Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 5, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120253477
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120253477.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov: 1/ B. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XX, K. K., v konaní zastúpeného JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, Horná
27, Banská Bystrica, 2/ Q. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, K. K., 3/ Z. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytomC.6,K.K.,4/Q.A.,rod.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomW.3,K.K.,vkonanízastúpenážalobcomv1/

rade, proti žalovaným: 1/ T.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, I. č. XX, K. K. 6, v konaní zastúpeného JUDr. Ivan
Spišiak - advokát s.r.o., so sídlom Nad plážou 7, Banská Bystrica, IČO: 46 838 805, 2/ B. O., rod. O., nar.
XX. XX. XXXX, O. R. XX, K. K. 6, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného
1/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/16/2020-154 zo dňa 30.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade nahradiť žalobcom 1/, 2/,
3/, 4/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % m e n í tak, že žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ náhradu trov

konania n e p r i z n á v a .

II. Žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že určil, že podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti pozemku parcely registra „C“, parc. č. XX/X okres K. K., obec K. K., katastrálne územie

Z., zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, určeného na základe geometrického plánu č. XX XXX
XXX-XX/XXXX, vypracovaného T.. O. E. dňa 23. 09. 2019, úradne overeného T.. L. R. dňa 08.10.2019,
doteraz vedeného v registri „E“ ako parc.č. XX, sú žalobcovia v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade, každý vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu po 1/4-ine. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade uložil
povinnosť nahradiť žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný
zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich

výške. Vlastníctvo spornej nehnuteľnosti prisúdil žalobcom titulom vydržania s poukazom na ust. § 134
ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov). Zároveň uviedol, že žalovaný v 1. a 2. rade voči skutkovým tvrdeniam, ktoré žalobcovia
v 1. až 4. rade preukazovali aj listinnými dôkazmi, nič nenamietali, s návrhom vyjadrili súhlas a súd
tak nemal pochybnosti o tom, že nárok žalobcov je odôvodnený. Žalobcovia dobromyseľne užívali
nehnuteľnosť tak, že im vlastnícke právo k nej patrí, pričom vychádzali z oprávnenej držby od svojej

právnej predchodkyne, matky, ktorá zomrela v roku XXXX. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255
CSP (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) tak, že nárok na náhradu trov konania žalobcom
v 1. až 4. rade priznal len od žalovaného 1/ z dôvodu, že tento s mimosúdnym usporiadaním spornej
záležitosti v čase pred podaním žaloby nesúhlasil a žalobcovia tak boli nútení podať žalobu na súd s
tým, že žalovaná v 2. rade pre spor nedala dôvod, keďže už v čase pred podaním žaloby s ním vyjadrila
súhlas. Pokiaľ sa žalobcovia v 1. až 4. rade domáhali nároku na náhradu trov konania voči žalovanému

v 1. rade, ich nárok považoval okresný súd za oprávnený, pretože žalobcovia boli v konaní v plnom
rozsahu úspešní a žalovaný v 1. rade úspešný nebol.2. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť nahradiť
žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, podal odvolanie žalovaný 1/. V odvolaní

uviedol, že predmetnú žalobu žalobcovia odôvodňovali znením odôvodnenia rozsudku č. k. 9C/1408/85
zo septembra 1986, ktorému mal ako podklad slúžiť znalecký posudok zo 16.04.1986 znalca T.. P.
M.. Potreba vysporiadať nehnuteľnosť po cca 35 rokoch bola nevyhnutná zrejme zo snahy predmetnú
nehnuteľnosť predať, a to aj z dôvodu, že nehnuteľnosť na bývanie nevyužíval žiaden zo žalobcov.
Koncom roka 2019 oslovil žalovaného 1/ ohľadne vysporiadania dotknutej nehnuteľnosti žalobca 1/.

Následne došlo ku kontaktu žalovaného 1/ a ostatných žalobcov, resp. ich príbuzných. Situácia, ktorá
vznikla okolo pozemku, vznikla najmä z dôvodu, že žalobcovia predmetné vysporiadanie neriešili viac
než 35 rokov. Žalovaný si zložitosť vzťahov uvedomuje a ku súhlasu so „súdnym vysporiadaním“ dospel
na základe jeho snahy o ústupok. V nadväznosti na znenie rozhodnutia z roku 1985 nebolo možné
usporiadať vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti inak, ako prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Ak sa
žalobcovia odvolávajú vo svojej žalobe na súdne rozhodnutie z roku 1985, nemôžu súčasne požadovať,

aby k vysporiadaniu došlo inak ako prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Ak žalobcovia tvrdia, že sa so
žalovaným snažili vysporiadať mimosúdne, mali by súčasne preukázať, akou formou tak chceli urobiť. V
žalobe samotnej žalobcovia spomínajú vo vzťahu k žalovanému 2/ ústny súhlas s návrhom, žalobcovia
však žiadnym spôsobom nešpecifikujú, aký návrh bol podaný vo vzťahu k žalovanému 1/. Povinnosťou
žalobcov bolo preukázať, akým spôsobom sa so žalovanými chceli mimosúdne dohodnúť, t. j. mala

