Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, November 18, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117012536
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8117012536.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 18.

novembra 2020 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G.. P. F., A.. XX.X.XXXX Q. Q. A. S., S. W. O. - A. U., T. Č.. XXXX/X,

je vinný, že

ako jediný konateľ a spoločník spoločnosti P., X..H..E.., G.: XXX XXX XX, so sídlom W. Č.. XX,
F. a ako osoba zodpovedajúca za správnosť deklarovaných údajov, podal dňa 26.10.2009 ako mesačný
platca dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) na miestne príslušný Daňový úrad Prešov I daňové
priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 09/2009, do ktorého zahrnul faktúru č. C. zo dňa

10.9.2009 za dodanie rôznych náhradných dielov z predstieraného plnenia spoločnosti X., G., X..H..E..,
S. Č.. XX, F., Č. H., na celkovú sumu 92.820,- Eur, z ktorej si neoprávnene odpočítal DPH v celkovej
výške 14.820,- Eur, ktorú bol povinný odviesť v prospech štátneho rozpočtu, a teda v takto spracovanom
podanom daňovom priznaní si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie DPH vo výške
383,24 Eur a zároveň zaúčtovaním tohto obchodu znížil svoju daňovú povinnosť o sumu 14.436,76 Eur,
čím si svojim konaním zabezpečil na úkor štátneho rozpočtu neoprávnený finančný prospech vo výške
14.820,- Eur,

teda

svojím konaním skrátil daň z pridanej hodnoty vo väčšom rozsahu,

čím spáchal

zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 276 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37
Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 22.12.2017 obžalobu na obvineného
G.. P. F. pre skutok kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm.
d) Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného G.. P. F., X. G.. Š.A. F.,

F. U., U. F., prečítaním výpovede svedka U.. S. E. ako aj oboznámením listinných dôkazov a zistil
nasledovné:

Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný a ďalej uviedol, že zamestnancovi správcu dane predložil všetky
doklady za zdaňovacie obdobie za rok 2009, kde všetky doklady boli akceptovateľné, až na september

2009, kde už pri prerokovaní protokolu namietal a takisto aj písomne zaslal svoje stanovisko daňovému
úradu, kde sa jednalo o aktivitu k odberateľovi, t. j. obchodnému partnerovi X. G., X..H..E.. so sídlom
v Prahe, ČR, zastúpenej pánom D., kde danej spoločnosti v roku 2009 predal náhradné súčiastky na
nákladné motorové vozidlá. Pokračoval, že dňa 10.9.2009 došiel zástupca spoločnosti pán D.
a osobne prevzal tovar, ktorý bol uskladnený v Prešove na Jesennej ulici v priestoroch spoločnosti pána

U. I. v zadnej časti budovy, do ktorej sa štandardne vstupuje z prednej časti Hlavnej ulice. Obžalovaný
pokračoval,žepripríchodezazvonilnazvonček, kdemuotvorilzamestnanecspoločnostipána
U. a následne s pánom U. vstúpil do skladových priestoroch zadnej časti budovy a vykonal vyskladnenie
tovaru, kde od pána U. si zapožičal manipulačné zariadenia, paletový vozík a vysokozdvižný vozík.
Spoločnosť odberateľa si zabezpečila prepravu a on osobne nakladal paletovaný tovar, kde bolo asi

