Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 3, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/41/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200120
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200120.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu PIERO Slovakia spol. s r.o., so
sídlom 916 Matúškovo, IČO: 44 730 781, právne zastúpeného: JUDr. Ing. Miroslav Čipák, advokát
so sídlom Vazovova 9/B, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:
100466955/2020 z 19. februára 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 100466955/2020
z 19. februára 2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z.z. (daňový poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka
Galanta č. 101865326/2019 zo dňa 05.08.2019 vyrubujúce mu podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku
rozdiel dane v sume 8.186,56 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015, na
základe nepriznania práva na odpočítanie dane z dodávok tovaru (kancelársky papier) spoločnosťou
MARMANDE s.r.o. a z dodávok služby (kontrola označenia tovarov) dodávateľa TRADE CENTRUM
s.r.o.

2.
Namietal, že napadnuté rozhodnutie, rovnako ako rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,
bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci a súčasne skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ
vydaného rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

3.
Žalobca má za to, že v priebehu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania riadne a nad akúkoľvek
rozumnú pochybnosť v hraniciach platných právnych noriem preukázal oprávnenie svojho nároku na
uplatnenie nároku na odpočet. Predložil správcovi dane všetky doklady a listiny v zmysle platnej
legislatívy, pričom realizácia jednotlivých úkonov v rámci obchodovania bola potvrdená aj svedkami.
Taktiež bola preukázaná dobrá viera žalobcu pri realizácii obchodov a to, že podozrenia správcu dane
sú iba domnienkami a nie preukázanými skutočnosťami.

Všetko objektívne možné bolo zo strany žalobcu vykonané a preukázané, napriek tomu správca dane
nepochopiteľne trvá na tom, že jeho pochybnosti pretrvávajú, čo však nevie vysvetliť inak, než svojimi
pocitmi (správca dane má pochybnosti). Ide však o nepodložené pochybnosti, správca dane nie je
schopný zistiť relevantné informácie pre nekontaktnosť dodávateľa a z nedostatku argumentov, resp.
protiargumentov neuniesol bremeno dokazovania, nakoľko aj správca dane i keď to nerád priznáva, je
povinný zo zákona obhájiť svoje zistenia predložením dôkazov na základe ktorých rozporuje dôkazy a
tvrdenia žalobcu. Tento postup správcu dane vyplýva buď z nekompetentnosti správcu dane (a z toho
vyplývajúcej náhodnosti a svojvôle v jeho konaní) alebo z absencie nezávislosti pracovníkov správcu
dane pri rozhodovaní.

4.
Žalobca uvádzal, že v priebehu daňovej kontroly predložil v súvislosti s dodávkami dodávateľa
MARMANDE s.r.o. nasledovné dôkazy:
„1. Za dodávateľa jednal konateľ spoločnosti p. Felix Domény s ktorým som bol v kontakte cez p. D. W..
Za našu spoločnosť to bol konateľ p. Marek Tóth.
2. Zmluvy uzatvorené neboli.
3. Tovar - kancelársky papier bol dodávaný dodávateľom z časti do našich prenajatých skladových
priestorov v Matúškove a z časti priamo nášmu odberateľovi - U. A. - 3p slúži Vám, Zátišie 1836/17, 925
21 Sládkovičovo do ich skladových priestorov v Bratislave na Galvaniho 8.
4. Odkiaľ bol tovar dodaný uviesť nevieme, podľa dokladov ktoré máme k dispozícii minimálne v jednom
prípade bol tovar prepravený z Blažova do Bratislavy - predkladáme faktúru za prepravu a záznamy
o prevádzke vozidla. V tomto konkrétnom prípade sme zabezpečovali prepravu tovaru my nakoľko
dodávateľ nevedel prepravu zabezpečiť včas.
5. Tovar ako sme už uviedli bol dodaný priamo odberateľovi alebo bol zložený a skladovaný v skladových
priestoroch v Matuškove.
6. Pri dodaní tovaru do skladových priestorov v Matúškove boli prítomní vodič dodávateľa a z našej strany
osobne konateľ spoločnosti Marek Tóth, v niektorých prípadoch možno aj p. R. Y., ktorý je zástupcom
majiteľa skladov.
7. S tovarom bolo manipulované štandardne, bol vyložený z vozidla na paletovom vozíku a následne
uskladnený resp. následne doručený našim odberateľom, nakoľko tovar bol objednaný na základe
objednávok našich odberateľov. Tovar bol fyzicky v sklade iba nevyhnutný čas dokiaľ nebol expedovaný
odberateľom.
8. Tovar bol nadobudnutý za účelom jeho ďalšieho predaja. Predkladáme odberateľské faktúry ktorých
predmetom je dodanie uvedeného tovaru.“

5.
Poukazoval na to, že platby za tovar boli uskutočnené v hotovosti, odovzdané vodičovi pri vykládke
tovaru.

6.
Firma vykonáva podnikateľskú činnosť od roku 2009, uskutočnila tisícky obchodných prípadov a pri
všetkých postupovala štandardne v rámci obvyklých zvyklostí. S ponukou na dodávku papiera boli
oslovení a vzájomne výhodnú cenu si dohodli pri stretnutí, pričom konanie s oprávnenou osobou si
preverili v obchodnom registri.

7.
Nakoľko sa jednalo o jednoduchý obchodný prípad, nebol dôvod preverovať, či spoločnosť má alebo
nemá personálne a technické vybavenie k tejto činnosti. Jednalo sa o nákup a následný predaj tovaru,
tento typ obchodu nevyžaduje žiadne špeciálne technické ani personálne vybavenie a je bežnou praxou,
že obchodník ktorý sa zaoberá touto činnosťou nemusí mať žiadne personálne ani technické vybavenie,
stačí mu v podstate iba telefón nakoľko môže využívať externých dodávateľov (doprava, sklad a pod.)

8.
V súvislosti s dodávkami TRADE CENTRUM s.r.o. žalobca uviedol, že:
„1. Za dodávateľa konal p. Štefan Kopček a za odberateľa konali konatelia spoločnosti p.
Marek Tóth a Juraj Levanský.
2. Zmluvy boli uzatvorené. Všetky boli predložené správcovi dane.

