Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Martin Bargel

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Ndt/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920010203
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:7920010203.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr.
Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dany Wänkeovej na neverejnom zasadnutí konanom 23. júna 2021
v Bratislave v trestnej veci obvineného H. G. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona prejednal návrh samosudcu Okresného súdu Trebišov na odňatie veci Okresného
súdu Trebišov a jej prikázanie Okresného súdu Vranov nad Topľou a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec obvineného H. G. vedená na Okresnom súde Trebišov
pod sp. zn. 3T/72/2020, sa tomuto súdu neodníma.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 22. apríla 2020 na Okresný súd Trebišov obžalobu na
obvinenéhoH.G.zaspáchanieprečinuspreneverypodľa§213ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákona
pre skutok podrobne rozvedený vo výrokovej časti obžaloby.

Dňa 2. júna 2021 samosudca Okresného súdu Trebišov predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky návrh na odňatie tejto veci Okresnému súdu Trebišov a jej prikázanie na ďalšie konanie
Okresnému súdu Vranov nad Topľou. Svoj návrh odôvodnil „... vhodnosťou vykonania spoločného
konania proti obvinenému H. G., keďže na Okresnom súde Trebišov je proti nemu vedené trestné
konanie pod sp. zn. 3T/72/2020, pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona (skutok spáchaný v roku 2018). Súčasne je proti obvinenému vedené trestné konanie aj na
Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12T/76/2018, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. b) Trestného zákona (pôvodne pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného
zákona, pričom v oboch trestných veciach obvineného doposiaľ nebolo vykonané žiadne dokazovanie
a sú splnené podmienky na vykonanie spoločného konania.
Obvinený je súčasne stíhaný aj v ďalších trestných konaniach, a to v konaní na Okresnom súde Žilina

pod sp. zn. 47T/1/2019, 47T/16/2019 a 47T/94/2019, taktiež na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn.
1T/7/2020, ktoré nie sú právoplatne skončené. Ďalšie trestné veci obvineného sa nachádzajú v štádiu
prípravného konania a sú dozorované okresnými prokuratúrami Prešov a Nové Zámky.
Obvinený bol od roku 2018 celkovo 9x odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, pričom z dôvodu
možného ukladania súhrnných, resp. spoločných trestov je potrebné v každom trestnom konaní
pripájať trestné spisy obvineného, týkajúce sa jeho predchádzajúcich odsúdení, navyše jednotlivé súdy

navzájom čakajú, kým sa právoplatne skončia staršie trestné veci obvineného, vedené proti nemu na
iných súdoch, čo výrazne predlžuje všetky trestné konania, vedené proti obvinenému".

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh ako aj predložený spis a dospel k záveru,

že nie sú dané dôležité dôvody na odňatie predmetnej veci z jurisdikcie Okresného súdu Trebišov a jej
prikázanie inému súdu toho istého stupňa - Okresnému súdu Vranov nad Topľou nie sú dané.Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanovuje zákon". Účelom práva priznaného podľa citovaného ústavného článku je

zabezpečiť občanovi, aby o jeho veci konal sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má
právomoc vo veci konať a aby konal a rozhodoval sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 1 poskytuje každému, a teda aj obvinenému „právo nebyť
odňatý zákonnému sudcovi".

Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a
prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom
súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Na rozhodnutie o odňatí veci vecne a miestne príslušnému súdu a jej prikázanie na ďalšie konanie inému
súdu toho istého druhu a stupňa podľa § 23 Trestného poriadku musia vždy existovať dôležité dôvody,

ktoré svojím významom a závažnosťou odôvodňujú výnimku z ústavnej maximy - „práva nebyť odňatý
zákonnému sudcovi".

Hoci zákon v citovanom ustanovení bližšie nevymedzuje dôležité dôvody odôvodňujúce delegáciu veci,
v zmysle judikatúry nimi treba rozumieť dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie

veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie ako aj uplatnenie všetkých do úvahy
prichádzajúcich základných zásad trestného konania (R 101/2000-I). Medzi dôležité dôvody na odňatie
a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku tak patrí najmä:

- vylúčenie všetkých sudcov daného súdu z rozhodovania (porovnaj s R 7/1984, R 101/2000-II),

- uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho istého obžalovaného na rôznych
súdoch,
- skutočnosť, že poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu k obvinenému je sudca alebo iný
zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,
- skutočnosť, že väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode

iného vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu konania
(hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov štátu); v tomto prípade však nemožno len
čisto mechanicky porovnávať počet svedkov bývajúcich v obvode iných súdov (rovnako ani porovnávať
počet skutkov) a hľadisko hospodárnosti nemožno nadradiť požiadavke náležitého zistenia skutkového
stavu a ostatným zásadám trestného konania.

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t. j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec odníma a prikazuje
sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak závažné „dôležité dôvody", ktoré
sú porovnateľné s významom ústavného princípu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi (porovnaj s
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Ndt/13/2011, z 13. septembra 2011).

Pri posúdení, či v danom prípade existujú dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci aj so zreteľom na
vyššie uvedený ústavný princíp zákonného sudcu, je nutné vychádzať z toho, či na miestne príslušnom
súde možno zabezpečiť dodržanie základných zásad trestného konania a zároveň vylúčiť akékoľvek
opodstatnené pochybnosti o nestrannosti súdu.

Zároveň je potrebné hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce prípadný postup podľa § 23 Trestného
poriadku vo vzájomnej súvislosti a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti je potrebné prizerať
aj na význam zákonných ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov (napr. R 6/1996).

Ak okresný súd predloží návrh na odňatie veci, je povinný presvedčivo vysvetliť dôvody, ktoré by
mali relevanciu na zmenu nie len zákonného sudcu, ale aj zákonného súdu, a tieto argumentačne
podložiť takými skutočnosťami, ktoré úplne a bez akýchkoľvek otázok odôvodnia zákonnú i ústavnú
akceptovateľnosť takéhoto postupu.

Okresný súd nepresvedčil najvyšší súd o opodstatnenosti svojho návrhu, pričom početnosť konaní
voči obvinenému na rôznych súdoch a s tým súvisiaca potreba ukladania súhrnných, resp. spoločných
trestov a čakanie jednotlivých súdov na rozhodnutie iného súdu, nie sú takým dôvodom a už vôbec
nie dôležitým dôvodom, ktorý by dostatočne argumentačne odôvodnil opodstatnenosť odňatia veci zjurisdikcie Okresného súdu Trebišov, nehovoriac o tom, že nie je najvyššiemu súdu zrejmé, prečo si
samosudca „vybral" práce Okresný súd Vranov nad Topľou a nie iný súd.

Z osobnej skúsenosti najvyšší súd vie, že Okresný súd Trebišov a zákonný samosudca poskytuje pre
obvineného úplnú záruku, že vo veci bude urýchlene rozhodnuté a pokiaľ ide o ukladanie súhrnného,
resp. spoločného trestu aj v súlade so zákonom, pričom práve tento súd „urobí poriadok" vo vzťahu k
prípadným súhrnným či spoločným trestom, ak by bol obvinený uznaný za vinného.

Riadiac sa uvedeným rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.