25 paliet a niektoré diely boli voľne položené, preto sa to nedá povedať presný počet a pán D. si to
podľa odovzdávacieho protokolu odkontroloval a po ukončení nakládky upovedomili pána U., ktorý si
uzavrel zadný priestor a oni sa na základe dohody presunuli na Budovateľskú ulicu. Pokračoval, že pri
nakládke bol prítomný pán D. a vodič, ktorého nepozná a k úhrade došlo na Budovateľskej ulici v jeho
kancelárskych priestoroch a všetky náležitosti riadne zaevidoval do účtovníctva, vykázal v daňových

priznaniach a obchod považoval za ukončený. S pánom D. potom už v osobnom kontakte nebol a
keďže na neho nemal telefónny kontakt, ale zaslal fax na číslo, kde zasielal objednávku,
resp. ponuku o možnosti o zaslanie potvrdenia, že tovar opustil územie SR a bolo mu doručené čestné
prehlásenie na adresu spoločnosti, resp. na adresu jeho trvalého bydliska v tom čase a
dané prehlásenie doručil daňovému úradu. Potvrdenie žiadal až následne, lebo do tej doby ho nikde

nepotreboval a obdŕžal ho v septembri 2011 poštou a podpis bol porovnateľný s podpisom, ktorý urobil
pán D. pri prevzatí tovaru. Vo vzťahu k daňovej kontrole uviedol, že od začiatku bol nápomocný, nerobil
prieťahy, dokladal všetko na čo bol vyzvaný. Pokračoval, že on kúpil tovar v marci 2009 od spoločnosti
pána U. I., v sume niečo okolo 108.000,- Eur a tam bol aj uskladnený, kde dohoda s pánom U. bola, že
následne si tovar vyskladní, keď to on odpredá, pričom nebol viazaný časovým priestorom. Pokračoval,

že prvý kontakt s pánom D. mohol to byť niekedy jún - júl 2009 a D. ho kontaktoval telefonicky s otázkou
o aktuálnosti ponuky, ktorej informácia sa k nemu dostala, kde ponuku potvrdil a zaslal faxom
ponuku, kde sa pán D. odmlčal na chvíľu až v lete daného roku dostal taktiež faxom
potvrdenie o akceptovaní ponuky. Následne mu len potvrdil jeho písomnosť a navrhol možný dátum
prevzatia a podmienky odovzdania a ceny boli predmetom spomínanej faxovej komunikácie, bola to

súčasť ponuky. Faktúra bola vystavená k 10.9.2009 a prílohou bol aj dodací list, ktorú prevzal v
kancelárii po uskutočnení nákladu. Splatnosť faktúry bola 14 dní a obžalovaným bol vystavený príjmový
pokladničný doklad k 14.9.2009, ale výdavkové pokladničné doklady protistrany boli
doručené poštou a aj keď 10.9. 2009 doklad vystavil, aj fyzicky došlo k dodaniu tovaru, aj k
platbe,avšak, abytosedeloúčtovne,pretobolatakádohoda.Dodal,žecena,zaktorúpredaltovar

bola vyššia než tá, za ktorú odkúpil a kupoval to v marci za účelom odpredaja s kumulatívnym ziskom.Svedkyňa G.. Š. F. vypovedala, že vykonávali kontrolu za celý rok 2009, kde pokiaľ ide o september
2009, to bola časť kontroly a týkala sa dodania a nebolo preukázané splnenie podmienok oslobodenia

dodávky do iného členského štátu, do ČR. Za to jedno zdaňovacie obdobie bola vyčíslená jedna
dodatočná daň a išlo o spoločnosť X., G. a keďže subjekt nepreukázal splnenie podmienok, správca
dane neuznal oslobodenie a zdanil predmetnú dodávku akoby išlo o dodanie tovaru v tuzemsku, ktorá
podlieha DPH. Subjekt bol vyzvaný na preukázanie dôkazov a až po protokole bolo
predložené čestné prehlásenie odberateľa, ktoré však bolo vystavené v období, keď už v tej spoločnosti

predmetný konateľ nebol konateľom a nebolo jednoznačne uvedené, že ten tovar skončil v inom
členskom štáte, len, že bol exportovaný. V danom čase v obchodnom registri nebol konateľom už nikto
a spoločníkom bola nejaká americká spoločnosť. K úvahe, že tovar nebol vyvezený
dospeli tak, že mali odpoveď z Českej daňovej správy, ktorí potvrdili, že spoločnosť X. G., X..
H.. E.. je nekontaktná, v daňových priznaniach k DPH za rok 2009 táto spoločnosť neuviedla žiadne
nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Počas daňovej kontroly sa subjekt správal normálne,