3. Predmetom dodania bolo poskytnutie služby - kontrola označenia tovaru podľa platných predpisov
SR pred expedíciou do obchodnej siete. Služba spočívala v rozbaľovaní prepravných balení, a v prípade
potreby nalepení etikiet na spotrebiteľské balenie a následná kompletizácia tovarov.
4. Služby boli dodávané žalobcom TRADE CENTRUM s.r.o., ako subdodávka pre spoločnosť PIERO
Slovakia spol. s.r.o., z toho dôvodu nevieme poskytnúť informáciu či práce boli vykonané v rámci
pracovnoprávneho vzťahu alebo dodávateľsky ako ani konkrétne osoby ktoré fyzicky službu poskytovali.
Jednalo sa o pravidelné práce v prospech spoločnosti Pannon Food Slovakia spol. s.r.o. so sídlom
925 32 Veľká Mača 960, ktorá sa vykonávala v skladových priestoroch spoločnosti na adrese Hlavná
76, 924 01 Gáň. Celý tento obchodný prípad bol dohodnutý s p. Ondrejom Józsom konateľom
spoločnosti CONCORDIA GALANTA spol. s r.o., ktorej boli služby poskytnuté spoločnosťou TRADE
CENTRUM s.r.o., ďalej fakturované. Kontakt s p. Ondrejom Józsom nadviazal konateľ našej spoločnosti
p. Juraj Levanský, menovaní sa poznali už dlhšiu dobu. Po zahájení spolupráce s firmou CONCORDIA
GALANTA spol. s r.o. komunikoval s p. Ondrejom Jozsom aj druhý konateľ p. Marek Tóth.“

Všetky faktúry týkajúce sa nadobudnutia predmetných služieb boli uhrádzané bankovým prevodom
jednotlivo podľa faktúr:
• Fa č. 2015022701 zo dňa 27.02.2015 v celkovej sume 47.679,36 eur uhradená dňa 20.03.2015
Predmetné služby boli následne fakturované s primeraným ziskom spoločnosti CONCORDIA GALANTA
spol. s r.o.

9.
Podľa žalobcu dodanie služby potvrdili štyria svedkovia, čo správca dane považuje za nedostačujúce,
hoci na svoje zistenia nemá žiadne dôkazy, resp. jeho argumentácia je založená iba na tom, čo nezistil,
resp. nevedel zistiť.

10.
Správca dane podľa žalobcu vecne nespochybnil žiaden konkrétny relevantný dokument, listinu,
svedka alebo iný dôkaz predložený zo strany žalobcu. Rovnako relevantne nespochybnil žiadnu
časť deklarovaného obchodu dôkazom, ktorý by preukazoval jeho nepravdivosť na základe
dokázaných protikladných skutočností, ktoré by deklarovaný obchod vyvrátili alebo ukázali opodstatnene
nedôveryhodným. Správca dane jednoducho paušálne odmietol priznať nárok na odpočet dane preto,
že sa neodôvodnene domnieva (skôr má pocit), že hoci navonok sa všetky okolnosti udiali tak ako ich
deklaruje žalobca, v skutočnosti išlo iba o zakrývanie skutočného právneho úkonu s cieľom daňového
zvýhodnenia - zdaniteľný obchod nebol uskutočnený platiteľom uvedeným na faktúre.

11.
V súvislosti s touto argumentáciou žalobca uvádzal, že ide o dôvody nemajúce žiaden právny význam
pre priznanie nároku na odpočítanie dane. Iné vnímanie uvedených dôvodov zo strany správcu dane
a prisudzovanie im akejkoľvek relevancie vo vzťahu k predmetu konania je v rozpore so zákonom
a konštantnou judikatúrou. Žiadne ustanovenie platných právnych predpisov SR neukladá žalobcovi
zodpovednosť za uvádzané dve údajne sporné okolnosti. Správca dane v konaní nezistil ani jedno reálne
porušenie zákona na strane žalobcu. Vytvára iba akúsi fikciu automatického preukázania porušenia
zákona zo strany žalobcu, založenú na nesplnení si zákonných povinností zo strany jeho dodávateľa
(osoba, ktorá nie je majetkovo ani personálne prepojená s žalobcom a na konanie, resp. nekonanie
tejto osoby nemá žalobca žiadny vplyv). Na základe neprípustnej „kolektívnej viny“ a prezumpcie
zodpovednosti za konanie dodávateľa správca dane dodatočne konštatuje rôzne porušenia príslušných
ustanovení zákona, aby spätne odôvodnil svoj a priori prijatý negatívny záver, čo je však zjavne
nedôvodné, nelogické a v rozpore so základnými zásadami právneho štátu a so zákonným procesným
postupom v zmysle (nielen) Daňového poriadku.
Žalobca objektívne nemôže potvrdiť, ani vyvrátiť, či sú dodávatelia nekontaktní. Nemá k tomu potrebné
informácie, nakoľko v čase uskutočnenia predmetných zdaniteľných obchodov boli dodávatelia kontaktní
a to že v súčasnosti sú pre správcu dane nekontaktní je v tomto prípade irelevantné. Žiaden
predávajúci kupujúcemu nesprístupňuje nepriamych dodávateľov, pretože ide zásadne obchodné
tajomstvo predávajúceho. Kupujúci pri žiadnych obchodoch, ani pri tu posudzovaných, nepozná
nepriamych dodávateľov, rovnako ako ani ich konateľov, kvalitu ich práce alebo fungovanie na trhu.
Táto skutočnosť je normálna, bežná a logická, pre žalobcu samozrejmá. Prípadná nekontaktnosť (či
iné problémy na strane) dodávateľa vôbec nie je dôkazom o nereálnosti predmetných zdaniteľných

obchodov. Žalobca nie je povinný sledovať celý obchodný reťazec, nie je to obvyklé ani objektívne
možné.
Žalobca nezodpovedá za konanie svojich dodávateľov. Prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode a teda konal v dobrej viere splnenie všetkých zákonných podmienok nároku na odpočítanie
dane. Pre posudzovanie obchodov sú podstatné okolnosti, ktoré existovali v čase ich realizácie a nie v
súčasnosti (resp. s odstupom mesiacov až rokov po realizácii obchodov). V danom čase boli všetci priami
dodávatelia kontaktní a zo strany žalobcu v rámci objektívnych možností preverení a preto žalobca nemal
objektívny dôvod na odmietnutie spolupráce. Konanie žalobcu bolo realizované štandardne, obvyklým
spôsobom a v dobrej viere, že všetky obchody prebiehajú tak, ako ich zo svojej pozície mohol vnímať
žalobca na základe jemu dostupných informácií.
Žalobca postupoval pri realizácii daňových plnení obozretne a so všetkou starostlivosťou zodpovedného
hospodára. Získal si dostatok informácií, preveril svojich obchodných partnerov z verejne dostupných
zdrojov a počas celého procesu sa správal maximálne zodpovedne. Žalobca konal v dobrej viere a
prijal všetky potrebné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať na zabezpečenie toho,
aby plnenie, ktoré uskutočnil, spĺňalo zákonmi stanovené podmienky. Ako vyplýva z dokazovania i
z vysvetlení uvedených v tomto vyjadrení, žalobca pristupoval k prijímaniu rozhodnutí s náležitou
starostlivosťou, zaobstaral si na tento účel všetky relevantné informácie, postupoval v súlade so
štandardnými a akceptovanými technickými, finančnými a hospodárskymi metódami a dodržal všetky
štandardy podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika. Správca dane nepreukázal v tomto smere
žiadne pochybenie žalobcu.

