Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 27, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713215490
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8713215490.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcov: 1./ I. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. W. XX, XXX XX T. W., 2./ N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. W. XX, XXX XX T. W., 3./ F.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. W. XX, XXX XX T. W. a 4./ S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. W. XX,
XXX XX T. W. proti žalovaným: 1./ V.. D. C., C.., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX Y., právne
zastúpený: JUDr. Pavol Zavacký, advokát, so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, IČO: 42
029 171 a JUDr. Rastislav Lenart, advokát, so sídlom Pollova 32, 040 18 Košice, IČO: 51 762 421 a
2./ V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, XXX XX Y., právne zastúpený: JUDr. Tibor Bašista, advokát, so

sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, o neplatnosť kúpnej zmluvy s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 7C/231/2013-373 zo
dňa 27.11.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne.
Určuje, že Zmluva o pôžičke zo dňa 21.01.2004 je neplatná.

Určuje, že Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 21.01.2004 zavkladovaná Správou
katastra C. pod č. D. je neplatná.
Určuje, že Kúpna zmluva medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade zavkladovaná Správou
katastra C. pod č. D je neplatná.
Procesným stranám nepriznáva náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 39, § 516 ods. 1, § 564, § 657, § 658 ods. 1, § 553 ods.

1, 2, § 558 OZ a ust. § 215, § 137 a § 470 ods. 1, 2 CSP. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že považoval
žalobu vo všetkých výrokoch za dôvodnú. Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu pri
zmluve o pôžičke a zmluve o zabezpečovacom prevode práva, rovnako ako aj kúpnej zmluve medzi
žalovanými dospel k záveru, že jedine určením neplatnosti týchto zmlúv dosiahnu žalobcovia výmaz
zápisu vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade a k obnoveniu pôvodného zápisu vlastníckeho práva s
návrhom na dodatočné prejednanie dedičstva. Vo vzťahu k zmluve o pôžičke, ktorú uzavreli strany sporu
dňa 21.01.2004 nebolo sporné, že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov v rozsahu 2.000 000 Sk,

ktoré boli vložené na účet žalobkyne v 1. rade a jej nebohého manžela, správne bolo odovzdanie sumy
600.000 Sk. Bol vypočutý svedok N.. H., ktorý potvrdil odovzdanie pôžičky 2.000 000 Sk, no dôvod prečo
600.000 Sk veriteľ, teda žalovaný v 2. rade, nepoukázal rovnako na účet, ale priniesol ich v hotovosti
nebol preukázaný. Pre súd prvej inštancie táto okolnosť sa zdala nedôveryhodná, naviac svedok N..H. potvrdil vo svojej výpovedi, že v deň, kedy sa stretli v pobočke banky, došlo k prevodu peňazí v
hodnote 2.000 000 Sk v U. banke, a.s. na účet manželov Q.. K sume 600.000 Sk okrem listinného
dôkazu pokladničného dokladu o prevzatí sumy a konštatovaní, že je predmetom tejto zmluvy o pôžičke,

nebolo preukázané ich skutočné odovzdanie. Rovnako poukázal na to, že samotný žalovaný v 2. rade vo
svojej výpovedi nepotvrdil to, čo bolo v zmluve uvedené, že išlo o bezúročnú pôžičku, keďže sa vyjadril,
že očakával istú províziu v prípade, že bude vrátená pôžička a uskutoční sa obchod D. Q., ktorý mal
realizovať. Vychádzal aj z toho, že 600.000 Sk, ktorý mal predstavovať úrok za poskytnuté peniaze,
predstavovalizistiny15%mesačne,čopredstavujeúžerníckyúrok.Vprípade,žebyobdŕžalivhotovosti

600.000 Sk, potom by nebohý Q. nemal dôvod vyberať z účtu sumu 1.327,76 eur, čo predstavovalo
40.000 Sk ako províziu pre pána R. a na úhradu všetkých poplatkov s tým spojených. Práve z dôvodu
výšky úroku vo výške 15 % mesačne, považoval zmluvu o pôžičke za absolútne neplatný právny úkon,
v rozpore s dobrými mravmi a tým boli naplnené podmienky ust. § 39 OZ. Zmluva nebola reálnym
kontraktom, keďže k odovzdaniu preukázateľne došlo len sumy 2.000 000 Sk. V tejto súvislosti nazerala
aj na zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, ktorá bola uzavretá v ten istý deň ako zmluva o

