Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718202796
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5718202796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Ing. N. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, L., proti žalovanému: N. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.
A. XXXX/XX, L., právne zastúpeného: Mgr. Peter Miklóssy, advokát, so sídlom G., J. XXXX, o uloženie
povinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6C/21/2018-107 zo dňa
01.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

N a r i a ď u j e opravu záhlavia rozsudku okresného súdu v označení žalovaného, ktoré správne
znie: ,,N. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. A. XXXX/XX, L.".

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd I. žalobu zamietol, II. žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 60 CSP, § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 1 ods. 1, § 7 ods. 1, § 23 prvá veta zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ako aj § 22 ods. 2
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

3. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu
zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal

právny vzťah k predmetnému pôdnemu bloku, z ktorého by mu vzniklo právo domáhať sa ochrany proti
neoprávneným zásahom. Aj keď žalovaný namietal neurčitosť označenia, súd má za to, že hranice
pôdneho bloku neboli medzi stranami sporné. Obaja mali vedomosť, o akú konkrétnu lokalitu v kat.
území L. sa jedná, kde sú jej hranice. Dostatočným spôsobom, grafickou prílohou k žiadosti, to bolo
preukázané aj súdu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sporný pôdny blok je evidovaný aj v registri
pôdnych blokov vedenom Ministerstvom pôdohospodárstva SR v zmysle zák. č. 280/2017 Z. z., z
ktorého vychádza aj Pôdohospodárska platobná agentúra. Žalobca je povinný dokázať predpoklady

svojej aktívnej legitimácie. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie má vecný dopad na výsledok sporu v
podobe zamietnutia žaloby. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti
rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda ten, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívne vecnelegitimovaný) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívne vecne legitimovaný), o ktorých sa v
spore rozhoduje. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti alebo on sám je nositeľom práva. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu

zamietne so záverom o nedostatku vecnej legitimácie bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom
vecnej legitimácie je iný subjekt. Žalobca svoju vecnú legitimáciu na podanie žaloby odôvodňoval z
potvrdenia o vydaní náhradnej pôdy obchodnej spoločnosti AFG, s. r. o. zo dňa 13.04.2005. Z potvrdenia
vyplýva len to, že sa jedná o pôdny blok 3504/1 v lokalite Záblatie o výmere 2,52 ha. Od 01.05.2018
sa na platné uzavretie nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov v súlade so zák. č.

504/2003 Z. z. vyžaduje písomná zmluva. Do dňa účinnosti tohto ustanovenia sa vznik a nároky z
právnych vzťahov posudzuje podľa doterajších predpisov. Bez ohľadu na formu zmluvy musí nájomná
zmluva obsahovať určenie zmluvných strán, predmetu nájmu, výšku nájomného a dobu nájmu. Nájomná
zmluva je nominátnym zmluvným typom, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku. Predstavuje
dvojstranný konsenzuálny právny úkon, ktorý kreuje právny vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom
a vymedzuje ich vzájomné práva a povinnosti. Vzťah medzi zákonom o nájme poľnohospodárskych

pozemkov a Občianskym zákonníkom je vo vzťahu lex specialis derogat legi generali. Zákonodarca
deklaruje, že každý právny úkon musí spĺňať predpísané náležitosti. Pre každú nájomnú zmluvu
je charakteristické užívanie veci a branie úžitkov, dočasnosť, určenie predmetu veci a odplatnosť.
Esenciálnymi náležitosťami nájomnej zmluvy sú najmä exaktná špecifikácia predmetu nájomnej zmluvy,
dĺžka trvania nájmu a výška nájomného. Ak nájomná zmluva neobsahuje niektorú z týchto náležitosti, nie

je dostatočne určitá, a teda je neplatná. Žalobca nepreukázal vlastnícky, nájomný ani iný obdobný vzťah,
ktorý by ho oprávňoval užívať pôdu. Žalobca ani nepreukázal, či bola obch. spol. AFG, s. r. o. oprávnená
predmetný pôdny blok užívať a dať do podnájmu tretej osobe, žalobcovi, a či tento údajný právny vzťah
trváajvsúčasnejdobe.Akajžalobcauvádzal,žepôduobhospodaroval,konaltakbezprávnehodôvodu.
Navzniknutúproblematikunemožnoaplikovaťzák.č.229/1991Zb.tak,akosažalobcamylnedomnieva.

