Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 6, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/26/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010748

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120010748.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. júla
2021 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

H. H., nar. XX.XX.XXXX Y. J., V. L. J., Y. XXXXX/XX,

j e v i n n ý

- z prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a z prečinu

neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, ktoré spáchal tak,

ž e

- dňa 24.01.2020 v čase približne o 18.40 hod. v meste J. na ul. L. ako vodič motorového vozidla porušil
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), písm. f) a § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde počas toho, ako viedol motorové vozidlo zn. H., U.. Č..
J. XXX P., po miestnej komunikácii v smere jazdy od ulice E. k ulici Š. po ceste v pravom jazdnom
pruhu, viedol vozidlo rýchlosťou najmenej 66,5 km/hod. hoci najvyššia dovolená rýchlosť jazdy v danom
úseku cesty je 50 km/hod., nevenoval sa plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke
a z toho dôvodu nedal prednosť chodkyni, ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala cez priechod pre
chodcov z ľavej strany cesty na pravú stranu cesty z pohľadu vodiča H. H., následkom čoho došlo k
zrážke uvedeného vozidla s chodkyňou E. F., ktorá pri dopravnej nehode utrpela roztrhnutie väzivového
spojenia medzi spodinou lebky a krčnou chrbticou s pomliaždením mozgového kmeňa pri polytraume,

ktoré vzniklo následkom zrážky a teda v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a ktorým
dňa 24.01.2020 v čase o 18.49 hod. podľahla. Následne obvinený H. H., ktorý bol vodičom a účastníkom
dopravnej nehody, ani napriek tomu na mieste nehody nezastavil a pokračoval v jazde ďalej a neposkytol
potrebnú pomoc E. F., hoci vzhľadom na okolnosti nehody, čas a miesto nehody, jemu, ani inej osobe
nehrozilo žiadne nebezpečenstvo,

t e d a- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
- ako vodič po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu

na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona, pri prevahe troch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno j), písmeno
l), písmeno m) Trestného zákona k jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno h) Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad správaním obvineného
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 5 (päť)

rokov.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno h) Trestného zákona obvinenému prikazuje podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu, zameranému na bezpečnosť v cestnej
doprave a predchádzanie dopravným nehodám.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obvinený je povinný poškodenému menom K.L. R., X..

XX.XX.XXXX, V. L. V. Š. Č.. XXXX/XX, J. zaplatiť spôsobenú škodu v celkovej sume 1.790,75 Eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodeného menom K. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. V. Š. Č..
XXXX/XX, J. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryPrešovpodaldňa06.05.2020natunajšísúdobžalobunaobžalovaného
H. H. pre spáchanie skutkov kvalifikovaných ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona, a prečin neposkytnutie pomoci podľa § 178 Trestného zákona, ktorých sa mal
dopustiť na vyššie uvedenom skutkovom základe.

Okresný súd Prešov v doterajšom konaní vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal prokurátor
odpor a neskôr v konaní dňa 29.09.2020 rozhodol rozsudkom, uznal obžalovaného vinným zo spáchania
prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a prečinu neposkytnutia
pomoci podľa § 178 Trestného zákona, za čo mu prvostupňový súd o. i. uložil úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní troch rokov, ktorého výkon podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní päť rokov.

Obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní sedem
rokov. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov, sa voči tomuto rozsudku odvolal, čo do výroku o treste.
Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 6To/53/2020-442 zo dňa 29.12.2020, zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a vrátil ho prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. Krajský súd v predmetnom uznesení konštatoval, že Okresný súd Prešov vychádzal v

odôvodnenítrestuajzdôkazov,ktorénebolivykonanézákonnýmspôsobom,takakotovyžadujeTrestný
poriadok v ustanoveniach § 2 ods. 18 a § 278 ods. 2, teda neboli riadne oboznámené na hlavnom
pojednávaní. Odvolací sud dal do pozornosti stanovisko NS SR sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017,
kde je ustálený záver, že samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa
§ 36 písm. n) Trestného zákona. Naopak, k priťažujúcim okolnostiam odvolací súd predostrel stanovisko

trestnoprávneho kolégia NS SR, sp. zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14.06.2010. V závere odvolací súdprvostupňovému súdu vytkol uloženie povinnosti v zmysle § 51 ods. 9 Trestného zákon, bez toho,
aby si súd vypýtal od PaMÚ správu o vhodnosti uloženia povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s PaMÚ
výchovnému programu, zameranému na bezpečnosť v cestnej doprave a predchádzanie dopravným

nehodám.

Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2021, oboznámil priebeh doteraz vykonaného
dokazovania a aktualizoval správy z evidencie priestupkov, správy o povesti obžalovaného, odpis z
registra trestov obžalovaného a evidenčnú kartu vodiča. Okrem toho súd oboznámil doklady predložené

poškodeným k náhrade škody, prehral zvukový CD nosič, prípis OR PZ Prešov, znalecký posudok č. X/
XXXX,analýzuvideozáznamu,správuPaMÚPrešov,záznamzdopravnejnehody,zápisnicuoobhliadke
miesta nehody a zápisnicu o obhliadke motorového vozidla.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného H. H., ako aj ďalej
uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:

Obžalovaný H. H. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na
hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo
spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu v
akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o

treste. Obžalovaný pri výsluchu uviedol, že si je vedomý toho čo vykonal a že spáchaný skutok ľutuje.
Okrem toho sa poškodenému a jeho rodine viac krát ospravedlnil za to čo sa stalo. Dňa 22.04.2020
zaslal poškodenému aj písomné ospravedlnenie. Ďalej uviedol, že čo sa týka náhrady škody, to čo bolo
stanovené, poškodenému zaplatil. Vozidlo, s ktorým došlo k spáchaniu skutku malo uzavretú poistku a
preto by mala byť táto škoda odškodnená práve z poistky, keďže poistnú udalosť riadne a včas nahlásil

v poisťovni. Obžalovaný vlastní nehnuteľný majetok - rodinný dom spoločne s manželkou v rámci BSM
a dve motorové vozidlá, z ktorých jedno je dvadsaťročné, druhé desaťročné. Obžalovaný spomenul aj
záväzok v podobe hypotekárneho úveru vo výške 40.000 Eur, ktorý je doposiaľ nesplatený. Odsúdený
je živnostník a jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje v rozmedzí od 500 do 1.000 Eur. Vyživovacie
povinnosti k maloletým nemá žiadne, no má jednu dcéru, ktorá chodí na vysokú školu.

Poškodený K. R., si na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody v sume 40.000
Eur z titulu nemajetkovej ujmy a náhrady za pohrebné. Uviedol, že obžalovaného a jeho obhajcu
kontaktoval prostredníctvom svojho splnomocnenca, kde ho vyzval na dohodu ohľadom náhrady škody.
Poškodený predložil faktúru vo výške 1.233,74 Eur, od Pohrebnej služby U., kde sú rozpísanej jednotlivé

položky, potrebné na vykonanie pohrebu zosnulej. Poškodený doložil aj ďalšie faktúry za služby,
ktoré boli spojené s pohrebom zosnulej, pričom celková suma preukázane vynaložených prostriedkov
poškodeným na vykonanie pohrebu jeho matky zosnulej E. F. bola vo výške 1790,75 Eur.

Podľa evidenčnej karty vodiča je obžalovaný H. H. držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1989. V

evidenčnej karte vodiča má obžalovaný zaznamenané dva priestupky proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky. V prvom prípade ide o priestupok zo dňa 18.08.2017, kedy sa obžalovaný nepripútal
bezpečnostným pásom, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 Eur a v druhom prípade ide o
priestupok zo dňa 19.07.2017, kedy nebol dostatočne osvetlený, za čo mu bola uložená pokuta vo výške
10 Eur. Výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov MS SR zachytáva spáchanie

priestupku zo dňa 19.07.2017 a priestupok spáchaný dňa 18.08.2017. Iné priestupky zistené neboli.

Zo správy o povesti obžalovaného, ktorú vyhotovil mestský úrad v Prešove vyplýva, že obžalovaný je
ženatý a s manželkou má dve dcéry. Podľa informácii získaných z databázy priestupkov Mestskej polície
v Prešove obžalovaný nebol priestupkovo riešený. Správa o povesti vypracovaná S. J. J. - R. uvádza,

že obžalovaný ma v mieste bydliska dobrú povesť, jeho chovanie na verejnosti je dobrej úrovni. Zároveň
obžalovaný nebol riešený pre spáchanie trestného činu ani priestupku.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný H. H. sa do času, kedy súd rozhodoval na hlavnom
pojednávaní o predmetnom skutku nedopustil žiadneho trestného činu, a teda odpis z registra trestov

je bez záznamu.

