Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/324/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314222768
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4314222768.18

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Q. W.S., XX D. W., I., A. XHX
P., B. O., zastúpený Záhoráková & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Krasovského 13,
IČO:47232412 proti žalovanej: Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. K. P., I. K. B. XX, zastúpená advokátkou,
JUDr. Milenou Štaudnerovou, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, o zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 80,64 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrhy žalovanej na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške
náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Podanou žalobou sa právny predchodca žalobcu - Z. V. domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej
sumy vo výške 80,64 Eur s príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu svoju žalobu odôvodnila tým,
že dňa 11.10.2010 uzavrel H.. X. G. ako pôvodný veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej poskytol pôžičku vo výške 11.600,- Eur, ktorú sa zaviazala žalovaná po dobu 40

mesiacov splácať, a to v pravidelne sa opakujúcich 40 splátkach vo výške 290,- Eur mesačne, vždy
najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca úhradou na osobný účet pôvodného veriteľa. Následne
žalovaná neuhradila žiadnu splátku pôžičky a na výzvy pôvodného veriteľa nereagovala, pričom sama
neprejavila žiadnu vôľu dlžnú sumu pôvodnému veriteľovi vrátiť. Dňa 01.10.2012 vyzval pôvodný veriteľ
- H.. X. G. žalovanú na zaplatenie celej zostávajúcej sumy dlhu vo výške 11.600 Eur a to v termíne
do 08.10.2012. Následne dňom 09.10.2012 sa žalovaná dostala do omeškania so splatnosťou istiny

vo výške 11.600 Eur. Dňa 23.10.2012 uzavrel pôvodný veriteľ H.. X. G. ako postupca s právnym
predchodcom žalobcu ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 11.600,- Eur. Túto
skutočnosť dňa 24.10.2012 oznámil pôvodný veriteľ žalovanej, pričom právny predchodca žalobcu sa
stal novým veriteľom žalovanej, ktorá je povinná túto pohľadávku plniť. Právny predchodca žalobcu
ďalej uviedol, že si uplatňuje svoje právo na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,75%
ročne z istiny 11.600 Eur od 01.11.2013 do 30.11.2013 čo predstavuje sumu vo výške 80,64 Eur.

2. O tejto žalobe súd rozhodol platobným rozkazom zo dňa 26.01.2015, proti ktorému v zákonnej lehote
podala žalovaná odpor, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušil. V odpore žalovaná poukázala na
skutočnosť, že si sumu 11.600,- Eur ani žiadnu inú sumu od H.. G. nikdy nepožičala, nikdy neprevzala
a zmluvu o pôžičke peňazí zo dňa 11.10.2010 neuzatvorila. Zmluvu o pôžičke považuje za falzifikát a z
tohto dôvodu tak právnemu predchodcovi žalobcu nemohla nikdy vzniknúť pohľadávka, pričom platobný

rozkaz bol vydaný na neexistujúcu pohľadávku a ide o podvod. Z uvedených dôvodov dňa 04.12.2012
sa dostavila na Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Leviciach, kde podala trestné oznámenie oskutočnostiach, ktoré nasvedčujú, že bol voči jej osobe spáchaný trestný čin podvodu s tým, že číslo
vyšetrovacieho spisu je R.-XXX/OEK-J.-XXXX. Uplatnený nárok tak považuje za neopodstatnený.

3. Právna zástupkyňa právneho predchodcu žalobcu k podanému odporu uviedla, že postupca H.. X.
G. ako veriteľ uzavrel dňa 11.10.2010 so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke na sumu 11.600,-
Eur, pričom žalovaná svojim podpisom plne potvrdila faktické hotovostné prevzatie finančnej pôžičky s
tým, že v zmysle článku II., bod 2 zmluvy táto obsahovala slobodnú, vážnu, určitú a zrozumiteľnú vôľu
žalovanej so všetkými jej ustanoveniami a na znak súhlasu takúto zmluvu aj podpísala. Pokiaľ ide o

