Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6319202770
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6319202770.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu T. A., nar XX. februára XXXX,
s trvalým pobytom Y. XX/XX, K., zastúpeného splnomocneným zástupcom N. A., nar. XX. júna XXXX, s
trvalýmpobytomY.XX/XX,K.,protižalovaným1/A.X.,s.r.o.,sosídlomC.XX,K.-mestskáčasťO.,T.XX
XXX XXX, 2/ S. W. s.r.o. (do 2. júna XXXX - Q. W., s.r.o.), so sídlom A. XXXX/X, K. - mestská časť P., T.:
XX XXX XXX, 3/ M.. V. Q., nar. XX. decembra XXXX, s trvalým pobytom O. XXX/X, I. nad I., o neplatnosť
dražby, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 5C/41/2019-219 zo
dňa 20. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Brezno ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“
event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 20. októbra 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“
alebo „napadnuté rozhodnutie“) žalobu žalobcu zamietol (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému 1/ a žalovanému 2/ náhrada trov konania nepriznal (II. a III. výrok) a žalovanému 3/ priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (IV. výrok) .
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou

podanou dňa 9. decembra 2019 domáhal určenia (presne špecifikovanej) dražby, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, vedenom U. úradom K. - katastrálnym odborom pre okres K., obec
B., kat. úz. B. ako stavba súp. č. XX postavená na parcele registra "C" č. XXX, druh stavby rekreačná
chata a pozemky parcela registra "C" č. XXX o výmere XXX mX - zastavaná plocha a nádvorie a parcela
registra "C" č. XXX o výmere XX m2 - zastavaná plocha a nádvorie v spoluvlastníckom podiele 1 (ďalej
len „nehnuteľnosti“ resp. „predmetné nehnuteľnosti“).
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia strán sporu.

1. 4. Následne prvoinštančný súd konštatoval, že stranám sporu bola doručená výzva, aby sa vyjadrili,
či súhlasia s tým, aby bolo vo veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania spolu s poučením, že
ak tlačivo v určenej lehote nezašlú, bude súd predpokladať, že nemajú námietky voči tomu, aby bolo
vo veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania. Žalobca aj žalovaný 3/ súhlasili s rozhodnutím veci
bez nariadenia pojednávania. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa k tejto výzve písomne nevyjadrili. Preto vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b/zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), keď mal za to, že strany sporu s takýmto procesným postupom

súhlasiliazároveňnešloozložitéprávneposúdenieveci.Dokazovanievykonal(presnešpecifikovanými)
listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, žalobou sp. zn. 2C/40/2019 a spisom sp. zn.
9C/21/2019.1. 5. Po uvedení zákonných znení ustanovení § 2 písm. a/ a f/, § 20 ods. 7 a 11, § 21 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti /Notársky poriadok/ v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č.

527/2002 Z.z. event. „Zákon o dobrovoľných dražbách“) a § 583 Občianskeho zákonníka, a po uvedení
všeobecnej úvahy o význame a dôsledkoch zániku práva (preklúzie), konkrétne priamo k prejednávanej
veci uviedol, že z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalobca bol podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1. Následne prvoinštančný súd
uviedol, že podľa notárskej zápisnice N 250/2019, Nz 24675/2019, NCRIs 25282/2019 - osvedčenia

o priebehu opakovanej dražby spísanej dňa 05. augusta 2019 v notárskej kancelárii JUDr. Štefana
Demiana (ďalej len "osvedčenie") bola prvá opakovaná dražba vykonaná dňa 05. augusta 2019 v
zasadacej miestnosti notárskej kancelárie JUDr. Demiana ako dražobnej miestnosti v čase o 10,00 hod.
Predmetom prvej opakovanej dražby boli predmetné nehnuteľnosti. Podľa čl. IV. osvedčenia licitátor
udelením príklepu vyhlásil, že predmet dražby vydražil a vydražiteľom sa stal žalovaný 3/. Podľa čl. VI.
nikto z prítomných nevzniesol námietky voči priebehu dražby. V tomto článku sa nachádza aj poučenie

podľa § 21 ods. 2 až 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, t.j. kedy, kto a za akých podmienok sa môže
domáhať na súde určenia neplatnosti dražby. V tomto poučení je jasne uvedené, že je tak možné urobiť
do troch mesiacov od udelenia príklepu, inak toto právo zaniká okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom
má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného

predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
1. 6. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že Zákon o dobrovoľných dražbách dáva osobám, ktoré
boli vykonaním dražby dotknuté na svojich právach možnosť domáhať sa na súde určenia jej neplatnosti.
Musia byť však splnené zákonné podmienky, a to, že ide o osobu, ktorá bola dotknutá na svojich
právach, táto namieta neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných

dražbách a podá žalobu v stanovenej trojmesačnej lehote odo dňa príklepu. V prípade kumulatívneho
(súčasného) splnenia dvoch podmienok: a) dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného
činu a b) ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v
čase príklepu hlásený trvalý pobyt, je možné domáhať sa určenia neplatnosti dražby aj po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty. Vychádzajúc z uvedeného preto zisťoval, či bola žaloba podaná v uvedenej,

zákonnom stanovenej lehote. V tejto súvislosti uviedol, že doložených dokladov jednoznačne vyplýva,
že dražba sa konala dňa 05. augusta 2019. Na tejto dražbe bol toho istého dňa udelený aj príklep.
Posledným dňom, kedy bolo možné podať žalobu na určenie neplatnosti dražby tak bol deň 05.
november 2019. Žaloba bola na súd osobne podaná dňa 09. decembra 2019, teda viac ako mesiac
po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Prvoinštančný súd zároveň poukázal na to, že

predmetom dražby bola rekreačná chata súp. č. XX nachádzajúca sa v obci B., a keďže žalobca má
od roku 1993 evidovaný trvalý pobyt v meste K. na adrese Y. armády 69/33, na tento prípad sa tak
nevzťahuje výnimka umožňujúca podať žalobu aj po uplynutí lehoty, pretože žalobca nemal v čase
udelenia príklepu v predmetnej nehnuteľnosti vedený trvalý pobyt a zároveň nebolo ani preukázané,
že by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu. Súd prvej inštancie preto

konštatoval, že žaloba bola podaná po zákonom stanovenej prekluzívnej lehote a teda právo žalobcu
domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniklo. Zároveň konštatoval, že na túto skutočnosť musí
prihliadnuť z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či to strany sporu namietajú alebo nie. Z uvedeného
dôvodu preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
1. 7. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
2. 2. V odôvodnení odvolania namietal, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je arbitrárne a napadnutý

rozsudok je nepreskúmateľný. Ako uviedol v žalobe, konaním žalovaných bolo zasiahnuté do jeho
práv a to do práva na ochranu majetku a vlastníctva, do práva na ochranu ľudskej dôstojnosti a do
práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Súd prvej
inštancie ignoroval jeho námietky a vôbec sa s nimi nevysporiadal. Rozhodol výlučne formalisticky.
Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený

a nezohľadňujúci jeho argumenty ani okolnosti prejednávanej veci. Vychádza z neúplného zistenia
skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2. 3. Okrem tejto všeobecnej argumentácie namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným
postupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniujeho práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti konkrétne namietal, že prvoinštančný súd mu
odňal garantované ústavné právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a
v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Dôkazy sa vykonávajú

na verejnom pojednávaní, pričom súd prvej inštancie verejné pojednávanie svojvoľne nenariadil, čo
odporuje Dohovoru o ľudských právach, ktorým je Slovenská republika viazaná. Pokiaľ prvoinštančný
súd rozhodnutie bez pojednávania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 177 ods. 2 písm. b/ C.s.p.
a konštatovaním, že strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasili, tak s týmto
procesným postupom nesúhlasí, pretože na takýto postup neboli splnené procesné podmienky. V prvom

rade prvoinštančný súd neprihliadol na skutočnosť, že je v postavení spotrebiteľa a žalovaní 1/ a 2/ sú
dodávatelia, a on ako spotrebiteľ sa nemôže dopredu vzdať svojich práv. Okrem toho, v prejednávanej
veci „nesúhlasil, že pojednávanie nie je potrebné nariaďovať“. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nevykonal dôkazy výsluchom strán, čím mu
uprel právo na spravodlivé konanie podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky.
2. 4. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v bode 15 odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že
nie je možné aplikovať ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom neprihliadol na jeho
porušené práva, ktoré v žalobe a v písomných vyjadreniach namietal. Nie je pravdivé konštatovanie
prvoinštančného súdu, že právo, do ktorého malo byť zasiahnuté už zaniklo. Takéto vyjadrenie
prvoinštančného súdu „je svojvoľné aj je dôkazom porušenia dôstojnosti súdu. Doposiaľ nedošlo k