12.
Podľa žalobcu nenastala žiadna zo skutočností spájaná ustanovením § 69 ods. 14 zákona č. 222/2004
Z.z. s ručením odberateľa za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre.

13.
Nemohol predpokladať, že v dôsledku neplnenia si účtovno-daňových evidenčných a iných povinností
osôb, ktoré nie sú s žalobcom prepojené, bude správca dane podozrievať z podvodného konania
žalobcu. Žalobca nemal najmenší dôvod niečo také očakávať, nakoľko ide nelegitímnu požiadavku.
Požiadavky správcu dane musia byť v právnom štáte poznateľné, očakávateľné a predvídateľné. Iba
tak možno garantovať stav právnej istoty v podnikateľskom prostredí i vo vzťahu medzi podnikateľom a
štátom. Ak by sa aj preukázala nevierohodnosť tretích subjektov, nevypovedalo by to nič o charaktere
konania žalobcu a nespôsobilo by to nevierohodnosť formálne bezchybných dokladov predložených zo
strany žalobcu. Za porušenie zákona treťou (najmä neznámou) osobou nemožno brať na zodpovednosť
žalobcu. Hoci by aj tretia osoba bola nekontaktná, nespolupracujúca, nepreberajúca poštu a nemajúca
doklady - ide o bezpredmetné skutočnosti z hľadiska predmetu tohto konania.

14.
Takúto problematiku podľa žalobcu rieši judikatúra Súdneho dvora EÚ, napr. rozsudok v spojených
veciach C-80/11 a V-142/11 zo dňa 21.06.2012, rozsudok vo veci C324/11 zo dňa 06.09.2012 a
vo veci C-18/13 zo dňa 13.02.2014, v ktorých, rovnako ako v jeho prípade, nebolo poskytnutie
služby, resp. dodanie tovaru správcom dane spochybnené. Nepriznanie práva na odpočítanie dane z
dokladov predložených daňovými subjektmi bolo založené na skutočnosti, že u dodávateľov, boli zistené
skutočnosti, u ktorých správca dane nadobudol presvedčenie , že dodávateľ uvedený na faktúrach
nemohol uskutočniť predmetné zdaniteľné obchody uvedené na faktúrach z dôvodu, že nedisponovali
výrobnými technológiami, zamestnancami a výrobnými prostriedkami, nesplnili si riadne svoje daňové
povinnosti, nepredložili relevantnú účtovnú dokumentáciu.
Súdny dvor EÚ ako jediná právna autorita na výklad európskeho práva, ktorého výroky sú záväzné vo
vyššie uvedených prípadoch odpovedal na otázky, či je možné odoprieť právo na odpočítanie dane v
prípade, ak sa zistí, že poskytovateľ tovaru alebo služieb uvedený na faktúre alebo jeho subdodávateľ
nemá pre dodanie tovaru alebo na poskytovanie služieb k dispozícii potrebných zamestnancov, hmotné
prostriedky, tieto náklady nie sú uvedené v účtovníctve poskytovateľa, resp. nie je možné overiť, že
služby naozaj poskytol poskytovateľ uvedený na faktúre, a či neoverenie si týchto skutočností žalobcom
možno považovať za jeho postup v rozpore s náležitou starostlivosťou, t.j. za situáciu, kedy vedel alebo

mal vedieť, že transakcia uskutočnená jeho dodávateľom môže byť dotknutá nezákonnosťou, resp.
daňovým podvodom.
Z výroku Súdneho dvora EÚ vyplýva že: Na využívanie práva na odpočítanie je potrebné podľa článku
168 písm. a) smernice 2006/112, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou a jednak, aby
využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných
zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou.
Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté. Keďže je
boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam cieľ podporovaný smernicou, prináleží
vnútroštátnym orgánom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne
skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Právo
na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe
objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba
zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru
alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH
zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu. Keďže zamietnutie práva je výnimkou z
uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou daňových úradov predložiť
dostatočné objektívne dôkazy, že vyššie uvedené skutočnosti sú splnené, pričom vnútroštátnym
súdom prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu týchto objektívnych skutočností,
(uvedené vyplýva z rozsudku C-18/13 body 23 až 29) .V súlade s režimom práva na odpočet dane,
nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol
vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie
tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane,
bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž
prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (rozsudok C-80/11 a C-142/11 body
47 a 48).

15.
Nakoľko zdaniteľné obchody sa uskutočnili, v súvislosti s čím vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19
zákona o DPH, čo správca dane nespochybňuje, žalobca nadobudnutý tovar, resp. službu predal, teda
použil na dodávky tovaru ako platiteľ, čím splnil podmienku nároku na odpočítanie uvedenú v § 49 ods. 2
zákona a preukázal ekonomickú opodstatnenosť transakcií, správcovi dane predložil predmetné faktúry
obsahujúce všetky zákonom vyžadované náležitosti, má za to, že splnil všetky podmienky odpočítania
dane a že iné podmienky nie sú zákonné a uplatňovanie práva na odpočítanie dane nimi nemožno
podmieňovať.

16.
Poukazoval aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/8/2016 zo dňa 24.05.2017, v ktorom
súd konštatoval nasledovné: „V záujme predídenia akýmkoľvek pochybnostiam najvyšší súd záverom
zdôrazňuje, že ťarcha dôkazného bremena leží samozrejme v podstatnej miere len na samotnom
kontrolovanom daňovom subjekte, úlohou daňových orgánov je však stanoviť pevné hranice a pravidlá
dokazovania, mať jasnú predstavu o tom, preukázanie akých konkrétnych skutočností sa žiadanými
dôkazmi sleduje, dbať na to, aby dokazovanie bolo vedené v súlade s platnou právnou úpravou a
následne vyvodiť zo získaných dôkazov logické a presvedčivé závery, ktoré budú súčasťou odôvodnenia
rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.“
Občiansky zákonník a ani Obchodných zákonník nestanovujú v rámci bežných obchodných stykov ako
povinnú náležitosť zmluvy jej písomnú formu. V zmysle uvedeného preto nie je možné dávať žalobcovi
na ťarchu skutočnosť, že medzi ním a spoločnosť MARMANDE, s.r.o. neboli uzatvorené písomné kúpne
zmluvy. Uvedená skutočnosť taktiež v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za dôkaz o tom, že
k skúmaným obchodnom nedošlo, nakoľko takýmto výkladom by žalovaný dospel k záveru, že zmluvy
uzatvorené v súlade s Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonník sú v rozpore s daňovými
predpismi z dôvodu nedodržania písomnej formy. Navyše ani samotný zákona č. 595/2003 Z.z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov neustanovuje povinnosť aby mali zmluvy uzatvárané v rámci
bežného obchodného styku písomnú podobu.
V rámci skúmania realizovaných obchodov žalobcu so spoločnosťou MARMANDE, s.r.o. svedok
Felix Dömény, konateľa spoločnosti v čase deklarovaných obchodov, sa výsluchu nezúčastnil a
písomne oznámil prvostupňovému orgánu, že využíva svoje zákonné právo v zmysle § 25 ods. 2
Daňového poriadku odoprieť výpoveď. K veci uviedol, že nebude vypovedať z dôvodu, aby si neprivodil

