Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010203
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715010203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, na hlavnom pojednávaní dňa

20. 04. 2016, v trestnej veci obžalovaného O. W., nar. XX. XX. XXXX v W., trvale bytom X., t. času
bytom N. X, XXX XX B., Č. L., trestne stíhaný pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm.
a/ Tr. zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obvinený O. W. R. Č. T. , nar. XX. XX. XXXX v W., trvale bytom X., okres X., času bytom N. X,
XXX XX B., Č. L.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o ,

že
v bode 1/
dňa 25. 07. 2006 v obci Raječko v Českej republike prevzal od R.. V. L., nar. XX. XX. XXXX, vtedajšieho
riaditeľa spoločnosti MS - ATLAS CZ, s. r. o. Mladá Boleslav finančnú hotovosť vo výške 510.741,--
Kč, ktorá suma bola určená na výplaty miezd zamestnancov uvedenej spoločnosti, ktoré mal O.Í. W.

následne, ako koordinátor uvedenej spoločnosti odovzdať proti podpisom jednotlivým zamestnancom
spoločnosti, pričom po tom, ako spolu s R.. V. L. z uvedenej sumy najmenej 7 zamestnancom vyplatili
mzdu v presne nezistenej výške, obvinený zvyšnú časť finančnej hotovosti vo výške nie menej ako
264.255,-- Kč zvyšným najmenej 41 zamestnancom nevyplatil, peniaze si ponechal a použil ich pre svoju
potrebu, na doposiaľ nezistenom mieste a na doposiaľ nezistený účel, čím spôsobil spoločnosti MS -
ATLAS CZ, s. r. o. Mladá Boleslav, so sídlom Na Koziňe 1438, Česká republika, IČO: 27452514 škodu
v celkovej výške najmenej 356.744,25 Sk (11.841,74 €),

v bode 2/
v období od 30. 09. 2008 najneskôr do 18. 10. 2008 na portáli www.Azet .sk, ktorého
správcom je spoločnosť Azet.sk, a. s., so sídlom v Žiline, M. R. Štefánika 13, v ktorej sídle sa predmetný
server nachádza, prechovával pod užívateľským menom F. videosekvencie zobrazujúce vykonávanie
sexuálnych praktík s deťmi,

teda
v bode 1/
-prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
v bode 2/
-prechovával detskú pornografiu,

čím spáchal

v bode 1/
-prečin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona,v bode 2/
-prečin prechovávania detskej pornografie podľa § 370 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Za skutok v bode 1/

Podľa § 213 ods.2 Tr. Zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods.2, 4, § 41 ods.1, §
42 ods.1 Tr. Zákona na súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa§48ods.2písm.b/Tr.Zákonasaobžalovanýprevýkontrestuodňatiaslobodyzaraďujedo ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. Zákona súd ruší výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T
196/2007 zo dňa 22. 04. 2008, právoplatný dňa 22. 04. 2008, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným
stupňom stráženia, a ktorým bol zároveň zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Martin sp.

zn. 13T 15/2007 zo dňa 30. 10. 2007, právoplatný dňa 30. 10. 2007, ktorým bol obžalovanému uložený
trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným
stupňom stráženia, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Za skutok v bode 2)

Podľa § 207 ods.3 Tr. Zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods.2, 4, § 41 ods.1,
§ 42 ods.1 Tr. Zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov

nepodmienečne.

Podľa§48ods.2písm.b/Tr.Zákonasaobžalovanýprevýkontrestuodňatiaslobodyzaraďujedo ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. Zákona súd ruší výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T
44/2009 zo dňa 27. 05. 2008, právoplatný dňa 27. 05. 2008, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, 3 mesiace nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným
stupňom stráženia, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Zvolen podala na tunajšom súde dňa 18. 06. 2013 obžalobu proti O. W. pre skutok
v bode 1), právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona, pre
skutok v bode 2), právne kvalifikovaný ako prečin prechovávania detskej pornografie podľa § 370 Tr.
zákona. Uznesením zo dňa 24. 01. 2014 tunajší súd postúpil obžalobu Okresnému súdu Martin ako súdu

miestne príslušnému na prejednanie a rozhodnutie jeho trestnej veci. Okresný súd Martin uznesením
zo dňa 09. 01. 2015 vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a vec predložil na rozhodnutie Najvyššiemu
súdu SR. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 4Ndt 2/2015 zo dňa 24. 02. 2015 rozhodol, že príslušným
na konanie v I. stupni v tejto trestnej veci je Okresný súd Zvolen.

