Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 6, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 38Ek/1259/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121309247
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Greško
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121309247.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: HHMM, s. r. o., Šrobárová 52, 946 32
Šrobárová, IČO: 52 493 733, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., Školská 3, 949
01 Nitra, IČO: 36 868 639 proti povinnému: S. G., J.: X.X.XXXX, F..Č. G. XXXX/XX, XXX XX I., o
vymoženie 4 980,00 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Kabáč, so
sídlom exekútorského úradu Trojičné námestie 191, 027 44 Tvrdošín, IČO: 37 801 571, pod číslom

XXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa

26.4.2021 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 4 980,00 Eur s príslušenstvom, a to
na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXUp/
XXXX/XXXX zo dňa 8.1.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.3.2021 (ďalej len
„exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 7.5.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Jaroslav Kabáč, so sídlom exekútorského úradu Trojičné námestie 191, 027 44

Tvrdošín, IČO: 37 801 571, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXEX XXX/XX.
3. Súdny exekútor dňa 2.7.2021 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie.
Povinnému bolo dňa 8.6.2021 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný doručil poverenému
súdnemu exekútorovi podanie vo veci samej - návrh na zastavenie exekúcie dňa 15.6.2021.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný úrad vystavil jeho a jeho
rodinu tiesni a finančnej núdzi z dôvodu, že poverený súdny exekútor pred doručením upovedomenia o

začatí exekúcie zabezpečil vymáhanú pohľadávku prikázaním pohľadávky z účtov v banke, prikázaním
zrážky zo mzdy ako i zabezpečením nehnuteľnosti exekučným záložným právom. Ďalej uviedol, že
navrhuje zastaviť exekúciu z dôvodu, že túto považuje za nezákonnú, neoprávnenú a nedôvodnú,
nakoľko žiadna zmluva medzi povinným a oprávneným nikdy nevznikla a ani neexistovala, spoločnosť,
ktorá vykonávala činnosť pre povinného je iná ako oprávnený, oprávnený žiadnym spôsobom
nepreukázal riadne dodanie služieb. Povinný uviedol, že bolo podané trestné oznámenie pre podozrenie

zo spáchania trestného činu podvodu. Súčasne mal za to, že subjekt, ktorý je oprávnený v exekúcii
bol umelo vytvorený na to, aby naň boli presunuté pohľadávky. Ďalej poukázal na širšie súvislosti,
kde uviedol, že v roku 2019 prejavil vôľu uzavrieť zmluvu s pánom E., ktorý je štatutárnym orgánom
spoločnostiS.,N..V..Q.,F.:XXXXXXXXaE.,N..V..Q..,F.:XXXXXXXX,pričompredmetomzmluvymalo
byť vypracovanie a realizácia projektu domu, statiku domu, izolácie, zateplenia, a vybavenie stavebného
povolenia, s tým, že pán E. odmietol potvrdiť objednanie služby a rovnako odmietol podpísať zmluvu

o dielo. Povinnému bola vystavená faktúra od spoločnosti S., N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, ktorú uhradil,
pričom s touto spoločnosťou neexistuje žiadna zmluva. Následne bola povinnému vystavená faktúraod spoločnosti S., N..V..Q.., ktorú rovnako uhradil, pričom sa s p. E. dohodli, že za danú sumu mu
budú dodané služby. Dodanie týchto služieb sa však predlžovalo, boli vadné alebo neúplné. Následne
povinnému bola doručená ďalšia faktúra s tým, že je potrebné navýšiť sumu za práce, pričom uvedená

faktúra už bola vystavená oprávneným. Tuto faktúru povinný rovnako uhradil, cit.: „nakoľko spoločnosti
majú veľmi podobné názvy, čím som bol uvedený do omylu a táto úhrada nemôže byť považovaná za
potvrdenie vymáhanej pohľadávky a/alebo potvrdením zmluvného vzťahu medzi mnou a oprávneným.“
Ďalej povinný uviedol, že práce dodané neboli. Následne bol povinnému doručený mail od tretej osoby,
ktorým mu bolo oznámenie ukončenie prác na jeho projekte. Následne bola povinnému zaslaná faktúra

