Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200856
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5620200856.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne H.
D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. T.. Y. X. XXXX/XX, D. P., zastúpenej URBÁNI & Partners s. r.
o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému O. O., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Y. XX/XX, D. P., zastúpenému JUDr. Ing. Ivanou Kožákovou, advokátkou so sídlom
Stošická 1067/50, Liptovský Mikuláš, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2-ice v
pomere k celku nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie D. P., obec Liptovský Mikuláš,
okres Liptovský Mikuláš, ako byt č. XX nachádzajúci sa vo vchode č. XX na prízemí obytného domu
so súpisným č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra KN-C č. 3317/41, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 948 m2 spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 8310/44958-ín.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 27. 03. 2020 sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2-ice v pomere k celku nehnuteľnosti zapísanej v katastri
nehnuteľností na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, pre
katastrálne územie D. P., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, ako byt č. XX nachádzajúci

sa vo vchode č. XX na prízemí obytného domu so súpisným č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku
parcely registra KN-C č. 3317/41, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 948 m2
spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve
o veľkosti 8310/44958-ín. Medzi stranami sporu bola dňa 06. 10. 2017 uzatvorená kúpna zmluva, na
základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu prevodu k predmetnému bytu
zo žalovaného ako predávajúceho na žalobkyňu ako kupujúcu. V čl. III. zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že kúpna cena vo výške 14 900,- eur bude žalobkyňou uhradená v hotovosti pred podpisom

kúpnej zmluvy. V mesiaci október, resp. november 2019 bolo žalobkyni doručené odstúpenie od kúpnej
zmluvy zo dňa 23. 10. 2019, pričom žalovaný zároveň doručil Okresnému úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálnemu odboru, návrh na zápis práva k nehnuteľnosti, ktoré konanie je vedené pod číslom
Z-3470/2019. Žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny, ktorý dôvod sa
nezakladá na pravde a je účelovo vykonštruovaný žalovaným. Motiváciu žalovaného pre odstúpenie od
zmluvy možno hľadať najmä v tom, že žalobkyňa ho opustila a ukončila ich partnerský vzťah, čiže ide o

jeho osobnú pomstu. Žalobkyňa kúpnu cenu zaplatila v plnom rozsahu, pričom finančné prostriedky na
úhradu jej poskytli rodičia. Z uvedených dôvodov navrhla, aby súd určil, že je spoluvlastníčkou podielu
na predmetnom byte.2. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú. Poprel tvrdenie o tom, že mu žalobkyňa uhradila kúpnu
cenu a že mu túto odovzdala v súlade s dojednaniami kúpnej zmluvy a zároveň poprel aj tvrdenie o

tom, že jej otec U. D. poskytol sumu 15 000,- eur na úhradu kúpnej ceny. Žalovaný odstúpil od kúpnej
zmluvy z dôvodu, že žalobkyňa mu nikdy a to ani pred uzavretím kúpnej zmluvy ako ani následne
nezaplatila ani časť kúpnej ceny. Fabulácie žalobkyne, že uplatnením jeho práva na odstúpenie od
zmluvy v zákonnej lehote, ide z jeho strany o pomstu sú tendenčné a nezakladajú sa na pravde.
Žalobkyňa od druhej polovice roku 2017 podmieňovala svoj návrat do spoločnej domácnosti spoločne

s ich maloletou dcérou nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetu kúpy a vyvíjala na neho tlak,
kým nedocielila podpísanie kúpnej zmluvy. Nemal inú možnosť, len zmluvu podpísať, keď naliehanie
žalobkyne bolo neoblomné a neznesiteľné. Žalobkyňa od neho žiadala poskytnutie istoty, že ju z bytu
už nikdy nevyhodí, jeho rozpoloženie a tiesnivý duševný stav zneužila a žalovaný pod tlakom týchto
všetkých okolností na ňu previedol polovicu bytu. Dosiahla tak nadobudnutie vlastníctva špekulatívnym
spôsobom využijúc žalovaného aktuálnu psychickú slabosť, ktorá zastierala jeho triezvy a slobodný

