Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 20, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120227866
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120227866.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému:
I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., R. XXX/XX, zastúpený Mgr. U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X,
W. I., C., o zaplatenie 9 877,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 4Csp/22/2020-143 zo dňa 04.05.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš opakovane rozhodol o zamietnutí žaloby,
ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 9 877,71 eur s príslušenstvom. Rozhodnutie zdôvodnil
s poukazom na ust. § 470 Občianskeho zákonníka a ust. § 100 a § 103 Občianskeho zákonníka,
resp. § 111 OZ. Konštatoval, že rozhodnutie o dedičstve nebolo spôsobilým exekučným titulom, pokiaľ
obsahoval len záväzok dediča uhradiť dlh poručiteľa. Samotná povinnosť dediča je obmedzená ust. §
470 a § 472 Občianskeho zákonníka výškou ceny nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade žalovaný

sa stal dedičom pôvodného dlžníka na základe uznesenia o dedičstve zo dňa 19.04.2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 17.05.2016. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že pôvodný záväzok vznikol
zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom žalobca listom zo dňa 17.01.2020 rozhodol o predčasnej splatnosti
úveru, pôvodne poskytnutého poručiteľovi. V prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba
začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu využitia
práva žiadať splatenie celého úveru. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že pôvodný dlžník vykonal pred
smrťou 2 úhrady dňa 15.05. a 15.06.2015. Nebolo tvrdené, ani preukázané, že po tomto dátume právny

nástupca pôvodného dlžníka - žalovaný pokračoval so splácaním dlhu. Zosplatnenie tak bolo vykonané
pre splátku splatnú 15.07.2015. Od uvedeného dátumu začala plynúť premlčacia doba v zmysle § 103
Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie zamietol žalobu pre premlčanie požadovaného nároku
(uplynutie 3-ročnej premlčacej doby). O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si tento trovy neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP). Nestotožnil sa sozáverom súdu ohľadom posúdenia lehoty na splatnosť celého dlhu s poukazom na ust. § 565 OZ, keď
toto právo môže dodávateľ uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Omeškanie je rozhodujúce až z hľadiska uplatnenia práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti dlhu.
Žalobca tak postupoval v súlade so zákonom, keď upozornil žalovaného na možnosť predčasného
zosplatnenia ešte v novembri 2019, pričom k samotnému zosplatneniu došlo v januári 2020. Aj z
prehľadu omeškaných splátok doložených žalobcom je zrejmé, že k zosplatneniu celého dlhu došlo na
základe splátky, splatnej ku dňu 15.10.2019. Pokiaľ súd považoval návrh za neúplný a mal pochybnosti

ohľadom omeškaných splátok, mohol vyzvať žalobcu na doplnenie, resp. objasnenie týchto skutočností.
Súd má podľa žalobcu povinnosť poučiť stranu sporu o nedostatkoch žaloby s uvedením lehoty a
spôsobu, ako má uvedené nedostatky odstrániť. Pokiaľ okresný súd napriek nedostatku žaloby vec
prejednal a rozhodol, je konanie postihnuté vadou, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť ex offo.
Žalobca sa nestotožnil s tým, že premlčacia doba začala plynúť od splátky neuhradenej ku dňu
15.07.2015. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v celom

rozsahu vyhovel a zároveň mu priznal plnú náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 379 a § 381

CSP a postupom bez nariadenia pojednávania v súlade ust. § 385 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. V danom prípade, ako vyplynulo z obsahu spisu, preskúmavaného rozsudku a obsahu odvolania,
súd prvej inštancie mal posúdiť, či žalobcovi prináleží nárok, ktorý odvodzoval od spotrebiteľskej

zmluvy uzatvorenej právnym predchodcom žalovaného (poručiteľom). Ako vyplynulo z pripojeného
dedičského spisu, Okresný súd Liptovský Mikuláš prejednal dedičstvo po poručiteľovi I. F., zomrelom
dňa XX.XX.XXXX. Dedičom sa stal jeho otec I. F. s tým, že v dedičskom rozhodnutí, s poukazom na ust.
§ 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, bol uvedený rozsah jeho zodpovednosti za dlhy poručiteľa, keď
aktíva dedičstva boli vo výške 8 202,33 eur, pasíva vo výške 10 843,53 eur. V pasívach bola uvedená