č. XXXXXX vo výške 4 980,00 Eur, o ktorú oprávnený opiera svoj nárok. Povinný opätovne zdôraznil, že
s oprávneným neexistoval žiadny právny ani iný vzťah, pričom pri prvej faktúre bol uvedený do omylu.
Tvrdil, že ďalším dôvodom na zastavenie exekúcie je zmena spoločnosti v priebehu realizácie, cit.: „a to
od pána E., cez spoločnosť S., N..V..Q.. až ku spoločnosti E., N..V..Q.., nakoľko ani s jedným subjektom
neexistuje právny vzťah mojej osoby, pričom moja komunikácia prebiehala výhradne so súkromnou
osobou a nikdy pán E. a ani pani E. nekomunikovali ako zástupcovia akejkoľvek spoločnosti.“ Povinný v

neposlednom rade uviedol, že konanie p. E. ako aj osôb ním spriaznených vykazovalo od začiatku znaky
klamlivého konania, pričom on bol opakovane uvádzaný do omylu, pričom nakoľko pohľadávky vznikla
neoprávnene je možné aplikovať zásadu „ex iniuria ius non oritur“ z nepráva nemôže vzniknúť právo, a
teda nie je možné zákonne vymáhať predmetnú pohľadávku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemal
podľa tvrdenia povinného exekučný titul ani vzniknúť, a preto žiadal o zastavenie exekúcie.

5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 1.7.2021 uviedol,
že povinný vo svojom návrhu neuvádza žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie súdom v zmysle
§ 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, cit.: „Oprávnený má za to, že
povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadnym spôsobom nepreukázal a ani neuviedol, že by

existoval niektorý vyššie uvedených z dôvodov na zastavenie exekúcie, t.j. nenastali žiadne okolnosti,
ktoré spôsobujú zánik exekučného titulu, exekučný titul nebol zrušený, nejedná sa o výkon cudzieho
exekučného titulu a neexistujú ani iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu.
Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia voči povinnému je platobný rozkaz č.k.XXUp/
XXXX/XXXX, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 08.01.2021 a ktorý sa stal právoplatným a

vykonateľným dňa 16.03.2021. Skrátené konanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu v porovnaní
s obvyklým priebehom „klasického“ sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje
bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. Akcentovaná je tu rýchlosť a hospodárnosť
konania a vo vzťahu k žalovanému zásada „bdelým patrí právo“. Platobný rozkaz bol povinnému ako
žalovanému riadne doručený, pričom povinný voči platobnému rozkazu nepodal odpor. Povinný sa voči

platobnému rozkazu teda v upomínacom konaní žiadnym spôsobom nebránil a nevyužil možnosť podať
riadny opravný prostriedok. Ani v následnom exekučnom konaní sa povinný nijako voči vymáhanému
nároku doposiaľ nebránil, až podaním návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 14.06.2021. Oprávnený
svoj nárok na úhradu pohľadávky vo výške 4 980,- EUR odvodzuje z faktúry č. XXXXXX zo dňa
16.06.2020, splatnej dňa 23.06.2020, ktorou žalobca fakturoval žalovanému vypracovanie realizačnej

projektovej dokumentácie k rodinnému domu žalovaného v obci Sučany, a to konkrétne: ? odvodnenie
svahu, voda, kanalizácia a zdravotechnika (bez dokumentácie k stavebnému povoleniu) vypracovaná
subdodávateľom Ing. Stránskym, ? realizačný projekt elektroinštalácie (bez prípojky a dokumentácie
k stavebnému povoleniu) vypracovaný subdodávateľom F.. X., ? statika oporného múru vypracovaná
subdodávateľom F.. A., ? 3D model pre záhradného architekta vypracovaný vo vlastnej réžii E.,