úsudok. Úmysel žalobkyne od počiatku pri nadobúdaní predmetu kúpy, a to nezaplatiť dohodnutú kúpnu
cenu, ktorá ako podmienka odplatnosti prevodu vlastníckeho práva je jej imanentnou náležitosťou, a
snahaobchádzaťkogentnéustanoveniazákonaformálnymprehlásenímpredávajúcehooprevzatísumy
dohodnutej kúpnej ceny, spôsobuje neplatnosť simulovaného právneho úkonu kúpnej zmluvy. Žalovaný
poukázal na to, že kúpna cena bola dohodnutá v neprimerane nízkej výške v súlade so zákonom

č. 394/2012 Z. z. o obmedzovaní hotovostných platieb, tak aby spĺňala kritériá na najvyššiu možnú
hotovostnú platbu medzi fyzickými osobami.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že predmetný byt bol v minulosti rodinným bytom žalobkyne, v ktorom
pred spolužitím so žalovaným žila so svojím synom a starou mamu. Potom, ako sa strany sporu

rozhodli spolu bývať, dohodli sa, že predmetný byt nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaný.
Počas spolužitia do bytu spoločne investovali nemalé finančné prostriedky, pričom o chod domácnosti,
upratovanie či jeho zveľaďovanie sa výhradne starala žalobkyňa. Tieto skutočnosti zohľadňovali výšku
dohodnutej kúpnej ceny. Z dôvodu správania sa žalovaného musela žalobkyňa z predmetného bytu
spolu s maloletými deťmi utiecť, následne na čo ju žalovaný odhlásil z trvalého pobytu. Žalovaný začal

po istom čase žalobkyňu opätovne vyhľadávať a žiadal o poskytnutie poslednej šance a dobrovoľne a
pri plnom vedomí jej niekoľkokrát navrhol, že jej predá spoluvlastnícky podiel. Po tomto jeho naliehaní
sa rozhodla mu dať šancu a po zvážení všetkých možností, ktoré im ponúkla advokátka, sa dohodli,
že pristúpia k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Nie je pravdou, že žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu pod
psychickým tlakom, toto tvrdenie ani žiadnym spôsobom nepreukázal.

4. Žalovaný v duplike opätovne tvrdil, že dojednanie v kúpnej zmluve o kúpnej cene je len formálne,
kúpnu cenu nikdy neprevzal a v rozhodnej dobe ani nedisponoval takou finančnou hotovosťou, ktorá by
mohla pochádzať z kúpnej ceny. Poprel tvrdenia, že žalobkyňa investovala do bytu akékoľvek finančné
prostriedky ako aj to, že o chod domácnosti, upratovanie a zveľaďovanie zabezpečovala výlučne ona.

Rekonštrukcia bytu bola uhradená z jeho výlučných finančných prostriedkov. Žalobkyňa mala záujem
nadobudnúť polovicu bytu bezplatne a to formou akejsi „bezodplatnej“ kúpy, aby nemusela v prípade
partnerských nezhôd v budúcnosti odchádzať bytu. Po poučení o možnostiach nadobudnutia predmetu
kúpy a súvisiacich právnych skutočnostiach, žalobkyňa výslovne nesúhlasila s darovaním a zároveň
nedisponovala žiadnymi finančnými prostriedkami, preto bola zmluva pripravená v podobe, ako ju strany

uzatvorili 06. 10. 2017. Už príprava samotnej zmluvy na základe pokynu žalobkyne zjavne smerovala
k faktickej „bezodplatnej“ kúpe predmetu kúpy, hoci formálne sa v znení jednotlivých dojednaní zmluvy
vopred deklarovala formálne potvrdenie prevzatia sumy zodpovedajúcej kúpnej cene. Práve pre prípad,
že by skutočne nedošlo k realizácii vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny, bolo dojednané v prospech
predávajúceho právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. V. kúpnej zmluvy, ktoré žalovaný v konečnom

dôsledku uplatnil. Pokiaľ žalobkyňa rozporovala tvrdenie o jeho psychickom rozpoložení, žalovaný
poukázalnajejpodaniezodňa10.11.2019vkonanívedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.9P/14/2019,
v ktorom okrem iného uviedla, že podľa nej bol psychický stav žalovaného dosť vážny a často ho
nabádala, aby vyhľadal odbornú pomoc.

5. Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že byt kúpili od jej starej mamy v roku 2013 za 50 000,-
eur, ktorá suma bola prispôsobená tomu, že je jej vnučka. Byt postupne rekonštruovali a to aj z jej
výlučných finančných prostriedkov. Na výmenu podláh, okien, prerobenie jadra bytu a stien vynaložili
asi 20 000,- eur. Poprela, že by potom, ako s deťmi opustila spoločnú domácnosť, podmieňovala návratk žalovanému prevodom vlastníctva k bytu. Potom, ako znovu začali spolu žiť sa dohodli na riešení
vlastníckeho práva. Finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny 14 900,- eur jej poskytli rodičia, nakoľko
v tom čase nemala úspory a jej príjem pozostával z materského. Žalovanému vyplatila kúpnu cenu

v hotovosti asi dva dni pred podpisom zmluvy, potom ako jej finančné prostriedky poskytli rodičia v
rodičovskom dome. Vzhľadom na odstup času si už nepamätala kedy a kde presne došlo k odovzdaniu
kúpnej ceny. Zmluvu uzatvorili prostredníctvom advokátky, ktorú zaobstaral žalovaný. Nevedela sa
vyjadriť, ako žalovaný naložil z hotovosťou. Počas spolužitia nikdy nemali spoločný účet a otázka peňazí
bola u nich vždy zakázaná téma.

6.Žalovanýuviedol,žebyt,vktorommalastarámamažalobkynezriadenévecnébremenospočívajúcev
práve doživotného bývania, nadobudol do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 60 000,- eur a následne
sa byt zrekonštruoval za sumu od 30 000,- eur do 33 000,- eur. Za vykonané práce platil v hotovosti.
Potvrdil, že malou sumou na rekonštrukciu prispela aj žalobkyňa. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
bol na tom psychicky zle, po meste chodil ako živá mŕtvola. Bolo mu jedno čo sa bude diať a dá

sa povedať, že bol psychicky tlačený do toho, aby sa vyriešila otázka vlastníctva k bytu. Potvrdil, že
to, aby žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel k bytu navrhol on. Prostredníctvom svedka, pána
F., kontaktoval advokátku, ktorá pripravila zmluvu. Žalovaný najprv navrhoval uzatvorenie darovacej
zmluvy,čovšakžalobkyňaodmietla.Následnemuajadvokátka,uktorejvkanceláriiohľadnepredmetnej
zmluvy bol celkovo štyrikrát, odporučila neuzatvárať darovaciu zmluvu, aby neskôr nemusel žiadať o

vrátenie daru. Advokátkou zároveň boli poučení o hotovostnom limite do 15 000,- eur. Žalobkyňa mu
nikdy kúpnu cenu nezaplatila a poprel aj tvrdenia, že by jej mal za týmto účelom poskytnúť finančné
prostriedky otec.

7. Svedok U. D., otec žalobkyne, vypovedal, že potom, ako žalovaný opakovane vyhodil z bytu jeho

dcéru, sa prístup žalovaného zmenil, ospravedlnil sa dcére ako aj im a ich vzťah sa upravil. Potvrdil,
že dcére poskytli na úhradu kúpnej ceny sumu 15 000,- eur, ktorá pochádzala z ich
úspor. Je výsluhový dôchodca a na živnosť prevádzkuje lyžiarsku školu. Zároveň rozpredal svoju zbierku
vojenských odznakov a hodiniek, mincí, bankoviek, predmetov zo Slovenského štátu a zbierku nožov,
za čo získal približne 20 000,- eur. Z týchto si chcel kúpiť JEEP Wrangler, avšak na jar 2018

kúpil ojazdené auto JEEP Cherokee za 8 000,- eur. Pokiaľ ide o proces uzatvárania predmetnej kúpnej
zmluvy, do tohto svedok s manželkou nezasahoval.