nebezpečenstvo trestného stíhania spočívajúce v podaní nepravdivej svedeckej výpovede. Žalobca
je presvedčený o tom, že využitie citovaného práva zo strany svedka nemôže byť jednak na ťarchu
žalobcu a žiadny spôsobom nepreukazuje, že k prešetrovaným obchodom nedošlo. Navyše nie je známy
ani dôvod, pre ktorý tento svedok odmietol vypovedať a či odmietnutie výpovede priamo súviselo s
obchodmi, ktoré realizovať so žalobcom.

17.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

18.
Uvádzal, že prvostupňový orgán vyzval žalobcu na preukázanie uskutočnenia zdaniteľných obchodov v
súvislosti s faktúrami prijatými od spoločností MARMANDE s.r.o. a TRADE CENTRUM s.r.o.
Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti MARMANDE s.r.o. žalobca v odpovedi na výzvu uviedol, že za
dodávateľa konal p. Felix Dömény, s ktorým bol v kontakte konateľ žalobcu p. Marek Tóth cez p. D.
W.; zmluvy uzatvorené neboli, tovar bol dodaný do prenajatých skladových priestorov v Matúškove,
resp. priamo odberateľovi; prepravu zabezpečoval dodávateľ; s tovarom bolo manipulované štandardne,
paletovým vozíkom; bol obstaraný za účelom ďalšieho predaja. Ďalej uviedol, že pri tomto obchodnom
vzťahu postupoval štandardne v rámci obvyklých zvyklostí; bol oslovený ponukou na dodanie papiera;
skutočnosť, či koná s oprávnenou osobou si preveril v obchodnom registri, a keďže išlo o jednoduchý
obchodný prípad, nebol dôvod preverovať, či dodávateľ má alebo nemá personálne a technické
vybavenie k tejto činnosti.
Za účelom preverenia reálnosti dodania tovaru spoločnosťou MARMANDE s.r.o. bolo vykonané miestne
zisťovanie na aktuálnej adrese sídla tejto spoločnosti a bolo zistené, že na adrese uvedenej v
Obchodnom registri SR sa nachádza poschodový panelový obytný dom, na objekte nebolo umiestnené
označenie spoločnosti, deklarovaný dodávateľ žalobcu na uvedenej adrese nesídli. Ďalej bolo vykonané
aj miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti, ktorá bola v čase uskutočnenia deklarovaných
obchodov zapísaná v Obchodnom registri SR, a to na adrese Bancíkovej1/A, Bratislava. Tento úkon bol
vykonaný z dôvodu preverenia, či existovala reálna možnosť na uvedenej adrese vykonávať činnosť,
ktorú spoločnosť deklarovala, t.j. nákup a predaj kancelárskeho tovaru. Na uvedenej adrese sa v
čase miestneho zisťovania nachádzalo sídlo poskytovateľa virtuálneho sídla, dodávateľská spoločnosť
MARMANDE s.r.o. na tejto adrese fyzicky nikdy nesídlila, tovar na tejto adrese nepreberala, ani ďalej
nepredávala.
Následne bola dodávateľskej spoločnosti MARMANDE s.r.o. zaslaná výzva na predloženie dokladov
a evidencií za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorá bola správcovi dane vrátená späť s poznámkou
poštového doručovateľa „ adresát je neznámy “. V súvislosti s uvedenou spoločnosťou bolo zistené, že
dňa 29.07.2015 zmenila jediného konateľa a spoločníka, novým konateľom a spoločníkom sa stal Miklós
Dima, trvale bytom Sat. Chilieni (Sfantu Gheorgehe) nr. 48, Jud. Covasna 520100, Rumunsko.
Na základe zistených skutočností bol predvolaný na výsluch svedok p. Felix Dömény, ktorý bol v čase
uskutočnenia deklarovaných obchodov konateľom spoločnosti MARMANDE s.r.o. Svedok sa výsluchu
nezúčastnil a písomne oznámil prvostupňovému orgánu, že využíva svoje zákonné právo v zmysle §
25 ods. 2 daňového poriadku odoprieť výpoveď. K veci uviedol, že nebude vypovedať z dôvodu, aby
si neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania spočívajúce v podaní nepravdivej svedeckej výpovede.
Toto podanie je zaevidované dňa 24.09.2018 pod č. 250578313.
Na návrh žalobcu bol vo vyrubovacom konaní vypočutý svedok p. Nikolas Dóra a bola s ním
spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101093856/2019 zo dňa 10.05.2019. Žalobca sa napriek
skutočnosti, že vypočutie menovanej osoby sám navrhol a bol o termíne i mieste vypočutia svedka
vopred upovedomený, výsluchu svedka nezúčastnil. Svedok uviedol, že spoločnosť MARMANDE
s.r.o. pozná, pozná aj jej konateľa p. Felixa Döményho; v mene spoločnosti nevystupoval; konateľov
oboch spoločností len zoznámil; obchody nedohadoval; úhrady za faktúry nepreberal; fakturáciu
neriešil; nebolo mu udelené žiadne splnomocnenie, na základe žiadneho splnomocnenia za spoločnosť
MARMANDE s.r.o. nekonal. Svedok slovne potvrdil, že má informácie o tom, že žalobca kúpil od
dodávateľskej spoločnosti tovar - papier; tovar videl aj na sklade v Matúškove; konateľ zastupujúci
žalobcu p. Marek Tóth mu povedal, že tovar kúpil od dodávateľa MARMANDE s.r.o.; samotný obchod,
podmienky, prepravu a pod. neriešil. Mal vedomosť o tom, že išlo o klasický kancelársky papier, ale
s takýmto tovarom on nerobí; tovar bol obstaraný asi od spoločnosti DREAM TRANS s.r.o. alebo od
spoločnosti DREAM POWER s.r.o. K preprave, nakládke, vykládke, k materiálnemu a personálnemu
vybaveniu dodávateľskej spoločnosti sa nevedel vyjadriť, nemal s ňou nič spoločné.

