Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717203129
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8717203129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu 1/ N. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, XXX XX H., 2/ V.. T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX H., 3/ I.. I.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX C., 4a/ N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX,
XXX XX C., 4b/ I.. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX C., 5/ Z. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXX/XX, XXX XX C., 6/ N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX C., 7/ Z. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX C., 8/ I.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX,
XXX XX T. - R. Y., X/ I.. K. Y., T.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX T. - R. Y., 10/ I.. N. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. B. XXX/XX, XXX XX C., 11/ M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. B. XXX/XX, XXX
XX C., 12/ W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX C. - I., 13/ Z. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XXXX/XX, XXX XX C. - I., 14/ I.. V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX C. 15/ V..
U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX C., 16/ R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/
XX, XXX XX C., 17/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. B. XXX/XX, XXX XX C., 18/ V.. C. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. B. XXX/XX, XXX XX C., všetci právne zastúpení: Mgr. Adrián Bobko, advokát,
IČO: 37 747 371, so sídlom Námestie Sv. Egídia 78, 058 01 Poprad, proti žalovanému: SENIORPARK

n. o., IČO: 42 092 230, so sídlom Kvetnica 424, 058 01 Poprad, právne zastúpený: Beňo & partners,
s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 44 250 029, so sídlom 058 01 Poprad, Nám. sv. Egídia 93, o určenie
existujúceho vecného bremena k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 11C/13/2017 - 232 zo dňa 13.03.2020, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcom v 1. až 18. rade nárok a náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v
plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1. inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieI.určil,žekpozemkuparcelereg.C-KNč.XXXX/XX,druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nachádzajúcom sa v k. ú. C., obec C., okres
C., na LV č. XXXX Okresným úradom C., katastrálnym odborom zapísané ako vlastníctvo žalovaného,
existuje právo užívania zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993
Z. z., a to v mieste ohraničenom bodmi 1 - 18 a dielmi 1 až 3 geometrického plánu vyhotoveného K.
C., s. r. o., S. XXXX/XX, C., Ing. D., Y., autorizovaným geodetom a kartografom, Poprad, S. XXXX/XX,
IČO: 36 444 499, dňa 09.12.2019 pod č. 217/2019, úradne overený Ing. Ľ.. W. pod č. K.-XXXX/XX dňa
11.12.2019, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia, a to v prospech vlastníkov bytu a nebytových priestorov

bytového domu G. B., súp. č. XXX, orientačné č. XX, stojaceho na parcele reg. C-KN č. XXXX, v k. ú.
C., obec C., okres C., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX Okresným úradom C., katastrálnym odborom
ako vlastníctvo žalobcov, pričom uvedené právo je žalovaný povinný strpieť.II. Vyslovil, že žalobcovia 1/- 18/ m a j ú p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z., § 3 a § 23
ods. 1, 5 a ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, výrok o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia sú vlastníkmi bytov, spoločných častí, spoločných

zariadení a príslušenstva bytového domu G. B., súp. č. XXX, orientačné číslo XX, a vlastníci pozemku
parcely registra C-KN č. XXXX, na ktorej je bytový dom postavený a všetko je zapísané na LV č. XXXX
k. ú. C.. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nadobudli byty a podiel na spoločných častiach,
zariadeniach a príslušenstve a k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený na základe zmluvy o
prevode vlastníctva bytu od predávajúceho: Ústav tuberkulózy a respiračných chorôb Kvetnica, IČO:
227846. Z katastrálnej mapy je zrejmé, že pozemok parcela registra C-KN č. XXXX/2 o výmere XXXX

m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria zapísaný na LV č. XXXX k. ú. C. je bezprostredne
susediacikzastavanémupozemkuparc.registraC-KNč.XXXX,naktorejjebytovýdomG.B.postavený.
Spôsob užívania pozemku parcela registra C-KN č. XXXX/X je na LV XXXX pre k. ú. C. definovaný
ako 22 - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia,
lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Pozemok vo vlastníctve žalovaného

parcela registra C-KN č. XXXX/X je označovaný ako priľahlý pozemok.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že celé desaťročia priľahlý pozemok slúži ako priľahlý
pozemok k bytovému domu G. B. a jeho obyvateľom. Cez priľahlý pozemok vedie jediný prístup do
bytového domu G. B.. Na priľahlom pozemku sú spevnené plochy, ktoré obyvatelia bytového domu

G. B. využívajú ako parkovacie plochy, ako prístup do bytového domu. Pred bytovým domom sa
nachádza spevnená plocha, ktorá žalobcom zabezpečuje prístup do vchodov do bytového domu G. B..
Na priľahlom pozemku sú ďalej zriadené: kanalizačná šachta, cez ktorú je bytový dom napojený na
prípojku verejnej kanalizácie a šachta na zrážkovú vodu, ktoré tiež slúžia výlučne k potrebám bytového
domu G. B..

5. Pri prevode bytov v bytovom dome G. B. pôvodný vlastník nepreviedol priľahlý pozemok do vlastníctva
vlastníkom bytového domu G. B., ale previedol ho do vlastníctva inej osobe. Podľa údajov z LV č. XXXX
v súčasnosti je vlastníkom priľahlého pozemku žalovaný, t. j. G., n. o., Y. XXX, Poprad, spoluvlastnícky
podiel1/1,titulomnadobudnutia:zmluvaoprevodečastilikvidačnéhozostatkuneziskovejorganizácieT.,

T.zodňa29.12.2009,V4701/09zodňa7.1.2010,kúpnazmluvaD.zodňa3.3.2010.Súdmalpreukázané
zvýpisuRegistraneziskovýchorganizácií,žeG.,n.o.Y.XXX,C.,IČO:42092230vznikoldňa3.11.2008.

6. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 29.12.2009 bola uzatvorená zmluva o prevode
častilikvidačnéhozostatkuneziskovejorganizácie,atomedziprevádzajúcimŠpecializovanánemocnica

respiračných chorôb C. - Y., n. o. v likvidácii, so sídlom Y. XXX, C., IČO: 37 886 894, zastúpená JUDr.
D. Š., likvidátorom a nadobúdateľom G., n. o. so sídlom Y. XXX, C., IČO: 42 092 230 zastúpený: Z.
S.. Podľa bodu III. zmluvy, prevádzaná časť likvidačného zostatku tvorí aj pozemok parc. č. XXXX/
X o výmere 1 XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Z uvedenej zmluvy nevyplýva,
žeby bola bližšie špecifikovaná nehnuteľnosť parcely. Likvidačný zostatok sa bral ako celok. Likvidátor

nebral vôbec do úvahy príslušenstvo, ani asi sa nezaoberal tým, že na uvedených pozemkoch existujú
aj obytné domy, v ktorých sú vlastníci nehnuteľností a nezaoberal sa vôbec zákonom o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, unblok rozhodol, že čo tvorí likvidačný zostatok. Podľa názoru súdu
likvidácia zostatku neziskovej organizácie nebola vykonaná dôkladne a v súlade s právnymi normami. V
prípade, ak by likvidátor seriózne vykonával likvidáciu tak by zistil aké nehnuteľnosti sa tam nachádzajú

a aké priľahlé pozemky a že nachádzajú sa tam betónové plochy, okapový chodník, betónové žľaby,
ktoré slúžia bytovému domu G. B.. Nie je možné jednoznačne konštatovať, že podľa zmluvy o likvidácii
a prevode likvidačného zostatku je likvidačný, resp. bol likvidačný zostatok realizovaný a v zmluve
vykonaný správne. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa jednalo len čisto o suchú konštatáciu bez
ďalších súvislostí a bez oboznámenia sa so skutkovým a právnym stavom ďalších nehnuteľností, čo pri

likvidácii nebolo vykonané.

7. Ďalej konštatoval, že obrana žalovaného pozostáva v tom, že sa opiera výlučne o to, že jemu bol takto
prevedený likvidačný zostatok a že neboli tam uvedené žiadne výnimky, žiadne stavby, a že žalovanýneberiedoúvahyžiadnuskutočnosť,žebytovýdomG.B.existujeniekoľkodesaťročíažekG.B.existuje
aj chodník, kanalizačná šachta, šachta na zrážkovú vodu a že tieto plochy slúžili výlučne potrebám
vlastníkov bytov a to už dávno pred vznikom G., n. o. a dávno pred realizáciou zmluvy o prevode

likvidačného zostatku neziskovej organizácie. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že právny predchodca
ŠpecializovanejnemocnicerespiračnýchchorôbC.-Y.,n.o.vlikvidáciirealizovalvýstavbupredmetných
bytov, aj priľahlých pozemkov, ciest, chodníkov, všetkého čo sa nachádza v areáli, a preto aj pri prevode
vlastníctva bytov a nebytových priestorov postupoval v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., a keďže neboli
žiadne problémy čo sa týka užívania jednak chodníkov, jednak ďalších súčastí, tak ani žalobcovia tento

problém neriešili, lebo to nebol problém, lebo to bol skutkový stav. Až získaním vlastníctva G., n. o.
k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako to vyplýva zo zmluvy o prevode časti likvidačného zostatku,
terajší vlastník nebral do úvahy tú skutočnosť, že niečo tu už bolo dávno pred nimi. Ich výlučne zaujímalo
vlastníctvo získané, resp. zapísané na LV.

8. Z výpovede svedkyne I. Q., bytom C.- Y. XXX/XX vyplýva, že na G. B. bývala ako nájomca a

prenajímateľom bol Odborný liečebný ústav respiračných a tuberkulóznych chorôb a bývala tam od roku
1984 do júna 1992. V G. B. boli slobodárky a byty. Chodníky bytovky tam boli vždy, aj asfalt. Odborný
liečebný ústav sa o to staral. Svedkyňa ďalej uviedla, že opravila sa fasáda, cokel, chodník a uviedla,
že do opravy chodníka investovali zo svojich finančných prostriedkov, t. j. zo spoločenstva. Kanalizačná
šachta a šachta pre zrážkovú vodu, táto slúži výlučne G. B. - spoločenstvu a čistenie zabezpečuje

spoločenstvo. Čo sa týka chodníka, chodník je okolo bytovky, tam chodník bol vždy a je to asi šírka jeden
meter a je spevnený okolo celej bytovky. Svedkyňa ďalej uviedla, že cesta zároveň slúži ako chodník,
lebo spevnené plochy, jedine tieto existujú a chodníky neexistujú okolo ciest. Čo sa týka využívania
parkovacích miest svedkyňa uviedla, že všetci, ktorí mali autá, parkovali pred bytovkou a zboku po okraji
a vždy jeden pruh musel ostať voľný. Tento stav platil už v čase, keď tam prišla, t. j. v roku 1983. Platilo

to až dovtedy, keď žalovaný začal stavať rampy, umiestňovať dopravné značky. Na uvedených plochách
parkujú výlučne vlastníci bytov.

9. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou týkajúcou sa priľahlého pozemku a zhrnul, že aj svedecká
výpoveď, aj fotodokumentácia na č.l. 135 spisu, č.l. 19-22 spisu, poukazujú na skutočnosť, že spevnené

plochy tu boli už v roku 1935. Aj keď súčasní vlastníci bytov neboli vlastníkmi predmetnej budovy mal súd
prvej inštancie za to, že tieto spevnené plochy, keď aj vykonali ich rekonštrukciu, resp. opravu chodníkov
a ďalších priľahlých pozemkov, tak podľa názoru súdu sa nejedná o čiernu stavbu ako uvádza žalovaný,
nakoľko stavby tam už existovali najmenej od roku 1935. Súd prvej inštancie poukázal na odpoveď
mesta Poprad zo dňa 21.6.2017, ktoré odpovedalo na žiadosť G., n. o., a to na odstránenie stavby

chodníka, jeho časti vybudovanej na pozemku parcela č. 3121/2 k. ú. Poprad a žiadosti zo dňa 13.4.2017
o odstránenie betónové žľabu chodníka a ostatnej betónovej plochy vybudovaných na pozemku parc. č.
XXXX/X k. ú. C., kde v závere mesto uvádza, že okapový chodník, betónová plocha a betónové žľaby
slúžia bytovému domu G. B. a mesto C. vo svojom archíve neeviduje žiadne povolenie na realizáciu
predmetnejstavbyvydanévlastníkombytovvpredmetnombytovomdome.Poukázalnaneprofesionálne

