Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 18, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 0T/289/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221010836
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Gilányi

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1221010836.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Filipom Gilányim na hlavnom pojednávaní konanom dňa

18.11.2021 v Bratislave takto rozhodol:

r o z h o d o l :

Obžalovaný
XXX XXX nar. XXXv Bratislave
trvale bytom XXXá XXX, Bratislava

sa uznáva vinným, že

dňa 19.10.2021 v čase o 14:55 hod. v Bratislave na XXXej ulici č. 6 v XXXv predajni XXX na predajnej
ploche si do príručnej čiernej tašky vložil 2 ks fľašiek alkoholu Jägermeister 0,7 l v hodnote 17,99
€ za kus, a následne prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím uvedeným konaním spôsobil
spoločnosti XXX s.r.o., XXX, so sídlom XXX, Bratislava škodu vo výške 35,98 €, pričom dňa 14.10.2021
bol postihnutý za drobnú krádež - priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov blokovou pokutou vo výške 33 €, evidenčné číslo bloku XXX,

teda

si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

čím spáchal

úmyselný prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje

Podľa 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona k
trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 a § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu
1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.10.2021 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal obžalobu na XXXa XXXa, nar. XXXv
Bratislave pre skutok právne kvalifikovaný ako úmyselný prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g)

Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedený vo výroku rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo
skutku kladeného mu za vinu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, za splnenia podmienok podľa § 263 ods. 1 Tr. por.

prečítaním zápisníc o skoršej výpovedi svedkyne poškodenej XXXej a svedka XXXu ako aj prečítaním
listinných dôkazov, a to najmä blokom na pokutu z č. l. 32, záznamom o zásahu z č. l. 33, pokladničným
dokladom z č. l. 34, lustráciami z č. l. 35-43 a aktuálnym odpisom registra trestov obžalovaného.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, pričom dospel k záveru, že skutok, ktorý
je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému sa stal a že sa tohto skutku dopustil práve
obžalovaný.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že vošiel do obchodného domu Central a vzal si tie dve fľašky,

ako mu je kladené za vinu. Viedlo ho k tomu to, že chcel oslavovať, bol piatok, chcel sa večer stretnúť
s chalanmi, bola to hlúposť, ani nevie, čo ho k tomu viedlo. Do predajne išiel preto, lebo si chcel aj
nakúpiť, ale zobral tie fľašky a využil situáciu, kasy boli prázdne, tak prešiel, fľašky si nechtiac potiahol.
Uviedol, že mal pri sebe asi tri eurá a bol tam sám. Ďalej uviedol, že mu je to ľúto, ľutuje to. Chcel by
byť na Vianoce doma. Má krátky vzťah, polročný, ktorý by si chcel zachrániť. S rodinou vychádza, s

mamou, aj s otčimom. Všetci sú pracujúci ľudia, akurát on je čierna ovca, ale dúfa, že sa napraví. Má 8
ročnú dcéru, ktorá žije s matkou, ale on nie je uvedený ako jej otec v rodnom liste, ale keď mal nejaké
peniaze, tak prispel na výživu. Netrpí vážnejším ochorením a ani neužíva lieky. K majetkovým pomerom
uviedol, že asi niečo zdedil, ale nebol si to ani overiť. Okrem toho nič nevlastní. V súčasnosti nemá
žiaden príjem, ale keď sa zamestná tak bude mať. Má sľúbenú prácu, pracoval v reštaurácii v Rači s

názvom „Peklo“ a má tam prisľúbenú prácu, ako pomocná sila, neskôr možno pomocný kuchár. Má to
sľúbené normálne na zmluvu.

