

6. Ohľadne deklarovaného dodávateľa, spoločnosti Energetické systémy Slovensko a.s. bolo zistené,

že za zdaňovacie obdobie máj 2019 daňový subjekt síce podal daňové priznanie, DPH však do štátneho
rozpočtu neodviedol a nedoplatok na dani predstavuje celkovo sumu 109 647,83 eur, z toho nedoplatok
na DPH predstavuje sumu 86 068,82 eur.

7. Ohľadne deklarovaného subdodávateľa, spoločnosti Energetické systémy s.r.o. bolo zistené, že jej

konateľom je Z. S., ktorý je osobou, ktorá figuruje vo viac ako 500 položkách. Spoločnosť
Energetické systémy s.r.o. síce podala za zdaňovacie obdobie máj 2019 daňové priznanie, do štátneho
rozpočtu však DPH neodviedla, pričom jej nedoplatky predstavujú sumu 1 648 554,22 eur.

8. Žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia ustálil, že správca dane dôvodne vyjadril pochybnosti

o dodaní tovaru prostredníctvom deklarovaného dodávateľa Energetické systémy Slovensko a.s. a
subdodávateľa Energetické systémy s.r.o. Zo zistení nepochybne vyplýva, že plnenie, ktoré žalobca
prijal bolo spojené s podvodným konaním, pričom DPH, ktorú si žalobca odpočítal na vstupe, nebola
do štátneho rozpočtu odvedená. Subdodávateľ Energetické systémy s.r.o. reálne nevykonával žiadnu
ekonomickú činnosť, jeho úlohou bolo faktúry vystaviť a vykázať v daňovom priznaní s cieľom navodiť

dojem reálneho obchodovania a zachovania neutrality DPH, avšak s chýbajúcou daňou, ktorú do
štátneho rozpočtu nezaplatil. To, že subdodávateľ Energetické systémy s.r.o. nebol ekonomicky činným
subjektom je zrejmé i z toho, že za zdaňovacie obdobie rok 2019 nepodal daňové priznanie k
dani z príjmov a konateľom je Z. S., ktorý je pre správcu dane známy, nakoľko sa jedná o osobu,
ktorá je štatutárom mnohých nekontaktných obchodných spoločností. Dodanie tovaru prostredníctvom

deklarovaného dodávateľa a subdodávateľa bolo predstierané len pre daňové účely a žalobca, ktorému
predstieranie právnych úkonov v účelovo vytvorenom dodávateľskom reťazci zabezpečilo daňovú
výhodu o tejto skutočnosti musel vedieť a nekonal v dobrej viere a to najmä s poukázaním na skutočnosť,
že žalobca pri obchodných transakciách sám konal s dodávateľmi tovaru z iných členských štátov EÚ,
pričom realizoval objednávky tovaru a taktiež jeho prepravu z čoho vyplýva, že vedomostná stránka

žalobcu o nezákonnom alebo podvodnom konaní iného subjektu je zrejmá.

II.
Žalobné body a vyjadrenia účastníkov
9. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 06.04.2021, keď v záhlaví tohto rozsudku označené

rozhodnutie žalovaného si prevzal žalobca dňa 26.03.2021 sa žalobca domáha zrušenia uvedeného
rozhodnutia žalovaného č. 100480122/2021 zo dňa 23.03.2021.
10. Žalobca v správnej žalobe tvrdí, že on svoje dôkazné bremeno uniesol, keď disponuje faktúrou a
reálnym tovarom. Tým žalobca splnil podmienky svojho nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH.
Za najrôznejšie nedostatky v prostredí dodávateľa a subdodávateľa nezodpovedá, preto tieto nedostatky

nemôžu byť dôvodom na nepriznanie odpočtu DPH u žalobcu ako odberateľa. Pokiaľ tak správca dane
a žalovaný učinili, nezákonne preniesli na žalobcu zodpovednosť jeho dodávateľa a subdodávateľa
za neplnenie si ich povinností, pričom so subdodávateľom nebol žalobca ani v žiadnom obchodnom
vzťahu. Navyše, žalobca nezískal žiadnu daňovú výhodu, nakoľko predmetný potravinársky tovar by pre
svoju výrobu musel zabezpečiť od iného dodávateľa, pričom by mu rovnako vzniklo právo na vrátenie

nadmerného odpočtu DPH, ako je to v tomto prípade. Skutkové zistenia správcu dane a žalovaného tak
považuje žalobca za nedostatočné, neúplné a nesprávne vyhodnotené. Zároveň je žalobca toho názoru,
že správca dane a žalovaný vychádzali z nesprávneho výkladu rozloženia dôkazného bremena, keďže
dôkazné bremeno žalobcu nie je možné vnímať ako absolútne.11. Žalobca súčasne so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
oktoromkrajskýsúdrozhodoluznesenímč.k.13S/30/2021-54zodňa24.05.2021tak,ženávrhzamietol,

keď dospel k záveru, že neboli zistené dôvody pre jeho priznanie.
12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal zopakoval argumentáciu vyslovenú
v napadnutom rozhodnutí a dodal, že žalobca nesplnil podmienky uplatnenia práva na odpočet DPH
podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.
13. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