ľahostajné konanie zo strany mesta, nakoľko ak by sa dôkladne zaoberalo touto vecou, tak by mesto
zistilo kedy boli stavby realizované aj na základe predložených listinných dôkazov, fotodokumentácií a
ako odborník mohlo vedieť, kedy boli uvedené stavby realizované, a či sa jedná o opravu existujúcich
stavieb alebo novostavbu. Samozrejme, že v archíve sa žiadne listiny nenašli, nakoľko tieto stavby boli
realizované v minulom storočí. Súd prvej inštancie mal za to, že listiny - dobové fotografie, ktoré sa

nachádzajú v spise na č.l. 136 potvrdzujú skutočnosť - existenciu príslušenstva bytového domu, a to
chodníka a iných spevnených plôch už v roku 1931. To znamená, že spevnené plochy boli realizované
v roku 1931. Žalobcovia na bytovom dome vykonali len udržiavacie práce, a to v roku 2008. Obdobie
rekonštrukcie stavebných plôch v okolí bytového domu, pri ktorej sa na spevnené plochy aplikovala
betónová zmes vlastníkov bytov sa odhaduje na 30. - 60. roky minulého storočia.

10. Aplikujúc ust. § 23 zákona č. 182/1993 Z. z., a to konkrétne ods. 1 a 5 súd prvej inštancie konštatoval,
že už pri prevode vlastníctva bytu ak by bol postupoval právny predchodca žalovaného v intenciách
zákona č. 182/1993 Z.z., riešil by otázku priľahlého pozemku a príslušenstva v zmluve o prevode
vlastníctva bytu. Keďže to právny predchodca žalovaného nevyriešil, táto otázka ostala nezodpovedaná.

Súdprvejinštancievyslovilnázor,žeexistujeprávoužívaniazodpovedajúcevecnémubremenuvzmysle
ust. § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., a žalovaný je povinný strpieť uvedené vecné bremeno a to
bez odplaty. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/49/2014 zo
dňa 14.04.2016, z ktorého citoval. Zároveň súd prvej inštancie aplikoval ust. § 151o ods. 1 Občianskehozákonníka v spojení s ust. § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., a konštatoval, že zákonom zriadené
vecné bremeno je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a v rozsahu.

11. V prípade vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh
verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Vecné bremeno charakterizuje občianske právo
ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Takzvané zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim
nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou

právnych predpisov, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy
občianskeho práva o vecných bremenách. Ak tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi
sa ich režim všeobecnou úpravou občianskoprávnou. Subsidiárne použitie všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka vyplýva aj z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. podľa ktorého, ak
tento zákon neustanovuje inak vzťahuje sa na práva a povinností vlastníkov domov, bytov a nebytových
priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy. Preto aj keď v danom prípade zákon č. 182/1993

Z. z. neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 23 ods. 5 tohto zákona vzniká len za náhradu, je
potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z článku 11 ods. 4 Listiny a Čl. 20 ods. 4 Ústavy. K obmedzeniu
vlastníka takéhoto pozemku, na ktorom v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z. t. j.
1.9.1993 bol bytový dom vo vlastníctve niekoho iného, došlo jednorázovo - v zmysle § 23 ods. 5 zákona
č. 182/1993 Z. z.

Bezohľadunato,čivlastníkpozemku,ktorému1.9.1993dňomúčinnostizákonač.182/1993Z.z.vzniklo
právo na jednorázovú náhradu za vecné bremeno vzniknuté ex lege v zmysle § 23 ods. 5 tohto zákona,
túto náhradu uplatnil alebo neuplatnil, resp. či mu náhrada bola alebo nebola vyplatená súčasnému
vlastníkovi tohto pozemku bez ohľadu na to kto ním je, nepatrí právo na nejakú ďalšiu náhradu za
pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva.

12. Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že návrhu žalobcov vyhovel v celom rozsahu a určil,
že k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku existuje právo užívania
zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., a to v mieste
ohraničenom bodmi 1-18 a dielmi 1-3 geometrického plánu vyhotoveného K. C., s. r. o., C., V.. D. Y.,

ktorý tvorí súčasť tohto rozhodnutia a takto vecné bremeno bude zapísané v katastri nehnuteľností.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobcovia 1/ - 18/ majú nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pretože boli plne úspešní. Zároveň, že o
výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. § 365
ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalovaný žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie, prípadne, ak bude mať podmienky na rozhodnutie vo veci za splnené, aby vo

veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne. Podstatou sporu medzi stranami je povaha pozemku p.č.
XXXX/XX, k.ú. C., konkrétne, či je tento pozemok možné považovať za priľahlý pozemok k bytového
domu, alebo nie. Žalovaný konštatoval, že je potrebné si uvedomiť, že zákonná definícia priľahlého
pozemkuneexistuje.TentopojemdoprávnehoporiadkuzaviedolZákonovlastníctvebytovanebytových
priestorov v roku 1993. Právna veta k pojmu priľahlý pozemok je nasledovná: „Ako vidno, zákon

vymedzuje príslušenstvo domu predovšetkým účelom užívania, teda tak, že sú určené na spoločné
užívanievšetkýchvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdome.Pretopríslušenstvomaanipriľahlým
pozemkom nebudú ihriská, parkoviská, chodníky, či iné verejné priestranstvá, ktoré sa síce nachádzajú
pri bytovom dome, avšak svojou povahou a spôsobom užívania neslúžia výlučne obyvateľom domu...“
„O priľahlý pozemok ide vtedy, ak tento pozemok s pozemkom zastavaným bytovým domom tvorí jeden

