Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 4T/128/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211011499
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mihaľáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:7211011499.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mihaľákovej a prísediacich

Oľgy Bérešovej a Jána Falata na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. 5. 2021 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
Ing. V. H., nar. XX. X. XXXX v H., bytom H., Y. č. X, samostatne zárobkovo činná osoba

j e v i n n ý, ž e

dňa 15. 8. 2000 si na Daňovom úrade H. IV neoprávnene uplatnil ako konateľ spoločnosti V., s.r.o. so
sídlom v H., Z. č. XX, IČO: XX XXX XXX nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie júl 2000 vo výške 813 998,- Sk (27 019,78 eur) na základe faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 30.
6. 2000, ktorú vystavil po predchádzajúcej dohode už odsúdený Z. F., konateľ spoločnosti I., s.r.o. so
sídlom v H., Z. trieda č. XX, IČO: XX XXX XXX, predmetom ktorej bola provízia vo výške 4 353 118,-
Sk podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 27. 1. 2000 medzi spol. V., s.r.o. ako záujemcom a spol. I.,
s.r.o. ako sprostredkovateľom uzatvorenia kúpnych zmlúv na predaj a kúpu plechov pre spol. V., s.r.o.,

pričom k reálnemu sprostredkovaniu nedošlo a ani k vyplateniu nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty v dôsledku daňovej kontroly vykonanej v spol. V., s.r.o. v mesiaci august 2000,

t e d a

spoločným konaním si v značnom rozsahu neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej
hodnoty v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech,

t ý m s p á c h a l

trestný čin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods.
3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov účinného v čase spáchania
činu (ďalej už len „ Tr. zákon“).

Za to mu u k l a d á

Podľa § 148a ods. 3, § 40 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona
určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal vo veci obžalobu dňa 6. 12. 2011, o ktorej súd rozhodol rozsudkom zo dňa 28. 5. 2015.
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 5To 55/2015 zo dňa 23. 2. 2016 o odvolaní obžalovaného

rozhodol tak, že prvostupňový rozsudok zrušil a prikázal vec znovu prejednať a rozhodnúť. Z dôvodu
zmeny zákonného sudcu bola vec dňa 9. 12. 2016 pridelená do súdneho oddelenia 3T a vo veci sa
vykonalo nové hlavné pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, svedka Z. F., Z. K., Mgr.
I. E., Ing. S. N., M. V., Z. S., Ing. O. A., Z. A., Ing. M. A., Z. X., Z. H., Z. P., Q. O., Ing. F. H., prečítaním

svedeckej výpovede Ing. Z. E. a oboznámením listinných dôkazov.

Na základe takto vykonaného dokazovania, súd po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v
ich vzájomnej nadväznosti nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, súd alebo
niektorá procesná strana, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obž. Ing. V. H. prehlásil po zákonnom poučení, že je nevinný a keďže využil právo odoprieť vypovedať,
boli prečítané jeho skoršie výpovede z prípravného konania a hlavného pojednávania.

Obžalovaný označil vyšetrovanie a obžalobu za zmätočné, daňové priznanie podával za mesiac júl 2000

a nie mesiac jún 2000, ako bola vec žalovaná. S konateľom spol. I., s.r.o. Z. F. sa zoznámil v januári
2000, v tom čase budoval svoju firmu V., s.r.o., hľadal pre ňu pracovnú náplň s dlhšou perspektívou. S Z.
F. uzavrel zmluvu o sprostredkovaní, následne mu bolo písomne oznámené, že na základe objednávok
bude dodávať plechy pre spol. P., a.s. K.; písomne boli oznámené predpokladané množstvá plechov
dňa 27. 1. 2000. V tom čase nemal zazmluvneného žiadneho dodávateľa, tovar kupoval zo skladov v