Z informačného systému finančnej správy bolo zistené, že dodávateľská spoločnosť MARMANDE s.r.o.
nie je a ani nebola registrovaná na závislej činnosti, t.j. v čase deklarovaných obchodných transakcií
spoločnosť nemala zamestnancov. Za zdaňovacie obdobie január 2015 nepodala daňové priznanie
na dani z pridanej hodnoty. Za zdaňovacie obdobie roku 2015 nepodala spoločnosť ani účtovné
výkazy, nebolo možné zistiť, aký mala majetok, či disponovala skladovými priestormi. Nepodala daňové
priznanie k dani z motorových vozidiel, t.j. nepoužívala žiadne vozidlá v súvislosti s podnikateľskou
činnosťou.
Na základe vykonaného dokazovania sa reálnosť obstarania tovaru žalobcom od spoločnosti
MARMANDE s.r.o. nepodarilo u žiadneho zo zapojených subjektov spôsobom vylučujúcim akékoľvek
pochybnosti preveriť a samotný žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by hodnoverným
spôsobom preukazovali dodanie predmetného tovaru deklarovaným dodávateľom.
Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o. žalobca na výzvu prvostupňového
orgánu vo svojej odpovedi uviedol, že za dodávateľa konal p. Štefan Kopček; zmluvy boli uzatvorené;
služby boli dodané ako subdodávka, preto nevie poskytnúť informáciu o tom, kto konkrétne služby
poskytol; išlo o pravidelné práce v prospech spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o., pričom celý obchod
bol dohodnutý s p. Ondrejom Józsom, v tom čase konateľom spoločnosti LU - EU 135 s.r.o., Račianska
88 B, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36269069 - do 08.10.2018 CONCORDIA
GALANTA spol. s r. o., JAS 939, 924 00 Galanta (ďalej len LU - EU 135 s.r.o.), ktorá vystupovala ako
odberateľ týchto služieb pre kontrolovaný daňový subjekt. Iniciatíva uvedeného obchodného prípadu
vzišla od zástupcu spoločnosti LU - EU 135 s.r.o.; keďže nedisponoval personálnym vybavením
(primárne sa zaoberal inou činnosťou); oslovil spoločnosť TRADE CENTRUM s.r.o., ktorej požiadavky a
podmienky zadané jeho obchodnými partnermi vyhovovali. Taktiež uviedol, že aj pri tomto obchodnom
prípade postupoval štandardne v rámci obvyklých zvyklostí: Skutočnosť, či koná s oprávnenou osobou
si preveril v obchodnom registri a keďže išlo o jednoduchý obchodný prípad, nebol dôvod preverovať,
či spoločnosť má alebo nemá personálne a technické vybavenie k tejto činnosti.
V súvislosti s uvedenou spoločnosťou bolo zistené, že dňa 25.08.2017 bola vymazaná z obchodného
registra ex offo, a preto nebolo možné vykonať miestne zisťovanie. V rámci daňovej kontroly bol vypočutý
ako svedok p. Štefan Kopček, ktorý bol v čase deklarovaných obchodov konateľom spoločnosti TRADE
CENTRUM s.r.o. So svedkom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 25.09.2018. Žalobca
sa vypočutia svedka nezúčastnil napriek tomu, že bol o vypočutí riadne upovedomený. Svedok do
spísanej zápisnice potvrdil spoluprácu s kontrolovaným daňovým subjektom a ďalej uviedol, že konal s
p. Jurajom Levanským; išlo o lepenie etikiet na tovar nakúpený spoločnosťou Pannon Food Slovakia
s.r.o. zo zahraničia. K poskytnutiu služieb uviedol, že boli vykonané živnostníkmi, ktorých mená
si nepamätal, našiel asi dvoch - troch na internete; zmluvy neboli uzatvorené; pokyny im dávala
osoba menom Maroš. Taktiež si nepamätal na čas poskytnutia služieb, na okolnosti vyplatenie
odmeny živnostníkom, ani na obsah zmluvy č. 03072014, na základe ktorej boli fakturované. K
zoznamom priloženým k faktúram uviedol, že nevie, kto ich vypracoval; nevedel uviesť, či bola vedená
evidencia osôb, ktoré sa fyzicky zúčastňovali na poskytnutí služieb, avšak pri poskytovaní služieb bol
prítomný; faktúry vystavovala externá účtovníčka; komunikácia s ňou prebiehala len e-mailom; finančné
prostriedky z bankového účtu vyberal, vyplatil živnostníkov a ostatné dal do účtovníctva. Svedok uviedol,
že za podávanie daňových priznaní bola zodpovedná účtovníčka spoločnosti; z akého dôvodu neboli
podané daňové priznania za spoločnosť, nevedel uviesť, on to neriešil. Podľa jeho vyjadrenia mala
spoločnosť TRADE CENTRUM s.r.o. v Banskej Bystrici len virtuálne sídlo.
Správca dane ako prvostupňový orgán vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti Pannon Food Slovakia
s.r.o., ako aj v spoločnosti LU - EU 135 s.r.o. a predvolal na výsluch svedka p. Ondreja Józsu, bývalého
konateľa spoločnosti LU - EU 135 s.r.o. a p. Mariána Vašku, skladníka spoločnosti Pannon Food
Slovakia s.r.o. Zástupcovia spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. a osoby predvolané na výsluch
svedka potvrdili, že služby - kontrola tovaru a olepovanie slovenskými etiketami v skladových priestoroch
spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. vykonané boli, avšak nikto z nich nevedel uviesť, kto boli tie
osoby, ktoré túto službu poskytli, identifikačné údaje osôb správcovi dane neposkytli.
Z dokazovania vyplynulo vytvorenie reťazca subjektov zúčastnených na deklarovanom poskytnutí služby
- objednávateľom mala byť spoločnosť Pannon Food Slovakia s.r.o., ktorá mala zadať objednávku
spoločnosti LU - EU 135 s.r.o., tá mala službu objednať u žalobcu a žalobca mal ďalej službu objednať
u spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o.
Aj v prípade spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o. bolo z informačného systému finančnej správy
zistené, že nie je a nebola registrovaná na závislej činnosti, t.j. v čase deklarovaných obchodných
transakcií nemala zamestnancov - nemala personálne zabezpečenie na výkon danej ekonomickej
činnosti; za zdaňovacie obdobie január 2015 nepodala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty; za