Svedok XXXa vypovedal o tom, že ako pracovník SBS pracujúci v čase činu na mieste činu si všimol,
ako neznámy muž si do tašky vložil 2 fľaše alkoholu Jägermajster a následne s týmto tovarom prešiel

cez pokladňu bez zaplatenia, načo ho za pokladňou zastavil a neskôr bola privolaná polícia. Svedok
XXXa bol očitým svedkom skutku, nemal dôvod si ho nezapamätať, ani súd nezistil žiadnu okolnosť,
prečo by svedok mal skutok nesprávne reprodukovať alebo že by existoval dôvod, pre ktorý by svedok
nevypovedal pravdu alebo čokoľvek zamlčal. Preto súdu vyhodnotil výpoveď svedka XXXu v plnom
rozsahu ako vierohodnú. V zhode s výpoveďou svedka XXXu vypovedala aj svedkyňa XXXá, ktorá

uviedla, že je poverenou zamestnankyňou poškodenej spoločnosti a o skutku ju informovala kolegyňa
s tým, že odcudzený tovar bol neskôr vrátený na predajňu. Z dôkazu listinou záznamom o zásahu z č.
l. 33 vyplynuli skutočnosti tak, ako ich uvádzal svedok XXXa. Z dôkazu listinou pokladničným dokladom
z č. l. 34 mal súd preukázanú výšku škody v sume 35,98 €. V súhrne uvedených dôkazov mal súd
jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa v inkriminovanom čase na inkriminovanom mieste skutočne

zmocnil dvoch fliaš alkoholu Jägermajster 0,7 l patriacich spoločnosti XXX s.r.o. v hodnote 35,98 € a
tieto si prisvojil.

Z bloku na pokutu nezaplatenú na mieste z č. l. 32 mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný
bol dňa 14.10.2021 postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov blokovou pokutou vo výške 33 €, evidenčné číslo bloku
XXX, a to za drobnú krádež, ktorej sa dopustil dňa 14.10.2021 v čase o 18:35 hod. v predajni XXX v
XXXna XXXej 6 v Bratislave.

Súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že skutok obžalovaného napĺňa všetky

zákonné znaky žalovaného trestného činu. Jednak obžalovaný svojim konaním si prisvojil cudzie vecitým, že sa ich zmocnil, pričom tak konal hoci bol za obdobný skutok iba 5 dní pred tým postihnutý
blokovou pokutou. Konanie obžalovaného tak naplnilo objektívnu stránku stíhaného trestného činu.
Objektom stíhaného trestného činu je vlastníctvo veci, ktorého nedotknuteľnosť je chránená Trestným

zákonom. Konanie obžalovaného bolo útokom proti majetku spoločnosti XXX s.r.o., teda obžalovaný
porušil záujem na ochrane vlastníctva predmetných vecí chránený Trestným zákonom. Je zrejmé,
že konanie obžalovaného bolo vedomé a obžalovaný jednoznačne chcel odcudziť predmetný tovar,
keď tento bezškrupulózne vzal, využil, že pri pokladniach nik nebol a s vecami vyšiel z predajne bez
ich zaplatenia a vedome tak poškodil vlastníctvo spoločnosti XXX s.r.o., teda obžalovaný svoj skutok

spáchal s priamym úmyslom podľa § 15 písm. a) Trestného zákona. Páchateľom tohto trestného činu
môže byť fyzická osoba, ak u nej nie je daná okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť, pričom súd
u obžalovaného ako fyzickej osoby takúto okolnosť nezistil. Súd tak konštatuje, že obžalovaný svojim
skutkom naplnil všetky znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.

Vo vzťahu k obligatórnemu skúmaniu aplikovateľnosti tzv. materiálneho korektívu pri prečinoch

súd poukazuje na nasledovné. Ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona určuje podmienky
neposudzovania konania ako prečinu. Tzv. materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho
chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité
protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2
Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska

napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu
má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu).
Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú
nasledovné skutočnosti a/ spôsob vykonania činu a jeho následky, b/ okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, c/ miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť

prečinu, sa týkajú konania a následku (test objektívnej stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t.
j. subjektívnej stránky), pričom tieto sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom
prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky
prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré
boli preceňované na úkor iných a zároveň iba ak kumulatívne odôvodňujú nepatrnosť závažnosti skutku

