Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202683
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216202683.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: H. H., N.. XX.XX.XXXX,

C. A. V. XX, zastúpeného: Advokátska kancelária Legal cases, s. r. o., Dunajská Streda, Alžbetínske
nám. 328, proti žalovaným: 1/ Z. B. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Š., S. XXX/XX, zastúpenému JUDr.
Juliannou Weiszovou, advokátkou, Dunajská Streda, Jantárová 16 a 2/ S. Á., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Š.,
Č. V., W. XXX/X, zastúpenej JUDr. Beatricou Babačovou, advokátkou, Šamorín, Hlavná 43, o vypratanie
nehnuteľnosti a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti nároku o vypratanie nehnuteľnosti z a s t a v u j e .

Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 12.707,09 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu voči žalovanej 2/ z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanej 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 29.02.2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovaných

spoločne k vyprataniu nehnuteľnosti - rodinného domu a k vydaniu bezdôvodného obohatenia 10.800
eur a náhradou trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,
ktorá bola predmetom zmluvy o budúcej (kúpnej) zmluve zo dňa 07.08.2014 uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným 1/, na základe ktorej sa žalovaný 1/ do nehnuteľnosti nasťahoval. Žalovaný 1/ nedodržal
zmluvnú povinnosť a nevyzval žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy, avšak nehnuteľnosť ani dobrovoľne
nevypratal a neoprávnene ju naďalej užíva napriek opakovaným výzvam žalobcu. Žalovaný 1/ sa tak od
31.08.2014 na nehnuteľnosti zdržiava bez právneho dôvodu a bez súhlasu žalobcu. Žalobca zistil, že

v rodinnom dome žalovaný 1/ býva so žalovanou 2/, ktorá sa v dome zdržiava bez právneho dôvodu.
Voči obom si preto žalobca uplatňuje za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti z titulu bezdôvodného
obohatenia úhradu obvyklého nájomného sumou 600 eur mesačne, ktorá suma zodpovedá výške
obvyklého nájomného za užívanie porovnateľného rodinného domu v centre mesta Š.. K času
rozhodovania súdu o žalobe (?) predstavuje výška bezdôvodného obohatenia 10.800 eur.

(2) Písomným podaním zo dňa 16.06.2016 žalobca vzal žalobu v časti nároku o vypratanie nehnuteľnosti

späť s tým, že podľa zistení žalobcu sa žalovaný 1/ nachádza vo výkone väzby a nehnuteľnosť opustila
aj žalovaná 2/, ktorá však odmietla žalobcovi vydať kľúče od nehnuteľnosti a odovzdať mu nehnuteľnosť.
Po výmene zámkov dňa 03.05.2016 žalobca zistil, že na nehnuteľnosti sa nachádzajú osobné dámske
aj pánske veci, chladnička bola plná čerstvého tovaru, nachádzala sa tam mačka, do domu prišlo ajdieťa žalovanej 2/, ktorému bola mačka odovzdaná. Ďalej žalobca zistil, že žalovaní zriadili v dome
elektrickú rozvodnú skriňu obchádzajúcu počítadlo spotreby elektrickej energie, prostredníctvom ktorej
odoberali elektrickú energiu neoprávnene, ktorú skutočnosť žalobca oznámil elektrárni. Táto si na

základe oznámenia vyúčtovala škodu spôsobenú neoprávneným odberom vo výške 807,09 eur. Na
základe uvedeného upravil žalobca výšku náhrady za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti za obdobie
od 31.08.2014 a 25.04.2016 vo výške celkom 11.900 eur (za 19 mesiacov po 600 eur mesačne a k tomu
500 eur za apríl 2016) a ďalej nárok rozšíril o náhradu škody vo výške 807,09 eur.