tvrdenie žalovanej, že si od postupcu H.. X. G. nikdy nepožičala sumu 11.600,- Eur ani žiadnu inú sumu,
a že predmetnú zmluvu nikdy neuzatvorila, toto tvrdenie je nepravdivé a účelové, pretože žalovaná s
postupcom H.. X. G. v minulosti okrem predmetnej zmluvy o pôžičke vo výške 11.600,- Eur zo dňa
11.10.2010 písomne uzavrela aj zmluvu o pôžičke vo výške 150.000,- Sk zo dňa 15.11.2004, pričom
na oboch týchto zmluvách je notársky overený vlastnoručný podpis žalovanej, ktorým žalovaná plne
vyjadrila súhlas so všetkými zmluvnými ustanoveniami a potvrdila prevzatie zapožičaných finančných

prostriedkov. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že zmluvu považuje za falzifikát, toto tvrdenie bolo
vyvrátené znaleckým dokazovaním s tým, že znalecký posudok je súčasťou trestného spisu vedeného
na OR PZ v J. pod Č.:R.-XXX/OEK-J.-XXXX. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že podľa
dostupných informácií trestné oznámenie, ktoré podala žalovaná dňa 04.12.2012 a ktoré bolo vedené
pod OR PZ v J. pod Č.:R.-XXX/OEK-J.-XXXX nesúvisí s prejednávanou vecou a týka sa obdobia z

roku 2004, počas ktorého sa žalovaná údajne dlhodobo živila prostitúciou vo Š., kde bola aj uväznená,
vyhostená a následne eskortovaná na Slovensko. Bol jej tiež uložený zákaz vstupu do Š.H.. V tejto
súvislosti sa so žalovanou spomína aj meno W. V., ktorý mal uzavrieť konkrétnu zmluvu o pôžičke peňazí
na sumu 5.000,- Eur a tomuto následne mala vyplatiť sumu 5.200,- Eur a teda ide o osobu, ktorá nie
je účastníkom predmetného zmluvného vzťahu s postupcom H.. X. G.. Postupca H.. X. G. uzavrel so

žalovanou zmluvu o pôžičke peňazí až v roku 2010.

4.Písomným podaním zo dňa 18.02.2015 žalovaná požiadala prostredníctvom svojho právneho
zástupcu o prerušenie súdneho konania a to s poukazom na § 109 ods. 1 písm. b) OSP účinného do
30.06.2016 ako aj § 109 ods. 2 písm. c) OSP účinného do 30.06.2016 s poukazom na skutočnosť, že na

tunajšom súde sa vedie pod sp. zn. 13C/258/2012 konanie proti žalovanej Q. Q., o zaplatenie 15.000,-
Eur a v tomto konaní súd rieši zásadnú otázku existencie dlhu vo výške 15.000,- Eur, ktorú sumu právny
predchodca žalobcu požaduje od žalovanej. Do vyriešenia tejto otázky tak nie je zrejmé, či je žalovaná
s plnením v omeškaní, od kedy je v omeškaní, s akou výškou dlhu a tiež ani to, či došlo k porušeniu
zmluvných podmienok, za ktoré by patrila právnemu predchodcovi žalobcu zmluvná pokuta. Okrem toho

sa vedie na OR PZ J. pod Č.:R.-XXX/OEK-J.-XXXX trestné konanie, v ktorom vystupuje žalovaná ako
poškodená s trestným činom podvodu, ktoré trestné konanie úzko súvisí s prejednávanou vecou. Z
uvedených dôvodov žiada do právoplatného skončenia konania takýchto konaní prerušiť toto konanie.

5.Následne počas súdneho konania právny predchodca žalobcu oznámil súdu, že vypovedala

plnomocenstvo svojej právnej zástupkyni a tiež požiadal o pripustenie zmeny žalobcu s poukazom na
skutočnosť, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2018 pohľadávku vo výške
11.600,- Eur s príslušenstvom postúpil postupníkovi Q. W., pričom túto skutočnosť oznámil aj žalovanej.
Z uvedených dôvodov žiadal pripustiť zmenu žalobcu v zmysle § 80 CSP tak, že zo súdneho konania
vystúpi a ako žalobca na jeho miesto vstúpi Q. W.. Tunajší súd uznesením zo dňa 18.06.2018 nevyhovel

návrhu právneho predchodcu žalobcu na pripustenie zmeny na strane žalobcu, na základe ktorého by
do konania namiesto neho vstúpil ako nový žalobca Q. W., a to s poukazom na skutočnosť, že právny
predchodca žalobcu nepripojil k návrhu na zmenu strán sporu zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
05.01.2018, ako aj súhlas postupníka so vstupom do takéhoto konania na miesto žalobcu napriek tomu,
že bol vyzvaný na doručenie takýchto dokumentov.