Okresný súd Zvolen rozhodol vo veci trestným rozkazom dňa 01. 10. 2015 tak, že uznal obžalovaného
vinným v zmysle podanej obžaloby a podľa § 44 Tr. zákona rozhodol o upustení od uloženia
súhrnného trestu za skutok v bode 1) podanej obžaloby, pretože považoval trest vo výmere 18 mesiacov
nepodmienečne uložený rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T 196/2007 zo dňa 22. 04.
2008 za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Rovnako podľa § 44 Tr. zákona súd

upustil od uloženia súhrnného trestu pri skutku v bode 2) obžaloby, pretože považoval trest vo výmere15 mesiacov nepodmienečne, uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T
44/2009zodňa27.05.2009zadostatočnýnaochranuspoločnostianápravupáchateľa.Protivydanému
trestnému rozkazu podala Okresná prokuratúra Zvolen odpor, pretože nesúhlasila s výrokom o treste

s poukazom na osobu páchateľa, spôsob spáchania skutku, tento výrok považovala za neprimerane
mierny. Taktiež poukázala na to, že nebolo rozhodnuté o uplatnenom nároku poškodenej spoločnosti
na náhradu škody.

Na pojednávaní dňa 20. 04. 2016 obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinný z konania, ktoré je mu kladené

za vinu obžalobou a na otázky súdu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku odpovedal
zhodne áno. Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o vine. Vyhlásenie obžalovaného bolo
v súlade s dôkaznou situáciou zabezpečenou v prípravnom konaní, súd v súlade s ustanovením § 257
ods.7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a v ďalšom konaní vykonal dokazovanie súvisiace s
výrokom o treste.

K náhrade škody súd uvádza, že poškodená spoločnosť MS - ATLAS CZ, s. r. o. od 03. 08. 2007 zmenila
názov na RB Klassa Team, s. r. o. a od 13. 04. 2010 vstúpila do likvidácie (viď Obchodný register ČR
čl. 796). Konateľom spoločnosti od 03. 08. 2007 sa stal L. Z., ktorý pri výsluchu v prípravnom konaní
dňa 29. 05. 2009 (čl. 135) prehlásil, že o veci nič nevie a náhradu škody si neuplatňuje. Súd sa preto
náhradou škody v tomto konaní nezaoberal.

Obžalovaný svojim konaním po objektívnej i subjektívnej stránke naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinuspreneverypodľa§213ods.1,ods.2písm.a/Tr.zákona,pretožesiprisvojilcudziuvec-finančné
prostriedky, ktoré mu boli zverené a spôsobil tak na cudzom majetku škodu najmenej vo výške 11.841,74
€, ktorá škoda sa v súlade s ustanovením § 125 ods.1 Tr. zákona považuje za škodu väčšiu. V bode 2)

rozsudku obžalovaný naplnil po objektívnej i subjektívnej stránke všetky znaky prečinu prechovávania
detskej pornografie podľa § 370 Tr. zákona, pretože prechovával detskú pornografiu ( § 132 ods.3 Tr.
zákona v znení účinnom do 31. 07. 2013 ).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 ods.1, 4 Tr. zákona, t. j.

zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v
takej výmere, ako to ustanovuje Trestný zákon. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliada najmä

na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.