H.. Nemal zabezpečené žiadne stretnutia s predstaviteľmi P., a.s. K., nepredkladal jej ponukový list,
nemal s ňou uzavretú zmluvu, obchod prebiehal cez telefóny a faxy. Prvá dodávka bola realizovaná
dňa 31. 1. 2000, obchod prebiehal bezproblémovo, objednávky prichádzali automaticky, objem dodávok
narastal, dodal tovar v hodnote cca 100 miliónov Sk. Podľa zmluvy o sprostredkovaní bola provízia
za jednu tonu plechu 1 350,00 Sk a po pol roku bola zmluva vyhodnotená. Keďže k 30. 6. 2000 boli

realizované dodávky plechu v objeme 2 621 571 ton, spol. I., s.r.o. si vyfakturovala províziu vo výške
4 353 311,60 Sk vrátane DPH. Faktúra bola uhradená cez bankový účet dvoma splátkami dňa 12. 7.
2000 čiastkou 2 000 000,- Sk a dňa 13. 7. 2000 čiastkou 2 353 118,60 Sk. Faktúru spol. I., s.r.o. riadne
zaúčtoval a dňa 15. 8. 2000 podal daňové priznanie, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet dane vo
výške 1 756 903,- Sk. Súčasťou tejto sumy bolo aj DPH vo výške 813 997,80 Sk. Dňa 18. 8. 2000

obdržal oznámenie o výkone daňovej kontroly. Daňovému úradu H. IV predložil všetky účtovné doklady
súvisiace so zdaňovacím obdobím júl 2000. Zistil, že daňový úrad preveroval viaceré daňové subjekty,
v októbri 2000 bola daňová kontrola prerušená. Problémom mali byť obchodné vzťahy medzi firmou
I., s.r.o. a spol. V., s.r.o. N. Y., o čom nemal predtým žiadnu vedomosť. Rozhodnutím zo dňa 7. 2.
2001 daňový úrad zamietol vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 813 998,- Sk za mesiac júl 2000.

Daňové riaditeľstvo SR zamietlo jeho odvolanie a neuspel ani žalobou o preskúmanie jeho rozhodnutia
na Najvyššom súde SR. Z postupu zamestnancov daňového úradu nadobudol pocit, že majú záujem
zlikvidovať jeho firmu, pretože ich príbuzným sa v oblasti, v ktorej podnikal, nedarilo.

Ing. O. A. vypovedal, že bol spoločníkom obžalovaného v spol. D., s.r.o. v období r. 1997-1999,

spoločnosť sa zaoberala predajom hutníckeho materiálu a plechov. Obžalovaný mal záujem rozšíriť
komoditu, chcel pôsobiť na investičnom trhu, on sa však obával nedostatku finančných prostriedkov,
preto sa rozišli. Spoločnosť D., s.r.o. mala hlavného dodávateľa I. H., spol. P. bola ich konkurentom, tiež
nakupovala materiál vo I. H.. Neprišiel do styku so spol. I., s.r.o. a ani s Z. F..

Svedkyňa Z. A.ová uviedla, že obžalovaný sa asi chcel osamostatniť, preto ukončil po asi dvoch rokoch
spoluprácu s jej manželom v spol. D., s.r.o., ktorá obchodovala s hutníckym materiálom a v ktorej ona
robila sekretárku. Na otázku, či jej hovorí niečo názov spol. I., s.r.o. a meno Z. F., odpovedala: nie.

SvedkyňaIng.M.A.bolaekonómkouvspol.D.,s.r.o.,spoločnosť prosperovala,nemalažiadenproblém,

odoberala tovar z I. H. a mala rôznych odberateľov, v spoločnosti bolo všetko „čisté“. Po rozchodespoločníkov prešla do novej spoločnosti Ing. O. A., ktorá obchodovala ďalej s tým istým tovarom a
mala odberateľov na celom N., spol. P. a.s. K. nebola jej obchodným partnerom. Pripustila, že asi 1% z
celkového objemu obratu bolo sprostredkované. Meno Z. F. a spol. I., s.r.o. jej nič nehovorili.