6. Následne postupník Q. W. písomným podaním zo dňa 08.08.2018 požiadal o pripustenie zmeny
účastníka na strane žalobcu v zmysle § 80 ods. 1, 2 CSP, pričom súhlasil so vstupom na miesto žalobcu
do takéhoto konania. Zároveň pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2018, ktorá bola
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a ním. Súd uznesením zo dňa 20.08.2018 nevyhovel

návrhu Q. W. na pripustenie zmeny na strane žalobcu a to z dôvodu, že subjektom oprávneným na
podanie návrhu na zmenu strany sporu je výlučne žalobca a nie osoba, na ktorú boli práva a povinnosti
prevedené, resp. na koho prešli.7. Písomným podaním zo dňa 08.08.2018 právny predchodca žalobcu oätovne požiadal o pripustenie
zmeny žalobcu s poukazom na skutočnosť, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
05.01.2018 pohľadávku vo výške 11.600,- Eur s príslušenstvom postúpil postupníkovi Q. W., pričom túto

skutočnosť oznámil aj žalovanej. Z uvedených dôvodov žiadal pripustiť zmenu žalobu v zmysle § 80 CSP
tak, že zo súdneho konania vystúpi a ako žalobca na jeho miesto vstúpi Q. W.. Tunajší súd uznesením zo
dňa 03.12.2018 vyhovel návrhu právneho predchodcu žalobcu na pripustenie zmeny na strane žalobcu,
na základe ktorého by do konania namiesto neho vstúpil ako nový žalobca Q. W. a pripustil vstup žalobcu
do konania namiesto jeho právneho predchodcu z dôvodu, že boli splnené zákonné podmienky podľa

§ 80 CSP. Takéto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2019.

8.Súdnaprejednaniepodanejžalobynariadilpojednávanianaktorýchprávnyzástupcažalobcuuviedol,
že podanou žalobou sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanej uhradiť úrok z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11.600,- Eur, a to za obdobie od 01.11. do 30.11.2013. Základom
tejto žaloby je zmluva o pôžičke peňazí, ktorá bola uzatvorená medzi pôvodným veriteľom X.K. G. a

žalovanou, pričom na základe tejto zmluvy X.. G. poskytol žalovanej pôžičku vo výške 11.600,- Eur.
Takáto zmluva bola uzatvorená B. O. dňa 11.10.2010, pričom zmluvné strany o tomto akte spísali aj
písomnú zmluvu o pôžičke peňazí. Z obsahu tejto zmluvy tiež jednoznačne vyplýva, že X.. G. poskytol
sumu 11.600,- Eur žalovanej a to na dobu 40 mesiacov s tým, že žalovaná prevzatie sumy 11.600,-
Eur potvrdila prehlásením, ktoré je obsahom citovanej zmluvy, a to v článku 1 bod 5 kde uviedla, že

podpisom tejto zmluvy plne potvrdzuje hotovostné prevzatie fin. pôžičky. Zároveň podpis na predmetnej
zmluve je žalovanou osvedčený a to na notárskom úrade X.. J. B. B. O. dňa 11.10.2010. Na základe
uvedených skutočností tak medzi pôvodným veriteľom a žalovanou vznikol zmluvný vzťah z pôžičky,
a to podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaná poskytnutú pôžičku nevrátila
žalobcovi vznikol žalobcovi aj nárok na úhradu úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR. Vo veci týkajúcej sa zmluvy o pôžičke žalovaná
podala trestné oznámenie, ktoré bolo prejednávané OR PZ v J. pod č. R.-XXX/OEK-J.-XXXX, pričom v
rámci tohto konania polícia nariadila znalecké dokazovanie, predmetom ktorého bolo posúdenie pravosti
podpisu žalovanej na zmluve o pôžičke peňazí z 11.10.2010 a znalec - Ústav súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline v posudku č. 334/2013 dospel k záveru, že podpis žalovanej na tejto zmluve