Zvukový záznam z CD nosiča zachytáva telefonický hovor obžalovaného na linku 158, kde pracovníčke
dispečingu nahlásil vznik dopravnej nehody na L. ulici v J., pri ktorej mal byť zrazený chodec, kde on akovodič spôsobil túto nehodu motorovým vozidlom značky H.-L.. Pracovníčke dispečingu uviedol, že sa
vracia na miesto nehody. Z prípisu k poskytnutému zvukovému záznamu od OR PZ Prešov vyplýva, že
nahrávka oznámenia na linku 158 zo dňa 24.01.2020, bola vykonaná z tel. č. XXXX XXX XXX, pričom

toto oznámenie bolo prijaté o 19:24 hod.

Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaného dospel súd k jednoznačnému záveru, že
skutokuvedenývovýrokovejčastitohtorozsudkusastalajetrestnýmčinom.Ohľadneposúdeniaotázky,
kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného H. H..

Zozáverovznaleckéhoposudkuč.X/XXXX,vypracovanéhoznalcomvodborecestnádoprava,odvetvie:
Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave, Odhad hodnoty cestných vozidiel, znalec
v odbore strojárstvo A.. H.X. Y. vyplýva, že v danom prípade došlo k dopravnej nehode na ulici L.R.
Y. J., kde pre smer jazdy smerom na ulicu Š. bol určený jeden jazdný pruh a účastníkmi dopravnej
nehody bolo motorové vozidlo zn. H.-L., L. XXX M., U.: J. (ďalej len „vozidlo“) a chodkyňa E. F.. Vozidlo

sa pred zrážkou pohybovalo s najväčšou pravdepodobnosťou po pravom jazdnom pruhu a aj v čase
zrážky sa pohybovalo po pravom jazdnom pruhu v smere na ulicu Š. a chodkyňa prechádzala vozovku
mierne šikmo na jej os v miestach, kde bol riadne vyznačený mierne šikmo priechod pre chodcov, pričom
chodkyňa sa pohybovala z ľava do prava z pohľadu pohybu vozidla. V čase dopravnej nehody mala
byť vozovka mokrá a podľa predloženej fotodokumentácie mala byť osvetlená pouličným osvetlením.

Neboli zistené žiadne skutočnosti ovplyvňujúce výhľadové pomery na vozovke v miestach nehodového
deja. Na danom úseku bola povolená rýchlosť jazdy 50km/hod. Pri dokumentovaní dopravnej nehody
neboli na vozovke zistené stopy po pohybe vozidla, alebo brzdné stopy pred zrážkou a ani po zrážke
chodkyne. Chodkyňa vstupovala do vozovky z ľavého chodníka a túto prechádzala mierne šikmo, pričom
kopírovalašikmovyznačenýpriechodprechodcov,napravústranuporiadnevyznačenompriechodepre

chodcov. Po prejdení do miesta zrážky, ktoré bolo cca 6,5 m od ľavého okraja vozovky, resp. keď už bola
chodkyňa za stredovou deliacou čiarou cca 2,5 m v pravom jazdnom pruhu, došlo k zrážke s vozidlom a
to cca jeho pravou prednou časťou, ktorá bola zrážkou poškodená. Náraz vozidla spôsobil preklopenie
chodkyne na pravú prednú kapotu a čelné sklo v pravej časti, jej rotáciu a vyhodenie do vzduchu s
následným odhodením chodca mierne vpravo na pravý chodník, kde chodec pri šmýkaní sa po chodníku

do oblasti konečnej polohy zanechal drecie stopy a aj s najväčšou pravdepodobnosťou krvné stopy.
Vozidlo pokračovalo po zrážke v jazde a neostalo stáť bezprostredne po zrážke v miestach dopravnej
nehody, vodič vozidla na vzniknutú situáciu s najväčšou pravdepodobnosťou nereagoval brzdením
vozidla ani pred zrážkou. Vodič vozidla sa pohyboval v okamihu zrážky po pravom jazdnom pruhu
určenom pre smer jeho pohybu. S vozidlom nebrzdil pred zrážkou a s najväčšou pravdepodobnosťou

ani po zrážke chodkyne, čo je v súlade aj s výpoveďou vodiča - obžalovaného. Simuláciou v programe
PC Crash bolo zistené, že vozidlo sa v čase zrážky pohybovalo rýchlosťou cca 70km/hod. s odchýlkou
+/- 5%. Z technického hľadiska je možné techniku jazdy vodiča vozidla vyhodnotiť ako nesprávnu,
nakoľko vodič pred nehodovým dejom s najväčšou pravdepodobnosťou s vozidlom nebrzdil, pričom
boli vytvorené technické podmienky na reakciu vodiča. Vodič sa na danom úseku pohyboval rýchlosťou

vyššou, ako bola povolená rýchlosť v danom úseku cesty. Na základe uvedeného je možné usúdiť, že
priamou príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska v danom prípade bola nesprávna technika
jazdy vodiča - obžalovaného, spočívajúca v nereagovaní vodiča vozidla na chodkyňu prechádzajúcu
šikmo po šikmo vyznačenom priechode, pričom vodič vozidla mal vytvorené z technického hľadiska
podmienky na reagovanie brzdením pred zrážkou s chodkyňou.