Svedok Z. X. pôsobil v spol. D., s.r.o. ako skladník, keď vznikla nová spoločnosť Ing. O. A., dostal od
neho pracovnú ponuku a prijal ju. Nepamätal sa, či medzi odberateľov spol. D., s.r.o. patrila aj spol. P.
a.s. K. a nepamätal sa na spol. I., s.r.o. ani na Z. F..

Podľa výpisu z obchodného registra bola dňa 1. 1. 2000 do registra zapísaná spoločnosť X., s.r.o., ktorej
jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom je Ing. O. A.. V predmete činnosti má uvedenú obchodnú
činnosť v sortimente: železo, oceľ, hliník, farebné kovy a iné.

Z listinného dôkazu na čl. 842-847 vyplýva zistenie, že spol. P., a.s. K. nakupovala tovar od spol. D., s.r.o.
v roku 1999 a od spol. X., s.r.o. v roku 2000. V zázname o dodávateľoch je uvedené, že v ďalších rokoch

obchod s týmito dodávateľmi nebol. Pokiaľ ide o spol. D., s.r.o. eviduje spol. P., a.s. K. 52 dodávateľských
faktúr vystavených od mesiaca máj 1999 do novembra 1999. Pokiaľ ide o spol. X., s.r.o. eviduje spol. P.,
a.s. K. od januára 2000 do októbra 2000 109 dodávateľských faktúr. Prehľad faktúr vystavil účtovník
spol. P., a.s. K. Z. I. a podpísal ho podpredseda predstavenstva Ing. S. I..

Svedkyňa M. V. začala pracovať v spoločnosti obžalovaného V., s.r.o. vo februári 2000, vytvárala
účtovníctvo, zakladala šanóny, prichádzala do kontaktu s faktúrami za plechy, spol. P. bola ich
dodávateľom, ostatných obchodných partnerov si už nepamätala, názov spol. I., s.r.o. a meno Z. F.
počula až na súde. Spoločnosť si uplatňovala nadmerné odpočty dane a mala časté daňové kontroly.
Po jej zániku prešla plynule do novej spoločnosti obžalovaného Y., s.r.o., ktorá obchodovala s tým istým

tovarom, pracovala v nej len jeden rok, lebo nemala perspektívu, spoločnosť „hynula“.

Svedkyňa Z. H. pracovala v spol. V., s.r.o. od jej vzniku po dobu asi troch rokov, po jej zániku prešla
plynule do novej spoločnosti obžalovaného Y., s.r.o., obe spoločnosti obchodovali s plechmi. Robila
administratívu, zabezpečovala prepravu, tovar bol odoberaný z I. H., medzi stálych odberateľov patrila

spol. P..

Svedok Z. P. pracoval v r. 2000 na plný úväzok v spol. V., s.r.o., mal pohyblivú pracovnú dobu, dohliadal
na nakládku hutníckeho materiálu na kamióny. Dostával od obžalovaného papier, na ktorom bolo
uvedené iba to, čo sa má naložiť vo I. H. alebo vo P. H., kto bol odberateľom, nevedel. Na otázku, ako

prosperovala spol. V., s.r.o. uviedol, že boli týždne, kedy bol na nakládke dvakrát a aj týždne, kedy nebol
vôbec na nakládke.

Svedkyňa Q. O. pracovala v spol. D., s.r.o. od septembra 1998 do konca roku 1999. Uviedla, že vo
firme boli dvaja spoločníci. Po ľudskej stránke si viac rozumela s Ing. O.om A.om, preto prešla do jeho

novovzniknutej spoločnosti X., s.r.o. Manželku obžalovaného Ing. F. H.ovú videla prvýkrát až na súde.
Spoločnosť D., s.r.o. mala obchodných partnerov v rámci celého bývalého P. a bola si istá, že so spol.
P., a.s. K. obchodovala s novovzniknutou spol. Ing. O. A.u X., s.r.o. V spol. D., s.r.o. bola obchodnou
manažérkou, mala na starosti obchodné prípady, obvolávala zákazníkov. Ak mali záujem, dohodla
obchod, poslali jej objednávku, ekonómka vystavila faktúru a tovar sa predal. Finančnú transakciu mali