je výsledkom autentického pisárskeho prejavu, pisateľom je totožná osoba a za túto osobu považoval
znalec žalovanú. Tvrdenia žalovanej, ktoré sú obsahom trestného oznámenia a ktoré boli posudzované
ORPZvJ.bolivyhodnotenétak,žeuznesenímORPZJ.ČVS:R.-XXX/OEK-J.-XXXXzodňa29.02.2016
bolo konanie prerušené, nakoľko sa nepodarili zistiť skutočnosti, ktoré by oprávňovali vykonať trestné
stíhanie voči určitej osobe. Z vykonaného dokazovania tak podľa názoru žalobcu vyplýva, že žalovaná

neuniesladôkaznébremenotvrdeniaotom,ženepodpísalazmluvuopôžičkeatedaženeprevzalasumu
11.600,- Eur od pôvodného veriteľa H.. G., ktoré tvrdenie je súčasťou zmluvy o pôžičke peňazí, a preto
k vzniku zmluvy o pôžičke došlo a takisto došlo k preukázaniu prevzatia predmetu pôžičky žalovanou
tak ako to vyplýva z čl. 1 ods. 5 zmluvy o pôžičke zo dňa 11.10.2010. Pri posudzovaní vierohodnosti
tvrdenia žalovanej o tom, že sumu neprevzala hoci písomne vyhlásila, že ju prevzala podpísaním

zmluvy o pôžičke peňazí v spojení s predloženým znaleckým posudkom je potrebné konštatovať, že
akékoľvek ďalšie tvrdenia žalovanej nie je možné považovať za pravdivé, keď už minimálne jej hlavný
argument bol vyvrátený objektívnym dôkazom. Okrem toho podľa názoru žalobcu by si súd mal vyriešiť
ako prejudiciálnu otázku vznik zmluvného vzťahu z pôžičky a následne rozhodovať o nárokoch, ktoré
z nej vyplývajú. Podľa názoru žalobcu tak zmluva o pôžičke peňazí je platným právnym úkonom.

Ohľadom tvrdenia žalovanej o tom, že prvýkrát zmluvu o pôžičke peňazí z 11.10.2010 videla až po
doručení platobného rozkazu tak takéto tvrdenie nie je pravdivé, pretože žalovaná je účastníčkou tejto
zmluvy, podpísala ju a jej podpis je nesporný, takže ide o zjavne nepravdivé tvrdenie. Okrem toho
žalobca poukázal na skutočnosť, že mala vedomosť aj na základe písomnej výzvy pôvodného veriteľa
X.. G. zo dňa 01.10.2012, ktorá jej bola doručovaná a o tejto výzve žalovaná bola informovaná jej

otcom X. Q. tak ako vypovedal na polícii. Toto svedčí takisto aj o rozporuplnosti jej tvrdení, rovnako
tak aj informácia o tom, či bola alebo nebola prostitútkou. Od podania trestného oznámenia, ktoré
bolo prerušené uznesením až do apríla 2019 tvrdila, že nebola prostitútkou a po apríli 2019 údajne
bola. Toto všetko svedčí o tom, že žalovaná mení svoju procesnú obranu, vymýšľa si nové veci, ktoré
zachádzajú až do absurdností. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že žalobca si uplatňuje svoje právo

formou šikanózneho výkonu práva, pričom zrejme má na mysli konanie v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak ide o hmotnoprávne ustanovenie a teda podávanie žalôb
ako vykonávanie procesných úkonov nie je možné posudzovať podľa hmotnoprávnych ustanovení
Občianskeho zákonníka, ale ak tak podľa článku 5 CSP. Ak by súd dospel k záveru, že by mohloísť o zneužitie práva zo strany žalobcu, v takom prípade nie je následkom odmietnutie žaloby alebo
zamietnutie žaloby, ale súd môže sankcionovať určité procesné úkony. V prípade ak by súd sankcionoval
samotný procesný úkon spočívajúci v podaní žaloby, v takom prípade by došlo k vážnemu porušeniu