(3) Žaloba bola doručená žalovanej 2/ dňa 14.02.2017, k žalobe sa vyjadrila písomne podaním zo dňa
23.02.2017, ktorým navrhla s poukazom na nedostatok vecnej legitimácie voči nej žalobu zamietnuť s
odôvodnením, že nárok žalobcu uplatnený voči nej v celom rozsahu neuznáva. Uviedla, že žalovaný 1/
mal záujem predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho vlastníctva, za ktorým účelom uzavrel so
žalobcom zmluvu o budúcej zmluve. So žalovaným 1/ udržiavala v tom čase bežný kamarátsky vzťah
a keďže žalovaný 1/ neovládal slovenský jazyk, požiadal ju o pomoc pri prekonávaní jazykovej bariéry,

najmä pri vybavovaní úveru, ktorý mal slúžiť na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Tvrdenie žalobcu o
tom, že žalovaná 2/ opustila nehnuteľnosť a odmietla vydať žalobcovi kľúče a nehnuteľnosť mu odovzdať
nie je pravdivé. Nehnuteľnosť žalobcovi nemohla vydať, keďže ju neobývala. Jej dcéra v apríli 2016
videla, že do predmetnej nehnuteľnosti sa dobývajú nejakí ľudia a pri tej príležitosti si vzala mačku, ktorú
tam chodila sporadicky kŕmiť. Do rodinného domu chodila iba na návštevu a jej dcéra tam chodila kŕmiť

zatúlanú mačku. Poukázala na skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorá susedí so spornou nehnuteľnosťou,
bola v tom čase vo vlastníctve jej rodičov a v súčasnosti ju vlastní ona. Nemá žiadnu vedomosť o tom,
či žalobca mal so žalovaným 1/ uzavretú nájomnú zmluvu, ktorá by mu zakladala právo nehnuteľnosť
užívať. Žalovaná 2/ však so žalobcom nebola a nie je v žiadnom záväzkovom vzťahu, v predmetnej
nehnuteľnosti nebývala a nemohla žalobcovi spôsobiť žiadnu škodu.

(4) Žalovaný 1/ sa nezdržiava na adrese uvedenej žalobcom v žalobe, ani na adrese evidovaného
trvalého pobytu, z toho dôvodu mu bolo podanie žaloby oznámené postupom podľa § 116 ods. 2 CSP.
Žaloba tak bola žalovanému 2/ doručená dňa 26.04.2017. Žalovaná 2/ súdu predložila písomné podanie
žalovaného 1/ zo dňa 08.08.2017, v ktorom uviedol, že žalovaná 2/ sa nezdržiavala vždy u neho, iba

príležitostne, nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalobcu, ale na základe inej obchodnej dohody ho užíva
žalovaný 1/. Túto skutočnosť opakovane uviedol aj v písomnom podaní z 30.10.2017 (opäť predloženom
cestou žalovanej 2/), k nároku žalobcu sa však nevyjadril.

(5) Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak sa žalobu

nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd
povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 ak sa
súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o
podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po
15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa

ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).

(6) Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej
schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát
neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú

v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej
republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

(7) Replikou zo dňa 05.06.2017 žalobca k veci uviedol, že tvrdenie žalovanej 2/, že mala so žalovaným 1/
iba bežný kamarátsky vzťah nekorešponduje so skutočnosťou, pretože žalovaná 2/ v spornom rodinnom

dome bývala so žalovaným 1/ spoločne a tiež predloženie listinných dokladov týkajúcich sa žalovaného
1/ vyvracia bežný styk. Sporadické kŕmenie mačky dcérou žalovanej 2/ takisto nie je pravdivé, nakoľko
mačka bola zatvorená v rodinnom dome, kam denne po škole dcéra žalovanej 2/ chodila domov a
vlastnými kľúčmi si rodinný dom otvárala. Žalovaná 2/ podala na žalobcu trestné oznámenie, pričom
ak v rodinnom dome vôbec nebývala, nemala na to žiadny dôvod. Poukázal tiež na to, že skutočnosť,