pôžičke. Keďže považoval za neplatný právny úkon hlavný zmluvný vzťah, potom akcesorické zmluvné
zabezpečenie rovnako považoval za neplatné. V tejto súvislosti predovšetkým zdôraznil to, že pokiaľ aj
by zmluva o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti mala byť platnou a bola uzavretá medzi
stranami,hodnotatýchtonehnuteľnostívčaseuzatváraniazmluvypodľaznaleckéhoposudkubolo8.500
000 Sk, čo bolo v nepomere k poskytnutej pôžičke 2.000 000 Sk (hoci aj k hodnote 2.600 000 Sk),

podľa tvrdenia žalovaného v 2. rade. Následne však k zostatku pôžičky, po splatení 1.500 000 Sk, ktoré
neb. D. Q. nesporne veriteľovi vrátil, potom k tomuto zostatku pôžičky bola táto hodnota zabezpečeného
prevodu neúmerná a neprimeraná. Nebohý D. Q. predložil dôkazy o úhrade troch splátok po 500.000
Sk, to znamená, že 1.500 000 Sk bolo v období od 13.04.2004 do 11.06.2004 uhradených. Preto túto
zmluvu považoval za neplatnú z dôvodov priečiacich sa dobrým mravom. Pokiaľ zmluva o pôžičke bola

absolútne neplatná, potom sa žalovaný v 1. rade nemohol stať vlastníkom nehnuteľností. Vychádzal
z prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne § 879j, pri neplatnosti alebo platnosti
uzavretej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva vo svetle § 553 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré platilo do 31.12.2007. Zmluva o pôžičke je hlavným záväzkom vo vzťahu k zmluve o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a plní zabezpečovaciu funkciu v prípade, že dlžník svoju

povinnosť nesplní v lehote stanovenej v zmluve. V zmluve nie je uvedené, že prevádzajú vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam momentom uzavretia tohto záväzku. Vlastnícke právo nadobúdateľa bolo
podmienené dobou, počas ktorej mal dlžník dlh vyrovnať. Dohodnutá bola lehota do 31.03.2004,
ústne sa zmluvné strany dohodli na neskoršom termíne, ktorý však špecifikovaný nebol a veriteľ, teda
žalovaný v 2. rade sa ani nedomáhal určenia splatnosti pôžičky a za daných skutkových okolností

nemal veriteľ právo nehnuteľnosť predávať. Ďalšia dôležitá skutočnosť bola tá, že bola preukázaná
hodnota nehnuteľnosti a v prípade, že dlžník bol v omeškaní a nový nadobúdateľ, teda žalovaný v 1.
rade uviedol, že kúpil nehnuteľnosť za dohodnutú cenu 9.600 000 Sk, potom bolo potrebné dlžníkovi po
speňažení majetku vydať tzv. hyperochu, to znamená rozdiel medzi dlhom a hodnotou nehnuteľnosti,
k čomu však ale nedošlo. V dôsledku absencie tohto dojednania, neboli splnené všetky náležitosti

tejto zmluvy podľa zákona, a preto nebola platnou zmluvou, keďže došlo k obchádzaniu všeobecných
náležitostí podľa § 37 ods. 1 a § 39 OZ. Práve na vyvolanú nejednoznačnosť výkladu § 553 ods. 1 OZ
do 31.12.2007, boli ust. § 553 doplnené o nové ust. § 553a až § 553e. Táto novela vyplynula práve
z potreby doplniť dovtedajšiu stručnú úpravu zabezpečovacieho prevodu práva a podrobne vymedziť
právne postavenie prevodcu a nadobúdateľa. S poukazom na vyššie skutočnosti dospel k záveru, že

po tom, čo posúdil zmluvu o pôžičke za absolútne neplatnú, rovnako ako aj zmluvu o zabezpečovacom
prevode práva, dospel k záveru, že aj kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. a 2. rade je neplatná,
keďže žalovaný v 2. rade sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, a tak nemohol previesť
kúpnou zmluvou nehnuteľnosti na žalovaného v 1. rade. Na základe absolútne neplatného právneho
úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, a preto nemožno ani uvažovať o ochrane

vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za zisteného stavu
uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou,
podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv na iného ako má sám. Ďalej tiež poukázal na právo
na obydlie, ktoré je priznané Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 8,
ktorou Slovenská republika je viazaná. Strata domova je najextrémnejšou formou zásahu do práva na

rešpektovanie obydlia. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa
videl v okolnostiach prípadu, hoci žalobcovia boli úspešní, považoval za spravodlivé, aby každá strana
sporu znášala jej vzniknuté kroky konania.3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 2. rade. Namietal,
že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a tak dospel aj k nesprávnemu právnemu
záveru. Poukázal na to, že je nesporná skutočnosť, že bola uzavretá zmluva o pôžičke na sumu 2.600