8. Svedkyňa P. D. uviedla, že potom ako si žalovaný vstúpil do svedomia a ich vzťah sa zlepšil, sa dohodli
na tom, že žalobkyňa nadobudne spoluvlastnícky podiel k bytu. Žalobkyni poskytli za týmto účelom 15

000,- eur, ktoré finančné prostriedky mali v tom čase pripravené na rekonštrukciu hospodárskej budovy.
Nakoľko potreba žalobkyne bola samozrejme prednejšia, rekonštrukciu odložili o rok a vynaložili na
ňu približne 10 000,- eur. Potvrdila, že jej manžel postupne rozpredal svoju zbierku a to jednak cez
portál K..Y..I. ako aj priamo zberateľom na Liptove ako aj v Bratislave. Žalovaný jej nikdy nepovedal, že
mu nebola kúpna cena zaplatená. Hotovosť mali doma, nakoľko jej manžel je odporca bankomatových

kariet. Informácie o uzatváraní zmluvy mala iba od žalobkyne, nakoľko s manželom do tohto procesu
nezasahovali.

9. Svedkyňa U.. N. Ď., potom ako ju žalovaný pred súdom zbavil mlčanlivosti, k veci uviedla, že ju
kontaktoval pán F., ktorému poskytuje právne služby. Pamätala si, že do kancelárie prišiel so žalovaným,

ktorý bol zničený a súrne potreboval uskutočniť prevod bytu, lebo chce zachrániť rodinu. Podľa svedkyne
však bol spôsobilý na právne úkony. Na danú vec si pamätá, pretože upozornila žalovaného na riziká
prevodu bytu v plnom rozsahu. Na druhom stretnutí jej uviedol, že jeho priateľka nesúhlasí s darovaním a
následnehosvedkyňaupozornilanahotovostnýlimitprivyplácaníkúpnejcenyvhotovosti.Uviedolniečo
také, že to sa aj tak vyplácať nebude. Žalovaný bol v jej kancelárií viackrát, žalobkyňa len vtedy, keď

ich spoločne oboznámila s pripravenou zmluvou. K formulácii dojednania „kúpna cena bude uhradená“
ako aj k dojednaniu v čl. V. uviedla, že je to bežná prax, ktorú navrhla a zmluvné strany to akceptovali.
Nepripravila by klientom takú zmluvu, o ktorej by mala vedomosť, že je v rozpore s ich vôľou, prípadne
inými rozhodnými skutočnosťami.

10. Svedok F. F. uviedol, že žalovaného skontaktoval s advokátkou, nakoľko potreboval uzavrieť zmluvu.
Žalovaný chcel previesť byt, aby zachoval rodinu a aby mala jeho partnerka nejakú istotu. Advokátka
mu darovanie neodporúčala, pričom svedok na otázku nevedel uviesť, aký je rozdiel medzi darovacou a
kúpnou zmluvou. Po druhej alebo tretej návšteve v kancelárii advokátky sa ustálilo, že bude pripravenákúpna zmluva. Svedok bol vždy prítomný u advokátky, nebol však pritom, keď malo dôjsť k zaplateniu
kúpnej ceny. Potvrdil, že advokátka strany sporu poučila o obmedzení hotovostných platieb

11. Strany sporu uzatvorili dňa 06. 10. 2017 kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný previedol na žalobkyňu
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k vyššie označenému bytu, bližšie špecifikovanému v čl. I. kúpnej
zmluvy. V článku III. sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene vo výške 14 900,- eur, ktorá bola
dohodnutá s prihliadnutím na skutočnosť, že predávajúci a kupujúca žijú ako druh a družka a sú rodičmi
ich spoločného maloletého dieťaťa. Zároveň dohodli, že kúpna cena bude uhradená predávajúcemu

v hotovosti pred podpisom tejto kúpnej zmluvy, pričom predávajúci svojim podpisom na tejto kúpnej
zmluvypotvrdzujeprevzatiedohodnutejkúpnejceny.VčlánkuV.sazmluvnéstranydohodlinaoprávnení
žalovaného ako predávajúceho odstúpiť od zmluvy okrem iného aj z dôvodu, ak zo strany kupujúcej
nedôjde k vyplateniu celel dohodnutej kúpnej ceny.