Podľa písomných správ k osobe obžalovaného súd zistil, že naposledy mal obžalovaný evidovaný trvalý
pobyt v obci X., podľa správy obecného úradu zo dňa 13. 03. 2013 sa obžalovaný v obci niekoľko

rokov nezdržiava, nemá tam žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Podľa registra priestupkov mal
obžalovaný naposledy záznam v roku 2010, kedy bol uznaný vinným z priestupku proti majetku, za čo
mu bola uložená pokuta vo výške 20,00 €. Podľa správy z výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 04. 03.
2009, kedy bol obžalovaný vo výkone trestu od 18. 10. 2008 s tým, že koniec trestu bol 18. 12. 2009, jeho
správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, jeden krát bol disciplinárne potrestaný za pokus

o podvod, disciplinárne odmenený nebol. Pokiaľ bol pracovne zaradený, jeho pracovná morálka bola na
požadovanej úrovni. Podľa správy ÚVV Banská Bystrica zo dňa 18. 03. 2013 bol obžalovaný vo výkone
väzby v súvislosti s trestným stíhaním v prejednávanej veci, kedy bol dodaný do ústavu dňa 01. 08.
2012 a prepustený na slobodu dňa 22. 02. 2013. Jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej
úrovni, ústavný poriadok ako aj stanovený režim dodržiaval. Disciplinárne odmenený ani potrestaný

nebol. Podľa registra trestov má obžalovaný 7 záznamov a to najmä pre majetkovú trestnú činnosť a
neplnenie vyživovacej povinnosti. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie
sp. zn. 2T 65/2011 zo dňa 10. 06. 2014, právoplatný 10. 06. 2014 pre prečin sprenevery podľa § 213
ods.1Tr.zákonaaprečinpodvodupodľa§221ods.1Tr.zákonanatrestodňatiaslobodynepodmienečne
vo výmere 4 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z ktorého výkonu bol

podmienečne prepustený dňa 27. 11. 2014 so stanovením skúšobnej doby na 12 mesiacov. K tomu
odsúdený uviedol, že skúšobná doba mu už uplynula, doposiaľ však neobdržal rozhodnutie o prípadnom
osvedčení v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.Obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu skutkov v celom rozsahu doznal a tieto úprimne oľutoval.
Priťažovalo mu však, že pred spáchaním skutkov bol už odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona), ako aj, že
trest je mu ukladaný za viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). Pretože sa žalovaných skutkov

dopustil skôr ako bol odsúdený súdom I. stupňa v inej trestnej veci, bol obžalovanému ukladaný trest
súhrnnýaúhrnnýpodľa§41ods.1,§42ods.1Tr.zákona,kedysúdvychádzazprísnejšejtrestnejsadzby
zbiehajúcich sa trestných činov. Skutok v bode 1) obžalovaný spáchal pred odsúdením rozsudkom
OkresnéhosúduLučenecsp.zn.2T196/2007zodňa 22.04.2008,právoplatnýdňa22.04.2008,ktorým
bol obžalovanému ukladaný trest súhrnný vo výmere 1 rok 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný bol odsúdený
pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zákona. Týmto
rozsudkom bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 13T 15/2007 zo dňa
30. 10. 2007, právoplatný dňa 30. 10. 2007, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody
vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Obžalovaný bol odsúdený pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.1 Tr.

zákona. Obžalovaný tu uložený súhrnný trest vo výmere 1 rok 6 mesiacov vykonal dňom 18. 12. 2009.
Súd pri ukladaní súhrnného a úhrnného trestu v tomto prípade ukladal trest za tri zbiehajúce sa trestné
činy, kde najprísnejšia trestná sadzba je podľa § 213 ods.2 Tr. zákona v rozpätí 1 až 5 rokov. V súlade
s ustanovením § 38 ods.2, ods.4 Tr. zákona sa však pri prevahe priťažujúcich okolností zvyšuje dolná
hranica trestnej sadzby o 1/3 t. j. na 28 mesiacov. Súd preto vymeral obžalovanému trest súhrnný na

samej dolnej hranici vo výmere 28 mesiacov nepodmienečne s tým, že bol obžalovaný podľa § 48 ods.2
písm. b/ Tr. zákona zaradený pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Pri skutku v bode 2) obžalovanému rovnako poľahčovalo, že sa k spáchaniu skutku priznal a tento

úprimne oľutoval, priťažovalo mu však, že pred spáchaním skutku už bol odsúdený (§ 37 písm. m/
Tr. zákona) ako aj, že mu súd ukladal trest za viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). Súd
ukladal obžalovanému trest súhrnný a úhrnný podľa § 41 ods.1, § 42 ods.1 Tr. zákona, pretože sa
skutku dopustil skôr ako bol súdom I. stupňa odsúdený v inej trestnej veci). Obžalovaný bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 44/2009 zo dňa 27. 05. 2008, právoplatný 27. 05. 2008