000 Sk. Toto potvrdili obidve strany svojimi podpismi. Zároveň v ten istý deň bola uzavretá aj zmluva
o zabezpečovacom prevode práva medzi veriteľom a dlžníkmi. Rovnako v ten istý deň bol povolený aj
vklad vlastníckeho práva, kedy prešlo vlastnícke právo zo žalobcov na žalovaného v 2. rade. Keďže
k uhradeniu dlhu nedošlo, žalovaný v 2. rade legitímne previedol nehnuteľnosť na žalovaného v 1.
rade. Žalovaný v 2. rade si splnil všetky podmienky zo zákona. Nie je možné uplatniť absolútne zásadu

rozporu s dobrými mravmi, keďže žalobcovia boli svojprávni a vedeli, aká situácia ich očakáva v prípade
neuhradenia celého dlhu. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie a nové dokazovanie.

4. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v 1. rade. Tento vyčítal súdu prvej inštancie nesprávnosť
rozhodnutia tak po procesnej, ako aj hmotnoprávnej stránke. Pokiaľ išlo o procesné chyby, poukázal na

nesprávneoznačeniepriezviskaprávnehozástupcužalovanéhov1.rade,ktorýnemávpriezviskudĺžeň,
teda nie je „W.“, ale W.. Ďalej poukázal na to, že výroky I., II. a III. neobsahujú konkrétnu špecifikáciu
zmlúv, ktoré sú označené len dátumovo, ale nie sú označené medzi kým tieto zmluvy boli uzavreté
a dokonca vo výroku III., táto kúpna zmluva medzi žalovanými v 1. a 2. rade nie je ani dátumovo
špecifikovaná. Rovnako rozporuje, z akých údajov vychádzal súd prvej inštancie pri okruhu dedičov po

nebohom D. Q.. Zo žiadneho listinného dôkazu toto nevyplýva. Dedičské konanie bolo prejednané a pre
nemajetnosť bolo zastavené v konaní pod sp. zn. 8D/128/2018. Zároveň žalobcovia v 1. až 3. rade na
výzvu súdu, či vstupujú do konania na strane žalobcov uviedli výslovne, že nesúhlasia so vstupom do
uvedeného konania na strane žalobcu. Keďže takýmto spôsobom vyjadrili svoj postoj k žalobe, potom
namieta žalovaný v 1. rade otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v 1. až 3. rade v tomto konaní.

Napriek nesúhlasu žalobcov v 1. až 3. rade, pokračoval v konaní s právnymi nástupcami nebohého D. Q.
na strane žalobcov. Až právoplatné dedičské rozhodnutie by určilo, že kto je dedičom. Zároveň vznáša
žalovaný v 1. rade aj námietku premlčania uplatnených nárokov zo strany žalobcov v tomto konaní,
keďže žaloba smeruje proti neplatnosti právnych úkonov z roku 2004 a 2007 a žaloba bola podaná v
roku 2013. Pokiaľ ide o trestné stíhanie, bolo rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v C. zastavené

konanie proti V. I. s konštatovaním, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod ani na postúpenie
veci. O tom existuje dôkaz v spise. Ďalej poukázal na hmotnoprávne námietke voči vydanému rozsudku.
Pokiaľ sa konštatuje len zmluva o pôžičke z 21.01.2004, je potrebné zdôrazniť, že boli uzavreté tri
zmluvy o pôžičke. Druhá zmluva z 29.03.2006 medzi žalovaným v 2. rade a dlžníkmi, nebohým Q. a
jeho manželkou na sumu 2.275 000 Sk a tretia zmluva rovnako medzi tými istými, žalovaným v 2. rade,

dlžníkom V. Q., D. Q. a S. Q., tieto zmluvy boli všetky overené podpisy u notára znova na sumu 2.275
000 Sk. Z obsahu druhej a tretej zmluvy o pôžičke je možné uzavrieť, že prvá zmluva z 21.01.2004 stráca
platnosť, nahrádza sa týmito zmluvami a rovnako platí zmluva o zabezpečovacom záväzku prevodom
práva z 21.01.2004, ktorej vklad bol povolený aj do katastra. Žalobcovia podali žalobu o neplatnosť
zmluvy z 21.01.2004, aj keď vedeli a zo spisu vyplýva, že uvedená zmluva stratila platnosť podpisom

