Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/255/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212223915
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2212223915.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 729 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. B. XXXX/XXA, X. - G., o zaplatenie sumy 2.126,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10. mája 2018 č.k. 9C/368/2014-118 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 zákona
č. 258/2001 Z.z., § 255 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzatvorená úverová zmluva dňa 01.03.2007 na základe, ktorej bol

žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.319,40 Eur. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 60-tich
mesačných splátkach. Ust. § 4 ods. 2 ZoSÚ ustanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pričom podľa § 4 ods. 2 písm. a) ZoSÚ zmluva musí obsahovať výšku , počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Nakoľko z

predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o úvere presnú výšku, počet a termíny splátok
istiny,úrokovainýchpoplatkovneobsahovala,jepotrebnéúverpovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov
a žalobcovi bolo možné priznať právo na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou a vrátenou istinou.
Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3. 319,40 eur z ktorej sumy vrátil 3 817,19 eur teda vrátil o
497,79 eur viac a preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol
v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, priznal žalovanému náhradu trov konania, avšak žiadnemu v tomto

konaní nevznikli.

4.Protirozsudku súduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcaprostredníctvomsvojho
právneho zástupcu a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením
§ 388 CSP zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP vec zrušil a vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že si zároveň uplatňuje náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 248,10 eur. Odvolanie podáva z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie rozhodol o tom,že zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok na istinu, úroky a poplatky v zmysle ustanovenia § 4 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného do 31.12.2007, avšak ustanovenie, podľa ktorého bolo potrebné
považovaťpredmetnýúverzabezúročnýabezpoplatkovvzmysle§4ods.3zákonač.258/2001Z.z.bol

účinný až od 01.01.2008 a žalobca si uplatňuje svoj nárok titulom zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere
zo dňa 01.03.2007 a preto je zrejmé, že na predmetný záväzkový vzťah sa majú vzťahovať ustanovenia
účinné k 01.03.2007 a nie ustanovenia Zákona o spotrebiteľskom úvere, ktoré aplikoval súd a ktoré v
čase uzavretia zmluvy neboli účinné. Ustanovenie, na základe ktorého sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2, písm. a), b),

d) až j), k), l), je účinné od 01.01.2008 a na základe uvedených zákonných ustanovení žalobca zastáva
názor, že pokiaľ nie je splnená podmienka v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) citovaného zákona,
nie je uvedený nedostatok sankcionovaný tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Uvedená sankcia podľa zákonných ustanovení platných a účinných v čase uzavretia zmluvy
nastáva v prípade, ak zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo nie je daný prípad,
keďže táto je v zmluve o splátkovom úvere uvedená. Žalobca taktiež poukazuje na skutočnosť, že úrok,

ako i poplatky sú špecifikované v zmluve v úvodných ustanoveniach, ktoré sú označené ako základné
podmienky, teda rovnako nemožno poukazovať na ustanovenie § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.
OdvolateľpoukázalajnarozhodnutieKrajskéhosúduvTrnavezodňa30.01.2015sp.zn.11Co/807/2000
a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008. Ďalej žalobca poukázal na
skutočnosť, že v obdobnej veci rozhodoval Súdny dvor a Európska únia, ktorý vo svojom rozhodnutí

z 09.11.2016 vo veci C-42/15 uviedol, že vzhľadom na jasné znenie ustanovení Smernice je potrebné
konštatovať,žeSmernicanestanovujepovinnosťzahrnúťdozmluvyoúverevýpisvoformeamortizačnej
tabuľky a nie je ani nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom
na konkrétny dátum. Žalobca taktiež vo svojom odvolaní poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR a to uznesenie z 22.02.2018 sp. zn. 3Cso/146/2017, v ktorom okrem iného sa uvádza: „nie je

potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z. uvádza pojmy výška alebo počet, či termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, je za použitie
eurokonformného výkladu nutné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje čo splátka úveru
zahrňuje. Žalobca je toho názoru, že posudzovaná zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované

zákonom o spotrebiteľskom úvere a preto poskytnutý úver nie je možné posudzovať ako bezúročný a
bez poplatkov.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslal.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolanie bolo podané 30.11.2016. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016,
postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §

363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody § 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho
je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9C/368/2014 je zaplatenie sumy

2.126,91 eur spolu s úrokom vo výške 15,8% ročne zo sumy 1.328,97 eur od 17.10.2012 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.328,97 eur od 17.10.2012 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 546,97 eur od 17.10.2012 do zaplatenia.9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.

10. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, s čím sa odvolací súd
stotožnil s poukazom na nižšie uvedené.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu a

v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto normy.
Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku tiež absentuje, keďže súd prvej inštancie v preskúmavanom
rozsudku sa dostatočne nevyjadril k interpretácii právnych noriem aplikovaných na daný prípad. Pokiaľ
nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda
akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku obsahuje zoznam
čiastkových skutkových zistení, a to bez vytvorenia záveru o celkovom skutkovom stave (ktorý má vo

svojom súhrne predstavovať skutkovú situáciu predvídanú hypotézou právnej normy) a odôvodnenia
vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na
zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu,
ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený
skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

13. Medzi právnym predchodcom žalobcu spol. ČSOB banka a.s. a žalovaným bola dňa 01.03.2007
uzatvorená Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere a zmluva o bežnom účte a balíku produktov služieb
K. L., na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému peňažné prostriedky formou
spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 100.000,- Sk/3 319,40 Eur. Úver sa žalovaný zaviazal
zaplatiť v 60-tich mesačných splátkach. Z dôvodu riadneho nesplácania predmetného úveru zo strany

žalovaného, právny predchodca žalobcu vyhlásil v zmysle bodu 9.1 písm. d) Obchodných podmienok
celú svoju pohľadávku z úveru dňom 15.4.2011 za splatnú a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy
vo výške 1.587,72 eur do 29.4.2011. Výzva bola žalovanému doručená 2.5.2011. Dňa 12.09.2016 bola
uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok č. 3-284/2015 ktorou postupca - spol. Československá
obchodná banka a.s. a postupník EOS KSI s.r.o. uzatvorili zmluvu v zmysle § 524 a násl. OZ o postúpení

pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

14. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákonov SNR číslo 71/1986 o Slovenskej obchodnej inšpekcie v znení neskorších
zákonov, v znení účinnom od 1.1.2008.

15. Uzavretú zmluvu o úvere aj odvolací súd hodnotí za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to uzavrel
správne aj súd prvej inštancie a nespochybnil ani žalobca. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci
svojho podnikania úver žalovanému, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania.
Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru za podmienok dojednaných v

úverovej zmluve.

16. Žalobca však namietal, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak
rozhodol, že zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok na istinu, úroky a poplatky v zmysle ustanovenia §
4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného do 31.12.2007, avšak ustanovenie, podľa ktorého je potrebné

považovaťpredmetnýúverzabezúročnýabezpoplatkovvzmysle§4ods.3zákonač.258/2001Z.z.bol
účinný až od 01.01.2008 a žalobca si uplatňuje svoj nárok titulom Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere
zo dňa 01.03.2007 a preto je zrejmé, že na predmetný záväzkový vzťah sa majú vzťahovať ustanovenia
účinné k 01.03.2007 a nie tie, ktoré aplikoval súd prvej inštancie a ktoré v čase uzavretia zmluvy neboli
účinné. Nie je tak splnená podmienka v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) citovaného zákona a

uvedený nedostatok nie je sankcionovaný tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.17. Podľa § 4 ods.2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu 1.3.2007 ( deň uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä : sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.

18. Podľa § 5 cit. zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú

uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom od 1.1.2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

20. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

21. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až
j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

22. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nesprávne aplikoval
zák.č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2008, nakoľko úverová zmluva z ktorej si žalobca uplatňuje

svoj nárok bola uzatvorená dňa 1.3.2007 a preto súd prvej inštancie mal predmetnú zmluvu a jej zákonné
náležitosti skúmať v zmysle zák.č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 1.3.2007.

23. Vzhľadom na opodstatnenosť odvolacej námietky, že preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení o otázke nesplnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere keďže ustanovenie, na základe ktorého súd prvej inštancie uzatvoril, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2,
písm. a), b), d) až j), k), l) bol účinný až od 01.01.2008 a v prípade nesplnenia podmienky v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) cit. zákona v znení účinnom k 1.3.2007, zákon uvedený nedostatok
nesankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd

uzatvára, že odvolanie žalobcu je v tomto smere dôvodné.

24. Vzhľadom na uvedený nesprávny právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre
absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere, ktorou je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, sa potom
súd prvej inštancie nezaoberal právnou a vecnou dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných nárokov zo
spotrebiteľskejzmluvyavtomtosmerenevykonalanipotrebnédokazovanienevyhnutnéprerozhodnutie
veci. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na ustanovenie § 295 Civilného sporového poriadku, v
zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany, súd môže vykonať aj tie

dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez
návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.

25. Preto pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobcu zamietol žalobu, zaťažil konanie vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nakoľko súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil

príslušným zákonným ustanovením (zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 1.3.2007), odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania osobitne
odvolaním nenapadnutým, zrušil a vec mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

26. Žiada sa dodať, že s poukazom na vyššie uvedené, keďže odvolací súd dospel k iným právnym
záverom, musel napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,
aby tým učinil zadosť princípu dvojinštančnosti súdneho konania a neznemožnil stranám realizáciu ich
procesných práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajšíchzáverov súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných skutočností, čím by stranám odňal možnosť konať
pred súdom.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa
pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených jednotlivých nárokov, za
tým účelom v súlade s ustanovením § 295 Civilného sporového poriadku doplniť dokazovanie, jeho
výsledky opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a
následne znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením §

220 ods. 2 Civilného sporového poriadku odôvodniť.

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).