zo začiatku ho nevedeli nájsť na sídle, potom spolupracoval v rámci možností. Bol oboznámený s
výsledkami medzinárodného dožiadania ako aj s výsledkami tuzemských dožiadaní, kde na začiatku sa
nevedel vyjadriť kým bola preprava vykonaná, či prepravnou spoločnosťou, odberateľom, dodávateľom,.
Pokiaľ ide o jeho dodávateľa, svedkyňa uviedla, že boli na miestnom zisťovaní spoločnosti I. a tam
nespochybnili, že by ten tovar neexistoval.

Svedok F. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že so spoločnosťou
P., X..H..E.. mal pred niekoľkými rokmi obchodné vzťahy, ale konkrétne skutočnosti uviesť
nevie, dodával tovar, ale pre odstup času nevie aký a kedy, nevie ani koľko obchodov s predmetnou
spoločnosťou urobil a pokiaľ ide o obchod náhradných dielov, nespomína si kde sa tento uskutočnil

a nejaký tovar, ktorého množstvo nevie, bol uložený u neho. Nespomína si tiež odkiaľ boli náhradné
diely a čo sa týka prepravy, túto zabezpečovala spoločnosť P. X..H..E.. Pokračoval, že v roku 2009 bol
vlastníkom nebytových priestorov na Jesennej 8, v Prešove, kde jedným zo zamestnancov
bol aj U. F. a k priestorom sa dalo dostať cez veľkú bránu, bola to sekčná garážová brána
a pokiaľ sa chcel tovar vyviesť zo skladu, dalo sa to otvoriť len z vnútra. V sklade boli 2

vysokozdvižné vozíky. Spoločnosť X. G. X.. H.. E.. nepozná.

Vzhľadom na skutočnosť, že si svedok na okolnosti nespomínal, čo sa považuje za rozpory, bola
prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, na ktorej zotrval a z ktorej vyplynulo, že jeho známy
z Ruska A. I., konateľ spoločnosti A. X..H..E.., mal záujem o nákup náhradných dielov, keďže vedel,

že on v danej oblasti obchodoval a ktoré neskôr odpredal spoločnosti P. X..H..E.. a išlo o náhradné diely,
ktoré sú uvedené vo faktúre 209/015 podľa zoznamu, ktorý mu dal. Tieto náhradné diely objednal od
firmy W. X.. H..E.., za ktorú konal H. T. a ktorý mu dal cenovú ponuku, ktorú on následne zaslal tomu
známemu a keďže ten povedal, že ich zoberie, tak tie náhradné diely u T. objednal a zakúpil v hotovosti,
pričom si nepomína kedy a priviezol ich do skladu na U. X pán T. vozidlom, ktoré zabezpečil T., avšak

za prepravu platil on, ale faktúru mu ten človek nedoniesol. Výdaj v pokladni mal zaznamenaný za túto
prepravu, avšak neskôr, nakoľko nemal faktúru, túto položku nezaúčtoval. Názov prepravcu nevedel.
Obchod, ktorý platil v hotovosti z pokladne, je zaúčtovaný v jeho účtovníctve a z tohto obchodu si uplatnil
nadmerný odpočet. Následne, keďže ho ten známy z Ruska prestal kontaktovať a náhradné diely mal
na sklade, oslovil koho sa dalo za účelom ich odpredaja, kde v prvom rade oslovil T., ale ten ich späť

nechcel a nakoniec F. súhlasil, že tento tovar zakúpi vcelku. Už si nepomínal, či mu zasielal cenovú
ponuku alebo mu dal nákupnú faktúru a nevie či sa na tovar bol pozrieť. Následne vystavil faktúru č.
XXX/XXX a tovar bol tejto spoločnosti dodaný dňa 15.3.2009 a spoločnosť uhradila faktúru
dňa 15.5.2009. K skutočnostiam, že tovar mu bol od dodávateľa dodaný 6.3.2009, uhradil
ho 13.3.2009 a 15.3.2009 ho fakturoval spoločnosti obžalovaného sa nevedel vyjadriť, nespomínal si.