ďalšej zmluvy o pôžičke z 29.03.2006. Podpisy boli riadne overené u notára medzi stranami, ktoré
boli právne spôsobilé. Nebohý Q. s manželkou uzavreli tri zmluvy, overili podpisy len tak na pokyn
žalovaného v 2. rade. Súd teda nedostatočne zistil skutkový stav veci. Pokiaľ ide o dlžné čiastky, tieto
dokopy spolu s bežným úrokom 10 % ročne z dlžných čiastok 4.450 000 Sk za 14 rokov by predstavovali
6.370 000 Sk a dlžná suma ku dňu rozhodnutia by bola 10.920 000 Sk. Spravodlivé by bolo vrátiť nielen

pôžičku, ale aj úroky z omeškania, čo je úplne spravodlivé voči žalovanému v 2. rade. Poukázal na
to, že za akých okolností došlo k zmluve o pôžičke, že nebohý D. Q. chcel so svojim bratom roztočiť
podnikanie, požičal si peniaze a peniaze nevrátil. Nevie prečo by mali trpieť práve tí, ktorí čestne splnili
svoje podmienky oproti tým, ktorí peniaze nevrátili. Firma S.-G. sa dala sama do likvidácie a peniaze
žiadne nevrátila. Je potrebné zdôrazniť, že prvá pôžička nebola v celom rozsahu splatená a ďalšie dve

pôžičky už neboli vrátené vôbec. Preto rozpor s dobrými mravmi práve vidí na konaní nebohého D.
Q. a jeho manželky. Bez vedomia žalovaného v 1. rade naviac priestory v dome prenajal bez vedomia
vlastníka inej osobe a išiel tvrdiť, že je poškodený. Poukázal aj na to, že sám si zobral úver na kúpu domu
a nemôže ho užívať, musel kúpnu cenu zaplatiť. Ak by bola celá transakcia fiktívna ako opakoval nebohý
D. Q., po jednej, dvoch splátkach v banke by pokojne prestal žalovaný v 1. rade úver splácať. Žalovaný v

1.radepodnikalXXrokovpoctivo,beztrestne,bezexekúcii,bezdlhuanikdynerobilnezákonnéobchody.
Práve činnosť bratov Q. a ich rodinných príslušníkov považuje za dobré zorganizovanú skupinu a pod
zámienkou podnikania nadobudnúť väčšie finančné prostriedky. Práve tri zmluvy o pôžičke preukazujú
úplnú legitimitu vlastníctva žalovaného v 2. rade s tým, že zmluvy boli riadne podpísané a dokoncavklad vlastníckeho práva zabezpečovala žalobkyňa S. Q.. Návrh na spätný vklad nehnuteľností na meno
nebohého D. Q. a jeho manželky nebol povolený, boli vyzvaní na predloženie listinných dôkazov, ktoré
však neurobili a z tohto dôvodu tento spätný vklad povolený nebol. Ďalej tiež poukázal na to, že nebola

špecifikovaná presne žiadna z týchto zmlúv a tiež doba, ktorá uplynula od obdobia uzavretia zmlúv do
podania žaloby. Ku všetkým svojim tvrdeniam predložil listinné dôkazy.

5. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadrila žalobkyňa v 4. rade, ktorá uviedla, že súd prvej
inštancie správne rozhodol a odvolanie má byť zamietnuté. Ďalej sa žalobcovia v 1. až 4. rade vyjadrili k

vyjadreniužalovanéhov2.rade,ktorípoukázalinato,ževcelomrozsahutrvajúnasvojichargumentoch,
domnievajú sa, že súd prvej inštancie správne rozhodol. Otázka firmy S. boli preverené súdom, bol
vyhlásený konkurz a bol stanovený správca konkurznej podstaty. Preto považoval rozhodnutie súdu
prvej inštancie za vecne správne.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal konanie, ako aj rozhodnutie, ktoré vydal súd prvej

inštancie v celom rozsahu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových
a právnych záverov sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

7. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, dňa 12.03.2001 v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad

pod sp. zn. 8C/167/2001 súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov S. Q. a D. Q. za trvania
manželstva, ktoré zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku 20.3.2001.

8. Dňa 22.01.2002 D. Q. s S. Q. uzavreli písomne Dohodu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, počas trvania manželstva. Dohodli sa, že majetkové právo pod bodom I.

písm. b) tejto dohody, majetkové práva stavba rodinný dom, stavba garáž a pozemok parc. č. XXX,
nadobúda do výlučného vlastníctva dňom zápisu na Katastrálnom úrade v C., Správa katastra C. S.
Q.. Dohoda bola osvedčená notárom dňa 30.01.2002. (nezavkladovala sa a preto nenadobudla účinky
-poznámka súdu)

9. Dňa 16.02.2002 S. Q. požiadala Katastrálny úrad v C., Správu katastra C. písomnou žiadosťou o
uprednostnenie vkladu na usporiadanie BSM pozemku v k. ú. T. W.. Účelom žiadosti mala byť kolaudácia
rodinného domu na predmetnej parcele č. XXX k.ú. T. W.. Dňa 20.02.2002 mala S. Q. požiadať o vydanie
listiny o určenie súpisného čísla pre rodinný dom a garáž na stavbu rodinného domu stojaceho na parc.
č. XXX/X v k. ú. T. W. a garáže stojacej na parc. č. XXX/X k. ú. T. W..