zdaňovacie obdobie roku 2015 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby; nepodala
za zdaňovacie obdobie roku 2015 účtovné výkazy, nebolo možné zistiť aký mala majetok, skladové
priestory, t.j. spoločnosť nepreukázala ani technické vybavenie na výkon ekonomickej činnosti; za
zdaňovacie obdobie roku 2015 nepodala daňové priznanie k dani z motorových vozidiel t.j. nepoužívala
žiadne vozidlá v súvislosti s podnikateľskou činnosťou.
Napriek skutočnosti, že zo strany konečného odberateľa služby, spoločnosti Pannon Food Slovakia
s.r.o., bolo uskutočnenie služby - značenie tovaru potvrdené, žiadna zo spoločností zúčastnená v
reťazci (Pannon Food Slovakia s.r.o., LU - EU 135 s.r.o., PIERO Slovakia spol. s r. o., TRADE
CENTRUM s.r.o.) neoznačila, resp. nevedela označiť osoby, ktoré fyzicky túto službu poskytli; u
žiadneho zo zapojených subjektov sa spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepodarilo preveriť
dodanie služby a samotný žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by hodnoverným spôsobom
preukazovali dodanie predmetných služieb spoločnosťou TRADE CENTRUM s.r.o.
Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených získaných informácií správca dane dospel k záveru, že služby
deklarované na faktúrach vystavených spoločnosťou TRADE CENTRUM s.r.o. neboli poskytnuté tak,
ako to uviedol žalobca; služba nebola dodaná osobou uvedenou na dodávateľských faktúrach.
Žalovaný sa so závermi prvostupňového orgánu stotožnil.

19.
V súvislosti s dodávkami spoločnosti MARMANDE s.r.o. žalovaný poukazoval na to, že konateľ tejto
spoločnosti v čase deklarovaných obchodov Félix Dömény sa ani po opakovanom predvolaní výsluchu
nezúčastnil, vo svojom vyjadrení zaevidovanom pod č. 250578313 dňa 24.09.2018 uviedol, že využíva
právo odoprieť výpoveď z dôvodu, aby si neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania spočívajúce v
podaní nepravdivej svedeckej výpovede a zároveň požiadal prvostupňový orgán, aby jeho stanovisko
rešpektoval a opakovane ho nepredvolával k výsluchu.

20.
Žalobca v priebehu daňovej kontroly a následne ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal, ako prebiehala
spolupráca s uvedeným dodávateľom, kto ho oslovil s ponukou na dodanie papiera, s kým dohodol cenu,
ktorí externí dodávatelia pre neho uskutočňovali dopravu. Tvrdenie, že išlo o jednoduchý obchodný
prípad, ktorý si nevyžadoval žiadne špeciálne technické ani personálne vybavenie a stačil mu len telefón,
nie je dostatočným dôkazom o preukázaní dodávky tovaru.
Taktiež sa nepreukázalo, že preprava fakturovaného tovaru bola vykonaná dodávateľmi, keďže podľa
vyjadrenia žalobcu do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100466856/2018 zo dňa 01.03.2018,
bola preprava vykonaná vlastnými dopravnými prostriedkami a inými prepravcami, ktorých bližšie
neidentifikoval. Z dokladov predložených žalobcom, ktoré mali preukazovať zabezpečenie dopravy
tovaru z Blažova do Bratislavy (faktúra za prepravu a záznamy o prevádzke vozidla zo dňa 29.01.2015) a
ktorú podľa tvrdení zabezpečoval žalobca, nie je zrejmé, kde, aký tovar a v akom množstve bol naložený
a vyložený. Rovnako sa nepotvrdili tvrdenia žalobcu o tom, že tovar - kancelársky papier bol dodávaný
dodávateľom čiastočne do jeho prenajatých skladových priestorov v Matúškove a čiastočne priamo
odberateľovi - U. A. - 3p slúži Vám do skladových priestorov v Bratislave, Galvaniho 8, keďže žalobca
nepredložil žiadne doklady o prítomnosti vodiča dodávateľa p. R. Y., ktorý bol zástupcom majiteľa
skladov. Žalobca nepredložil napr. dodacie listy, ktoré sú bežne v obchodnej praxi súčasťou dodávky
tovaru, doklady o preprave, objednávky od odberateľa, i keď tvrdí, že tovar bol objednaný na základe
objednávok od jeho odberateľov.
Na základe uvedeného je nepochybné, že dodávka tovaru od uvedeného dodávateľa sa nepotvrdila a
nepreukázala.

21.
Podľa žalovaného je na základe vykonaného dokazovania nepochybné, že tvrdenie žalobcu o
preukázaní uskutočnenia sporných obchodných transakcii, ktoré deklaroval predloženými faktúrami
a ktoré boli uhradené v hotovosti spoločnosti MARMANDE s.r.o. a bankovým prevodom spoločnosti
TRADE CENTRUM s.r.o., a ktoré malo byť potvrdené aj vypočutými svedkami, sa nepreukázalo a
nepotvrdilo.
Spôsob, akým žalobca preukazoval obstaranie tovaru a dodanie služieb od uvedených dodávateľov bez
toho, aby relevantnými dôkazmi preukázal od koho, kedy a kde prevzal fakturovaný tovar a služby, nie
je pre daňové účely postačujúci. Naopak, z výpovedí svedkov a prvostupňovým orgánom vykonaného

miestneho zisťovania v spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. v súvislosti s preverovaním obchodných
transakcii medzi žalobcom a spoločnosťou TRADE CENTRUM s.r.o., sa preukázalo, že na poskytnutí
služieb boli zúčastnené viaceré spoločnosti. Objednávateľom bola spoločnosť Pannon Food Slovakia
s.r.o., ktorá si mala objednať služby u spoločnosti CONCORDIA GALANTA spol. s r.o., ktorá si ďalej
mala objednať službu u žalobcu a žalobca mal osloviť na poskytnutie služieb spoločnosť TRADE
CENTRUM s.r.o., ale i tej mala byť služba poskytnutá subdodávateľsky. Kto v skutočnosti služby vykonal,
nevedel uviesť ani jeden zo svedkov a nevedel to uviesť ani konateľ v poradí prvého objednávateľa
služieb p. Ľudovít Kubica, ktorý bol prítomný pri miestnom zisťovaní prvostupňového orgánu, a napokon
ani samotný žalobca. Vypočutie konateľa konečného odberateľa predmetnej služby nie je z hľadiska
posúdenia skutkového stavu dôvodné, pretože prvostupňový orgán vykonal v spoločnosti Pannon Food
Slovakia
s.r.o. miestne zisťovanie za účelom preverenia miesta vykonania služby a reálnosti jej uskutočnenia.
Pri tomto úkone bolo zistené, že štatutár tejto spoločnosti nemá vedomosť o tom, kto tieto služby
fyzicky realizoval. Túto okolnosť potvrdil aj zamestnanec menovanej spoločnosti, ktorý bol pri vykonávaní
predmetnej služby prítomný.
Žalobca namieta, že skutočnosť, že sa nezúčastnil na vypočutí svedkov napriek tomu, že bol o nich včas
upovedomený, nemôže byť braná v jeho neprospech. Žalovaný k tejto skutočnosti uvádza, že žalobca
mal právo zúčastniť sa vypočutia svedkov, klásť svedkom otázky, prípadne konfrontovať ich a vyjadriť
sa k záverom jednotlivých pojednávaní. To, že svoje právo nevyužil, nevyhodnotil prvostupňový orgán
ani žalovaný v neprospech žalobcu. Týmto konštatovaním bolo v žalovanom rozhodnutí deklarované, že
žalobcovi bol aj týmto spôsobom vytvorený dostatočný priestor na to, aby vysvetlil pochybnosti, ozrejmil
skutočnosti a predložil relevantné dôkazy.