Obžalovaný uhradil tovar u neho v kancelárii v hotovosti dňa 15.5.2009, príjem do
pokladne riadne zaúčtoval, tovar obžalovaný prevzal 15.3.2009 a nevedel uviesť, či tovar bol vtedy aj
vyskladnený a on odvoz nezabezpečoval, bol pri vyskladnení a myslí, že tovar, ktorý bol na paletách,
ktorých množstvo nevie do auta nakladal obžalovaný na jeho vysokozdvižnom vozíku a prítomný bol aj
vodič vozidla, pričom sa jednalo o kamión. Dodal, že nevie komu tovar bol potom predaný a následne

pripustil, že je možné, že tovar odviezol až v septembri 2009, kde žiadny prenájom nežiadal, lebo bol
rád, že sa tovaru zbavil.Za súhlasu strán bola prečítaná aj výpoveď svedka U.. S. E., právnika na daňovom úrade, z ktorej
vyplynulo, že daňový úrad eviduje podnikateľský subjekt P. X.. H..E.. v konkurze ako platiteľa daní a
u tohto subjektu bola vykonaná kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2009,

v rámci ktorej bolo zistené, že za zdaňovacie obdobie september 2009 si daňový subjekt v daňovom
priznaní priznal nižšiu daňovú povinnosť ako v skutočnosti mal, čím došlo ku skrátenie dane vo výške 14
820,- Eur a súčasne si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie DPH vo výške 383,24 Eur a je evidovaný
daňový nedoplatok za uvedené zdaňovacie obdobie na DPH vo výške 14 436,76 Eur.
Škodu nežiadal.

Svedok U. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o skutku kladenom za vinu
obžalovanému. V roku 2009 pracoval pre p. U. na U. X Q. F., kde budova pozostáva z kancelárskych
priestorov na 1. poschodí, showroomu a v zadnej časti boli sklady, kam sa dalo
dostať cez elektrickú bránu zozadu, ktorú v podstate otváral on alebo p. U. Do
prevádzky chodieval aj p. F. a vie, že p. U. vlastnil vysokozdvižný vozík a nevedel potvrdiť ani vylúčiť, či

na ňom pracoval obžalovaný a dodal, že v sklade boli palety s rôznym tovarom, kde je
reálne, že tam boli aj náhradné dielce, keďže tam fungoval servis a nespomínal si, aby obžalovaného
v sklade videl s inou osobou.

Z oboznámených listinných dôkazov súd zistil nasledovné:

Z protokolu DÚ Prešov, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Polo zo dňa 12.10.2011, kedy predmetom
daňovej kontroly u subjektu P., X.. H..E.. i bola DPH za obdobie január - december 2009
plynie, že nebolo zistené porušenia zákona č. 222/2004 Z. z. v platnom znení za jednotlivé
zdaňovacie obdobie s výnimkou zdaňovacieho obdobia september 2009, kedy bolo zistené, že daňový

subjekt uviedol v daňovom priznaní k DPH intrakomunitárne dodanie tovaru vo výške 92 820,- Eur a
na základe predložených dokladov sa jednalo o dodanie tovaru pre spoločnosť X. G.,
X..H..E.., X. X. S. XX, F. na základe faktúry č. C. zo dňa 10.7.2009, kde prevzatie
tovaru potvrdila spoločnosť na faktúre. Z odpovede na žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu
informácii vyplýva, že spoločnosť X. G. je nekontaktná a v daňových priznaniach za rok 2009 spoločnosť