žiadnemu premlčaniu ani preklúzii jeho ohrozených a porušených práv, pretože prvoinštančný súd vo
výroku svojho rozhodnutia o ohrozených a porušených právach nerozhodol.“

3. 1. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že jeho 9 stranové odvolanie považuje len
za kompilát jeho predošlých úkonov, vnesený do odvolania. Odvolanie obsahovo ani formálne nespĺňa

zákonné podmienky odvolania a nie sú v ňom zahrnuté žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali
to, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne. Má za to, že „rozsudok súdu prvej inštancie je obsahovo
aj verdiktovo správny, spravodlivý a riadne odôvodnený.“ Neexistujú žiadne jeho nedostatky, pre ktoré
by malo dôjsť k inému záveru u odvolacieho súdu, ako jeho potvrdenie. Zo strany žalobcu „nebolo
doložené žiadne rozhodnutie pripojené v judikatúre, ktoré by ospravedlňovalo zmeškanie prekluzívnej

lehotynapodaniežaloby,lebotakéanineexistuje.“Žalobcavodvolaní„nedokázalobsiahnuťžiadentaký
argument (judikát), ktorý by ospravedlnil jeho neschopnosť podať žalobu riadne a včas, čo bolo len v jeho
dispozícii. To, že prvoinštančný súd postupoval v súlade so zákonom, nie je a nemôže byť dôkazom, že
žalobcovi bol odňatý prístup k spravodlivosti. Žalobca si ho sám odňal vlastným a neospravedlniteľným
zmeškaním dostatočnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, na ktorej vyhotovenie mal celé tri

mesiace.“
3. 2. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcu, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský vzťah
žalovaný 1/ uviedol, že trvá na tom, že tu žiaden spotrebiteľský vzťah neexistuje. Žalobca nikdy nebol
v žiadnom spotrebiteľskom vzťahu, či už v rámci dobrovoľnej dražby alebo v rámci právneho vzťahu
odvodeného od pôvodnej bezúročnej pôžičky poskytnutej predchádzajúcim veriteľom - postupníkom B..

B. V., ktorý v zmysle občianskeho práva pôžičku poskytol a následne ju postúpil so záložným právom
na neho (žalovaného 1/).
3. 3. Žalovaný 1/ ďalej vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je evidentné, že žalobca zmeškal zákonom
danú trojmesačnú prekluzívnu lehotu na podanie žaloby. Bolo výlučne v žalobcovej dispozícii, aby
žalobu podal riadne a včas, a neexistuje žiaden argument, pre ktorý by mohol obhájiť jej nepodanie

v prekluzívnej lehote, t.j. riadne a včas. Súd prvej inštancie nemusel v odôvodnení rozhodnutia riešiť
ďalšie aspekty, pretože nesplnenie podmienky včasnosti podania žaloby znamená, že „žalobu nemožno
ako celok akceptovať a ďalej riešiť.“
3. 4. Z uvedených dôvodov preto žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

4. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5.1.Žalovaný3/vovyjadreníkodvolaniužalobcuuviedol,ženapadnutýrozsudokprvoinštančnéhosúdu
je spravodlivý a zákonný. Prvoinštančný súd riadne, úplne a správne zistil právne relevantný skutkový

stav veci a na takto zistený skutkový stav právne správne aplikoval príslušné právne normy. Z riadne
zisteného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy bez pochýb vyplýva, že v čase, keď žalobca
podal na súde prvej inštancie predmetnú žalobu, bolo už jeho právo prekludované, t.j. zaniklo dňa 5.novembra 2020. Žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil vyššie uvedený skutkový stav
zistení prvoinštančný súdom. Prvoinštančný súd odôvodnil rozhodnutie náležitým spôsobom.
5. 2. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že vzhľadom na to, že prvoinštančný súd rozhodol bez

nariadenia pojednávania, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces, tak v tejto súvislosti žalovaný 3/
uviedol, že on bol prvoinštančným súdom výzvou zo dňa 20. marca 2000 riadne poučený o procesných
právach a povinnostiach, vrátane poučenia o procesných právach a povinnostiach vzťahujúcich sa
priamo k pojednávaniu, a bol aj vyzvaný, aby sa vyjadril k tomu, či súhlasí, aby vo veci bolo rozhodnuté
bez nariadenia pojednávania. S rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania vyjadril súhlas vo

svojom podaní zo dňa 6. apríla 2020. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že „žalobca ničím nepreukázal
svoje tvrdenie, že vyjadril nesúhlas s tým, aby bolo vo veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania.“
5. 3. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcu, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský vzťah
žalovaný3/uviedol,že„dôvod, prektorýžalobcavosvojomodvolanítvrdí,žejevpostaveníspotrebiteľa,
je neznámy a má za to, že dôvod, pre ktorý by mal mať žalobca v tomto konaní postavenie spotrebiteľa
neexistuje.“