Z analýz videozáznamov bezpečnostných kamier umiestnených v areáli R., C.. R.. J. X. E. N. a na
vrátnici objektu spoločnosti O. - U., X. N. L. Y. J. bolo zistené, že odsúdený mal v čase, keď došlo k
predmetnej dopravnej nehode zasvietené stretávacie svetlá.

Probačný a mediačný úradník Okresného súdu Prešov, vo svojej správe z predbežného šetrenia
konštatuje, že u obžalovaného sú po vyplnení dotazníka splnené základné predpoklady, aby mu bolo
možné uložiť povinnosť podrobiť sa výchovnému programu, zameranému na bezpečnosť v cestnej
premávke a predchádzanie dopravným nehodám, pričom obžalovaný uvítal možnosť, že mu súd môže
uložiť podrobiť sa predmetnému výchovnému programu.

Záznam z dopravnej nehody zo dňa 25.01.2020, je zrejme, že k zrážke došlo tak, že vodič H. H. viedol
osobné motorové vozidlo po ulici L. v smere od ulice E. na ulicu Š.F., kde na priamom úseku cesty došlo
z doposiaľ nezistených príčin k zrážke s chodkyňou E. F. a to pravou prednou časťou vozidla. Po zrážkevodič s vozidlom nezastavil a z miesta dopravnej nehody odišiel, pričom sa o hodinu vrátil na miesto
dopravnej nehody. Zo zápisnice o ohliadke motorového vozidla je zrejme, že dňa 24.01.2020 o 23.12
hod. sa uskutočnila ohliadka motorového vozidla zn. H.-L., L. XXXCDI, Č. O., U.: J..

Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný H. H. inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a ako
vodič po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na
zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného.

Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu trestných činov
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a trestného činu neposkytnutia pomoci
podľa § 178 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného činu, tam mal súd za to, že obžalovaný konal vo vzťahu

k trestnému činu usmrtenia vo vedomej nedbanlivosti, keďže vedel, že môže spôsobom uvedeným
v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Vo vzťahu k trestnému činu
neposkytnutia pomoci konal obžalovaný v nepriamom úmysle, keďže vedel, že svojim konaním môže
také porušenie alebo ohrozenie právom chráneného záujmu spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol

s tým uzrozumený.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd vykonal doplnenie dokazovania vo vzťahu k ukladaniu trestu v intenciách rozhodnutia Krajského

súdu v Prešove. Na základe vykonaných dôkazov dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom
vo vzťahu k ukladaniu trestu s výnimkou čo do priznaných poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd u obžalovaného H. H. v nadväznosti na zmieňované stanoviská trestnoprávneho kolégia NS SR,
tak ako ich podotkol Krajský súd vo svojom uznesení, konštatoval už len tri poľahčujúce okolnosti v

prospechobžalovanéhoatojehopriznanieaoľutovaniesvojhokonania(vzmysle§36písm.l)Trestného
zákona), skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (v zmysle § 36 písm. j)
Trestného zákona) a že sám oznámil spáchanie trestného činu príslušnému orgánu (v zmysle § 36 písm.
m) Trestného zákona).
Priťažujúcu okolnosť, súd konštatoval spáchaním dvoch trestných činov (v zmysle § 37 písm. h)

Trestného zákona), taktiež v nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu Prešov. V súvislosti stým, však
súd dáva do pozornosti ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona, na základe ktorého súd musí pri
určovaní druhu a výmery trestu prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností.Vsúladeskonštantnoudlhoročnoujudikatúrouslovenskýchsúdov,aleajvšeobecnouprávnou
praxou je spáchanie dvoch trestných činov priťažujúcou okolnosťou, avšak treba rozlišovať medzi tým,