čl. 2 CSP. Okrem toho zákonný nárok na úhradu úroku z omeškania vyplýva priamo zo zákona a jeho
výška z príslušného nariadenia vlády. Pokiaľ ide o vierihodnosť svedka B.. F. tak argument žalovanej
o tom, že táto osoba mala údajne podať 400 žalôb, nie je dôvodom pre to, aby v tomto konaní nebol
vypočutý a nie je to ani dôvodom pre konštatovanie, že by malo ísť o nevierohodného svedka tak ako
to má na mysli CSP. Pokiaľ ide o predložený znalecký posudok č. 23/2014 tak nejde o kompletný

znalecký posudok, ale len o vybrané state, komunikácie medzi neznámymi osobami a teda z obsahu
tejto listiny nevyplýva žiadny dôkaz použiteľný pre toto konanie a ani nepreukazuje žiadne tvrdenie
žalovanej ohľadom predmetu sporu. Preto ide o irelevantnú listinu bez právneho významu k predmetu
tohto sporu. Okrem toho ani z kompletného znaleckého posudku, ktorý je známy, nijako nevyplýva, že
by komunikácia žalovanej bola vedená s B. F., pričom nikde nie je stotožnená osoba B. F. s akoukoľvek
osobou uvedenou v znaleckom posudku, ktorú považuje žalovaná za B. F.. Ak hovoríme o stotožnení,

tak sa tým myslí presná identifikácia telefónneho čísla, dôkaz o tom, že toto telefónne číslo patrí B.
F., a takisto dôkaz o tom, že B. F. písal akékoľvek správy žalovanej. Celý tento znalecký posudok je
tak pre účely tohto súdneho konania nepoužiteľný, pričom ohľadom návrhu na prerušenie konania, v
súčasnosti nie je vedené žiadne trestné konanie, kde by ako podozrivý bola ktorákoľvek osoba, ktorá sa
zúčastňovala zmluvy o pôžičke, príp. mala svedčiť o okolnostiach uzavretia zmluvy o pôžičke a teda nie

jedôvodnaprerušeniekonania.Právnyzástupcažalobcuďalejuviedol,žemedziprávnympredchodcom
žalobcu X. G. a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke peňazí zo dňa 11.10.2010, na základe ktorej
žalovaná prevzala od pôvodného veriteľa X.. G. sumu 11.600,- Eur, pričom táto zmluva o pôžičke bola
vyhodnotená v podstate Okresným súdom Levice B. S. XXC/XX/XXXX v spojení s rozhodnutím KS v NR,
W.. G.. XCo/XXX/XXXX ako platný právny úkon okrem ustanovenia, ktoré sa týkalo dohody o zmluvnej

pokute, a ktorú tunajší súd spolu s odvolacím súdom vyhodnotil ako oddeliteľnú časť zmluvy o pôžičke
v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ako neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Tunajší súd
tak už vyhodnotil písomnú podobu zmluvy o pôžičke peňazí, na základe ktorej bola poskytnutá peňažná
pôžička, pričom rovnako vyhodnotil spolu s odvolacím súdom aj to, že táto zmluva bola uzatvorená
11.10.2010, a to v podstate bez ohľadu na to, že na osvedčovacej doložke pri podpise X.. G. je uvedený

dátum 22.10.2010. Z obsahu tejto doložky, ktorá bola vyhotovená mestom Č., nevyplýva nič iné len to,
že pôvodný veriteľ X.. G. vlastnoručne podpísal túto zmluvu o pôžičke s tým, že nehovorí o tom, či tak
došlo dňa 22.10.2010 alebo či tak došlo 11.10.2010. Pokiaľ by pôvodný veriteľ. X.. G. mal podpisovať
túto zmluvu o pôžičke 22.10.2010, potom by osvedčovací orgán musel uviesť tak ako to bolo v prípade
žalovanej text „táto listina bola predo mnou vlastnoručne podpísaná“. Napokon takýto text vyplýva len z