možno konštatovať, že nejde o trestný čin. V prejednávanej veci sa súd nestotožnil s obhajobnou
námietkou, že by závažnosť skutku obžalovaného bola nepatrná. K tomu súd uvádza, že obžalovaný v
prvom rade skutok spáchal iba 5 dní po tom, ako bol za obdobný skutok postihnutý blokovou pokutou,
pričom išlo o drobnú krádež, ktorej sa dopustil dňa 14.10.2021 v čase o 18:35 hod. v predajni XXX v
XXXna XXXej 6 v Bratislave. Teda obžalovaný sa predchádzajúcej krádeže dopustil v rovnakej predajni

ako v prípade prejednávaného skutku. Z toho vyplýva, že u obžalovaného nešlo o náhodné príležitostné
konanie, ale naopak o jeho modus operandi ako si zabezpečiť svoje potreby na úkor cudzieho majetku.
Konanie obžalovaného na tom istom mieste napriek tomu, že iba pár dní pred tým bol na tomto
mieste pri obdobnom skutku prichytený a postihnutý blokovou pokutou indikuje aj arogantnosť konania
obžalovaného, čo má jednoznačný vplyv na posudzovanie závažnosti skutku. V tomto smere je nutné

prihliadnuť aj na to, že obžalovaný neodcudzil žiadny taký tovar, ktorý by čo i len trochu ospravedlňoval
jeho konanie (napr. že by kradol jedol, lebo bol hladný), ale naopak obžalovaný odcudzil alkohol, keďže
sa večer išiel stretnúť s chalanmi. Teda pohnútka obžalovaného ku skutku závažnosť jeho skutku v
žiadnom prípade nezľahčuje. Zároveň je nutné prihliadnuť na nenásytnosť konania obžalovaného, ktorú
vykresľuje to, že obžalovaný neodcudzil len jednu fľašu alkoholu v objeme 0,7 l, ale až dve, teda jeho

konanie nemalo žiadne aspoň trochu ospravedlňujúce medze. Tiež je nutné poukázať aj na to, že
obžalovaný vo svojom mladom veku (27 rokov) bol už doposiaľ deväťkrát odsúdený, z toho šesťkrát pre
krádež podľa § 212 Trestného zákona. V tomto smere treba poukázať na systematiku právneho poriadku
Slovenskej republiky, kde zákonodarca jednoznačne vymedzil, že závažnosť krádeží nie je daná iba
výškou škody alebo inými okolnosťami, ale aj recidívou takéhoto konania, keď ustanovil, že prisvojenie

a zmocnenie sa cudzej veci v hodnote nižšej než je škoda malá pri prvom takomto čine páchateľa je
bez ďalšieho „iba“ priestupkom, teda závažnosť takéhoto konania je nízka. Pritom rovnaké konanie,
ak sa zopakuje ako recidíva v nasledujúcich dvanástich mesiacoch po predchádzajúcom postihnutí za
také konanie, je už prečinom, teda ide o závažnejšie konanie páchateľa a v prípade opakujúcej sa
recidívy rovnakého konania môže ísť už o kvalifikovaný prečin. Teda je zrejmé, že závažnosť krádeže

je v právnom poriadku Slovenskej republiky určovaná aj tým, či ide o ojedinelé konanie páchateľa
alebo frekventované. V prípade obžalovaného vzhľadom na početnosť krádeží, za ktoré bol doposiaľ
postihnutý, ide o značne frekventované konanie obžalovaného. V súhrne uvedených okolností súd
uzavrel, že závažnosť konania obžalovaného podstatne prekročila stupeň nepatrnej závažnosti, a pretonebolo možné dospieť k záveru, že by skutok obžalovaného s poukazom na ust. § 10 ods. 2 Trestného
zákona nebol trestným činom.

Súd tiež posudzoval, či je daná niektorá z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu podľa § 24 až 30
Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že takúto okolnosť nezistil.

Vzhľadom na uvedené súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania úmyselného prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.