na starosti majitelia firmy. Pretože obžalovaný nebol tak často vo firme, zrejme riešil finančné záležitosti,
pracovné veci riešila s Ing. O.om A.om. Na otázku, či jej hovorí niečo názov spol. I., s.r.o. a meno Z.
F., odpovedala: nie.

Svedkyňa Ing. F. H.ová podľa správy Sociálnej poisťovne bola registrovaná ako zamestnanec spol. D.,

s.r.o. od 25. 7. 1998 do 31. 12. 1999. Ako manželka obžalovaného využila na hlavnom pojednávaní
právo odoprieť výpoveď.

Svedkyňa Ing. S. N. pracovala na Daňovom úrade H. od r. 1997, vo svojej výpovedi sa pre odstup
času odvolala na závery protokolu z daňovej kontroly. Vo všeobecnosti uviedla, že v rokoch 1998 -

1999 bol obrovský boom faktúr za sprostredkovanie, situácia sa zmenila po legislatívnej úprave limitu
odmeny za sprostredkovanie. Pri kontrolách dodávateľských služieb (fakturácie sprostredkovateľských
zmlúv) figuroval vo viacerých prípadoch Z. F., ktorý podpisoval doklady, v ktorých bol predmet fakturácie
vymyslený, medzi jej kolegami dostal prezývku „fakturačné centrum“. Svedkyňa nevypovedala nahlavnom pojednávaní v takom rozsahu ako v prípravnom konaní, preto bola prečítaná jej výpoveď z
prípravného konania. Z nej vyplynulo, že dňa 6. 3. 2003 k osobe Z. F. uvádzala, že sa na daňovom úrade
choval veľmi neštandardne, nevedel ako konateľ spol. I., s.r.o. vysvetliť, čo odkúpil od spol. V., s.r.o.,

mal slabšie vyjadrovacie schopnosti. Jeho následné písomné podanie zo dňa 23. 11. 2000 zodpovedalo
štýlovo rétorike, akú používal obžalovaný, ktorý ju viackrát v danej veci telefonicky kontaktoval. Tento
rozpor vo výpovediach vysvetlila tým, že v čase výsluchu na polícii mala k dispozícii služobný spisový
materiál, z neho pri výpovedi vychádzala a na súde zotrvala v celom rozsahu na tejto svojej výpovedi
z prípravného konania.

SvedokZ.K.vypovedal,ževr.1999odišieldozahraničia,kdemalriadnypracovnýpomer,naN.nebol11
rokov. Nie je mu znám, za akých okolností sa stal v máji 1999 majiteľom spoločnosti V., s.r.o. Nepozná
spol. I., s.r.o. ani osobu Z. F., neobchodoval s hutníckym materiálom. Po predložení listinného dôkazu na
čl. 312 uviedol, že zmluvu o sprostredkovaní ako sprostredkovateľ so záujemcom I., s.r.o. zo dňa 28. 1.
2000 nepodpísal. V 2. bode predmetnej zmluvy sa pritom uvádza, že ako sprostredkovateľ sa zaväzuje,

že sprostredkuje záujemcovi uzatvorenie zmluvy s treťou osobou, predmetom ktorej bude uzatvorenie
kúpnych zmlúv na predaj a kúpu plechov pre firmu V., s.r.o. H..

Svedok Z. S. vypovedal, že v r. 1998-1999 bol konateľom spol. V., s.r.o., ktorá neobchodovala s plechmi.
Neprišiel do kontaktu so spol. V., s.r.o., spol. I., s.r.o., ani s Z. F.. Firmu neskôr odpredal nejakému mužovi

zo N. Y..