12. Listom zo dňa 23. 10. 2019 žalovaný oznámil žalobkyni, že odstupuje od kúpnej zmluvy zo dňa

06. 10. 2017 z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti kupujúcej zaplatiť predávajúcemu pred podpisom
kúpnej zmluvy celú dohodnutú kúpnu cenu podľa čl. III. zmluvy. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX,
pre katastrálne územie D. P. vyplýva, že predmetné odstúpenie od kúpnej zmluvy žalovaný doručil aj
Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, katastrálnemu odboru, ktorý ho eviduje pod č. Z 3740/2019.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel, nakoľko bola preukázaná jej dôvodnosť.
Žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu, že nemala byť zaplatená dohodnutá kúpna cena, pričom
v konaní poukazoval aj na neplatnosť zmluvy tvrdiac, že vznikajú značné pochybnosti o jeho slobodnej
a vážnej vôli scudziť predmet kúpy, keď konal pod psychickým tlakom. Zároveň tvrdil, že úmysel strán
sporu, najmä žalobkyne bol nezaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, čo spôsobuje neplatnosť simulovaného

právneho úkonu.

14. Žiadny z uvedených dôvodov nebol v konaní preukázaný. V prvom rade súd poukazuje na to, že
pokiaľ by strany sporu mienili zastrieť kúpnou zmluvou darovaciu zmluvu, ako to naznačil žalovaný v
rámci svojej procesnej obrany, kúpna zmluva by bola absolútne neplatná a podľa ustanovenia § 41a ods.

2 Občianskeho zákonníka by platila darovacia zmluva, ak by na to boli splnené všetky jej náležitosti a
zodpovedalo by to vôli zmluvných strán. Ak teda strany sporu skutočne nechceli, aby žalovaný previedol
spoluvlastnícky podiel k bytu odplatne, tak ako to tvrdil v konaní a ako sa mal aj podľa výpovede
vyjadriť pred svedkyňou U.. N. Ď., žalovaný nemohol platne odstúpiť od kúpnej zmluvy, ktorá je, ako sám
tvrdí, absolútne neplatnou. Práve naopak, to, že od zmluvy písomne odstúpil, naviac zastúpený právnou

zástupkyňou, nasvedčuje tomu, že sám považoval kúpnu zmluvu za platnú. Inak by sa domáhal vrátenia
daru tvrdiac, že kúpna zmluva je simulovaným právnym úkonom, ktorým sa zastierala darovacia zmluva,
nakoľko ku prevodu spoluvlastníckeho podielu došlo bezodplatne.

15. V konaní zároveň nebolo preukázané, že žalovaný neuzatvoril kúpnu zmluvu slobodne a vážne.

Aj vo vzťahu k tejto procesnej obrane súd konštatuje, že pokiaľ by žalovaný pristúpil k uzatvoreniu
zmluvy pod vplyvom psychického nátlaku, zmluva by bola neplatná od počiatku a tak isto by od nej
nemohol platne odstúpiť, ale musel by sa domáhať určenia jeho vlastníckeho práva vo vzťahu k
spoluvlastníckemu podielu žalovanej. Svoje tvrdenia však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal.
Nepriaznivé citové rozpoloženie vyvolané nezhodami v partnerskom živote samo o sebe nevylučujú

takú osobu z uzatvárania právnych úkonov. Nebolo dokázané ani to, že by žalobkyňa podmieňovala
svoj návrat do spoločnej domácnosti nadobudnutím vlastníctva k predmetnému bytu, a to ani takým
spôsobom, ktorý by bolo možné posúdiť ako neprimeraný nátlak, v dôsledku ktorého žalovaný nemal inú
možnosť, len uzatvoriť predmetnú zmluvu. Naviac, žalovaný ani nepoprel tvrdenie žalobkyne, že otázku
prevodu spoluvlastníckeho podielu začali komunikovať až po jej návrate do spoločnej domácnosti, na