neuviedla, žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, kde s uvedenými skutočnosťami bol
oboznámený konateľ, ale tento nevedel uviesť kto vykonával prepravu do ČR a z uvedených dôvodov bol
vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského
štátu s oslobodením od dane tak ako je to uvedené na faktúre. Z protokolu ďalej plynie, že subjekt bol
upozornený, že v prípade ich nepredloženia správca dane posúdi obchod ako

dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, pričom miesto dodania podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona
o DPH je tuzemsko. Keďže ku dňu vydania protokolu neboli doklady predložené, správca dane vyrúbil
daň v celkovej výške 14 820,- Eur.

Z Dodatku zo dňa 27.10.2011 k predmetnému protokolu plynie, že správca dane nemení svoje závery,

nakoľko Čestné prehlásenie predložené obžalovaným nemôže akceptovať ako doklad preukazujúci
dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH z dôvodov, že čestné
prehlásenia nie je originálnym dokladom, ale len fotokópiou, v ktorej sa uvádza, že spoločnosť X.,
G. X..H..E.. F. tovar riadne prevzala a na svoje náklady ho exportovala zo SR. Z uvedeného znenia
jednoznačne nevyplýva, že tovar bol prevezený do iného členského štátu a rovnako predmetné

vyhlásenie bolo vyhotovené dňa 15.11.2011 pod hlavičkou spoločnosti, avšak podľa odpovede
na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii registrácia k DPH bola uvedenej spoločnosti zrušená dňa
10.8.2010 a dňa 12.4.2011 bol z obchodného registra vymazaný posledný štatutárny orgán spoločnosti
C. D. a nový orgán nebol zvolený.

Čestné prehlásenie v uvedenom znení je súčasťou spisu.

Súčasťou spisu je aj žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii, z ktorej plynie, že spoločnosť X. G. je
nekontaktná, v priebehu roku 2009 podávala spoločnosť daňové priznania k DPH, vykazovala vlastné
daňové povinnosti, ale nehradila ich a v priznaniach nie je vykázané žiadne prijatie tovaru z iného

členského štátu.

Bola oboznámená faktúra č. XXXXXX zo dňa 10.9.2009 na sumu 92 820,- Eur s DPH, dodávateľa P.
X..H..E.., kde ako osoba, ktorá faktúru vyhotovila je uvedený obžalovaný, odberateľomje spoločnosť X., G. X..H..E.. so sídlom F., s dátumom splatnosti 24.9.2009 s predmetom
fakturácie - dodávka náhradných dielov s uvedením, že sa jedná o dodanie tovaru oslobodené od dane
v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. a tiež dodací list s dátumom vyhotovenia a dodania 10.9.2009.

V tejto súvislosti bol oboznámený aj príjmový doklad vystavený firmou P. X.. H.. E.. zo dňa 14.9.2009
s účelom označeným ako úhrada faktúry č. XXXXXXX na sumu 92 820,- Eur, ako
aj výdavkové doklady vystavené firmou X., G. s účelom označeným ako platba faktúry č. XXXXXX
zo dňa 11.9.2009, zo dňa 15.9.2009, zo dňa 17.9.2009, zo dňa 18.9.2009, zo dňa

21.9.2009, 23.9.2009 všetky v sume 15000,- Eur a zo dňa 24.9.2009 v sume 2820,- Eur.

Súčasťou spisu je aj daňové priznanie k DPH za mesiac 09/2009, kde obžalovaný
uviedol základ dane vo výške 92 820,- Eur za dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa
§43 ods. 1, ods. 2 a 4 zákona.