10. Dňa 21.01.2004 uzavrel ako veriteľ žalovaný v 2. rade s neb. D. Q. s manželkou S. Q., žalobkyňou
v 4.rade, (v pôvodnej žalobe ako žalobcovia v 1. a 2. rade), ako dlžníkmi Zmluvu o pôžičke. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 2.600.000 Sk (t.j. 86.304,19 eur). Pri podpise
zmluvy sa dohodli, že veriteľ vyplatí dlžníkom v hotovosti sumu 600.000 Sk, (19.916,35 eur) prevzatie

ktorej potvrdili dlžníci vlastnoručnými podpismi. Zvyšnú sumu 2.000.000 Sk (66.387,84 eur) mal previesť
veriteľ dňa 21.1.2004 na osobný bankový účet dlžníkov. Číslo účtu a názov banky mali upresniť dlžníci
veriteľovi pri podpise zmluvy. V článku II. sa zmluvné strany dohodli, že pôžička je poskytnutá bezúročne.
V článku III. sa zmluvné strany dohodli, že dlžník sa zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
uvedené v článku I. tejto zmluvy, najneskôr do 21.03.2004 v Y. k rukám veriteľa. Zmluva o pôžičke bola

podpísaná veriteľom V. I., dlžníkom D. Q., S. Q. ako žalobkyňou v 4. rade (resp. táto zmluva disponovala
uvedenými podpismi - poznámka súdu).

11. Toho istého dňa 21.01.2004 bola uzavretá Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva medzi
veriteľom V. I., žalovaným v 2. rade a dlžníkmi D. Q., S. Q.. Obsahom tejto zmluvy bolo, že veriteľ a

dlžníci v 1. a 2. rade uzavreli dňa 21.01.2004 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný v 2. rade
poskytol dlžníkom peňažné prostriedky vo výške 2.600.000 Sk (t.j. 86.304,19 eur). Zmluva o pôžičke
tvorila neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. V článku II. sa zmluvné
stranydohodli,žedlžnícisúpodľavýpisuzLVč.XXXvlastníkmipozemkov-zastavanéplochyanádvoria
o výmere 340 m2 parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2 parc. č. XXX/X,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2 parc. č. XXX/X a rodinného domu súp. č. XX stojaceho
na parc. č. XXX/X, garáž súp. č. XXX stojaceho na parc. č. XXX/X. Hodnota uvedených nehnuteľností
spolu s vonkajšími úpravami predstavovala podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX, znalca V.. M.
G. zo dňa 22.12.2003 sumu 8.500.000 Sk (282.148,31 eur). V článku III. sa zmluvné strany dohodli,že na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 2. rade uvedenej v článku I. tejto zmluvy prevádzajú
dlžníci, pôvodní žalobcovia na veriteľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným pod bodmi A,
B v článku II. tejto zmluvy špecifikovaných v priloženom znaleckom posudku v bodoch 9.1 - 9.10 a

tieto tvoria predmet zabezpečenia. V bode článku IV. sa dohodli, že po dobu trvania zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva nesmú dlžníci ani veriteľ disponovať s predmetom zabezpečenia, najmä ho
previesť, postúpiť, ani založiť. Takéto konanie zakladá skutkovú podstatu trestného činu. V článku V. sa
dohodli, že ak nedôjde k vráteniu poskytnutých peňažných prostriedkov, dlžník podľa Zmluvy o pôžičke
zo dňa 21.01.2004 uvedenej v článku I. tejto zmluvy najneskôr v dohodnutom termíne splatnosti, sa

stáva žalovaný v 2. rade vlastníkom predmetu zabezpečenia. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť
dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami. (zmluva v prílohovej obálke neobsahovala podpis
p. Q.). Toho istého dňa 21.01.2004 bol povolený vklad Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
pod č. D. a právne účinky tohto vkladu nastali toho istého dňa 21.01.2004. Dňa 21.01.2004 mal byť
podaný na Katastrálny úrad v C. na Správu katastra C. návrh na vklad evidovaný pod č. D.XXX/XXXX
s tým, že cena nehnuteľností bola uvedená v návrhu na vklad vo výške 2.600.000 Sk (t.j. 86.304,19

eur) nachádzajúca sa v k. ú. T. W.. Listina Návrh na vklad (na č.l. 88 súdneho spisu) disponovala
podpisom D. Q.. Dňa 21.01.2004 bolo rozhodnuté o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (na č.l. 92 súdneho spisu). V dňoch 13.04.2004 malo dôjsť
k úhrade sumy 500.000 Sk (16.596,95 eur), dňa 25.05.2004 k úhrade sumy 500.000 Sk (16.596,95
eur) a dňa 11.06.2004 k úhrade sumy 500.000 Sk (16.596,95 eur). Úhrady z pôžičky mali byť vykonané

spoločnosťou S. (č.l. 108 súdneho spisu - poznámka súdu).