V otázke trestu súd ukladal trest podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, t. j. v trestnej sadzbe do
dvoch rokov. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. § 34 Trestného zákona, pričom vzhľadom na
osobu obžalovaného ako zjavne nenapraviteľného recidivistu, ktorý sa napriek viacerým uloženým a
vykonaným trestom odňatia slobody dopúšťa opakovane krádeží prihliadol predovšetkým na potrebu
ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným, majúc tiež na zreteli

vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už
nepáchal. Pritom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd zohľadnil pomer a mieru priťažujúcich
okolností a poľahčujúcich okolností. V rámci priťažujúcich okolností súd prihliadol na to, že obžalovaný
bol už za trestný čin odsúdený celkovo deväťkrát, pričom v jednom prípade išlo o cudzie odsúdenie a v
šiestich prípadoch išlo o špeciálnu recidívu trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Vo

vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam súd posudzoval, či možno prijať obžalovaným deklarovaný postoj k
jeho konaniu ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pričom dospel k záveru,
že to v prejednávanom prípade možné nie je. Súd v tomto smere poukazuje na primerané použitie
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 708/2017 zo dňa 28. novembra 2017.
Na podklade odkazovaného nálezu ústavného súdu možno vychádzať z úvahy, že úprimná ľútosť

páchateľa, ktorý sa opakovane dopustil špeciálnej recidívy trestného činu napriek tomu, že mu bol
uložený už viackrát trest za takúto činnosť, nie je dôveryhodná a nemožno ju z tohto dôvodu prijať ako
poľahčujúcu okolnosť. Pritom túto úvahu treba vykladať reštriktívne zohľadniac individuálne okolnosti
prípadu s ohľadom na osobu obžalovaného. V tomto smere súd poukazuje na nasledovné. Obžalovaný
vykonal niekoľko trestov odňatia slobody za opakované trestné činy krádeží podľa § 212 Trestného

zákona, no napriek tomu naďalej kradne, keď sa dňa 14.10.2021 dopustil drobnej krádeže a vzápätí tak
konal aj dňa 19.10.2021. Je preto zrejmé, že postoj obžalovaného k takémuto konaniu nevykazuje znaky
uvedomenia si neakceptovateľnosti takéhoto konania. Naviac treba poukázať aj na to, že obžalovaný
vyhlásil, že sa necíti byť vinným zo spáchania žalovaného trestného činu. Taktiež ak aj obžalovaný
síce formálne vyhlásil, že sa necíti byť vinným, ale vo svojej výpovedi doznával spáchanie skutku a

že ľutuje svoj skutok, takýto postoj obžalovaného súd hodnotil ako formálny a účelový v snahe vyhnúť
sa prísnejšiemu trestnému postihu. V tomto smere súd poukazuje aj na to, že obžalovaný ako osoba
mnohokrát trestne odstíhaná si je celkom iste vedomý toho, že ak bude navonok prezentovať ľútosť nad
svojim konaním, môže to viesť k miernejšiemu postihu. Súd preto uzavrel, že postoj obžalovaného k
jeho skutku je nedôveryhodný, teda v konaní nezistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného

zákona. Súd tak vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností ukladal podľa § 38 ods. 4 Trestného
zákona trest v trestnej sadzbe so zvýšenou dolnou hranicou trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. v
trestnej sadzbe osem mesiacov až dva roky. Súd pri konečnej výmere trestu zohľadnil nielen pohnútku
obžalovaného, že tovar ukradol kvôli večernému stretnutiu s chalanmi a okolnostiam skutku, že ukradol
až dve fľaše alkoholu a že sa skutku dopustil iba 5 dní po tom, ako bol za obdobný skutok postihnutý,

ale aj mieru závažnosti priťažujúcej okolnosti, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, ktorú
súd posúdil ako obzvlášť závažnú, keďže u obžalovaného dochádza k početnej špeciálnej recidíve
krádeží. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd dospel k záveru, že obžalovanému je nevyhnutné ukladať
prísnejší trest, teda trest v tretej tretine trestnej sadzby, t. j. vo výmere 1 rok a 4 mesiace až 2 roky.
Zohľadniac výšku škody, ktorá bola nepatrná, ako aj zohľadniac následok činu, a síce, že škoda bola

po dokonaní trestného činu naturálne reštituovaná a tiež zohľadniac, že neboli zistené žiadne ďalšie
priťažujúceokolnostisúddospelkzáveru,žeuloženietrestuodňatiaslobodynajedenrokaštyrimesiace
je primeraný, nie neprimerane prísny a zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej
činnosti zo strany obžalovaného.