funkčný celok a slúži na zabezpečenie dostatočne kvalitného užívania jednotlivých bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome (podmienky musia byť splnené kumulatívne).
Priľahlý pozemok môže byť výlučne len pod príslušenstvom domu. Uvedené má vyplývať z povahy veci
a nepriamo i z ust. § 2 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. príslušenstvom sú napr.
oplotené záhrady, oplotenia. Ak bytový dom nemá príslušenstvo, je nemysliteľné, aby existoval priľahlý

pozemok. Priľahlý pozemok je determinovaný nielen vôľou vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ale aj faktickým stavom, či k bytovému domu v reálnom čase existuje príslušenstvo. V tejto súvislosti
poukázal žalovaný na Komentár 1. vydanie, Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, D., I..,
K., Y.., X., N.. Dotknutý pozemok podľa žalovaného v žiadnom prípade nemožno považovať za pozemokpriľahlý k bytovému domu Stará obytná a to i s ohľadom na jeho rozlohu a celkové umiestnenie. Pri
tomto pozemku sa nachádzajú aj ďalšie stavby. Teda nemožno konštatovať, že tento pozemok patrí k
Starej obytnej. Výkladom citovaného ustanovenia nemožno v žiadnom prípade dôjsť k záveru o tom, že

v dotknutom pozemku ide o pozemok priľahlý k obytnému domu. Na tomto pozemku sa nenachádzajú
žiadne stavby patriace a slúžiace výlučne obytnému domu.
V žiadnom prípade sa za príslušenstvo bytového domu nemôže považovať parkovisko. Je to jednak
v rozpore so zákonom, ale súčasne by išlo o celkom zjavne neprimeraný zásah do vlastníctva práv
majiteľov pozemkov. Zákonodarca v roku 1993 mal v úmysle vyporiadať len vzťahy k pozemkom, ktoré

sú nevyhnutné pre užívanie bytov v bytových domoch. Predovšetkým samotný zastavaný pozemok a
okrem neho aj priľahlý pozemok, na ktorom sa nachádza príslušenstvo bytového domu. Zákonodarca
nemal ani v najmenšom v úmysle vyporiadavať aj parkoviská. Výklad, ktorý zaujal súd je neprimerane
extenzívnym výkladom, ad absurdum.
Pokiaľ by súd určil len vecné bremeno k uloženiu inžinierskych sietí, bolo by zásah do práv vlastníka
pozemku možné akceptovať. Súd však do výroku rozsudku pojal geometrický plán, ktorý obmedzil

pozemok aj na jeho užívanie ako parkoviska a to záberom plochy potrebnej na parkovanie vozidiel.
Takého užívanie pozemku však už vôbec nezodpovedá povahe a účelu priľahlému pozemku. Priľahlým
pozemkom bytového domu nie sú pozemky slúžiace na parkovanie. Takýto záver nemá žiadnu oporu
v zákone.
Na to, aby bolo možné určiť, že k spornému pozemku vzniklo v roku 1993 zákonné vecného bremeno,

bolo potrebné preukázať, aké konkrétne príslušenstvo bytového domu na tomto pozemku vtedy stálo.
K tomu v konaní nedošlo.
Navyše, takto vymedzené vecné bremeno je v rozpore aj s iným právnym predpisom a to konkrétne so
Zákonomocestnejpremávke.Podľa§23ods.1poslednávetazákonaocestnejpremávke,prizastavení
musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre oba smery jazdy. V konaní bolo

preukázané, že táto podmienka pri parkovaní na pozemku nie je splnená.
V prípade právoplatnosti rozsudku by tak vlastník bytu zo súkromného hľadiska parkoval na pozemku
oprávnene a súčasne z verejnoprávneho hľadiska by sa dopúšťal porušenia zákona. Takýto dualizmus
práva nie je možný, právo platí ako celok.
Rozsudok súdu je určovací. Určovací výrok súdu nemá konštitutívnu povahu, ale deklaratórnu. Súd

výrokom konštatuje vznik vecného bremena ex lege v rozsahu stanovenom geometrickým plánom a to
od roku 1993. V tomto rozsahu ale vecné bremeno v roku 1993 vzniknúť nemohlo, lebo geometrický
plán s týmto zameraním bol vyhotovený až v priebehu tohto konania.
Preto,hocijevýroksúduzformálnehohľadiskaurčovací,obsahovojepodstatnebližšízriadeniuvecného
bremena. Aj takýto výrok súdu by bol procesne prípustný. V danom prípade však naráža na skutočnosť,

že ak malo vecné bremeno skutočne vzniknúť zo zákona, potom ho nie je potrebné zriaďovať. Zriadenie
vecného bremena súdom je konštitutívne rozhodnutie, ktorým súd môže usporiadať vzťahy medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. To je ale možné len v prípade, ak vecné bremeno dosiaľ
neexistuje. Žalobcovia však tvrdia presný opak. Vecné bremeno k pozemku malo vzniknúť ex lege ešte
v roku 1993. Nemožno ho teda zriadiť rozhodnutím súdu.

Vecné bremeno, ktoré vzniká zo zákona nepotrebuje určenie súdom. Na takom určení chýba naliehavý
právny záujem. Zákonných vecných bremien pozná právny poriadok viacero. Okrem zákonného
vecného bremena k zastavanému a priľahlému pozemku podľa zákona č. 182/1993 Z.z. zákonné vecné
bremeno k pozemkom zastavaným cestnými komunikáciami podľa zákona č. 66/2009 Z.z., zákonné
vecné bremeno podľa zákona o elektronických komunikáciách, zákonné vecné bremeno podľa zákona

o energetike a ďalšie. Tieto vecné bremená vznikajú ex lege, zo zákona a nie je potrebné ich určovať
súdom.