byť známa konkrétna forma, resp. náležitosti mimosúdnej dohody. Je však zrejmé, že vo vzťahu k
súdnej veci z roku 1985 by takouto dohodou nemohla byť napr. zmluva, či už darovacia alebo zámenná,
lebo by tak boli popreté všetky zásady uvedené v rozhodnutí č. k. 9C/1408/85. Žalovaný 1/ má za to,
že predmetné vysporiadanie nemohlo vzhľadom na existenciu vzťahujúceho sa súdneho rozhodnutia
prebehnúť inak, ako prostredníctvom ďalšieho súdneho rozhodnutia. Žalovaný nemôže byť považovaný

za subjekt, ktorý dal dôvod na podanie žaloby samotnej, a teda nemôže byť v nadväznosti na vyššie
uvedené dôvody povinný hradiť trovy konania. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že žalovaný
2/ reagoval vo vzťahu k neexistujúcemu návrhu žalobcov inak. Žalovaný z týchto dôvodov navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k jeho II. výroku tak, že ani jeden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Žalobcovia 1/ až 4/ sa odvolaniu žalovaného 1/ písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP),prejednalodvolaniežalovaného1/beznariadeniapojednávania

(a contrario § 385 ods. 1 CSP), a odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu zmenil podľa
§ 388 CSP.

5. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6.Rozsudokokresnéhosúdubolodvolanímžalovaného1/napadnutývovýroku,ktorýmmubolauložená
povinnosť nahradiť žalobcom 1/ až 4/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania

spravuje predovšetkým zásadou úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP). Výnimočne však súd môže v
konaní procesne úspešnej strane nepriznať náhradu trov konania. Civilný sporový poriadok v § 257
CSP umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti
prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie
zásady úspechu v spore.

8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Citované ustanovenie CSP je možné aplikovať v prípade, ak existujú výnimočné okolnosti (dôvody

hodné osobitného zreteľa), kedy súd neprizná náhradu trov konania. Významným z hľadiska aplikácie
tohto ustanovenia môže byť v konkrétnej veci, ako napr. v konaní o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci,
príp. ako postupovali v priebehu konania strany k plneniu svojich procesných povinností.10. Žalobu žalobcovia podávali z dôvodu, že pôvodne vedený pozemok v pozemkovej knihe v zápisnici
vl. č. XX AI r. č. X m. č. XXBXX bol rozdelený pôvodnými spoluvlastníkmi, ktorí si nehnuteľnosť

už v 30. rokoch minulého storočia reálne rozdelili medzi seba dohodou podľa užívacieho stavu. V
tejto súvislosti bola podaná žaloba v roku 1985 na Okresný súd v Banskej Bystrici O. O., kedy
okresný súd mu rozsudkom č. k. 9C/1408/85 z 19.09.1986 určil výlučné vlastníctvo na časti pôvodnej
pozemnoknižnej parcely č. XX, ktorú sám užíval, pričom zostávajúca časť tejto parcely bola ďalej vedená
na pozemnoknižných vlastníkov, medzi inými B. Y., právnu predchodkyňu žalobcov, ktorá zostávajúcu

časť nehnuteľností aj reálne využívala, ako aj právneho predchodcu žalovaných 1/, 2/ B. O.. Dotknutý
pozemok bol po rozdelení parcely č. XX užívaný výlučne B. Y. a následne jej dedičmi spolu s parcelou
registra C č. XX/X, a to až do súčasnosti.

11. Žalobcovia uvádzali, že spor sa snažili vyriešiť mimosúdne, pričom žalovaná 2/ s ich návrhom
súhlasila, žalovaný 1/ s mimosúdnym vyriešením sporu nesúhlasil.

12. Z uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je možné
riešiť len v rámci súdneho konania. Mimosúdne by bolo možné riešiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti len
formou odplatného alebo bezodplatného prevodu zo strany žalovaných v prospech žalobcov. V takomto
prípade by však bola popretá oprávnenosť držby právnou predchodkyňou žalobcov.

13. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že vec bolo možné vyriešiť mimosúdne v prípade súhlasu žalovaného 1/
pred podaním žaloby, a to „len opravou údaju v katastri nehnuteľností“, odvolací súd s týmto tvrdením
žalobcov nesúhlasí.

14. Oprava chýb v katastrálnom operáte je upravená v § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov. Podľa § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona konanie o oprave chyby je konanie,
v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo
činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného

úradu. Oprava chyby sa vykonáva zápisom do katastra na základe rozhodnutie o oprave chyby alebo
protokolu o oprave chyby.