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona, za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok 3 mesiace nepodmienečne so zaradením do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Z výkonu tohto trestu bol obžalovaný
podmienečneprepustenýdňa04.03.2010sostanovenímskúšobnejdobyna30mesiacov,kosvedčeniu
v skúšobnej dobe došlo dňa 31. 10. 2014. Súd tak ukladal trest podľa najprísnejšej trestnej sadzby §

207 ods.3 Tr. zákona, kde je trestná sadzba na 1 a 5 rokov. Pri prevahe priťažujúcich okolností podľa
§ 38 ods.2, ods.4 Tr. zákona sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o 1/3 na 28 mesiacov. Súd uložil
obžalovanému trest na samej dolnej hranici vo výmere 28 mesiacov nepodmienečne a pre výkon trestu
ho zaradil podľa § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Zároveň pri oboch skutkoch pri ukladaní súhrnného trestu, súd podľa § 42 ods.2 Tr. zákona zrušil výroky
o treste z predchádzajúcich rozsudkov, ku ktorým sa zbiehali žalované skutky ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Pri svojom rozhodovaní súd vzal do úvahy aj čas, ktorý uplynul od spáchania skutkov. Treba mať
na zreteli, že skutky, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie proti obžalovanému boli spáchané 1/ dňa
25.07.2006, t.j. takmer pred 10-timi rokmi, 2/ odo dňa 30.9.2008 do 18.10.2008, t.j. takmer pred
ôsmymi rokmi. Hoci na dĺžke celého trestného stíhanie nesie vinu aj obžalovaný, k uvedenej dĺžke

trestného stíhania však prispeli aj ďalšie okolnosti, ktoré nezavinil obžalovaný. Pri skutku v bode 1/
došlo k prevzatiu trestného stíhania z Českej republiky dňom 22.2.2008 a obžalovanému bolo vznesené
obvinenie dňa 26.2.2009, následne došlo k spojeniu trestných vecí obžalovaného dňa 17.8.2009. Potom
nebolo možné vykonávať úkony v trestnom stíhaní pre neprítomnosť obžalovaného, na ktorého bol
vydaný zatykač a EZR, obžalovaný bol zadržaný na území ČR dňa 5.6.2012 a následne vzatý do

väzby, z ktorej bol prepustený dňa 22.2.2013. Obžaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 18.06.2013,
následne bola riešená príslušnosť súdov a rozsudok vo veci bol vynesený až dňa 20.4.2016.Podľa čl. 48 ods.2, 1. veta Ústavy SR - každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods.1, 1. veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pri rozhodovaní o
trestnom obvinení je každá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej veci
uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Podľa § 2 ods.7 Tr. poriadku každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom ak tento zákon neustanovuje inak.

Z uvedených ustanovení možno vyvodiť jeden zo základných princípov zaručujúcich právo na
spravodlivý proces a to právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Primeranosť dĺžky konania
sa posudzuje s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu akými sú zložitosť prípadu, správanie

obžalovaného, postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, prípadne aj následky, ktoré pre
obžalovaného vyplývajú. Aj s prihliadnutím na súčasnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
možno vyvodiť záver, že neprimeranosť dĺžky konania je jedným z kritérií na ktoré treba prihliadnuť pri
rozhodovaní. Súd po zhodnotení všetkých okolností prejednávanej trestnej veci konštatuje, že na dĺžku
konania možno prihliadať iba čiastočne, keďže aj obžalovaný nesie istú vinu na celkovej dĺžke trestného

konania a pre zjednanie nápravy súd uvedené porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej
lehote hodnotil ako jedno z kritérií pri ukladaní druhu a výmery trestu a preto trest ukladal na samej
dolnej hranici výmery pre jednotlivé skutky. Okrem toho aj samotné uznanie viny obžalovaného na
pojednávaní naplnilo svoj výchovný účel jednak voči samotnému obžalovanému, ako aj voči ostatným
členom spoločnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).