Súčasťou spisu je aj žiadosť o právnu pomoc vo vzťahu k subjektu X. G. X..H..E.. Q. D., S.Á. XX, F.
kde boli oboznámené jednotlivé daňové priznania a výzvy, pričom bolo vykonané aj šetrenie k osobe C.
D. na poslednej známej adrese, avšak bezúspešne a tiež vo vzťahu k sídlu spoločnosti, kde zo správy
plynie, že na adrese S. XXX/XX sa nachádza administratívna budova, bola tam aj v roku 2009, nejde o
tzv. virtuálnu kanceláriu, ale nepodarilo sa zistiť z dôvodu chýbajúcej dokumentácie, či tam spoločnosť

X., G. v roku 2009 sídlila.

Bola oboznámená faktúra XXXXXX-X zo dňa 6.3.2009 na sumu 102 810,05 Eur s DPH, dodávateľa
W. X..H..E.., kde odberateľom je F. U. - I., s dátumom splatnosti 13.3.2009 s predmetom fakturácie -
predaj náhradných dielov a v tejto súvislosti boli oboznámené príjmový doklad vystavený firmou W.

X..H..E.. zo dňa 13.3.2009 s účelom uvedeným ako úhrada faktúry č. XXXXXX-X v sume 102 810,05
Eur, ktoré boli prijaté od F. U.M. - I. a v nadväznosti na to výdavkový doklad F. U. - I. zo
dňa 13.3.2009 s rovnakým účelom a tiež sumou.

Bola tiež oboznámená faktúra XXX/XX na sumu 108290,- Eur s DPH, dodávateľa F. U. - I. o kde

odberateľom je P. X..H..E.., s dátumom splatnosti 14.4.2009 dátum vyhotovenia a povinnosti 15.3.2009
a v tejto súvislosti boli oboznámené výdavkový doklad vystavený firmou P. X..H..E.. zo dňa
15.5.2009 s účelom uvedeným ako úhrada faktúry č. XXX/XX v sume 108 290,- Eur a v nadväznosti na
to výdavkový doklad F. U. - I. zo dňa 15.5..2009 s rovnakým účelom a tiež sumou.

G.. P. F. je hodnotený všeobecne. V odpise z registra trestov má jeden záznam, a to na
základe rozhodnutia Okresného súdu Prešov, sp.zn.: 2T 45/00 z 25.7.2000, kde
sa naň hľadí, akoby nebol odsúdený,

Súd zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne dospel k nasledujúcemu záveru:

Obžalovaný ako konateľ spoločnosti P. X.. H.. E.. nadobudol tovar - náhradné
diely od dodávateľa F. U.M. - I., na základe čoho bola vystavená faktúra XXX/XX na sumu 108 290,-,
ktorá bola obžalovaným uhradená podľa oboznámených listín dňa 15.5.2009. Tento tovar, uskladnený
v priestoroch dodávateľa, podľa tvrdenia obžalovaného dňa 10.9.2009 predal X.A. X. G. X. H..E.. X. X.
F., kde v nadväznosti na uvedené bola vystavená faktúra č. 200907 zo dňa 10.9.2009 na sumu 92 820,-

Eur s DPH, s predmetom fakturácie - dodávka náhradných dielov s uvedením, že sa jedná o dodanie
tovaru oslobodené od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.

Obžalovaný ako konateľ spoločnosti P. X.. H.. E.., ktorá bola mesačným platcom DPH podal dňa
26.10.2009 daňové priznanie za obdobie 9/2009, kde uviedol sumu vo výške 92 820,- Eur

za dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1, ods. 2 a 4 zákona a uplatnil si
nadmerný odpočet vo výške 383,24 Eur, kde následne relevantnosť uvedeného oslobodenia
od dane nepreukázal, avšak tým, že zaúčtoval tento obchod, priznal nižšiu daňovú povinnosť o sumu
14 436,76 Eur, čím na úkor štátneho rozpočtu získal neoprávnený prospech vo výške 14 820,- Eur.