III.
Konanie na správnom súde
14. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci
je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a
miestnepríslušnýnakonanie(§13ods.1S.s.p.),vychádzajúczoskutkovéhostavuvčaseprávoplatnosti

napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods.
1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a
dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré
prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§

178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.),
proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec rozhodol
bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 182 ods. 1 písm. g/ S.s.p. a § 105 ods. 2 písm. a/
S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom
súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z.z. v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá S.s.p.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného
v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil
správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nie je možné
priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§
137 ods. 4 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).

15. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
16. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní

alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií
a záznamov, ktoré je povinný viesť.
17. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný

iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových

subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.
18. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane
dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne

určenie dane.
19. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie.

20. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane,
kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí
z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada
objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.21. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.
22. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového

subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré
už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

23. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.
24. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
25. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady
posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu

rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia
plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých
prác(resp.dodanietovarualeboslužieb)aúhradazatotoposkytnutéplnenie.Ideoekonomickúpodstatu
daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola
uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 ). V tejto súvislosti je

potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý
obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje
sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností,
ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v
spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti

chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu,
tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú
v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá
zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí
svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne

dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých
obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s
cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového
práva.
26. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie

skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a
nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že
zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú
vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní
dôveryhodnosťúdajovvdaňovompriznaní,musídaňovýsubjekt(žalobca)vdaňovomkonanípreukázať,

že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového
subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo
žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v
priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na
daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou

Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom
zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I.
5337,bod76,akoajz21.02.2006,Halifax,ai.,C-255/02Zb.s.I.1609,bod71).Daňovýsubjekt(žalobca)
disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH,je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene
za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno,
svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).
27. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie
práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou
kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté

plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a
hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom
Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse
Oliemaatschappij NV, C-499/10).
28. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.
31. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich

nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak,
zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že

zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok
pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným
obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne
vykonanie obchodu.
32. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo

dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie
s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne
zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a
dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zdaniteľné
plnenia nedodala žalobcovi spoločnosť Energetické systémy Slovensko a.s., o čom žalobca pri náležitej

obozretnosti mohol a mal mať vedomosť, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou
praxou kasačného súdu. Predmetné zdaniteľné plnenia boli realizované v obchodnom reťazci, do
ktorého boli spoločnosť Energetické systémy Slovensko a.s. ako dodávateľ a spoločnosť Energetické
systémy s.r.o. ako subdodávateľ umelo vložené len z dôvodu narušenia neutrality DPH a získania
daňovej výhody v podobe uplatnenia nadmerného odpočtu DPH na poslednom stupni. Spoločnosť

Energetické systémy s.r.o. je ekonomicky nefungujúcim subjektom, na daniach má voči štátu dlho vo
výške 1 648 554,22 eur s tým, že za zdaňovacie obdobie máj 2019 neodviedla DPH do štátneho
rozpočtu. Konateľom spoločnosti Energetické systémy s.r.o. je osoba, ktorá je štatutárom mnohých
nekontaktných obchodných spoločností. Rovnako ani spoločnosť Energetické systémy Slovensko
a.s. neodviedla do štátneho rozpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019 a nedoplatok na dani

predstavuje celkovo sumu 109 647,83 eur, z toho nedoplatok na DPH predstavuje sumu 86 068,82 eur.
Žalobca pri obchodných transakciách sám konal s dodávateľmi tovaru z iných členských štátov EÚ, sám
realizovalobjednávkytovaruataktiežajjehoprepravu.Abysažalobcavyholprenosudaňovejpovinnosti
(samozdaneniu) bolo potrebné medzi žalobcu a dodávateľa z iného členského štátu EÚ umelo vložiť iný
subjekt tzv. nárazník, ktorým v danom prípade boli subdodávateľ Energetické systémy s.r.o. a dodávateľ