SvedokMgr.I.E.,podnikovýprávnikspol.P.,a.s.K.odr.2005,vsúčasnostinapozíciivedúcehoriadenia
rizík a správy pohľadávok, vypovedal, že spoločnosť je najväčší český veľkoobchodník so železom,
hutníckym materiálom, obchoduje s veľkými výrobcami železa. Za rozhodné obdobie roky 1999 - 2000,

keďže ešte nebol zamestnancom spoločnosti, čerpal informácie iba z informačného systému, pretože
nemá konkrétne poznatky o priebehu obchodného vzťahu. Z archívu informačného systému vyhľadal
zoznamdaňovýchdokladov,ktorépreukazujú,žespol.V.,s.r.o.bolaichdodávateľomapredložilzoznam
všetkých faktúr za r. 2000. Na základe dožiadania súdu spracoval z databázy spol. P., a.s. na jeho
pokyn zamestnanec ekonomického úseku Z. I. dokument „záznamy o dodávateľovi 12535 D. v r. 1999

v saldo konto dodávateľoch“ a doručil ho súdu. Ozrejmil, že predmetný dokument nebol podpísaný,
pretože vyšiel z počítačového systému a tvorí prílohu elektronického podania, t.j. správy, ktorú on
sám podpísal za spol. P., a.s. K. a zaslal ju na základe dožiadania súdu so zaručeným elektronickým
podpisom. Spoločnosť D., s.r.o. stotožnil ako dodávateľa na základe troch údajov, a to obchodného
mena, sídla spoločnosti a identifikačného čísla spoločnosti. Predmetný výstup z počítačovej databázy

je obchodným a ekonomickým programom, reálne zobrazuje ekonomický a daňový život spoločnosti.
Listiny v zázname uvedené (čísla faktúr, dátumy vystavenia splatnosti) už nie sú vyhľadateľné, pretože
v P. republike je povinnosť archivovať ich po dobu 10 rokov. K jednotlivým obchodným prípadom sa jeho
kolegovia z úseku nákupu tiež nevedeli vyjadriť, resp. sa nepamätali a mnohí z nich v rozhodnom čase
ešte v spoločnosti nepracovali.

Zo záznamu o dodávateľovi v r. 2000 (čl. 651-653) vyplýva, že spol. P., a.s. K. eviduje za obdobie od
31. 1. 2000 do 14. 9. 2000 spolu 195 dodávateľských faktúr spol. V., s.r.o.

Z prečítanej výpovede svedka Ing. Z. E. vyplýva, že bol v r. 1992 - 2004 predsedom predstavenstva spol.

P., a.s. K., jej generálnym riaditeľom a súčasne bol členom predstavenstva jej dcérskej spoločnosti P.
N. so sídlom v L.. Svedok vypovedal, že v informačnom systéme spoločnosti sa nenachádzajú údaje o
obchodných prípadoch so spol. V., s.r.o. a spol. I., s.r.o. a nepozná osoby Ing. V. H. a Z. F..

KľúčovýsvedokZ.F.uzavrelvprejednávanejvecisprokurátoromOkresnejprokuratúryKošiceIIdohodu

o vine a treste, ktorá bola schválená na verejnom zasadnutí Okresného súdu Košice II rozsudkom sp.
zn. 4T 128/2011 zo dňa 27. 10. 2014. Z. F. bol uznaný vinným ako spolupáchateľ zo skutku, pre ktorý je
t.č. trestne stíhaný obžalovaný. Z. F. v trestnej veci obž. Ing. V.a H.a na hlavnom pojednávaní následne
už ako svedok využil právo odoprieť vypovedať.