15. Podľa § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona okresný úrad opraví
a) údaje katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu verejnou listinou

alebo inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané
podľa § 42 ods. 6,
b) chybne zobrazené hranice pozemkov v katastrálnej mape alebo v mape určeného operátu, ak nie
sú v súlade s hranicami vyznačenými v teréne a vyznačenie hraníc v teréne od vykonania originálneho
merania nebolo polohovo zmenené,

c) údaj o viacnásobnom vlastníctve, ak s tým súhlasia všetky osoby zapísané v katastri ako vlastníci a
iné osoby, ktorým svedčí vlastnícke práve k tej istej nehnuteľnosti podľa verejnej listiny alebo podľa inej
listiny a nie sú zapísaní v katastri ako vlastníci tejto nehnuteľnosti, a nejde o opravu uvedenú v písm. a),
d) údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo k zápisu do katastra
záznamom k zmene vlastníckeho práva,

e) údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov,
ak ich nie je možné opraviť v lehote podľa osobitného predpisu,
f) výmeru v parcely registra „C“ zapísanú v liste vlastníctva, ak nevyhovuje kritériu na posudzovanie
rozdielov medzi výmerou parcely vypočítanou zo súradníc lomových bodov od bodu v parcely a výmerou
vedenou v súbore popisných informácií,

g) výmeru parcely registra „E“.

16. Pokiaľ v katastri nehnuteľností sú teda zapísaní viacerí vlastníci ako v tomto prípade (žalobcovia
1/, 2/, 3/, 4/ a žalovaní 1/, 2/) a pokiaľ sa vlastníctva domáhajú len niektorí z týchto podielových
spoluvlastníkov(vtomtoprípadežalobcovia1/až4/),neprichádzadoúvahyopravachybyvkatastrálnom

operáte v zmysle taxatívne uvedených spôsobov v § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona.

17. V tejto súvislosti je potrebné dať za pravdu žalovanému 1/ v odvolaní, že povinnosťou žalobcov
v rámci predžalobného návrhu mimosúdnej dohody bolo aj uviesť, aká mala byť konkrétna formaresp. náležitosti mimosúdnej dohody, pretože je zrejmé, že bezodplatný alebo odplatný prevod by
neprichádzal do úvahy z dôvodu popretia oprávnenej držby žalobcami, a oprava chyby v katastrálnom
operáte nespadá pod možnosti taxatívne uvedené v § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona. Žalobcovia tak

nemali inú možnosť, než domôcť sa svojho vlastníckeho práva podaním žaloby na súd.
18. V priebehu súdneho konania prebehli mimosúdne rokovania medzi žalobcami a žalovaným 1/
prostredníctvom ich právnych zástupcov a z vyjadrenia žalovaného 1/ k žalobe o určenie vlastníckeho
práva zo dňa 25.01.2021 vyplýva, že na základe dodania požadovaných dokladov a mimosúdneho
rokovania uznáva vlastnícke právo žalobcov a súhlasil s tým, aby súd rozhodol vo vzťahu k vlastníctvu

v zmysle žalobného návrhu (petitu) žalobcov. Už v tomto podaní žalovaný 1/ poukázal na to, že vznik
platného právneho stavu nezavinil, tento právny stav platil nepretržite v jeho nezmenenej forme viac ako
30 rokov a žalovaný 1/ až do času podania žaloby samotnej nemal objektívny dôvod spochybňovať svoje
spoluvlastnícke právo, nakoľko spoluvlastníkom sa stal na základe právoplatného dedičského konania.
Súčasne poukázal na to, že nezavinil, že dôkaz predložený žalobcami bol nečitateľný a chýbala na
ňom čitateľná doložka právoplatnosti ako aj skutočnosť, že znalecký posudok T.. M., na ktorý sa žaloba

odvolávala a o predloženie ktorého žalovaný žiadal, mu nebol predložený vôbec.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nezavinil vznik sporu, nakoľko určenia vlastníckeho práva sa
žalobcovia mohli domôcť len súdnou cestou (a nie opravou chýb v katastri, ako to uvádzali v odôvodnení
uplatnenia náhrady trov konania), ako aj z dôvodov, že žalobca po podaní žaloby nemal k dispozícii

čitateľné dôkazy pripojené k žalobe (čo vyplýva aj zo spisu), ako aj vzhľadom na zmenu jeho postoja
v priebehu súdneho konania po oboznámení sa so všetkými dokladmi, bolo by nespravodlivé a veľmi
tvrdé vo vzťahu k žalovanému 1/, aby znášal povinnosť náhrady trov konania žalobcom.

20. Z týchto dôvodov, v ktorých odvolací súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa, zmenil rozhodnutie

okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcom trovy konania tak, že žalobcom
1/ až 4/ náhradu trov konania nepriznáva.

21.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1CSP(ustanoveniaotrovách
konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 257 CSP,

pričom trovy odvolacieho konania žalovanému 1/ nepriznal vzhľadom na vyššie uvádzaný charakter
sporu,oprávnenosťnárokužalobcovvovecisamej,akoajspravodlivostnýprincípvznášanítrovkonania
každou zo strán.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).