že rodinný dom obývala žalovaná 2/, potvrdzujú osobné veci, ktoré tam ostali - spodné prádlo, dámske
bundy, svetre, blúzky a pritom chladnička bola zaplnená čerstvými zásobami potravín.(8) Duplikou zo dňa 30.08.2017 žalovaná 2/ k veci uviedla, že so žalovaným 1/ mala bežný kamarátsky
vzťah a to, že má k dispozícii niektoré listiny patriace žalovanému 1/ je náhoda. K zatknutiu žalovaného
1/ došlo v jej prítomnosti, počas ich spoločnej jazdy v motorovom vozidle a aktovka žalovaného 1/ a

ďalšie jeho osobné veci zostali v kufri vozidla, ktoré následne uschovala u seba doma. Jej dcéra nemala
k dispozícii kľúče od nehnuteľnosti patriacej žalobcovi, disponovala iba kľúčom od bránky - vchodu do
nehnuteľnosti, ktorá s nehnuteľnosťou žalobcu susedí. Trestné oznámenie na žalobcu podala z dôvodu,
že išlo o porušovanie domovej slobody žalovaného 1/, keďže žalobca likvidoval osobné veci žalovaného
1/ bez jeho vedomia a bez jeho prítomnosti. Skutočnosť, že v rodinnom dome sa našli dámske veci

nepotvrdzuje, že tieto patrili žalovanej 2/.

(9) Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) žalobca môže vziať
žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
(10) Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu súd konanie v späťvzatej časti (o nároku na vypratanie

nehnuteľnosti) zastavil.

(11) Súd vo veci vykonal dokazovanie svedkami, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi
a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(12) Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Š. vyhotoveného cez katastrálny portál dňa

25.02.2016 je žalobca vlastníkom spornej nehnuteľnosti (súp. č. XXX), ktorú pôvodne navrhol voči
žalovaným k vyprataniu. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Š. vyhotoveného dňa
22.02.2017 cez katastrálny portál je žalovaná 2/ od januára 2017 výlučnou vlastníčkou susediacej
nehnuteľnosti (súp. č. XXX). Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že nehnuteľnosti žalobcu a
žalovanej 2/ majú spoločnú jednu stenu a spoločný dvor.

(13) Zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 07.08.2014 uzavretou medzi žalobcom ako budúcim
predávajúcim a žalovaným 1/ ako budúcim kupujúcim sa zmluvné strany dohodli, že v lehote 5 dní
od doručenia výzvy budúceho kupujúceho adresovanej budúcemu predávajúcemu alebo opačne na
uzavretie kúpnej zmluvy, najneskôr do 31.08.2014 uzavrú kúpnu zmluvu.

(14) Obchodná spoločnosť Západoslovenská distribučná a. s., Bratislava vyúčtovala na nehnuteľnosť
žalobcu škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny vo výške 807,09 eur (za obdobie od
14.10.2015 do 13.04.2016).

(15) Svedkyňa S. N. vypovedala, že žalovanému 1/ chodila upratovať, upratovanie jej ponúkla žalovaná
2/, strávila tam upratovaním vždy asi dve hodiny, 5-6 krát. Prítomný bol vtedy žalovaný 1/. Nevšimla si,
že by na nehnuteľnosti okrem neho býval niekto ďalší, videla iba mužské oblečenie.

(16) Svedok M. K. - otec žalovanej 2/ vypovedal, že vie o tom, že žalovaná 2/ sa poznala so žalovaným

1/, ale nevie, že by udržiavali vzťah. Nehnuteľnosť susediacu s nehnuteľnosťou žalobcu chodievali
len kontrolovať, do týždňa viackrát, nikto sa na nej nezdržiaval, v januári 2017 ju predal žalovanej 2/.
Žalovaná 2/ aj s dcérou bývajú u nich v V..

(17) Svedkyňa P. K. uviedla, že so žalovanou 2/ sa stretli pracovne v dome, kde bývali „K. a ona“,

žalovaná 2/ sa nesprávala ako by bola na návšteve, videla tam aj jej dcéru.