Z listinných dôkazov je preukázané nasledovné:
Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty pre mesačné zdaňovacie obdobie bolo vydané
Daňovým úradom H. IV pre spol. I., s.r.o. dňa 3. 5. 1999 a pre spol. V.., s.r.o. dňa 17. 11. 1999.Obžalovaný uplatnil dňa 15. 8. 2000 v daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za mesiac júl
2000 nadmerný odpočet dane vo výške 1 756 903,- Sk. Na č.l. 178 - 296 sú zadokumentované faktúry
dodávateľa - spol. V., s.r.o. pre odberateľa - P., a.s. K. od čísla 150 00001 po číslo 150 00120 za obdobie

od 31. 1. 2000 do 29. 6. 2000.

Spol. I., s.r.o. H. dňa 27. 1. 2000 listom oznámila spol. V., s.r.o. H., že sa vyskytla možnosť dodávať spol.
P., a.s. K. plechy v ročnom objeme cca 7 000 ton. Podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 28. 1. 2000
mal sprostredkovateľ spol. V., s.r.o. N. Y. pre záujemcu spol. I., s.r.o. H. sprostredkovať uzatvorenie

zmlúv na kúpu a predaj plechov pre firmu V., s.r.o. H. za odmenu podľa vyhodnotenia, ktoré bude tvoriť
neoddeliteľnúsúčasťfaktúry.Z.F.zadodávateľaI.,s.r.o.H.dňa30.6.2000vystavilfaktúruč.200210001
pre odberateľa V., s.r.o. H. na sumu 4 353 118,60 Sk (z toho daň z pridanej hodnoty činí 813 997,80 Sk)
so splatnosťou 7. 7. 2000 na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. ako sprostredkovateľskú províziu
podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 27. 1. 2000. Provízia bola fakturovaná za 2 621 571 ton x 1
350 Sk/t. Podľa výpisu z účtu spol. I., s.r.o. vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. dňa 12. 7. 2000 bol

zrealizovaný bezhotovostný vklad 2 000 000,- Sk od spol. V., s.r.o. H., toho istého dňa bol uskutočnený
výber hotovosti vo výške 300 000,- Sk. Dňa 13. 7. 2000 bol uskutočnený výber hotovosti vo výške 1 699
000,- Sk a toho istého dňa bol uskutočnený bezhotovostný vklad 2 353 119,60 Sk od spol. V., s.r.o. H..

Svedok Z. F. ako štatutárny zástupca spol. I., s.r.o. oznámil spol. V., s.r.o. N. Y. dňa 30. 4. 2000, 31. 5.

2000, 15. 6. 2000 a 30. 6. 2000 zhodne to isté, že na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 28.
1. 2000 boli zrealizované zmluvy vo výške 884 780,20 Sk, z toho je provízia 840 352,- Sk bez DPH
a súčasne požiadal o vystavenie faktúry - daňového dokladu. Za spol. V., s.r.o. N. Y. vystavil Z. K. ako
dodávateľ pre odberateľa spol. I., s.r.o. v dňoch 30. 4. 2000, 31. 5. 2000, 15. 6. 2000 a 30. 6. 2000
faktúry číslo: 300400, 310500, 150600 a 300600 vždy na sumu 1 033 633,- Sk s DPH (základ dane

840 352,- Sk).

Podľa pokladničných dokladov spol. I., s.r.o. H. zaplatila dodávateľovi spol. V., s.r.o. N. Y. dňa 30. 4.
2000 sumu 193 281,- Sk, dňa 31. 5. 2000 sumu 193 281,- Sk, dňa 15. 6. 2000 sumu 193 281,- Sk, dňa
30. 6. 2000 sumu 193 281,- Sk, dňa 13. 7. 2000 sumu 840 352,- Sk, dňa 14. 7. 2000 sumu 840 352,-

Sk a dňa 17. 7. 2000 dvakrát sumu po 840 352,- Sk.

Na č.l. 335-339 je zadokumentovaný prehľad materiálu predaného spol. V., s.r.o. spol. P., a.s. K. za
obdobie od 31. 1. 2000 do 29. 6. 2000.