Dňom účinnosti tohto zákona, t. j. 24.06.1991 mohla vzniknúť nájomná zmluva len medzi vlastníkom a
užívateľom. V čase účinnosti žalobca nebol užívateľom pôdy. Náhradné užívanie poľnohospodárskych
pozemkov spočíva v tom, že určitý subjekt neužíva vlastný pozemok, ale cudzí, ktorý mu bol daný do
užívania pozemkovým úradom alebo príslušným okresným úradom, odbor pozemkový a lesný, a to v
období od roku 1991 do roku 2008. Podstata inštitútu náhradného užívania pritom spočívala v tom, že

vlastníkom takpovediac roztrúsených pozemkov, ktoré boli v minulosti v užívaní poľnohospodárskych
družstiev, sa vymerali plochy v celku o výmere zodpovedajúcej súhrnu plôch roztrúsených pozemkov. V
zmysle uvedeného obch. spol. AFG, s. r. o. nebola oprávnená dať žalobcovi pôdu do užívania. Aktívnu
legitimáciu žalobcu súd nemôže odvodzovať ani z titulu rozhodnutia pozemkového úradu Martin č.
304/93 zo dňa 16.07.1993. Keďže žalobca nepredložil ani nenavrhol iné dôkazy na preukázanie svojej

aktívnej vecnej legitimácie, súd bol nútený žalobu zamietnuť. Pre úplnosť súd uvádza, že rozhodnutím
vo veci súd nelegitimoval oprávnenosť držby, užívania pôdy žalovaným, ale neunesenie dôkazného
bremena žalobcu o legitímnom právnom vzťahu, ktorý by žalobcu oprávňoval domáhať sa žalobou
uplatneného nároku. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

4. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uvádza, že náhradná pôda mu
bola vydaná za jeho rozdrobené pozemky v užívaní spoločnosťou AFG, s. r. o. v roku 2005. V roku 2016

mutútopôdudoslovaukradolžalovanýbezprávnehopodkladu.Vdanejlokalitenevlastníanibrázduaza
neznámych vlastníkov na Slovenskom pozemkovom fonde nevybavenú žiadosť o uzatvorení nájomnej
zmluvy. Takže aj túto pôdu užíva bez právneho titulu. Súd sa opieral o rozhodnutie Pozemkového
úradu v Martine, avšak v tomto konkrétnom prípade Okresným úradom v Martine nebolo vydané žiadne
rozhodnutie.

5. Žalobcovi bola okresným súdom doručená výzva, aby svoje neúplné podanie doplnil o uvedenie, čoho
sa svojím odvolaním domáha, t. j. odvolací návrh, teda ako žiada, aby odvolací súd rozhodol.

6. Na výzvu okresného súdu žalobca doplnil odvolanie tak, že uviedol, že odvolaním sa domáha toho,

aby odvolací súd rozhodol v jeho prospech. Požaduje, aby rozhodol o tom, aby užívateľom pozemku
označenom na potvrdení o náhradnom užívaní „PB 3504/1 (Záblatie)“ bol žalobca. Náhradné užívanie
bolo zriadené v roku 2005. Od tohto času pôdu riadne obhospodároval až do roku 2016, kedy mu
žalovaný bez právneho podkladu uvedenú pôdu zabral. Žiada súd o spravodlivé posúdenie danej veci.7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že ho považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie na
základepísomnýchpodaníalistinnýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamodôvodňujúcim

zamietnutie žaloby o uloženie povinnosti s prihliadnutím na petit žaloby tak, ako bol tento žalobcom
doplnený v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí podania. Zamietnutie žaloby je
správnym rozhodnutím vo veci samej. Skutkové a právne zistenia, o ktoré súd oprel svoje rozhodnutie,
majú základ v dokazovaní, ktoré bolo vykonané v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností

pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej. Súd prvej inštancie vec správne posúdil tak
po skutkovej, ako aj po právnej stránke, keď dospel k správnemu záveru o neunesení dôkazného
bremena žalobcu, resp. o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k predmetu konania.
Odvolanie žalobcu podané proti rozsudku považuje za nedôvodné. Odvolanie neobsahuje žiadne také
skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom spochybňovali správnosť zamietnutia žaloby. Súd prvej
inštancie vykonal všetky navrhované dôkazy. Žalobca okrem predložených listín neprodukoval žiadne