N.. V.. Q.. Povinnému bola dňa 23.11.2020 zaslaná výzva na úhradu, ktorá mu bola doručená dňa
25.11.2020. Povinný teda už pred podaním samotného návrhu na vydanie platobného rozkazu vedel, že
oprávnený voči nemu eviduje splatnú peňažnú pohľadávku na základe faktúry vystavenej oprávneným.
Nikdy až do podania návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 14.06.2021 povinný nespochybňoval
vystavenú sumu a fakturované služby, a taktiež doposiaľ nikdy nespochybňoval, že dodávateľom bol

oprávnený. Pán S. E. je konateľom oprávneného, preto je logické, že ako štatutárny orgán vystupuje za
oprávneného, koná za oprávneného vo vzťahu k tretím osobám (teda aj voči povinnému), dohaduje za
oprávneného zákazky a komunikuje so zákazníkmi oprávneného. Toto oprávnenie pánovi S. E. vyplýva
okrem iného z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Tvrdenie povinného, že údajne nevedel,
že pán S. E. koná v mene oprávneného nemá na oprávnenosť vymáhanej pohľadávky absolútne

žiadny význam, nakoľko povinný mal informáciu o tom, že právny vzťah vznikol resp. existuje medzi
ním a oprávneným, okrem iného z vystavenej a doručenej faktúry č. XXXXXX zo dňa 16.06.2020,
v ktorej je ako dodávateľ uvedený oprávnený. Oprávnený dodal povinnému plnenie aj v predošlom
období, ktoré oprávnený povinnému fakturoval faktúrou č. XXXXXX zo dňa 02.05.2020, splatnou dňa09.05.2020. Túto faktúru povinný riadne uhradil vo forme dvoch platieb zo dňa 06.05.2020 a 12.06.2020.
Oprávnený preto nerozumie tvrdeniam povinného, že nevedel, že je v právnom vzťahu s oprávneným
a považuje ich za neopodstatnené.“ Ďalej poukázal, že cit.: „Z platných právnych predpisov nevyplýva,

že zmluva o dielo musí byť písomná. Povinný a oprávnený spolu dohodli základné náležitosti zmluvy,
keď si vzájomne odsúhlasili predmet plnenia a cenu diela. Samotný oprávnený uvádza na strane
2 návrhu na zastavenie exekúcie, že prejavil vôľu uzavrieť zmluvu o dielo s pánom S. E., ktorý je
štatutárnym orgánom oprávneného, pričom predmetom zmluvy malo byť vypracovanie a realizácia
projektu domu, statiky domu, izolácie, zateplenia a vybavenie stavebného povolenia na príslušnom

obecnom úrade. Je teda nepochybné, že povinný sám, slobodne a vážne prejavil vôľu o dodanie služieb
spoločnosťou, ktorú zastupuje pán S. E., pričom touto spoločnosťou je oprávnený. Povinný v návrhu
na zastavenie exekúcie nespochybňuje samotné dodanie služieb, je teda zrejmé, že povinnému boli
riadne dodané všetky dohodnuté plnenia zo strany oprávneného. Čo sa týka komunikácie pána S.
E. ako štatutára oprávneného s povinným, táto prebiehala vždy prostredníctvom e-mailovej adresy
E..U.. Nie je povinnosťou právnickej osoby, aby mala osobitnú e-mailovú adresu, ktorá by obsahovala

jej obchodné meno. E-mailová adresa E..U. je využívaná oprávneným na komunikáciu vo vzťahu k
tretím osobám, čo okrem iného vyplýva aj zo skutočnosti, že táto e-mailová adresa je uvádzaná aj v
samotných faktúrach vystavených oprávneným. Ostatnú argumentáciu povinného uvedenú v návrhu
na zastavenie exekúcie, napríklad že spoločnosť S., N..V..Q.. bola v reštrukturalizácii považujeme
za absolútne nepodstatnú pri skúmaní existencie dôvodov pre zastavenie exekúcie. Taktiež tvrdenia