22.
V súvislosti s tvrdením žalobcu, že správca dane neskúmal primárny skutkový stav a nezaoberal sa
skutočnosťou, či žalobca disponoval predmetným tovarom, žalovaný uviedol, že daňovou kontrolou
bolo preukázané, že tovar nebol žalobcovi dodaný deklarovaným dodávateľom. Pre zistenie skutkového
stavu nebolo podstatné, či žalobca v kontrolovanom období disponoval rovnakým druhom tovaru,
akého nákup deklaroval predloženými faktúrami, pretože ak aj žalobca takýmto tovarom disponoval,
nepreukazuje to skutočnosť, že bol tento tovar nakúpený od dodávateľa uvedeného na faktúrach a že
boli žalobcom splnené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa platného zákona o
DPH.
Rovnako ani skutočnosť, že konečný príjemca služby potvrdil, že mu boli služby skutočne dodané,
nepreukazuje to, že boli dodané tak, ako to deklaruje žalobca a že mu z takto prijatých plnení vznikol
nárok na odpočítanie dane.
Zo spisového materiálu vyplýva, že dodávateľské spoločnosti MARMANDE s.r.o. a TRADE CENTRUM
s.r.o. nepodali daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, ani kontrolné výkazy za kontrolované
zdaňovacie obdobie. Nepodali ani daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, z tohto dôvodu
nebolo možné preveriť dodanie tovaru tak, ako to tvrdí žalobca.

23.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca dane vyzýval žalobcu na preukázanie reálneho
uskutočnenia deklarovaných obchodov dokladmi a dôkazmi, medzi iným aj zmluvou, ak existuje.
Požadovaním všetkých existujúcich dokladov a dôkazov správca dane vyťažoval žalobcu za účelom
objektívneho posúdenia uplatnených nárokov zo strany žalobcu. Pre odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia bol podstatný a preukázaný záver, že reálne uskutočnenie obchodu nepreukázali žiadne
predložené dôkazy, nepotvrdil ich štatutár dodávateľskej spoločnosti a ani jeden z vypočutých svedkov,
vrátane svedka p. Nikolasa Doru, ktorý mal byť sprostredkovateľom predmetného obchodu.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nemôže za neplnenie si daňových povinností jeho dodávateľov,
žalovaný uvádza, že žiadne porušenie zákona a ani nesplnenie si daňovej povinnosti na dodávateľskom
či subdodávateľskom stupni nebolo žalobcovi pripísané na ťarchu. Neuznanie nároku na odpočítanie
DPH bolo v predmetnom rozhodnutí zdôvodnené objektívnymi skutočnosťami, ktoré boli pri výkone
daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní preukázané.
Vo vyjadrení o svojej obozretnosti a náležitej starostlivosti vo vzťahu k prevereniu svojich dodávateľov
si žalobca protirečí. Počas výkonu daňovej kontroly uviedol, že si svojich obchodných partnerov
nepreveroval a následne v odvolaní i v žalobe uvádza, že si ich dostatočne preveril vo verejne
dostupných databázach. Na základe údajov, napríklad z verejne dostupného registra účtovných závierok

by však žalobca zistil, že deklarovaný dodávatelia si svoje povinnosti voči štátu neplnia od roku 2013 a
preto nie sú poctivými obchodnými partnermi. Ak žalobca s uvedenými spoločnosťami obchodoval, tak
akceptoval riziko účasti na nezákonnom konaní. Aby toto riziko eliminoval, mal si zabezpečiť dostatočné
dôkazy o tom, že predmetné obchody boli skutočne realizované tak, ako deklaruje predloženými
dokladmi.

24.
Argumentáciu žalobcu rozsudkami ESD žalovaný považuje za nerelevantnú z dôvodu, že právo na
odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH je možné uplatniť len v prípade splnenia stanovených
podmienok, ktoré v danom prípade splnené neboli. V danom prípade neboli splnené podmienky pre
odpočítanie dane podľa vnútroštátneho predpisu - zákona o DPH a nie z dôvodu podvodného konania.

25.
V písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe, s
tým, že podľa jeho názoru v priebehu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania riadne a nad akúkoľvek
rozumnú pochybnosť v hraniciach platných právnych noriem preukázal oprávnenie svojho nároku na
uplatnenie daňových výdavkov. Predložil správcovi dane všetky doklady a listiny v zmysle platnej
legislatívy, pričom realizácia jednotlivých úkonov v rámci obchodovanie bola potvrdená aj svedkami.
Taktiež bola preukázaná dobrá viera žalobcu pri realizácii obchodov a to, že podozrenia správcu dane
sú iba domnienkami a nie preukázanými skutočnosťami.

26.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (správny súdny poriadok, SSP) správne súdy v správnom
súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení
orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou
orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

27.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal v neprítomnosti oboch účastníkov konania, ktorí svoju
neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnili a s procesným postupom súdu vyslovili súhlas, oboznámil
sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a
dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

28.
V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali
dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich
logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť
vydanie nezákonného rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili
dôvody prijatých záverov, sa , v rozpore s tvrdením žalobcu, vysporiadali s celým rozsahom jeho
argumentácie.

29.
Výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce
realizáciu dodávok, v súvislosti s ktorými si žalobca odpočítanie dane uplatnil, žalobcom deklarovaným
spôsobom, ktorý bol zisteniami správnych orgánov spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o
nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty.

30.
Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen
na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky, v súvislosti s
ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom,
že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností
deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových
orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia tvrdeného dodávateľa
MARMANDE s.r.o. vyplývajú nie len zo zistení týkajúcich sa tejto spoločnosti - jej nekontaktnosti,
existencie iba virtuálneho sídla, nepodania daňového priznania za predmetné zdaňovacie obdobie,
a s tým spojenej nemožnosti preveriť účtovné doklady tvrdeného dodávateľa, ale aj z absencie
hodnoverných dôkazov o preprave tovaru a úhrade kúpnej ceny, ktorá mala byť podľa žalobcu
realizovaná hotovostne.