15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Majú za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
a právne správny a perfektný, a preto odvolaciemu súdu navrhujú tento v celom rozsahu ako vecne a

právne správny potvrdiť. K argumentácií žalovaného, že podľa jeho názoru predmetný pozemok nie je
priľahlým pozemkom, žalobcovia poukázali na ust. § 2 ods. 6 Zákona č. 182/1993 Z.z., z ktorého citovali.
Žalobcovia poukázali na znenie ust. § 43a ods. 3 písm. a/ stavebného zákona, podľa ktorého za stavbu
sa okrem iného považujú chodníky, a nie kryté parkoviská. Rovnako sa za stavbu považujú kanalizačná
šachta a šachta na zrážkovú vodu (§ 139b ods. 6 písm. a/ a ods. 7 písm. c/ stavebného zákona). Zároveň

tieto stavby sú mimo bytového domu a z povahy týchto stavieb a umiestnenia je zrejmé, že sú určené
na spoločné užívanie všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, pričom slúžia výlučne
bytovému domu G. B..Rovnako tak žalobcovia poukázali na výňatok z LV č. XXXX, k. ú. C., v zmysle ktorého pri popise
pozemku parcela reg. C-KN č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2, je uvedený spôsob využívania pozemku 22 - Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba

- cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich
súčasti.
Navyše príslušenstvo bytového domu je zakreslené v geometrickom pláne na dotknutej parcele Registra
C-KN č. XXXX/XX, k. ú. C., a to v mieste ohraničenom bodmi 1 - 18 a dielmi 1 - 3 geometrického
plánu vyhotoveného Ing. D. Y. a úradne overeného V.. Ľ.. W. pod č. K.-XXXX/XX zo dňa 11.12.2019,

ktorý je súčasťou odvolaním napadnutého rozhodnutia. Predmetné príslušenstvo bytového domu bolo
geodetom najskôr na mieste samom zamerané a na základe toho zamerania bolo v geometrickom pláne
plošne a líniovo vyznačené. Rovnako bolo príslušenstvo na mieste samom zistené a zamerané aj Ing. Q.
T., ktorý pre účely konania vypracoval odborný posudok. Popis a poloha príslušenstva bytového domu
na dotknutej parcele KN-C XXXX/XX, k. ú. C. je teda okrem iného zrejmá súdu prvej inštancie aj z
Odborného posudku označeného ako „C., Y. - Cestná pozemná komunikácia na parcele č. XXXX/XX

pred priečelím bytového domu súpisné č. XXX“ a jeho príloh.
Z uvedeného je zrejmé, že predmetný pozemok je pozemkom priľahlým k bytovému domu, a to tak
ako to konajúci súd správne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol. Konajúci sa súd sa náležite
a vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal právnym posúdením predmetného pozemku, a na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnemu právnemu záveru, že sa jedná o pozemok priľahlý.

Skutočnosť, že predmetný pozemok je pozemkom priľahlým k bytovému domu, z dôvodu, že sa na ňom
nachádzajú stavby, patriace k bytovému domu a slúžiace výlučne vlastníkom bytov bytového domu G.
B., verifikovala konajúcemu súdu aj svedkyňa, I.M. Q..
Žalobcovia poukázali aj na to, že konajúci súd sa náležite zaoberal posúdením predmetného pozemku,
bol si vedomý argumentácie a procesnej obrany žalovaného, pričom uvedené konštatuje v bode 11.

odôvodnenia predmetného rozhodnutia.
V zmysle uvedeného majú žalobcovia za to, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené, nakoľko ním
namietané skutkové tvrdenia boli v konaní vyvrátené. Súd prvej inštancie sa nimi náležite zaoberal.
Posúdil ich a dospel k názoru, že predmetný pozemok je, a vždy bol priľahlým pozemkom k bytovému
domu Stará obytná, a na základe toho rozhodol, že existuje právo užívania zodpovedajúce vecnému

bremenuvzmysle§23ods.5zákonač.182/1993Z.z.čosatýkarozporurozhodnutiaajsinýmiprávnymi
predpismi, a to konkrétne so zákonom o cestnej premávke, žalobcovia poukázali na odborný posudok
vypracovaný Ing. Q. T., stavebným inžinierom dňa 15.11.2019, ktorý vo svojich záveroch jednoznačne
vyjadril, že na parcele XXXX/14 v k.ú. C. sa nachádza účelová komunikácia s asfaltobetónovým
krytom šírky 5,7-6,6 m. Využitie účelovej komunikácie je trvalým dopravným označením obmedzené pre

dopravnú obsluhu nehnuteľností v danej lokalite, jej slepé ukončenie s obratiskom vylučuje priebežnú
dopravu a vytvára podmienky na obojsmernú premávku. Šírkové parametre komunikácie vzhľadom k jej
funkčnému využitiu pre dopravnú obsluhu, vyhovujú pre jazdu v dvoch jazdných pruhoch, s výnimkou
úseku v súbehu s priečelím bytového domu súpisné č. XXX ležiacom na parcele č. XXX0 k.ú. C. v dĺžke
28 m. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o priečelie bytového domu v ktorom sú okná do obytných

miestností, Vyhláška č. 532/2002 Z.z., ust. § 6 ods. 6 požaduje odstupovú vzdialenosť najmenej 3 m
od okraja pozemnej komunikácie. Chodník, ktorý sa nachádza medzi okrajom predmetnej pozemnej
komunikácie s priečelím budovy má šírku len 1,34 m. Z toho vyplýva, že zvyšný k chodníku priľahlý
pás spevnenej plochy o šírke 1,66 m nemožno považovať za pozemnú komunikáciu, ani ho využívať
na premávku vozidiel. Reálne využiteľná šírka pozemnej účelovej komunikácie na úseku cca 28 m v

súbehuspriečelímbytovéhodomujeteda4,4-4,7m,čofyzickypostačujeibapreobojsmernúpremávku
vozidiel v jednom jazdnom pruhu.
Z uvedeného tak vyplýva, že uvedená účelová komunikácia vyhovuje na obojsmernú premávku vozidiel
v jednom jazdnom pruhu. Z čoho vyplýva, že aj ust. § 23 ods. 1 zákona o cestnej premávke zostáva
zachované a nedochádza k rozporu s týmito ustanoveniami a ani iným ustanoveniami zákona o

cestnej premávke. Čo do odvolacej námietky žalovaného, že uvedeným rozhodnutím dochádza k
zriadeniu vecného bremena a nie k určeniu, že existovalo žalobcovia uviedli, že ide o nepochopenie
a neporozumenie rozhodnutiu zo strany žalovaného. Konajúci súd jednoznačne vo svojom rozhodnutí
určil, že návrhu žalobcov vyhovel v celom rozsahu a určil, že k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku existuje právo užívania zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysel § 23

ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., a to v mieste ohraničenom bodmi 1-18 a dielmi 1-3 geometrického plánu.
Skutočnosť, že konajúci súd svoje rozhodnutie oprel o geometrický plán vytvorený v konaní, nič nemení
na skutočnosti, že toto právo tu bolo odvtedy, odkedy bol postavený bytový dom G. B.. Uvedeným
geometrickým plánom sa plošne a líniovo vyznačilo dotknuté vecné bremeno na základe vykonanéhozamerania existujúceho príslušenstva bytového domu na mieste samom, t.j. na parcele KNC XXX/XX,
k. ú. C.. Preto žalobcovia navrhli, rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

16.Kvyjadreniužalobcovkodvolaniužalovanéhosavyjadrilznovažalovaný.Uviedol,ževyvodiťzávero
tom, že pozemok je priľahlým pozemkom podľa § 21 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., pretože tieto stavby
na ňom umiestnené sú určené na spoločné užívanie všetkými vlastníkmi bytovému domu je nezmysel.
Ak by sa prijal tento záver, tak de facto takmer každý pozemok v zastavanom území miest a obcí by bol
priľahlým pozemkom, na ktorom by viazli vecné bremená, pretože prípojky, šachty a pod. sú v takýchto

oblastiach umiestnené rôzne.
Pokiaľ žalobcovia označujú za stavbu aj cesty či nekryté parkoviská - tieto stavby sú výlučným
vlastníctvom žalovaného. Na druhej strane o tom, či určitá spevnená plocha je či nie je parkoviskom,
nemôže rozhodnúť súd, ani si tento záver nemôžu vyvodiť vlastníci bytov z akéhosi „zvykového práva“ s
tvrdením, že „tak sme to predsa robili roky...“. Takéto rozhodnutie, ktoré vyvodí zo svedeckej výpovede
o tom, že na určitom pozemku (vo výlučnom vlastníctve 3.osoby) sa predsa vždy parkovalo, prípadne,

že pozemok sa predsa vždy užíval s bytovým domom, obmedzenie vlastníckeho práva jednoznačne
daného a vyplývajúceho z doložených dokladov, vychádza z nesprávneho vyhodnotenia skutkového
stavu a je teda nesprávnym záverom.
Že je na pozemku prístup do bytovému domu, to nikto nespochybňuje a žalovaný predsa žalobcom
nikdy nebránil v prístupe k bytovému domu. Ale skutočnosť, že žalobcovia parkujú a chcú aj naďalej

parkovať na pozemkoch žalovaného a to bez ohľadu na odborné vyjadrenie - posudok nemá a
nemôže mať nič spoločné s existenciou či neexistenciou parkoviska. Ak by bol systém daný právom
takto nastavený, tak by nebolo potrebné vôbec riešiť parkovacie plochy či vyznačovať parkovacie
miesta v zastavaných územiach, zabezpečovať vyjadrenia príslušných orgánov a pod., pretože vlastníci
pozemkov nezastavaných bytovými domami by boli povinní strpieť to, že na ich pozemkoch stoja vozidlá

vlastníkov bytov či nebytových priestorov v bytovkách, ktorí týmto len využívajú svoje práva vyplývajúce
zo zákonného vecného bremena. Preto žalovaný navrhol rozhodnúť v zmysle odvolacieho petitu.

17. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcov sa znova vyjadrili žalobcovia. Majú za to, že rozsudok
je vecne a právne správny a perfektný. Preto ho znova navrhli potvrdiť. Znova poukázali na ust. §

2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. ods. 6, z ktorého citovali. Konštatovali, že žalovaný vo svojom
vyjadrení opomenul, že okrem uvedených stavieb na predmetnom priľahlom pozemku sa nachádza aj
chodník, ktorý je stavba a slúži výlučne obyvateľom obytného domu. Znova poukázali na znenie ust.
§ 43a ods. 3 písm. a/ stavebného zákona, ktoré v celosti vyvracia tvrdenia žalovaného, ktoré boli v
konečnom dôsledku riešené v samotnom konaní, a ku ktorým sa aj súd prvej inštancie náležite vyjadril.

Zároveň znova poukázali na výňatok LV č. XXXX, k.ú. C., vo vzťahu k parcele CK N XXXX/XX. Súd
prvej inštancie nevychádzal len zo svedeckých výpovedí pri posudzovaní záveru o existencii stavieb -
chodníka, nekrytého parkoviska a ďalších stavieb, ktoré sú tiež príslušenstvom bytového domu a ležia
na dotknutom pozemku, ale aj z listinných dôkazov, a to najmä 1/ projektovej dokumentácie k bytovému
domu z roku 1934 - 1935, ktorej súčasťou sú aj nákresy spevnenej plochy pred a v okolí bytového

domu, 2/ dobových fotografií bytového domu a jeho okolia, 3/ Geometrického plánu č. 217/2019 zo dňa
09.12.2019. Prehnané tvrdenia žalovaného o tom, že v takom prípade by všetky pozemky hraničiace
s bytovým domom bolo možné subsumovať ako priľahlé pozemky ako zovšeobecnenie neobstoja.
Žalobca opomenul osobitosti prípadu, ktoré sa riešili v priebehu celého konania, kedy súd prvej inštancie
príslušenstvo k bytovému domu nachádzajúceho sa na predmetnom pozemku správne vyhodnotil ako

stavby, a rovnako správne vyhodnotil, že tieto slúžia výlučne obyvateľom bytového domu Stará obytná.
Preto žalobcovia považujú argumentáciu žalovaného za právne irelevantnú

18. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

19. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľaust.§385CSP acontrariostým,žemiestoačasvyhlásenia
rozsudku oznámil na webovej stránku a úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove dňa 24.09.2021 a zistil,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu oodvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie
je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na

iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby
takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 CSP oprávnenie
odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej
moci.

21. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané
procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd
v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale
nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí

súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

22. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako

už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, pričom súd má povinnosť dbať na tom, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V
posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne
zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie postačujúco a presvedčivo
odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu,
ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

23. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo

uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade,
ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli,
alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,

zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm.
f/ CSP je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého
možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP o nesprávnom právnom posúdení veci
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade tátonámietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody,
pre ktoré žalobe čiastočne vyhovel a pre ktoré ju vo zvyšku zamietol a prečo o trovách konania rozhodol
tak, ako rozhodol. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho

záveru pre odlišné skutkové závery vyvodzované stranami, pričom stranami namietaná nesprávnosť
vytvorenia skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie
vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

25. Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru

v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je
dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť
zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný
spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

26. Podľa ust. § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká

k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

27. Teda ust. § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. rieši situáciu, kedy vlastník bytového domu nemôže
nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom, na ktorých je bytový dom postavený alebo k priľahlým pozemkom
v zmysle ust. § 23 ods. 2 a 4 zákona o vlastníctve bytov. Na to, aby mohol vlastník domu ako aj

následne vlastníci jednotlivých bytov a nebytových priestorov plnohodnotne vykonávať svoje vlastnícke
právo zákonodarca predtým v § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov ustanovil, že na pozemkoch
na ktorých je postavený bytový dom, respektíve na priľahlých pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve
vlastníka domu sa zriaďuje vecné bremeno priamo zo zákona. Inštitút vecných bremien je upravený v §
151n nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V predmetom prípade má zaviazať vlastníka pozemku, aby

strpel jeho užívanie vlastníkom bytového domu, respektíve jednotlivých bytov a nebytových priestorov
na účely plnohodnotného a nerušeného výkonu ich vlastníckeho práva. Vecné bremeno vzniká zo
zákona bez ohľadu na vôľu vlastníka pozemku, respektíve vlastníka bytového domu, pričom zápis do
katastra nehnuteľností má iba deklaratórny charakter a uskutočňuje sa záznamom v zmysle § 34 ods.
1 katastrálneho zákona.

28. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou priľahlého pozemku tak, ako to uviedol v bode 11
odôvodnenia rozsudku. Poukázal na to, že aj svedecká výpoveď svedkyne I.M. Q., aj fotodokumentácia
na č.l. 135 spisu, č.l. 19-22 spisu, poukazujú na skutočnosť, že spevnené plochy tu boli už roku 1935. Aj
keď súčasní vlastníci bytov neboli vlastníkmi predmetnej budovy mal súd prvej za to, že tieto spevnené

plochy,keďajvykonaliichrekonštrukciu,resp.opravuchodníkovaďalšíchpriľahlýchpozemkov,nejedná
sa o čiernu stavbu ako uvádza žalovaný. Stavby už existovali najmenej od roku 1935. Súd prvej inštancie
vychádzal aj z odpovede mesta C. zo dňa 21.06.2017, ktoré odpovedalo na žiadosť žalovaného, a to
na odstránenie stavby chodníka, a to jeho časti vybudovanej na parcele č. XXXX/2 k. ú. C. a žiadosti
zo dňa 13.4.2017 o odstránenie betónové žľabu chodníka a ostatnej betónovej plochy vybudovaných

na parc. č. XXXX/X k. ú. C.. V závere odpovede mesto C. uvádza, že okapový chodník, betónová
plocha a betónové žľaby slúžia bytovému domu G. B. a mesto C. vo svojom archíve neeviduje žiadne
povolenie na realizáciu predmetnej stavby vydané vlastníkom bytov v predmetnom bytovom dome. V
tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na neprofesionálne ľahostajné konanie zo strany mesta
C., nakoľko ak by sa dôkladne zaoberalo touto vecou, tak by zistilo kedy boli stavby realizované aj

na základe predložených listinných dôkazov, fotodokumentácie a ako odborník mohlo vedieť, kedy boli
stavby realizované, či sa jedná o opravu existujúcich stavieb alebo novostavbu. Samozrejme, že v
archíve sa žiadne listiny nenašli, nakoľko tieto stavby boli realizované v minulom storočí. Súd prvej
inštancie mal za to, že listiny - dobové fotografie, ktoré sa nachádzajú v spise na č.l. 136 potvrdzujú
skutočnosť - existencie príslušenstva bytového domu, a to chodníka a iných spevnených plôch už v

roku 1931. To znamená, že spevnené plochy boli realizované v roku 1931. Žalobcovia na bytovom
dome vykonali len udržiavacie práce, a to v roku 2008. Obdobie rekonštrukcie stavebných plôch v okolí
bytovéhodomu,priktorejsanaspevnenéplochyaplikovalabetónovázmesvlastníkovbytovsaodhaduje
na 30. - 60. roky minulého storočia. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania o existencii práva
užívania zodpovedajúcemu vecnému bremenu, tak ako ho určil súd prvej inštancie v bode I. výroku

rozsudku sa súd s odôvodnením právneho záveru súdu prvej inštancie stotožňuje a v podrobnostiach
odvolaní naň poukazuje. K odvolacej námietke žalovaného, že ide v podstate o nové určenie vecného
bremena odvolací súd uvádza, že z výroku I. rozsudku uvedené nevyplýva. Súd prvej inštancie vo výroku
I. deklaruje, že existuje právo užívania zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 23 ods. 5 zákonač. 182/1993 Z.z. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by toto vecné bremeno bolo v
zmysle § 23 ods. 5 zapísané do katastra nehnuteľností. Teda otázka určenia existencie práva užívania
zodpovedajúceho vecnému bremenu nie je samoúčelná. Pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov

pri prístupe mesta Poprad k otázke priľahlých pozemkov a stavieb na nich postavených ešte v 30.tych
rokoch minulého storočia má rozhodnutie súdu prvej inštancie tak právny ako aj praktický význam.