Súd tiež posudzoval možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu u obžalovaného. Nie je totiž
vylúčené dosiahnuť účel trestu uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu
aj u páchateľa, ktorý sa dopustil majetkovej trestnej činnosti po krátkom čase po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody za podobnú trestnú činnosť (R 57/1990), teda analogicky aj u obžalovaného,ktorý bol početne krát odsúdený a vykonal niekoľko trestov odňatia slobody. Pri hodnotení recidívy
páchateľa z hľadiska možnosti jeho nápravy musí súd prihliadnuť na povahu predchádzajúcej trestnej
činnosti, na časový odstup od posledného odsúdenia, na celkový spôsob jeho života a na pohnútku

jeho ďalšieho trestného činu (R 39/1965). Pri úvahe o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia
slobody musí súd zhodnotiť všetky okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj činu, ktorý obvinený spáchal, aby mohol urobiť odôvodnený
záver, či sa účel trestu dosiahne aj bez jeho výkonu alebo nie (R 56/1970). Vychádzajúc z uvedených
úvah a vzhľadom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že u obžalovaného nie je možné

dosiahnuť účel trestu bez jeho výkonu. Bráni tomu najmä to, že u obžalovaného dochádza k recidívam
v krátkom slede, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť, že prejednávaného skutku sa dopustil na tom istom
mieste, v tej iste predajni iba 5 dní po tom, ako bol za obdobný skutok na tomto mieste priestupkovo
stíhaný a postihnutý blokovou pokutou a to napriek predchádzajúcim odsúdeniam a vykonaným trestom.
Teda doposiaľ uložené tresty odňatia slobody tak podmienečné, ktorých výkon bol napokon za každým
nariadený, ako aj nepodmienečné neviedli k náprave obžalovaného. Dodržiavanie pravidiel správania

sa je obžalovanému doposiaľ cudzie. Vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného a doterajší vzťah
obžalovaného k plneniu si zákonných povinností je u neho silný predpoklad, že aj v prípade odloženia
mu výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu, tento odklad nemusí mať vôbec žiadny zmysel.
Naopak výkon trestu odňatia slobody môže dať obžalovanému dostatočný priestor na to, aby prehodnotil
svoj doterajší spôsob života a po jeho vykonaní začal za vhodnej dopomoci uloženého ochranného

dohľadu viesť riadny život. Preto súd nepristúpil u obžalovaného k podmienečnému odkladu výkonu
trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 alebo 51 ods. 1 Tr. zák. Zároveň vzhľadom na uvedené súd
nepovažoval za dostačujúce uloženie akéhokoľvek alternatívneho trestu, keďže tento by nesplnil svoju
funkciu, nevytvoril by potrebné podmienky k výchove obžalovaného.

Keďže obžalovaný bol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Zároveň vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najmä na osobu obžalovaného ako

mnohopočetného doposiaľ nenapraviteľného recidivistu a vzhľadom na to, že obžalovaný sa opäť
dopustil úmyselného trestného činu a bol už v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia
slobody za takýto trestný čin a znovu sa obžalovanému ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody,
súd v zmysle ust. § 76 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad na dobu 1 rok,
ktorú považoval pre potreby naplnenia účelu ochranného dohľadu za primeranú, spôsobilú napomôcť

obžalovanému viesť po vykonaní uloženého trestu odňatia slobody riadny život.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Bratislava II, Drieňova 5, 827 02 Bratislava.