Energetické systémy Slovensko a.s. Takýmto konaním došlo k narušeniu neutrality systému DPH, čo v
konečnom dôsledku umožnilo žalobcovi ako konečnému článku vykonštruovaného obchodného reťazca
získať neoprávnený daňový prospech vo forme nadmerného odpočtu DPH. Predmetné plnenie je tak
poznačené daňovým únikom, o ktorom žalobca vzhľadom na okolnosti daného prípadu vedel, keďžepredmetné obchody v reťazci sám dojednával. Vzhľadom na to nemohol byť nárok na nadmerný odpočet
DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019 žalobcovi uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca
nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a)

zákona č. 222/2004 Z.z. pre odpočet DPH.
33. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, tieto po ich preskúmaní vyhodnotil správny súd ako nedôvodné.
34. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že pre uplatnenie nároku na odpočet DPH
postačuje, ak disponuje reálnym zdaniteľným plnením a k tomu vystavenou faktúrou. Ako je uvedené
v bode 31 tohto rozsudku, pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH

nepostačuje iba predloženie faktúry s predpísaným obsahom, pretože pre vznik nároku na odpočet DPH
musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať aj reálne vykonanie obchodu. Ak teda chceme hovoriť
o reálnom zdaniteľnom plnení, musí byť taktiež splnená i tá podmienka, že toto zdaniteľné plnenie
poskytol práve dodávateľ deklarovaný na predmetnej faktúre. Pokiaľ mal žalobca v tomto smere iný
právny názor, krajský súd sa s ním nestotožňuje. Reálne uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení
v takomto zmysle žalobca v žiadnom prípade nepreukázal, pretože z vykonaného dokazovania je

zrejmé, že sporné zdaniteľné plnenia neposkytol žalobcovi deklarovaný dodávateľ Energetické systémy
Slovensko a.s.
35. Námietka žalobcu, že dôvodom nepriznania odpočtu DPH nie sú nedostatky na strane dodávateľa
nie je taktiež dôvodná. Správny súd na tomto mieste opakuje a zdôrazňuje, že žalobca má povinnosť
prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že

plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr.
Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení,
ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na
zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,
závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených

veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od žalobcu
spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní
zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne
fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má
vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky

pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca
podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným, príp. neprevereným subjektom obchodovať, musí si byť
vedomý následkov svojho nezodpovedného konania.

36.Žalobcataktiežtvrdí,žežalobcavrámcideklarovanéhoobchodnéhoreťazcanezískalžiadnudaňovú

výhodu. Správny súd s takýmto tvrdením nesúhlasí. Daňová výhoda žalobcu spočíva v tom, že umelým
vložením subdodávateľa a dodávateľa medzi žalobcu a dodávateľa z iného členského štátu EÚ sa
žalobca vyhol samozdaneniu, čo žalobcovi umožnilo uplatňovať si nadmerný odpočet DPH. Žalobca
teda v rámci umelo vytvoreného reťazca jednoznačne získal daňovú výhodu.

37. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho
nesprávneho vyhodnotenia. Naopak, správny súd pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu musí
konštatovať, že z administratívneho spisu je nadovšetko zrejmé, že správca dane vo veci vykonal
rozsiahle dokazovanie a v tomto smere mu nemožno skutočne nič vyčítať. Taktiež nie je dôvodná
námietka, že zistený skutkový stav správca dane a žalovaný nesprávne vyhodnotili. Aj správny súd je

toho názoru, rovnako ako správca dane a žalovaný, že z vykonaného dokazovania je nesporné, že
spoločnosti Energetické systémy s.r.o. ako subdodávateľ a Energetické systémy Slovensko a.s. ako
dodávateľ žalobcu boli do obchodného reťazca vložené bez ekonomického opodstatnenia, teda len
umelo a s účelom narušiť neutralitu DPH, čo žalobcovi umožnilo uplatniť si nadmerný odpočet DPH.

38. Žalobné námietky v otázke dôkazného bremena a dokazovania správny súd rovnako vyhodnotil
ako nedôvodné. Správny súd sa otázkou dôkazného bremena a dokazovania v daňovom konaní
podrobne zaoberal v bodoch 18 až 22 a ďalej v bodoch 25 a 26 tohto rozsudku. Rozhodovacou praxou
kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre
(k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom

konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v
postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej
transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre
priznanie nároku na uznanie uplatnených výdavkov. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočneniezdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s
tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom.
Rovnako sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť. Naopak,

ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na
sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že
k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami
(dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku totiž možno
na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom.

V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetné obchody reálne prebehli tak ako je
deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol tovar od dodávateľa v nich označeného.
V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno
preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní,
nemôže mu byť nárok na uplatnenie DPH na vstupe priznaný.
39. Vychádzajúc z toho, že spoločnosti Energetické systémy s.r.o. ako subdodávateľ a Energetické

systémy Slovensko a.s. ako dodávateľ žalobcu boli do obchodného reťazca, na konci ktorého sa
nachádzalžalobcalenumelovložené,nemožnopotomdospieťkinémuzáveru,lenktakému,žežalobca
nesplnil predpoklady pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č.
222/2004 Z.z.. Správny súd sa teda nestotožnil so žalobcom, že splnil zákonné predpoklady podľa § 49
ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. pre uplatnenie nároku na odpočet

DPH zo sporných faktúr.
40. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
41. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie
mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako

nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku a žalobu zamietol.
42. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo
možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak,
že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave,

písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015

Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).