povinného o údajnom podmieňovaní vydania stavebného povolenia považujeme za nepravdivé, keďže
Obec N. ako príslušný stavebný úrad vydala stavebné povolenie na stavu rodinného domu povinného
dňa 05.02.2020 pod č.j. XXXX/XXX/XXXX-V. a nemáme vedomosť o tom, že by toto stavebné povolenie
bolo zrušené alebo mohlo byť zrušené. Oprávnený je toho názoru, že exekučný titul je vykonateľný a
neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by spôsobovala jeho nevykonateľnosť a preto navrhujeme, aby súd

návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný.“
6. Súdny exekútor predložil návrh na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, k návrhu povinného na
zastavenie exekúcia sa nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11.Podľa§200Exekučnéhoporiadku,naexekučnékonaniesapoužijúustanoveniaCSP,aktentozákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,

koncentrácii a intervencii sa nepoužijú
12. Podľa § 121 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným
dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
13. Podľa § 125 ods. 1 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe.
14. Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobeautorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
15. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho

rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
16. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho
rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej
vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
17. Súd v prvom rade uvádza, že povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 8.6.2021.

Súdnemu exekútorovi bolo dňa 15.6.2021 doručené podanie povinného označené ako návrh na
zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom
stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh
na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
18. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie súdu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak

správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne
nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie
vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom
exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného.
Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť

nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a
dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho
druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia
umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku
rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to

tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného
titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky
vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu
vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to

nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku
(za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre
ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného
poriadku,alebotaktiežajvprípade,keďbydošlokvydaniupoverenianavykonanieexekúcieprezistenie
dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu

povinného na zastavenie exekúcie.
19. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany
povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených
Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je
povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť

začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie
zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2
Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené
všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie
exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je

podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre
ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným
titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť,
a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie

uvedenéhoustanoveniaExekučnéhoporiadku,zktoréhovyplýva,ženávrhnazastavenieexekúciemusí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti
bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti

dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
20. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu a na podklade
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica,sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 8.1.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
16.3.2021, a teda v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia
a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným

titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku
exekučného titulu nesplnil, čo v konečnom dôsledku povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie
ani nenamietal. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie, ako aj samotná exekúcia začali dôvodne.
21. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v podstate podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to
najmä z dôvodu, že žiadna zmluva medzi povinným a oprávneným nikdy nevznikla a ani neexistovala;

spoločnosť, ktorá vykonávala činnosť pre povinného je iná ako oprávnený; oprávnený žiadnym
spôsobom nepreukázal riadne dodanie služieb; že došlo k zmene spoločností v priebehu realizácie; že
faktúravystavenáoprávnenýmbolavyhotovenáakodôsledokmožnejprotiprávnejčinnosti;ževzhľadom
na uvedené skutočnosti exekučný titul ani nemal vzniknúť. Súd v exekučnom konaní tieto povinným
namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je
podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Súd uvádza, že predmetom návrhu na

zastavenieexekúciemôžubyťlenskutočnostiprocesnéhoihmotnéhopráva,ktorýchspoločnýmznakom
je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne
ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Z uvedeného je zrejmé, že
návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol

právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinný
tak vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní
exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom
konania,vktorombolexekučnýtitulvydaný,tedavkonaní,počasktoréhopovinnýmalmožnosťpredložiť
svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule, prostredníctvom na to

určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku
konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie
skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie
exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu
nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné

skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
22. V súvislosti s vyššie uvedeným súd preto konštatuje, že tvrdenia povinného nezakladajú žiadnu
relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní,
t.j. v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je
predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto

fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom
konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Keďže povinný vo svojom návrhu na
zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného
nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu,
pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na

zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný.
23. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými
tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za
rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je daný dôvod zastavenia
exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol. (I. výrok)
25. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov

konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.