čo ju prehovoril žalovaný. Ak už strany sporu teda viedli opäť spoločný život, logicky nemožno uvažovať
o nátlaku zo strany žalobkyne, ktorým by podmieňovala obnovenie spolužitia nadobudnutím podielu
na byte. Práve naopak, z výpovede strán sporu ako aj svedkov nepochybne vyplýva, že iniciátorom
uzatvorenia zmluvy bol výhradne žalovaný, ktorý prostredníctvom tretej osoby, svedka F. F., zabezpečil
advokátku a s touto opakovane konzultoval možnosti uzatvorenia zmluvy. To skôr nasvedčuje tomu,

že konal premyslene a s plným vedomím o následkoch svojho konania, pričom nie je dôvodné neveriť,
že s cieľom obnovenia rodinného spolužitia s partnerkou a spoločnou dcérou. Na tomto mieste súd
považuje za potrebné uviesť, aj vzhľadom na samotný priebeh pojednávaní, že rodina sa nebuduje a
nezachraňuje hmotnými statkami, aj keď sú pre život potrebné, ale podstatne dôležitejšími „vecami“,ktoré na rozdiel od spoluvlastníckeho podielu nemôžu byť predmetom súdneho konania medzi bývalými
partnermi a rodičmi spoločného dieťaťa. Tvrdenia svedkyne U.. N. T., ktorá si pamätala, že žalovaný do
jej kancelárie prišiel „zničený“ ako aj vyjadrenie žalobkyne v konaní vo veci starostlivosti o maloletú dcéru

strán sporu, samy o sebe nepreukazujú skutočnosti, ktoré by robili kúpnu zmluvu absolútne neplatnou.
Žalovaný naviac sám potvrdil, že v rozhodnom čase nevyhľadal žiadnu odbornú pomoc.

16. Podstatou sporu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo to, či medzi nimi došlo k zaplateniu dohodnutej
kúpnej ceny. Pri konflikte dvoch protichodných tvrdení súdu pri vyhodnocovaním dôkaznej situácie

nezostáva nič iné, len sa prikloniť k tomu tvrdeniu, ktoré je podporené dôkazmi a v spojení s nimi
vyznieva pravdepodobnejšie a dôveryhodnejšie. Žalovaný samozrejme nemohol preukazovať niečo, čo
tvrdí, že sa nestalo, mohol však v rámci procesnej obrany spochybňovať tvrdenia a dôkazy produkované
žalobkyňou. V prvom rade mal však žalovaný hodnoverne vysvetliť, z akých dôvodov ako osoba v plnom
rozsahu spôsobilá na právne úkony, naviac iniciátor uzatvorenia kúpnej zmluvy, podpísal zmluvu spolu
s dojednaním v čl. III., v ktorom potvrdzuje, že prevzal dohodnutú kúpnu cenu pred podpisom zmluvy.

Obmedzenie sa len na tvrdenie, že ide len o akúsi formalitu v zmluve, je nedostatočné. Právny úkon
vyjadrený slovami je potrebné vykladať nielen podľa jeho jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa
vôle toho, kto ho urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V predmetnej veci sa
zmluvné strany celkom jednoznačne dohodli na spôsobe a čase zaplatenia určito dojednanej kúpnej
ceny. Nemožno pritom nikdy uvažovať o formalistickom výklade takého zmluvného dojednania, ktoré je

určité, jasné a zrozumiteľné a ktoré naviac korešponduje s vôľou zmluvných strán. Žalovaný podpisom,
ktorý bol úradne overený, potvrdil, že prevzal v hotovosti kúpnu cenu vo výške 14 900,- eur pred
podpisom zmluvy, pričom v konaní nebol vykonaný ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval neplatnosť
tohto úkonu.