31.
V rozpore s názorom žalobcu to, čo na strane 4 žaloby označil za dôkazy predložené v priebehu daňovej
kontroly (opis toho, kto s kým konal, ako sa s tovarom nakladalo a pod.), nemožno považovať za
dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie obchodov, ale iba za tvrdenia nepodložené prakticky žiadnym
hodnoverným dôkazom. V prospech tvrdení žalobcu vyznela iba výpoveď svedka Nikolasa Doru, avšak
táto vzhľadom na jej nekonkrétnosť (svedok iba počul, že žalobca kancelársky papier od uvádzaného
dodávateľa kúpil, a takýto tovar videl na sklade) nemôže byť preukaznou vo vzťahu ku konkrétnym
preverovaným obchodom.
V neposlednom rade realizáciu obchodov nepotvrdil ani samotný žalobcom označený dodávateľ,
resp. osoba zastávajúca v rozhodnom čase funkciu jeho konateľa, ktorá skutočnosť nebola správnym
orgánom hodnotená v neprospech žalobcu, ale, na strane druhej, nemôže byť hodnotená ani v
jeho prospech. O dodaní tovaru tvrdeným dodávateľom tak v konečnom dôsledku nesvedčí žiaden
presvedčivý dôkaz.

32.
Podobne v prípade medzičasom zaniknutého dodávateľa služby - označovania tovaru punc dôvodnosti
pochybnostiam správcu dane o realizácii dodávky deklarovaným spôsobom poskytuje nie len
nedostatok účtovných dokladov tvrdeného dodávateľa TRADE CENTRUM s.r.o., nedostatok jeho
daňových priznaní za preverované obdobie, nepreukázanie akéhokoľvek jeho materiálneho a
personálneho vybavenia na výkon podnikateľskej činnosti, ale aj nedostatok relevantných poznatkov
jeho vtedajšieho konateľa o okolnostiach poskytovania služby, o obsahu zmluvy, spôsobe určenia ceny,
doby vykonávania prác a o tom, kto ich mal reálne vykonať. Spôsob určenia ceny dodávky pritom
zrozumiteľne neozrejmil ani žalobca, nie je možné ho zistiť z obsahu predloženej zmluvy ani z obsahu

faktúry (v tejto súvislosti sa stotožniť nemožno ani s tvrdením žalobcu, že predložil faktúry so všetkými
zákonnými náležitosťami, ale touto okolnosťou sa správca dane ani žalovaný nezaoberali ).
Opomenúť pri posudzovaní dôvodnosti pochybností správneho orgánu rozhodne nemožno skutočnosť,
že žalobca, pre ktorého z hľadiska výšky peňažného plnenia malo ísť o nie zanedbateľný obchodný
prípad, nemal žiadnu vedomosť o tom, kto práce reálne vykonal, v súvislosti s čím nie je dôvodné ani
usudzovať o tom, že vynaložil náležitú obozretnosť, ktorú je od neho pri výkone podnikateľskej činnosti
možné vyžadovať.
Skutočnosť, že takýto údaj nevedeli poskytnúť ani ďalšie subjekty v reťazci TRADE CENTRUM s.r.o. -
žalobca - LU-EU 135 s.r.o. ( predchádzajúce obchodné meno
CONCORDIA GALANTA spol. s r.o.) a Pannon Food Slovakia spol. s r.o. ako konečný odberateľ, potom
len dokresľuje reálnosť deklarovaného spôsobu plnenia.

33.
V súvislosti s uplatnením nároku na odpočet dane je potrebné poukázať aj na samotný účel daňového
konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi
predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok
obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti
odpočítania dane pritom znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či
podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok
nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia
faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj
dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/40/2015 z
28. septembra 2017).

34.
Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2 Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z
23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004
Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,
ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si
aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako oprávnený“ (obdobne rozsudok NS SR sp. zn.9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020).

35.
Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom
konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla
istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti
nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia
ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, 4 Sžfk/38/2017, 1 Sžfk/1/2017, 6 Sžfk/43/2017, 1
Sžfk/82/2016).
Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 5 Sžf/66/2016 z 31. mája 2018
okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom
subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo
vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený,
aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v
uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo
na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným
obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých
jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

36.
Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa
dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia
zneužiteľnosti tohto práva požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal
existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené, tovar alebo služby reálne dodané práve osobou uvedenou na faktúre, teda, že
zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným
na faktúre.

37.
V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených
daňových dokladov (faktúr) je potrebné konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je
ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane
možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného
zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce
pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu
zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu
dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane.
Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo
iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c)
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
V zmysle § 19 ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru
alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.

38.
Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného čiastočne spočívajú aj v okolnostiach,
identifikovaných a konštatovaných jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí správnych
orgánov oboch stupňov, týkajúcich sa tvrdených dodávateľov žalobcu, čo je však vzhľadom na
potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Zistené
skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdených plnení a bez
akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným,
a súčasne odôvodňujú nesplnenú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na
preukázanie realizácie obchodov deklarovaným spôsobom.
Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom,
ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv
na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si
odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných
dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných zmluvných plnení.

39.
Je potrebné súčasne konštatovať, že v danom prípade, vzhľadom na nepreukázanie prijatia plnení od
žalobcom deklarovaných dodávateľov, do úvahy neprichádzalo vedenie dokazovania na preukázanie,
že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom
s daňovým únikom alebo s podvodným konaním, ako to žalobca namietal s poukazom na judikatúru
Súdneho dvora EU. Táto judikatúra sa týka prípadov, keď sa reálne uskutočnené a preverené transakcie
daňového subjektu dostali do súvisu s podvodným konaním, z ktorého vzniká daňová strata. V takých
prípadoch správca dane nesie dôkazné bremeno preukázania, že kontrolovaný daňový subjekt o
spojení jeho obchodných transakcií s podvodným konaním vedel alebo mohol vedieť, prípadne, či v
rámci primeranej obozretnosti prijal opatrenia, aby sa takejto situácii vyhol. O takúto situáciu však v
prejednávanej veci nejde, preto je argumentácia žalobcu uvádzanou judikatúrou neopodstatnená.

40.
Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a s prihliadnutím
na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli

zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci náležité dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených
skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho
uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom vo svetle kontrolných zistení a v ich
vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva
na odpočítanie dane.

41.
Nakoľko súd v napadnutom rozhodnutí a jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov vo
veci nezistil pochybenia namietané žalobcom ako spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia, vychádzajúc
z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd žalobu ako nedôvodnú podľa §
190 SSP zamietol.

42.
O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.

43.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 28, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.