osvedčovacej doložky pri žalovanej, ktorej procesná obrana spočívala v tom, že túto zmluvu o pôžičke
peňazí nepodpísala a neskôr svoju procesnú obranu upravovala tak, že mala údajne podpísať prázdny
papier. K zmenne procesnej obrany došlo z jednoduchého dôvodu, a to preto, lebo znaleckým posudkom
ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 334/2013 znalec dospel k záveru, že podpis
na zmluve o pôžičke patrí žalovanej. S ohľadom na skutočnosť, že zmluva o pôžičke predstavuje reálny

kontrakttakjezrejmé,žedňa11.10.2010žalovanáprevzalapôžičkuvovýške11.600,-eurodpôvodného
veriteľa X.. G. tak ako to vyplýva z ustanovenia článku 1 bod 5 zmluvy o pôžičke, a takisto ako to vyplýva
aj z čestného vyhlásenia pôvodného veriteľa X.. G.. To, že zmluva o pôžičke bola podpísaná 11.10.2010
B. O., vyplýva aj z následnej korešpondencie a komunikácie pôvodného veriteľa, ktorý listom zo dňa
01.10.2012 vyzval žalovanú na zaplatenie zostávajúcej sumy dlhu naraz, a kde poukazuje na zmluvu

o pôžičke z 11.10.2010 a rovnako to vyplýva jaj z ďalšej dokumentácie, ktorú podpísal X.. G., a to
konkrétne zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj oznámenia o postúpení pohľadávky. Ohľadom zmlúv
o postúpení pohľadávok, ktoré sú založené v spise, ich platnosť a súladnosť so zákonom v zásade bola
opäť vyhodnotená tunajším súdom a Krajským súdom v Nitre B. S. XXC/XX/XXXX, nakoľko akceptovali
tieto súdy zmenu veriteľa pri posudzovanom prípade. V každom prípade ide o platné právne úkony,

ktoré boli dojednané v súlade s ust. § 524 Občianskeho zákonníka a z ich obsahu je zrejmé, že cieľom
bolo postúpiť nielen istinu 11.600,- Eur, ale taktiež zmluvnú pokutu a taktiež aj príslušenstvo, za ktoré
sa v zásade v zmysle Občianskeho zákonníka považujú úroky z omeškania. V dôsledku týchto zmlúv
o postúpení pohľadávok sa súčasný žalobca tak stal vlastníkom nielen samotnej pohľadávky istiny ale
aj príslušenstva, a to úrokov z omeškania a je teda spôsobilý domáhať sa ich úhrady v súdnom konaní.

Ohľadom súdneho konania vedeného dna tunajšom súde W.. G.. XXC/XXX/XXXX, v rámci ktorého sa
vykonalo rozsiahle dokazovanie právna zástupkyňa žalobcu poukázala na skutočnosť, že sa vykonáva
dokazovanie nad rámec súdneho konania, ktoré už raz Krajský súd v Nitre, resp. takýto postup už raz
Krajský súd v Nitre konštatoval ako vecne nesúvisiace, a to práve v konaní vedenom na návrh veriteľkyZ. E. voči žalovanej. Ide o súdne konanie, ktoré súd spomenul, a kde súd konštatoval, že žalovaná
je povinná vrátiť pôžičku, ktorú jej poskytla žalobkyňa Z. E.. Z tohto spisu vyplýva aj rozhodnutie OS
Čadca XC/X/XXXX vo veci V.. V. U. B.. F., ktorý rozsudok bol ale Krajským súdom v Žiline zrušený,

U. I. V. Č.. XXCo/XXX/XXXX, z dôvodu, že OS Čadca nesprávne právne posúdil vec a nevykonal
navrhované dôkazy. Následne bol vydaný nový rozsudok, kde OS Čadca držiac sa právneho názoru
odvolacieho súdu, v celom rozsahu priznal žalovanú čiastku a takýto rozsudok bol následne odvolacím
súdom potvrdený. Tieto skutočnosti nemajú žiadny vecný súvis s týmto konaním a rovnako tak aj súdom
oboznamovaná skutočnosť, že mala byť vznesená obžaloba na OS Žilina proti B. F., nakoľko ani toto

nijako nesúvisí s týmto konaním a na túto listinu, resp. na osobu B.. F. je potrebné prihliadať v zmysle
zásady prezumpcie neviny a nijako inak. Je zrejmé, že v tomto súdnom konaní žalovaná zneužívala
prostriedky trestného práva, keď podala trestné oznámenie a touto skutočnosťou odôvodňovala to, aby
nevrátila peňažnú pôžičku, ktorá jej poskytnutá bola, a pritom ide v zásade o jednoduchý civilný spor,
kde jedna strana požičala peniaze, druhá strana zobrala peniaze, a peniaze jednoducho nevrátila, a
ani ich vracať nemieni. Tento zámer, že ich ani nemieni vracať žalovaná, vyplýva zo skutočnosti, že