Z listín súvisiacich s kontrolou dane z pridanej hodnoty vyplýva, že Daňový úrad H. IV uskutočnil v
dňoch 31. 8. 2000 - 19. 1. 2001 kontrolu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie júl 2000 daňového subjektu V., s.r.o. H.. Daňový úrad okrem iného požiadal konateľa spol.
I., s.r.o., aby ozrejmil spôsob plnenia zmluvy o sprostredkovaní, za čo zaplatil spol. V., s.r.o. cca 4
milióny Sk a akú činnosť vykonal pre spol. V., s.r.o., za ktorú si fakturoval sprostredkovateľskú províziu.

Konateľ spoločnosti I., s.r.o. neuviedol nič konkrétne, iba odkázal na svojho „kolegu“, ktorého bližšie
nešpecifikoval, pritom bolo zistené, že spol. I., s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov. Daňový úrad H.
IV požiadal o súčinnosť miestne príslušný Daňový úrad v N. Y., ktorý zistil, že spol. V., s.r.o. N. Y. mala
pôvodné sídlo v K., ktoré sa zmenilo dňa 25. 5. 1999, preto bol daňový subjekt predelimitovaný. Konateľ
spoločnosti Z. K. si nesplnil registračnú povinnosť, daňové priznania nepodával, na výzvy správcu dane

nereagoval. Dňa 23. 11. 2001 Obvodné oddelenie PZ N. Y. podalo daňovému úradu správu o výsledku
šetrenia ohľadne spol. V., s.r.o. Polícia zistila, že sídlom spoločnosti podľa obchodného registra na
adrese 17. novembra č. 26 N. Y. je súkromný byt, kde majú evidovaný trvalý pobyt Z. K. a jeho rodičia
M. K. a M. K.ová, ktorí uviedli, že od leta 1999 sa syn v byte nezdržiava, nemajú vedomosť o jeho pobyte
a nie sú s ním vôbec v kontakte.

DaňovýúradH.IVvydaldňa7.2.2001platobnývýmerč.XXX/XXX/XXXX/XXXXX/XX/God.Sab.,ktorým
za zdaňovacie obdobie júl 2000 z nadmerného odpočtu dane uvedeného v daňovom priznaní spol. V.,
s.r.o.vovýške1756903,-Skneuznal nadmernýodpočetvovýške813998,-Skatozdôvodu,ženebolo
preukázané, že daňový subjekt I., s.r.o. uskutočnil zdaniteľné plnenie pre spol. V., s.r.o., ktoré malo

spočívať v sprostredkovaní predaja plechov v objeme 2 621 571 ton. Toto rozhodnutie bolo potvrdené
odvolacím orgánom a Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol žalobu spol. V., s.r.o. o preskúmanie
rozhodnutí Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky.Na základe takto vykonaného dokazovania mohol súd dospieť k nepochybnému záveru, že sa žalovaný
skutok stal, že ho spáchal obžalovaný a že konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil
po stránke objektívnej znaky skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnkov účinného v čase spáchania činu. Z vykonaného dokazovania v prípravnom
konaní ako aj na súde je zrejmé, že trestné stíhanie sa od začiatku týkalo neoprávneného uplatnenia
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac júl 2000 a nie za mesiac jún 2000 a že došlo
len k zrejmej nesprávnosti pri písomnom vyhotovení obžaloby. Obž. V. H. postavil svoju obranu na

skutočnosti, že spol. V., s.r.o. v 1. polroku 2000 realizovala dodávky hutníckeho materiálu pre spol. P.,
a s. K., čo potvrdzujú listinné dôkazy - faktúry a svedok Mgr. I. E.. Svedok Z. F., hoci bol za fiktívnosť
fakturácie sprostredkovateľskej odmeny spol. I., s.r.o. voči spol. V., s.r.o. právoplatne odsúdený, obranu
obžalovaného, že obchod so spol. P. a.s. K. bol v 1. polroku zrealizovaný zásluhou sprostredkovateľskej
zmluvy, nepotvrdil, pretože ako svedok využil právo nevypovedať, pričom ako spolupáchateľ bol za teraz
prejednávaný trestný čin právoplatne odsúdený. Ďalším článkom, resp. základným článkom v reťazci