ďalšie dôkazy a vykonanie ďalšieho dokazovania nenavrhol. Je faktom, že žalobca nepreukázal svoje
právo užívať ním označený pozemok. Nepreukázal žiaden vlastný právny vzťah k pozemku, ktorý
označil. Ak žalovaný takéto právo nepreukázal, resp. ho nemá, tak nie je oprávnený domáhať sa súdnej
ochrany proti ním tvrdenému neoprávnenému zásahu zo strany žalovaného. Žalobca nie je nositeľom
žiadneho takého subjektívneho práva, do ktorého by mal žalovaný zasahovať neoprávnene. Žalobca nie

je aktívne vecne legitimovaný vo vzťahu k nároku, ktorý žalobou uplatňoval. Pokiaľ žalobca, na rozdiel
od petitu žaloby, v zmysle doplnenia odvolania žiada rozhodnúť o určení, že je užívateľom pozemku,
rovnako je aj vo vzťahu k tomuto namieste námietka nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na ust.
§ 371 Civilného sporového poriadku, z ktorého vyplýva, že žalobu v odvolacom konaní meniť nemožno.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na základe
odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust.
§ 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám

pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí vyplývajúcich z ust.
§ 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie zrozumiteľne a jasne vysvetlil svoje skutkové a právne závery.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s týmto odôvodnením a poukazuje naň v zmysle ust. §
378 ods. 2 CSP.

11. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Okrem
odvolacích dôvodov vymedzených odvolateľom môže odvolací súd prihliadnuť iba na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok.

12. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nezistil vady, ktoré by sa dotýkali procesných podmienok

konania.

13. Odvolanie žalobcu je založené na argumentácii, že žalovaný mu pôdu ukradol bez právneho
podkladu, v danej lokalite nevlastní ani brázdu a žalovaný tak túto pôdu užíva bez právneho titulu.
Poukazuje na náhradné užívanie, ktoré bolo zriadené v roku 2005.

14. Odvolací súd poukazuje na svoju viazanosť podanou žalobou. Žalobca sa domáhal
na základe ním vymedzeného skutkového stavu, aby súd zakázal žalovanému vpúšťať dobytok na časť
pozemku č. 3504/1 vyznačený v grafickej prílohe k žiadosti - Kampaň 2014 vydaný Poľnohospodárskou
platobnou agentúrou pod registračným číslom žiadateľa 6060001931 vymedzený značkou „C“. Pokiaľ

v odvolaní požaduje, aby súd rozhodol o tom, že je užívateľ pozemku označenom na potvrdení o
náhradnom užívaní „PB 3504/1 (Záblatie)“, o takomto petite odvolací súd procesne rozhodnúť nemôže.
V konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k zmene žaloby a v odvolacom konaní zmena žalobyprípustná nie je (§ 371 CSP). Pokiaľ sa potom odvolateľ domáha, aby mu odvolací súd vyhovel, možno
rozhodovať iba o pôvodne podanej žalobe.

15. Odvolací súd konštatuje, že žalobca uvedenými odvolacími dôvodmi nijako nespochybnil
presvedčivú argumentáciu súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Žalobca tvrdí, že má užívacie právo k pozemku, do ktorého neoprávnene zasahuje žalovaný. Aby
bol žalobca v konaní úspešný, musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že mu patrí právo k pozemku
(vlastnícke, nájomné, prípadné obdobné užívacie právo), ktoré ho oprávňuje žiadať o súdnu ochranu.

Na preukázanie uvedeného zaťažovalo žalobcu dôkazné bremeno. Z listín predložených žalobcom
však žiadne takéto právo vyvodiť nemožno. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie
žalobcu je tak vecne správny. Žalobe nebolo možné vyhovieť a okresný súd žalobu správne zamietol.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania, ktorý je založený na zásade
úspechu v konaní, je tak vecne správny a odvolací súd ho potvrdil.

17. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom žalovaný, preto mu vznikol nárok voči
neúspešnému žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

19. V súlade s ust. § 224 CSP súd nariadil opravu chyby v písaní v záhlaví rozhodnutia súdu prvej

inštancie, keď chybne bol uvedený dátum (rok) narodenia žalovaného (namiesto správneho údaja
14.11.1973 bolo chybne uvedené (19723).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)