Obžalovaný G.. F. poprel spáchanie skutku kladenému mu za vinu brániac sa, že prepravu si
zabezpečoval odberateľ a že dňa 10.9.2009 došiel zástupca spoločnosti pán D. a osobne prevzal tovar,
ktorý bol uskladnený v F. na U. J. v priestoroch spoločnosti F. U. -I. a s daňovýmúradom spolupracoval. Vyhlásenie na preukázanie skutočnosti, že tovar bol vyvezený do ČR obdŕžal v
septembri 2011 poštou a podpis bol porovnateľný s podpisom, ktorý urobil pán D. pri prevzatí tovaru.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebolo spochybnené nadobudnutie tovaru obžalovaným od
F. U. - I., kde v nadväznosti na uvedené bola vystavení faktúra 209/15 na sumu 108 290,- Eur s DPH.

Obžalovaný je však z daného skutku usvedčovaný výsluchom svedkyne G.. F. a v nadväznosti
na to najmä listinnými dôkazmi, kde z jej výsluchu vyplynulo že obžalovaný sa na začiatku nevedel

vyjadriť, kým bola preprava vykonaná, či prepravnou spoločnosťou, odberateľom, dodávateľom, čo je v
rozpore s obranou obžalovaného a až potom čo bol vyzvaný na preukázanie dôkazov bolo predložené
čestné prehlásenie odberateľa, ktoré však bolo vystavené dňa 15.11.2011 pod
hlavičkou spoločnosti, avšak podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii registrácia
k DPH bola uvedenej spoločnosti zrušená dňa 10.8.2010 a dňa 12.4.2011 bol z obchodného registra
vymazaný posledný štatutárny orgán spoločnosti C. D. a nový orgán nebol zvolený a tiež z uvedeného

jednoznačne nevyplýva, že tovar skončil v inom členskom štáte, čo korešponduje aj s výsledkami z
právnej pomoci a ako aj z vyjadrení z Českej daňovej správy, ktorí potvrdili, že spoločnosť X. G., X.. H..
E.. je nekontaktná, v daňových priznaniach k DPH za rok 2009 táto spoločnosť neuviedla
žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu.

Tieto závery sú premietnuté aj do protokolu DÚ Prešov, č. XXX/XXX/
XXXXX/XXXX/Polo zo dňa 12.10.2011 a dodatku k nemu.

Svedok F. U. síce potvrdil, že náhradné diely sa nachádzali v priestoroch jeho skladu, avšak najsamprv
nevedel uviesť, či tovar bol vtedy keď bol predaný aj vyskladnený, on odvoz nezabezpečoval a až

následne len pripustil, že bol pri vyskladnení a je možné, že tovar obžalovaný odviezol až v septembri
2009. Z jeho výpovede nevyplynulo, že by mal vedomosť, že tovar bo vyvezený do ČR a takisto ani z
výpovede svedka Paľa.

V rozpore s listinnými dôkazmi je tiež obhajoba obžalovaného, keď uviedol, že cena, za ktorú predal

tovar bola vyššia než tá, za ktorú odkúpil a kupoval to za účelom odpredaja s kumulatívnym ziskom.

Pokiaľ ide o objektívnu stránku tohto trestného činu v tomto prípade tá spočívala v tom, že obžalovaný
svojim konaním docielil, že mu daň bola vymeraná nie v zákonnej miere a daň tak bol skrátená, nakoľko
tento klamlivo predstieral, že tovar bol vyvezený do iného členského štátu, a to do ČR a

tým mali byť splnené podmienky na oslobodenie tovaru od DPH podľa §43 ods. 1, ods. 2 a 4 zákona,
teda, že dodal tovar odoslaný z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, kde si súd
osvojil pri svojom rozhodovaní aj závery daňového orgánu, kde týmto záverom zodpovedá aj vykonané
dokazovanie na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný nepreukázal intrakomunitárne dodanie