či boli skutky spáchané v jednočinnom, alebo viacčinnom súbehu, a či boli skutky rovnorodé, alebo
rôznorodé. V tomto konkrétnom prípade išlo o viacčinný súbeh rôznorodý, kde obžalovaný najprv
spáchal nedbanlivostný trestný čin a až následne na to, aj keď v krátkom časovom úseku, spáchal čin
úmyselný. Obžalovaný tak neoplýval žiadnou vôľou k páchaniu trestnej činnosti, no aj napriek tomu
spáchal nedbanlivostný trestný čin, a až na základe okolností ktoré vy vstali zo vzniknutej situácie

spáchal aj čin úmyselný. Preto aj keď obžalovaný spáchal dva trestné činy a súd to vzal do úvahy pri
ukladaní trestu, tak túto priťažujúcu okolnosť s ohľadom na okolnosti prípadu vyhodnotil ako priťažujúcu
okolnosť nízkej závažnosti.Na druhej strane súd prihliadol na celkovo tri poľahčujúce okolnosti, kde najviac zavážila skutočnosť,
že obžalovaný sám oznámil trestný čin príslušným orgánom. Súd pripúšťa, že sa tak nestalo hneď po
spáchaní trestného činu ale o 44 minút po dopravnej nehode telefonátom obžalovaného na linku 158.

Obžalovaný telefonoval na linku 158 aby sa k činu priznal a napomohol k objasneniu predmetnej udalosti
v čase, keď ešte nikto nemal vedomosť o tom, kto spáchal predmetný skutok a polícia mala len strohú
informáciu o aute, ktoré malo byť čiernej farby a nepoznala ani značku ani EVČ vozidla.

Za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest

odňatia slobody v trvaní na dva roky až päť rokov.

Za prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi
trest odňatia slobody v trvaní až na tri roky.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovaného súd za použitia § 38 ods. 2, ods. 3, ods.

8 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu trestného činu z nich najprísnejšie trestného, teda prečinu
usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal mu trest v rozmedzí trestnej sadzby od dvoch až do štyroch
rokov odňatia slobody.

Aplikujúc vyššie citované ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery dôsledne skúmal spôsob spáchania činu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobitne spôsobený
následok.

Je pravdou, že obžalovaný spáchal v minulosti tri priestupky, ktoré boli všetky spáchané na úseku
cestnej premávky. Súd však prihliadol na to že nikdy nešlo o závažný spôsob porušenia pravidiel cestnej
premávky (nezapnutý pás, osvetlenie vozidla) a uložené sankcie za spáchané priestupky boli nízke.
Výška uloženej sankcie je pre súd v podstate tým najlepším ukazovateľom o závažnosti priestupku,
ktorý bol riešený v kompetencii iného orgánu a okrem uloženej výšky za priestupok má súd k dispozícii

len strohý opis skutku alebo len odkaz na porušené zákonné ustanovenie. Obžalovaný je doposiaľ
netrestanou osobou a aj z toho dôvodu prihliadal sú na jeho osobu, ako kriminálne nezávadnú.

S tvrdením obžaloby, podľa ktorej je obžalovaný H. H., ako bývalý profesionálny vodič, povinný viac
dbať na dodržiavanie povinností vyplývajúcich mu zo zákona o cestnej premávke sa súd nestotožnil.

Súd vychádza z premisy, že ak by bol kladený vyšší dôraz na dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo
zákona o cestnej premávke na profesionálnych vodičov než na ostatných účastníkov cestnej premávky,
bola by to diskriminácia profesionálnych vodičov voči ostatným účastníkom cestnej premávky. Každý
účastník cestnej premávky je v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, povinný
dodržiavať pravidlá cestnej premávky, a to bez ohľadu na to, či je pravidelným účastníkom cestnej

premávky resp. jazdí denne alebo je účastníkom cestnej premávky len sporadicky. Práve naopak,
profesionálny vodič, tým že je denne účastníkom cestnej premávky je aj napriek skúsenostiam, ktoré
počas praxe nazbieral a starostlivosti, ktorú venuje vedeniu motorového vozidla oveľa viac vystavený
riziku dopustenia sa priestupku, škodovej udalosti a dopravnej nehody.