(18) Svedok T. H., syn žalobcu uviedol, že žalovanú 2/ na nehnuteľnosti videl niekoľkokrát, nakoľko vo
dvore zvykol parkovať. Takisto ju videl v dome aj vtedy, keď išli s otcom a hľadali žalovaného 1/, bola
tam iba žalovaná 2/. Vídaval vychádzať z domu aj jej dcéru.

(19) V konečnom návrhu zo dňa 22.01.2018 žalovaná 2/ uviedla, že navrhuje žalobu v časti smerujúcej
voči nej z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietnuť. Poukázala na to, že so žalovaným 1/
spolupracovala pri jeho podnikateľských aktivitách, mala s ním bežný kamarátsky vzťah a navštevovala
ho aj v predmetnej nehnuteľnosti. Často sa zdržiaval v zahraničí, a na jeho žiadosť na predmetnú

nehnuteľnosť dohliadala.

(20) V konečnom návrhu zo dňa 02.02.2018 žalobca uviedol, že žalobcovi bola známa skutočnosť,
že žalovaná 2/ so žalovaným 1/ spolu žijú a svedčila tomu sústavná prítomnosť žalovanej 2/ a jejmaloletej dcéry v rodinnom dome. Žalobca sa viackrát pokúšal mimosúdne dohodnúť so žalovaným 1/
za prítomnosti žalovanej 2/ na uvoľnení jeho domu, avšak neúspešne. Skutočnosť o bývaní žalovanej 2/
a jej dcéry v rodinnom dome potvrdila jednoznačne nad všetky pochybnosti svedkyňa P. K., je potvrdená

početnými detskými a ženskými vecami, ktoré v dome ostali po vyprataní nehnuteľnosti, k čomu navrhol
žalobca vykonať test DNA pre účely zistenia, či veci patrili žalovanej 2/, resp. jej dcére.

(21) Podľa § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy

nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak.

(22) Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

(23)Podľa§150ods.1,2CSPstranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

(24) Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

(25) Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ) každý zodpovedá za škodu,

ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

(26) Predpokladom vzniku každej občiansko-právnej zodpovednosti je existencia protiprávneho úkonu,
spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a pri subjektívnej

zodpovednosti za škodu aj zavinenie.

(27) V danom prípade si žalobca uplatnil nárok voči žalovaným 1/ a 2/ z titulu ušlého zisku na neplatenom
na nájomnom, keď tvrdil, že nehnuteľnosť obývali bez právneho dôvodu obaja žalovaní spoločne.
Žalovaný 1/ začal užívať nehnuteľnosť po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve so žalobcom, nárok žalobcu

nesporoval. Žalovaná 2/ namietla svoju vecnú legitimáciu s tým, že v domácnosti nebývala. Na základe
následne vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sa žalobcovi nepodarilo jednoznačne
preukázať, že žalovaní viedli spoločnú domácnosť a žalovaná 2/ bývala v domácnosti spoločne so
žalovaným 1/.

(28) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok je opodstatnený výlučne
voči žalovanému 1/, ktorého preto k peňažnej povinnosti v plnom rozsahu uplatneného nároku zaviazal.
Žalovaný nehnuteľnosť v spornom období užíval neoprávnene (protiprávne), žalobca ako vlastník nemal
možnosť v spornom období disponovať s nehnuteľnosťou a prípadne ju prenajímať iným osobám za
odplatu, čím mu v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného 1/ vznikla škoda na ušlom

zisku a preto nárok voči žalovanému 1/ z titulu náhrady škody má súd za preukázaný. Nakoľko na druhej
strane sa nepreukázalo, že žalovaná žila v domácnosti so žalovaným, nárok uplatnený voči nej nie je
dôvodný a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

(29) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
(30) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(31) V spore mala žalovaná 2/ plný úspech a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi,
žalobca zas bol úspešný v procese voči žalovanému 1/, taktiež v plnom rozsahu, preto súd aj žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)