17. Súd zároveň nemal dôvod neveriť výpovedi rodičov žalobkyne, ktorí potvrdili, že dcére poskytli
finančné prostriedky za účelom uhradenia kúpnej ceny. V podstatných častiach sa ich výpovede
zhodovali s tvrdeniami žalobkyne. V nadväznosti na spôsob vedenia výsluchu zo strany žalovaného súd
konštatuje,ženemožnoodsvedkovočakávať,abysidoúplnýchpodrobnostípamätalinaokolnostispred
takmer troch rokov. Práve z tohto dôvodu, aj pokiaľ by sa v ich výpovedi objavili určité nezrovnalosti,

napríklad v otázke v ktorej konkrétnej izbe, v akom čase a v koho prítomnosti došlo k odovzdaniu
finančnej hotovosti žalobkyni, tieto by vzhľadom na odstup času a ich povahu nemohli spochybniť
dôveryhodnosť svedka, ktorý o podstatných okolnostiach vypovedá v zhode s inými dôkazmi. Svedkovia
zhodne uviedli, že mali dostatok finančných prostriedkov na výpomoc žalobkyni, pričom žalovaný v
tomto smere ani nenavrhol dôkazy, ktoré by spochybnili ich tvrdenú finančnú situáciu. Len na okraj súd

poukazuje na tú skutočnosť, že nebolo spochybnené ani tvrdenie svedkyne P. D., že za rok dokázali
usporiť sumu 10 000,- eur na rekonštrukciu hospodárskej budovy.

18. Súd vo veci nevykonal dôkaz výsluchom U.. N. P., advokátky, ktorá žalovaného zastupovala vo veci
starostlivosti o maloletých vedenej na Okresnom súde Zvolen. Jej výpoveď mala preukázať nepriaznivú

finančnú situáciu žalovaného v rozhodnej dobe. Navrhovaná svedkyňa by nepochybne potvrdila, že
žalovaným deklarovaný stav majetku a príjmov v čase súdneho konania bol taký, že to odôvodňovalo
podanie návrhu žalovaným na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému synovi. Navrhovaná
svedkyňa ako advokátka bola povinná hájiť záujmy svojho klienta a teda určite spolu so žalovaným
do predmetného konania nepredkladali také listinné prípadne iné dôkazy, ktoré by boli v neprospech

žalovaného. Každopádne, vypovedať by mohla iba o skutočnostiach, ktoré jej oznámil žalovaný a
nakoľko v rozhodnej dobe mal, resp. mohol disponovať kúpnou cenou, bolo by maximálne procesne
netaktické počas konania o zníženie výživného akokoľvek spomínať predaj spoluvlastníckeho podielu k
bytu. Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch brata žalovaného, súd na pojednávaní, ktoré odročil za účelom
doplnenia dokazovania, umožnil žalovanému, aby zabezpečil jeho účasť na následnom pojednávaní,

lebo takémuto postupu nič nebránilo, nakoľko sa malo pokračovať v dokazovaní.. Z dôvodu pandémie
sa však svedok zo zahraničia dostaviť nemohol. Ďalšie odročenie pojednávania len za účelom výsluchu
brata žalovaného súd nepovažoval za potrebné. Ide o tzv. svedka z počutia, ktorý nebol prítomný ani pri
jednej z kľúčových udalostí medzi stranami sporu, čím by jeho prípadná výpoveď nevzniesla viac svetla
k uzatváraniu kúpnej zmluvy a ku zaplateniu kúpnej ceny. Pre úplnosť súd uvádza, že pre rozhodnutie

v danej veci, v spore o určení vlastníckeho práva po odstúpení žalovaného od kúpnej zmluvy pre
nezaplatenie kúpnej ceny, bolo bez významu dokazovať primeranosť, resp. neprimeranosť dojednanej
kúpnej ceny. Zároveň v danej veci nie je potrebné oboznamovať sa s tým, ako žalobkyňa vyzerala v časeuzatvárania zmluvy, nakoľko je irelevantné, či svedok F. F. bol alebo nebol pri rokovaniach v kancelárii
advokátky a ako si pamätá žalobkyňu.

19. Na základe vyššie uvedeného súd vychádzajúc z vyhlásenia žalovaného v čl. III. kúpnej zmluvy a
z vykonaného dokazovania žalobe vyhovel v plnom rozsahu, nakoľko odstúpenie od kúpnej zmluvy zo
dňa 23. 10. 2019 je nedôvodné.

20. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku tak, že žalobkyni, ktorá mala plný úspech vo veci, priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu. V danej veci súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo
spravodlivé nepriznať úspešnej strane sporu náhradu trov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.