tovaru aj keď uviedol v daňovom priznaní, že uskutočnil dodanie tovaru s oslobodením od dane vo
výške 92 820,- Eur (pre spoločnosť X. G., X..H..E.., X., F. na základe faktúry č. C. zo dňa 10.7.2009),
ale ako plynie z listinných dôkazov, spoločnosť X. G. v daňových priznaniach za rok 2009
neuviedla žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu a bola nekontaktná. Pokiaľ ide o obranu
obžalovaného spočívajúcu v predložení prehlásenia spoločnosti X. G., uvedené vyvoláva pochybnosti

práve vzhľadom na výsledky právnej pomoci keď registrácia k DPH bola uvedenej spoločnosti zrušená
dňa 10.8.2010 a dňa 12.4.2011 bol štatutárny orgán spoločnosti C. D..

Keďže obžalovaný teda nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona,
čo deklaroval, správca dane vyrúbil v súlade s § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c) a § 69 ods.

1 zákona daň za dodanie tovaru v tuzemsku na základe faktúry č. 200907 vo výške 14820,- Eur, čo
predstavuje neoprávnený prospech, ktorý obžalovaný svojim konaním v tomto prípade získal, nakoľko
ide o sumu, ktorú mal daňový subjekt znášať podľa zákona (ak by nedeklaroval vývoz tovaru do iného
členského štátu zakladajúci nárok na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona
č 222/2004Zz v platnom znení).

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a konal formou priameho úmyslu v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, lebo chcel porušiť záujem chránený týmto zákonom, a teda záujem štátu
na riadnom vymáhaní daní a tým, že napriek nedodaniu tovaru do iného členského štátu podľa § 43ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v platnom znení, uvedené predstieral, chcel spôsobiť schodok štátneho
rozpočtu v tomto prípade vo väčšom rozsahu, nakoľko s poukazom na § 124 ods. 1 Trestného zákona a
§ 125 od. 1 Trestného zákona sa škodou rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným

činom a väčšia škoda predstavuje suma dosahujúca najmenej10 - násobok sumy 266,- eur, k naplneniu
čoho v tomto prípade došlo.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34
ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho

následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na
pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona,
pričom nezistil žiadnu z poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona, ale
takisto ani z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona súd nezistil žiadnu, nakoľko keďže sa
v prípade odsúdenia hľadí akoby nebol odsúdený, neprihliadal naň.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trestný zákon v jeho osobitnej časti umožňuje za trestný čin kvalifikovaný ako vo výroku
rozhodnutia, a to zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 2, zákona uložiť
trest v rozmedzí 3 až 8 rokov.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil časový odstup, ktorý uplynul od skutku a je preto toho
názoru, že trest ukladaný v rámci trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bol neprimerane prísny a na
dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie postačí aj trest odňatia slobody uložený pod spodnou
hranicou trestnej sadzby a to v trvaní 2 rokov. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je
potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť

aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 3
rokov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to,
aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu, lebo bude povinný v skúšobnej dobe
viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd a to už aj v priebehu skúšobnej doby
rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený

Zároveň súd dodáva, že vzhľadom na odstup času neukladal trest zákazu činnosti, nakoľko je toho
názoru, že účel trestu je možné dosiahnuť aj bez takéhoto zásahu aj s poukazom na skutočnosť, že súd
nezistil, že by sa dopustil iného protiprávneho konania (neberúc do úvahy priestupky na úseku dopravy)
a pokiaľ ide obligatórnu povinnosť ukladania trestu zákazu činnosti v hornej polovici súd poukazuje

na skutočnosť, že trestný zákon (v znení č. 246/2012 Z.z.) zavádzajúci túto obligatórnu povinnosť
nadobudol účinnosť dňa 1.10.2012, a teda súd postupoval tak, že posudzoval skutky podľa toho práva,
ktorého použitie je najpriaznivejšie).

Tento trest uložený obžalovanému súd považoval za dostatočný na zabezpečenie

účelu Trestného zákona a že bude výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby v
budúcnosti viedol riadny život.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.