6. Žalobca v písomných vyjadreniach k vyjadreniam žalovaného 1/ a žalovaného 3/ k jeho odvolaniu
uviedol de facto všeobecné úvahy, bez konkrétnej relevantnej argumentácie k predmetu sporu.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,

§ 380 a 381 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario s použitím § 219
ods. 3 C.s.p., a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

8. 1. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. 2. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia
prvoinštančného súdu a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, čiže vec správne právne posúdil a teda
napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením §

387 ods. 2 C.s.p.) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne
podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými
relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia
uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p..

10. 1. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo v rámci odvolacieho konania potrebné
primárne skúmať, či tým, že prvoinštančný súd nenariadil vo veci pojednávanie nedošlo k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý proces. Z ustanovenia § 177 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že pojednávanie nie je
potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán niesú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 Eur, b) strany s rozhodnutím vo

veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon. Z obsahu spisu vyplýva,
že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20. apríla 2020 (č.l. 141 spisu), ktoré bolo prvoinštančnému
súdu osobne doručené toho istého dňa explicitne uviedol, že „týmto súčasne súhlasím s konaním aj
bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b/ CSP.“ Prvoinštančný súd mal teda splnené
procesné podmienky na to, aby vo veci rozhodol na základe vyššie citovaného ustanovenia § 177 ods.

2 písm. b/ C.s.p. bez nariadenia pojednávania.
10. 2. Keďže v tomto prípade primárny záväzkovo-právny vzťah z ktorého vznikla pôvodnému veriteľovi
B.. B. V. pohľadávka, vznikol medzi žalobcom a JUDr. B. V. ako fyzickými osobami, a taktiež i
súvisiaca predmetná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vznikla medzi žalobcom
(ako záložcom) a JUDr. B. V. ako fyzickými osobami, nejedná sa o spotrebiteľský vzťah a teda s

procesného hľadiska nejde o spotrebiteľský spor. Na tomto závere nemení nič skutočnosť, že pôvodný
veriteľ postúpil predmetné pohľadávky na žalovaného 1/. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nebol
povinný pri nenariadení pojednávania aplikovať ustanovenie § 297 C.s.p.10. 3. Z uvedeného vyplýva, že tým, že prvoinštančný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania,
nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

11. 1. Vzhľadom na predmet konania bolo úlohou prvoinštančného súdu primárne skúmať existenciu
subjektívneho práva žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti dražby. Z ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona
o dobrovoľných dražbách vyplýva: V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli
porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa

neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so
spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník
predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade
je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude
neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
11. 2. V tomto prípade žalobca podal žalobu o neplatnosť dražby dňa 9. decembra 2019 a dražba

sa konala dňa 5. augusta 2019, kedy bol zároveň udelený aj príklep. Je teda nesporné, že žaloba
bola podaná po uplynutí vyššie uvedenej zákonnej prekluzívnej lehoty. Keďže v tomto prípade nebola
preukázaná existencia takých okolností, ktoré by podľa vyššie citovaného ustanovenia umožňovali
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí uvedenej zákonnej prekluzívnej lehoty, t.j. nebola
preukázaná súvislosť dražby so spáchaním konkrétneho trestného činu (právoplatným rozhodnutím

súduvtrestnomkonaní)aaniskutočnosť,byišloodražbudomualebobytu,vktorommalpredchádzajúci
vlastník predmetu dražby (teda žalobca) v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu,
neplatnosti dražby sa nebolo možné domáhať po uplynutí uvedenej zákonnej prekluzívnej lehoty.
11. 3. Za tohto stavu nemal prvoinštančný súd inú možnosť, ako žalobu žalobcu zamietnuť.
12. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa

ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
13. Žalovaní 1/ až 3/ boli v odvolacom konaní úspešní a preto podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255
ods. 1 C.s.p. by mali (potenciálny) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní 1/ až 3/ si však
žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho
konania žalovaných 1/ až 3/ nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu (žalovaný 1/ i žalovaný 3/ sa

síce k odvolaniu žalobcu vyjadrili, ale neboli zastúpení právnym zástupcom, a žalovaný 2/sa k odvolaniu
žalobcu nevyjadril), odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).