12. Dňa 23.07.2007 bola uzavretá Kúpna zmluva medzi žalovaným v 2. rade ako predávajúcim a
žalovaným v 1. rade ako kupujúcim. Zmluvné strany sa dohodli na predaji a kúpe prevodom pozemkov
zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2 na parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere

191 m2 na parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2 na parc. č. XXX/X a stavieb
rodinného domu súp. č. XX stojaceho na parc. č. XXX/X, garáže súp. č. XXX, stojacej na parc. č. XXX/X
v k.ú. T. W., zapísaných na LV č. XXX. V článku III. sa zmluvné strany dohodli, že predávajúci predáva
kupujúcemu nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 9.600.000 Sk (318.661,62 eur) a v článku
IV. si zmluvné strany dohodli, že kúpnu cenu kupujúci vyplatil predávajúcemu v hotovosti v plnej výške

pri podpise zmluvy, čo potvrdil predávajúci podpisom.

13. K odvolacím námietkam žalovaní v 1. a 2. rade odvolací súd uvádza:
Tvrdenia týkajúceho sa výšky pôžičky, ktorú poskytol žalovaný v 2. rade žalobkyni v 1. rade a jej
nebohému manželovi, boli vykonané dôkazy, z ktorých súd prvej inštancie vyvodil správny záver o

tom, že sa nepreukázalo skutočné odovzdanie finančných prostriedkov vo výške 600.000 Sk k rukám
žalobkyne v 4. rade a jej nebohého manžela. Samotné potvrdenie - pokladničný poklad o prevzatí tejto
sumy bez dôkazu o reálnom odovzdaní prostriedkov manželom Q., nepostačuje.

14.Dôkaznébremenosarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli

preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva, pre rozhodnutie o veci samej nebola alebo
nemohla byť preukázaná, aké teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňuje súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola pravdivá (uznesenie NS

SR z 24.06.2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Rovnako v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
2Cdo/293/2008 a 4Cdo/138/2009 vyplýva povinnosť veriteľa preukázať skutočné reálne odovzdanie
finančných prostriedkov k rukám dlžníka a nepostačuje ani písomná forma zmluvy o pôžičke, hoci aj
s podpismi overenými u notára. V tejto súvislosti na tieto rozhodnutia poukázal aj Ústavný súd SR v
rozhodnutí IV. ÚS/37/2013. Z týchto dôvodov vo vzťahu k preukázaniu odovzdania fyzicky finančných

prostriedkov dlžníkom, manželom Q. súd prvej inštancie dospel k správnym záverom.

15. Pokiaľ žalovaný v 2. rade uzavrel zmluvu o pôžičke, ktorú označil ako bezúročnú a bez poplatkov, z
vykonaného dokazovania vyplýva, že očakával províziu alebo istú finančnú odmenu za poskytnutie tejto
pôžičky, k čomu sa vyjadril samotný žalovaný v 2. rade. Potom aj tvrdenie súdu prvej inštancie o tom,

že práve týchto 600.000 Sk mali predstavovať úrok z poskytnutej pôžičky je na mieste. Aj z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že táto suma by predstavovala z poskytnutej istiny 15 % úrok mesačne, čo
možno považovať za civilnoprávnu úžeru.16. Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými
mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. Pri zjavnom využití aj
ľahkovážnostidlžníkastačí,žekvyužitiunadvládynaddlžníkomdôjdehocilenznedbanlivosti(rozsudok

Krajského súdu v Prešove z 08.12.2011, sp. zn. 16Co/71/2011). Preto aj záver súdu prvej inštancie o
tom, že ide o absolútne neplatný právny úkon je namieste vo vzťahu k zmluve o pôžičke. Pri absolútne
neplatných právnych úkonoch týkajúcich sa vlastníckeho práva neplynie premlčacia lehota (§ 100 ods.
1 veta prvá OZ) a z toho dôvodu ani námietka, na ktorú poukázal žalovaný v 1. rade vo vzťahu k tomu,
kedy bola pôžička poskytnutá a kedy žalobkyňa v 4. rade s nebohým manželom žalobu na súd podali,

nemá vplyv na posúdenie celej veci. Žalovaní v 1. a 2. rade poukázali na to, že uzavreli kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bola nehnuteľnosť žalobkyne v 4. rade a jej nebohého manžela na tom skutkovom
základe, že spolu so zmluvou o pôžičke uzavrel žalovaný v 1. rade s vlastníkmi nehnuteľnosti - manželmi
Q. aj zabezpečovací prevod práva vo forme zmluvy, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností
ihneď po podpise zmluvy o pôžičke, kedy nebolo zrejmé, či pôžička nebude riadne a včas vrátená.

17. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a jeho
uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Výkon zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva na základe prepadnej klauzuly, podľa ktorej sa veriteľ stáva definitívne
vlastníkom veci splatnosťou pohľadávky alebo porušením povinnosti dlžníka, neprimerane sťažuje
postavenie dlžníka, pretože mu popiera oprávnený záujem na čo najvýhodnejšie speňaženie veci. V

takomto prípade sa výkon práva veriteľa prieči dobrým mravom podľa § 3 Občianskeho zákonníka.
Neprimeraný výkon zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu
neplatnosť právnych úkonov, ktorým sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia (rozsudok Krajského
súdu v Prešove z 10.12.2008, 3Co/63/2008).

18. To znamená, že konštatovanie súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke v
dôsledku úžerných poplatkov za ňu (úrokov z pôžičky) a absolútna neplatnosť následných právnych
úkonov, teda aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo žalovaného v 2. rade na manželov Q.
ako dlžníkov je vecne správne. Absolútna neplatnosť spočíva nielen v tom, že bola vyslovená absolútna
neplatnosť hlavného záväzku, teda zmluvy o pôžičke, ale aj v súlade so súdnou praxou, ktorá tento

zabezpečovací prevod práva takúto zmluvu považovala len za spôsob ako si zabezpečiť uhradzovaciu
funkciu do budúcna. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, a toto nebolo ani medzi stranami sporu
sporné, že žalobkyňa v 4. rade s nebohým manželom postupným spôsobom, na čo existujú listinné
dôkazy, vrátila z reálne poskytnutej pôžičky 2.000 000 Sk, sumu 1.500 000 Sk.

19. Potom neobstojí ani tvrdenie a obrana žalovaného v 1. rade, ktorý je aktuálnym vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorého predmetom je neplatnosť zmlúv tohto konania v tom zmysle, že dobromyseľne
nadobudol nehnuteľnosti, keďže k uzavretiu pôžičky došlo a reálnej výplate peňazí došlo v roku 2004,
následne bezprostredne potom došlo k zápisu žalovaného v 2. rade za vlastníka nehnuteľnosti. K
vráteniu sumy 1.500 000 Sk zo strany dlžníkov došlo v roku 2004 a v roku 2007 naďalej ostal vlastníkom

žalovaný v 2. rade nehnuteľností, ktoré previedol na žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa v 4. rade podala
žalobu spolu s nebohým manželom na príslušný súd v roku 2013, čiže od prevodu medzi žalovaným v 2.
rade a žalovaným v 1. rade prešlo necelých X rokov. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že
nehnuteľnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi žalovanými v 1. a 2. rade podľa znaleckého posudku
mali hodnotu 9.600 000 Sk, ktorá suma ďaleko prevyšovala zmluvu o pôžičke alebo sumu, ktorá bola

na základe zmluvy o pôžičke medzi žalovaným 2. a žalobkyňou v 4. rade a jej nebohým manželom
poskytnutá (2. 000 000 Sk), naviac suma 1.500 000 Sk bola v priebehu roka 2004 vrátená. Žalovaný v
1. rade vo svojom odvolaní aktívne poukazoval na to, že žalovaný v 2. rade mal poskytnúť aj následne
ďalšie pôžičky, o čom existovali dôkazy v súdnom spise, na ktoré súd prvej inštancie neprihliadal a spolu
s úrokmi predstavujú sumu, ktorú zaplatil žalovaný v 1. rade žalovanému v 2. rade ku dňu rozhodnutia

vo veci.