žalovaná aj napriek právoplatným rozhodnutiam súdov a zahájenému exekučnému konaniu, sa vyhýba
úhrady exekuovanej peňažnej čiastky a to, že žalovaná k tomuto súdu nepristupuje poctivo a účelovo
ho naťahuje keď sa pojednávaní nezúčastňuje, ignoruje a neustále si nachádza výhovorky, len aby sa
pojednávania nezúčastnila. Tiež nereaguje na žiadne mimosúdne dohody, resp. návrhy takýchto dohôd.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania tak aj keď právny predchodca žalobcu rozptýlil peňažný nárok do

jednotlivých súdnych konaní a samostatne žaloval istiny, zmluvné pokuty, úroky z omeškania, vzhľadom
na to, že úrok z omeškania je samostatne oddeliteľné príslušenstvo od hlavnej istiny, nič nebráni tomu,
aby bolo žalované samostatne a k tomu teda takisto aj sa vzťahuje príslušný súdny poplatok, ktorý
si právny predchodca zaplatil. Preto nejde o zneužitie práva a ani o konanie v rozpore s článkom
5 CSP, nakoľko ide o samostatne žalovateľný právny nárok, a samotný žalobca v priebehu súdneho

konania sa pokúšal v priebehu súdneho konania spojiť všetky súdne konania do jedného spoločného
konania, pričom tunajší súd tomuto návrhu nevyhovel z dôvodu, že údajne žalobca nesprávne uviedol
prvé konanie, ktoré bolo začaté na tomto súde, čo však je v rozpore so skutočnosťou.

9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaniach uviedol, že žalovaná po doručení zmluvy o pôžičke

spolu s platobným rozkazom si myslela, že zmluvu nepodpísala a že to nie je jej podpis. V dôsledku
uvedeného podala trestné oznámenie na políciu, pričom znaleckým dokazovaním bolo preukázané,
že podpis na predmetnej zmluve o pôžičke je jej podpisom. Následne sa rozpamätala, že v minulosti
podpisovala čisté papiere bez textu ako aj rôzne listiny s textom, ktoré jej na podpis predkladal B. F..
Právna zástupkyňa žalovanej ďalej uviedla, že tá vypovedala v mesiaci apríl 2019 pred súdom, pričom

pripustila, že skutočne vykonávala prostitúciu, ktorú jej dohodil B.Y. F.. Prostitúciu vykonávali takýmto
spôsobom aj ďalší poškodení, ktorých bude pravdepodobne menovať s tým, že B.. F. jej a ostatným
poškodeným robil pasáka. Zároveň ten tlačil na žalovanú, že prezradí o nej tieto skutočnosti rodine ako
aj verejnosti, a preto pod týmto vplyvom, ako aj pod vplyvom vzťahu k osobe B.. F. podpisovala mu čisté
papiere bez textu ako aj listiny s textom, ktoré si ani nečítala, ktoré niektoré z nich podpísala aj pred

notárom B. O.. Doposiaľ nevie, koľko listín podpísala u notára B. O. a ani s akým textom. O predmetnej
zmluve o pôžičke sa dozvedela až po jej doručení z Okresného súdu Levice. Znalecké dokazovania
v každom prípade preukázali pravosť podpisov poškodených, ale napriek tomu, že žalovaná navrhla
ďalšie znalecké dokazovanie na podpis na zmluve, netrvá na tomto dokazovaní, nakoľko pripúšťa, že
medzi listinami ktoré podpisovala, mohla byť aj táto zmluva o pôžičke. Čo sa týka odovzdania peňazí tak