sprostredkovania mala byť pre spol. I., s.r.o. spol. V., s.r.o. N. Y.. Ani jej konateľ svedok Z. K. však
nepotvrdil, že pre spol. V., s.r.o. prostredníctvom spol. I., s.r.o. zabezpečil možnosť dodávok hutníckeho
materiálu. Naopak, svedok uviedol, že nevie, za akých okolností sa stal konateľom uvedenej spoločnosti
a že sa od r. 1999 zdržiaval v zahraničí, čo objektivizuje aj správa polície z miesta jeho trvalého bydliska.
Svedkyňa Ing. S. N. vypovedala, že v danom období bol boom fakturácie sprostredkovateľských provízií

a že svedok Z. F., vzhľadom na poznatky z daňových kontrol, získal medzi daňovými pracovníkmi
prívlastok„fakturačnécentrum“.TotohodnoteniesvedkaF.korešpondujevprejednávanejvecisčasovou
zhodou registrácie jeho spol. I., s.r.o. ako platiteľa dane z pridanej hodnoty dňa 3. 5. 1999 a zmenou
sídla, spoločníka a konateľa spol. V., s.r.o. zo svedka Z. S. na svedka Z. K. dňa 24. 5. 1999 (č.l.
397-398). Nebol zistený žiaden dôvod, prečo by svedkovia J. S., J. K. a J. F., pokiaľ participovali na

zabezpečení možnosti dodávok hutníckeho materiálu spoločnosťou V., s.r.o. pre spol. P., a.s. K., o tom
nevypovedali a obranu obžalovaného nepotvrdili. Obžalovaný sa toho ani aktívne nedomáhal v celom
procese dokazovania, pretože sa obmedzil len na strohé tvrdenie, že zmluva o sprostredkovaní bola
uzatvorená a naplnená, pričom žiadne konkrétne okolnosti s tým súvisiace neuvádzal, teda nebola
možná konfrontácia jeho tvrdení s postojmi vyššie uvedených svedkov a vyvodenie záveru z hľadiska

ich objektívnosti. Pokiaľ ide o záver, že spol. V., s.r.o. bola v r. 2000 dodávateľom spol. P., a.s. K. bez
sprostredkovateľskej zmluvy, je vysvetliteľný tým, že obž. Ing. V. H. obchodoval s hutníckym materiálom
už od r. 1997 ako spolumajiteľ spol. D., s.r.o. Je zrejmé, že mal vytvorené niekoľkoročné kontakty na
rôznych obchodných partnerov, ktoré mohol využiť v rámci podnikateľskej činnosti aj po vytvorení svojej
novej spoločnosti V., s.r.o. H., ktorá vznikla dňa 20. 10. 1999 (čl. 626). Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že

dodávateľom hutníckeho materiálu pre spol. P., a.s. K. bol v roku 2000 aj jeho bývalý spoločník v spol.
D., s.r.o. Ing. O. A. a to prostredníctvom svojej novej spol. X., s.r.o.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií,
prihliadal na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy. Obž. Ing. V. H. je

samostatne zárobkovo činnou osobou, doposiaľ viedol bezúhonný život, z miesta bydliska je hodnotený
len evidenčne. Za trestný čin podľa § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zákona možno uložiť páchateľovi trest
odňatia slobody na tri roky až desať rokov. Žalovaný skutok sa stal v r. 2000, obžaloba bola podaná v
r. 2011, konanie na súde trvalo takmer 10 rokov. Pre dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej
a generálnej prevencie je vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania postačujúce uloženie trestu pod

spodnou hranicou trestnej sadzby v zmysle ust. § 40 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona a podmienečný odklad
jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.
O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Košiciach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje
a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby
bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať

odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.