20. Z pripojeného trestného spisu však vyplýva len podpis zmluvy z 29.03.2006 bez toho, aby na túto
zmluvu konkrétne žalovaný v 2. rade ako veriteľ poukázal a ani netvrdil, že zmluva z roku 2004 stratila
platnosť. Žalovaný v 1. rade k tejto sume, ktorej úhrada a fyzické odovzdanie dlžníkom - manželom

Q. ani zo spisu nevyplýva a aktívne legitimovaným na uplatnenie nárokov zo zmluvy z 29.03.2006 by
bol žalovaný v 2. rade, nie žalovaným v 1. rade. Tretia zmluva o pôžičke tvrdená žalovaným v 1. rade
preukázaná nebola. Rovnako neobstojí ani jeho tvrdenie, ktorým by mal sa brániť žalovaný v 2. rade o
tom,žektejtopôžičkebymalibyťzapočítanéúrokyzpôžičky,ktoréďalekopresahujúsumu,ktorúvyplatilžalovanýv1.radežalovanémuv2.rade,atedanadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostiampopráve.
Túto pôžičku neposkytol, ak by aj sa preukázalo, že bola poskytnutá zo strany žalovaného v 2. rade, nie
však zo strany žalovaného v 1. rade nebola predmetom žiadneho súdneho konania. Znova malo dôjsť

k tomu, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam žalovaný v 2. rade získal zabezpečovacím prevodom práva,
teda tou zmluvou, ktorú takisto považoval súd prvej inštancie, ale aj súd odvolací za absolútne neplatný
právny úkon. V konečnom dôsledku kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným 1. a žalovaným
v 2. rade je zmluvným vzťahom a právnym úkonom medzi týmito dvomi účastníkmi zmluvy a prípadné
nároky žalovaného v 1. rade je možné uplatňovať vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, no nemožno poprieť

právo žalobkyne v 4. rade a jej nebohého manžela na podanie žaloby o určenie neplatnosti právnych
úkonov s dôvodmi, ktoré uviedol aj súd prvej inštancie a aj súd odvolací.

21.Knámietkežalovanéhov1.rade,ženiejezrejmé,žežalobcoviav1.až3.radesúprávninástupcovia
nebohého žalobcu 1., D. Q. a zároveň tiež nedali súhlas na výzvu konajúceho súdu k vstupu do
konania na strane žalobcov, poukazuje odvolací súd na ust. § 63 ods. 2 CSP, z ktorého výslovne

uvádza, že je zrejmé, že sa pokračuje majetkový spor s dedičmi konkrétnej strany, čo vlastne týmto
postupom konal súd prvej inštancie. Nebol potrebný súhlas dedičov po nebohom D. Q., čo vyplýva
z ustanovenia tohto paragrafu. V tomto ustanovení totiž zákonodarca ustanovuje súdu obligatórnu
povinnosť v konaní pokračovať vtedy, ak je to objektívne možné a rozhoduje o tom uznesením, čo
súd prvej inštancie aj urobil uznesením č. k. 7C/231/2013-292 z 22.05.2019 a proti tomuto uzneseniu

odvolanie nie je prípustné. Naviac dedičské konanie po nebohom D. Q. prebehlo a nič na tom nemení, že
bolo zastavené pre nezistenie majetku, teda jeho nemajetnosť. Z rozhodnutia Okresného súdu Poprad
č. k. 8D/128/2018, Dnot/175/2018 zo 14.01.2019 vyplýva, že konanie riadne prebehlo, nadobudlo aj
právoplatnosť 02.02.2019 a je zrejmé, kto je dedičom zo zákona, teda manželka, ktorá je žalobkyňou v
4. rade a jeho tri deti v prvej dedičskej skupine, teda žalobcovia v 1. až 3. rade.

22. Vo vzťahu k procesnej námietke žalovaného v 1. rade, týkajúcej sa nesprávneho priezviska jeho
právneho zástupcu, - W. a správne znie W., odvolací súd uvádza, že ide o zrejmú chybu v písaní,
ktorú opraví súd prvej inštancie podľa ust. § 224 CSP, ktorá nemá za následok nesprávnosť, či
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

23. K špecifikácii jednotlivých zmlúv v petite rozsudku súdu prvej inštancie, napadnutého odvolaním,
odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke je uvedený dátum uzavretej pôžičky a z
odôvodnenia rozsudku vyplýva, kto bol účastníkom tejto zmluvy. Pri druhom a treťom výroku rozsudku
je uvedený údaj o vklade vlastníckeho práva číslom a rokom povoleného vkladu vlastníckeho práva, čo

je dostatočný identifikátor. To znamená, že ani tieto odvolacie námietky žalovaného v 2. rade neobstoja.

24. Z týchto všetkých dôvodov odvolací súd sa domnieva, že súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový
stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach nezmenilo sa nič ani v štádiu odvolacieho
konania.

25. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byt' len tie otázky, ktoré majú pre

vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Tória c. Španielsko z
09.12.1994. séria A č. 303-A. str. 12. § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania,
nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.

26. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

27. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspech v konaní na odvolacom súde mali žalobcovia v 1. až 4. rade, ktorým
ale v odvolacom konaní nevznikli žiadne náklady. Naopak žalovaní v 1. a 2. rade úspešní neboli a ztoho dôvodu odvolací súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).