29. Žalobcovia sú vlastníkmi bytov, spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového
domu G. B., súp. č. XXX, orientačné číslo XX, a vlastníci pozemku parcely registra C-KN č. XXXX,

na ktorej je bytový dom postavený a všetko je zapísané na LV č. XXXX k. ú. C.. Žalobcovia, resp.
ich právni predchodcovia nadobudli byty a podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve
a k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu od
predávajúceho:ÚstavtuberkulózyarespiračnýchchorôbY.,IČO:227846.Zkatastrálnejmapyjezrejmé,
že pozemok parcela registra C-KN č. XXXX/X o výmere XXXX m2 druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria zapísaný na LV č. XXXX k. ú. C. je bezprostredne susediaci k zastavanému pozemku

parc. registra C-KN č. XXXX, na ktorej je bytový dom G. B. postavený. Spôsob užívania pozemku
parcela registra C-KN č. XXXX/X je na LV XXXX pre k. ú. C. definovaný ako 22 - pozemok, na ktorom
je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta,
chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Pozemok vo vlastníctve žalovaného parcela registra C-KN č.
XXXX/X je označovaný ako priľahlý pozemok.

30. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že bolo preukázané, že celé desaťročia
priľahlý pozemok slúži ako priľahlý pozemok k bytovému domu G. B. a jeho obyvateľom. Cez priľahlý
pozemok vedie jediný prístup do bytového domu G. B.. Na priľahlom pozemku sú spevnené plochy,
ktoré obyvatelia bytového domu G. B. využívajú ako parkovacie plochy ( Čo do parkovacích plôch,

nejedná sa o parkovisko v pravom slova zmysle. Ako také nie je vyznačené v katastrálnej mape.),
ako prístup do bytového domu. Pred bytovým domom sa nachádza spevnená plocha, ktorá žalobcom
zabezpečuje prístup do vchodov do bytového domu Stará obytná. Na priľahlom pozemku sú ďalej
zriadené:kanalizačnášachta,cezktorújebytovýdomnapojenýnaprípojkuverejnejkanalizácieašachta
na zrážkovú vodu, ktoré tiež slúžia výlučne k potrebám bytového domu G. B., tak ako to správne uviedol

súd prvej inštancie v bode 6 svojho odôvodnenia.

31. Súd prvej inštancie správne odôvodnil, že pri prevode bytov v bytovom dome G. B. pôvodný vlastník
nepreviedol priľahlý pozemok do vlastníctva vlastníkom bytového domu G. B., ale previedol ho do
vlastníctva inej osobe, konkrétne žalovaného na základe zmluvy o prevode časti likvidačného zostatku

neziskovej organizácie, pričom z výpise z Registra neziskových organizácií, vyplýva, že žalovaný
vznikol dňa 3.11.2008.

32. Likvidačný zostatok sa bral ako celok. Likvidátor nebral vôbec do úvahy príslušenstvo ani sa
nezaoberal tým, že na pozemkoch existujú aj obytné domy, v ktorých sú vlastníci nehnuteľností a

nezaoberal sa vôbec zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, unblok rozhodol, že čo
tvorí likvidačný zostatok. Preto možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v bode
8 odôvodnenia, že likvidácia zostatku neziskovej organizácie nebola vykonaná dôkladne a v súlade
s právnymi predpismi. Ak by likvidátor skutočne seriózne vykonával likvidáciu, tak by zistil aké
nehnuteľnosti sa tam nachádzajú a aké priľahlé pozemky a že nachádzajú sa tam betónové plochy,

okapový chodník, betónové žľaby, ktoré slúžia bytovému domu G. B..

33. K odvolacej námietke žalovaného, čo sa týka špekulácie o tom, či rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v rozpore s cestným zákonom, prípadne či súčasťou priľahlého pozemku môže byť aj parkovisko,
i odvolací súd zhodne s názorom žalobcov poukazuje na výňatok z LV XXXX, kat. územie C., v

zmysle ktorého pri popise pozemku parcela CK N č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2, je uvedený spôsob využívania pozemku: 22 - Pozemok, na ktorom je
postavená inžinierska stavba - cestná, miesta a účelová komunikácia, lesná, poľná cesta, chodník,
nekryté parkovisko a ich súčasti. Príslušenstvo bytového domu je zakreslené v geometrickom pláne na
dotknutej parcele CK N č. XXXX/XX, k.ú. C. a je ohraničené bodmi 1-18 a dielmi 1-3 geometrického

plánu. Tak ako to vyplýva z obsahu spisu príslušenstvo bytového domu bolo geodetom najskôr na mieste
samom zamerané a na základe toho zamerania bolo v geometrickom pláne plošne a líniovo vyznačené.
Rovnako bolo príslušenstvo na mieste samom zistené a zamerané aj Ing. Q. T., ktorý pre účely konaniavypracoval odborný posudok. Uvedené zhrnuli žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 03.06.2020 a s
týmto záverom súhlasí i odvolací súd.

34. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalovaného neboli naplnené.

35.Podľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveď
navšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04,
III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu strán zachádzajúcu do
nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

36. Súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, správne rozhodol i o trovách konania. Preto odvolací
súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP, a priznal úspešným žalobcom v 1. - 18. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.