Skúmajúc okolnosti spáchania činu súd zopakuje, že v prípade trestného činu usmrtenia ide o
nedbanlivostný trestný čin a úmyslom obžalovaného H. H. nebolo spôsobiť smrť nebohej E. F. a v
prípade trestného činu neposkytnutie pomoci sa obžalovaný po čase vrátil na miesto kde sa celá udalosť
odohrala a bol to práve on, kto polícii oznámil, že sa dopustil spáchania trestného činu. Naproti tomu zo
záverov znaleckého posudku č. X/XXXX A.. H. Y. jednoznačne vyplýva, že aj chodkyňa (nebohá) mohla

zabrániťnehode,akbyostalastáťnastredovejdeliacejčiareapočkalaby,kýmbyvozidlosobžalovaným
okolo nej prejde alebo by ostala stáť na ľavom chodníku a počkala by, kým okolo nej prejde vozidlo
obžalovaného. S ohľadom na vek nebohej, táto už pravdepodobne nemala také reakčné schopnosti a
možnosťrýchlozareagovaťnaprichádzajúcevozidlo,nonapriektomuajchodecmázákonomstanovené
povinnosti, keď prechádza cez priechod pre chodcov. Z kamerových záznamov je zrejmé, že obžalovaný

mal v čase pred, aj počas toho ako vznikla predmetná udalosť zapnuté stretávacie svetlá na svojom
vozidle a nebohá mohla vidieť prichádzajúce vozidlo a zareagovať tak, že by počkala kým prejde
prichádzajúce vozidlo alebo by sa zastavila pred stredovou čiarou vyhla sa tak prichádzajúcemu vozidlu.
Žiaľ nebohá na prichádzajúce vozidlo nereagovala a vstúpila na priechod pre chodcov s úmyslom prejsťtak na druhú stranu ulice. Bezpochyby hlavnú zodpovednosť za to čo sa stalo nesie obžalovaný H.
H., ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla, podcenil situáciu a prehliadol
nebohú na priechode pre chodcov. Napriek tomu aj nebohá sa, hoci len malým pričinením, podieľala na

vzniku tejto nešťastnej a nenapraviteľnej udalosti.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok

generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že

konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Súd všetky okolnosti prípadu citlivo zvážil vo vzájomnej súvislosti, vyhodnotil ich aj vo svetle
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov na území Slovenskej republiky, prihliadol na doterajší

život obžalovaného H. H., a udelil mu trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, ktorého výkon
podmienečne odložil s probačným dohľadom nad správaním sa obžalovaného na najvyššiu zákonom
prípustnú skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov. Skutočnosť, že obžalovaný ušiel z miesta trestného
činu neodôvodňovala „automatické“ uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a súd nemohol
opomenúť skutočnosť, že obžalovaný je doposiaľ netrestaným človekom. Rovnako nemohol súd

ignorovať skutočnosť, že trestný čin usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona patria medzi
nedbanlivostné trestné činy. Obžalovaný teda nikomu nechcel úmyselne spôsobiť smrť. Napriek
tomu však jeho nedbanlivostným konaním k tomuto nenapraviteľnému následku došlo. Podmienečné
odsúdeniesoskúšobnoudobouvtakdlhomtrvanídostatočnenapĺňajednakfunkciuochranyspoločnosti
a jednak plní funkciu individuálnej prevencie a vytvára dostatočné podmienky na výchovu obžalovaného

k tomu, aby viedol riadny život.

Funkciu ochrany spoločnosti a funkciu individuálnej prevencie dopĺňa súdom uložený prísny trest zákazu
činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní až sedem rokov. Súd považuje takto uložený
trest za dostatočne primeraný k spáchanému skutku a najmä vo vzťahu k spôsobenému následku. Súd

zároveň poznamenáva, že spodná hranica pre uloženie trestu zákazu činnosti je jeden rok a horná
desať rokov. Trest zákazu činnosti tak súd ukladal v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Navyše súd obžalovanému H. H. prikázal podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
výchovnému programu, zameranému na bezpečnosť v cestnej doprave a predchádzanie dopravným
nehodám, ktorý v konečnom dôsledku dopomáha zvyšovaniu bezpečnosti v cestnej premávke v praxi.

Podľa 288 ods. 2 Trestného poriadku, na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom
odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len
sčasti.

Vzhľadom na to, že poškodený K. R., si na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody v
sume 40.000 Eur z titulu nemajetkovej ujmy a náhrady za pohrebné súd zavial vo výroku rozsudku
obžalovaného H. H. na náhradu pohrebného v celkovej sume 1.790,75 Eur, ktoré poškodený riadne
zdokladoval. Na rozhodnutie o zvyšku jeho nároku z titulu nemajetkovej ujmy by bolo potrebné vykonať
ďalšie dokazovanie, ktoré by už presahovalo účely tohto trestného konania a preto súd odkázal

poškodeného K. R. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť

výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.