aj pohľadávka Prima banky Slovensko vo výške 9 923,20 eur. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol
rozsudkom zo dňa 30.06.2020, ktorý odvolací súd uznesením zo dňa 26.11.2020 zrušil. Už v tomto
zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že smrťou I. F. došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, na
základe ktorého bol poskytnutý spotrebiteľský úver. Vzhľadom na obsah dedičského rozhodnutia súd
prvej inštancie mal posúdiť, či rozhodnutie o dedičstve obsahuje aj riadny záväzok dediča uhradiť dlh

uplatnený v dedičstve a potom by sa súd mal zaoberať splnením procesných podmienok a skúmať,
či neexistuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie o dedičstve neobsahuje konkrétny záväzok pre dediča, a teda dedičské rozhodnutie
nepredstavuje kvalifikovaný exekučný titul, súd prvej inštancie sa v konaní už nemal zaoberať tým, či
sú plnené podmienky dohodnuté v zmluve o úvere, ale po smrti účastníka tohto zmluvného vzťahu mal

posúdiť, akým spôsobom a v akých lehotách si veriteľ - banka uplatnila nárok vo vzťahu k dedičovi.
Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd je naďalej toho názoru, že dedič nevstúpil do práv a
povinností vyplývajúcich poručiteľovi z úverovej zmluvy. Zodpovedá len za existujúci dlh poručiteľa
ku dňu jeho smrti. Z dedičského spisu je zrejmé, že banka sa dozvedela o smrti veriteľa - I. F., nar.
XX.XX.XXXX, z oznámenia notárskeho úradu, keď súdny komisár žiadal vyčísliť zostatok výšky úveru

ku dňu smrti poručiteľa (dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Žalobca listom zo dňa 13.07.2015
prihlásil do dedičstva ako veriteľ dlh voči poručiteľovi vo výške istiny ku dňu smrti poručiteľa 9 866,22
eur a úroky vo výške 56,98 eur. Uvedená suma, spolu 9 923,20 eur, bola ako pasívum uvedená aj v
uznesení o dedičstve. Podľa názoru odvolacieho súdu vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy I. F.,
mladším a bankou zanikol smrťou dlžníka. I. F., starší, vystupujúci v tomto konaní ako žalovaný, v zmysle

rozhodnutiaodedičstvesastalpreberateľomdlhu(ktorýexistovalabolvyčíslenýkudňusmrtiporučiteľa)
a za tento zodpovedá do výšky zdedeného majetku podľa § 470 Občianskeho zákonníka. Keďže v
dedičskom rozhodnutí nebola riadne sformulovaná povinnosť dlžníka dlh v konkrétnej lehote uhradiť
(záver súdu prvej inštancie o nekvalifikovanosti exekučného titulu), vzniklo žalobcovi právo domáhať sa
splatenia dlhu po poručiteľovi voči žalovanému, a to do výšky zdedeného majetku (aktív). Rozhodnutie

o dedičstve Okresného súdu L. Mikuláš v dedičskej veci po poručiteľovi I. F. nadobudlo právoplatnosť
dňom 17.05.2016. Týmto sa žalobca dozvedel, kto a v akej výške zodpovedá za dlh poručiteľa a
mal možnosť voči tomuto subjektu žiadať zaplatenie dlhu, resp. jeho časti (do výšky nadobudnutého
dedičstva). Dňom 18.05.2016 tak začala plynúť všeobecná 3-ročná lehota na uplatnenie nároku predsúdom, ktorá uplynula 18.05.2019. Nárok bol uplatnený pred súdom dňa 04.02.2020, a teda pokiaľ súd
prvej inštancie konštatoval vzhľadom na vznesenú námietku (v odpore proti platobnému rozkazu), že
dlh je premlčaný, takýto záver je správny.

6. Pokiaľ teda súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobcu je premlčaný, s takýmto záverom sa
odvolací súd stotožnil a rozsudok súdu, ako vecne správny, potvrdil.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 396 ods.

1 CSP a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O prípadnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 CSP).

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).