žalovaná nikdy v živote nestretla a nevidela X.. G. a nikdy od neho neprevzala žiadnu sumu rovnajúcu
sa pôžičke peňazí. Spochybnila tiež vierohodnosť svedka, ktorý bol navrhnutý protistranou, nakoľko
žalovaná vie s určitosťou povedať, že všetky žaloby, všetky konania, všetky pôžičky vyrobil B.. F. v
prípadoch na OS Leviciach v mene svojich príbuzných Z. E. a X.. G.. Pokiaľ ide o úroky z omeškania,
ktoré si uplatňuje žalobca podanou žalobou tak tá bola podaná so špekulatívnych dôvodov v úmysle

poškodiť žalovanú s cieľom nadobudnutia zisku. V súlade s CSP sa jedná o šikanózny výkon práva,
neúnosné zaťažovanie súdov množstvom podaní, čo sa rovná zneužívaniu voľnosti zmluvných strán.
Na rôzne súdy bolo podaných zo strany B.. F. približne 400 žalôb, pričom žalovaná po postupnom
doručovaní žalôb zo súdu Levice podala návrh na spojenie vecí, kde v mnohých prípadoch OS Levice
zamietol spojenie. V dôsledku toho namieta návrh protistrany o spojenie veci, nakoľko je to v rozpore so

zásadami CSP a má za to, že o väčšine týchto návrhov súd rozhodol. Spojenie namieta z dôvodu, že
žalobca vyvolal sám túto situáciu svojim úmyselným konaním a pokiaľ ide o výhrady žalobcu k informácii
žalovanej o tom, že videla zmluvu prvýkrát, tak uvádza, že je pravdou, že žalovaná podpisovala
množstvo listín, o ktorých texte nemá vedomosť a v dôsledku toho, že postupne tie listiny sú používanéprotinej,jeztohozmätená.Právnyzástupcažalovanejďalejuviedol,ževtejtovecižalovanábolaobeťou
sofistikovaného podvodu, ktorý zorganizoval B. F., pričom žalovaná s dôverou podpisovala tejto osobe
množstvo listín, ktoré vzhľadom na bezmedzú dôveru k tejto osobe ani nečítala. Je pravda, že prvý

pocit, ktorý mala po doručení zmlúv a prečítaní bol, že takéto nikdy nepodpísala avšak po dokazovaní
počas celého obdobia žalovaná pripustila možnosť, že jej podpis na týchto zmluvách, ako aj iných
listinách, môže byť jej podpisom. Vedome však nepodpísala ani jednu zo zmlúv o pôžičke, pričom B.
F. využil dôverčivosť žalovanej a jeho mimoriadne manipulačné schopnosti, a tak docielil, že žalovaná
podpisovala listiny, ktoré jej predkladal. Táto zmluva o pôžičke z 11.10.2010 je zmätočná s tým, že

sa nepodarilo B.. F. zabezpečiť perfektnosť tohto prejavu, nakoľko zmluva nepreukazuje odovzdanie
peňazí, ktoré preukázanie je nevyhnutné vzhľadom k tomu, že sa jedná o reálny kontrakt. Tiež sú
rozporuplné tvrdenia žalobcu pokiaľ ide o odovzdanie peňazí, pričom jednoznačne tvrdenie o doložke
a o údajnom nejakom podpísaní tejto zmluvy na inom mieste sú vyfabulované a to z dôvodu, že žiadny
notár a ani žiadny matrikár takúto doložku nepotvrdí, pokiaľ predmetnú listinu pred ňou dotyčný účastník
nepodpíše. Preto tak formulácia, že notár používa formuláciu predo mnou vlastnoručne podpísal, a že

matrikár má formuláciu že vlastnoručne podpísal znamená to isté. Žalobca sa tak pokúšal prekrútiť
skutočnosť keď uvádzal, že údajný veriteľ vlastne uznal pred matrikou podpis za vlastný, pričom tá
formulácia matrikára nie je postačujúca, lebo chýbajú dve slovká - predo mnou, čo je zavádzajúce. V
tomto konaní tak nebolo preukázané odovzdanie peňazí a tento kontrakt nie je platný, a preto je potrebné
zamietnuť žalobu v celom rozsahu, pričom žiada pri rozhodovaní súdu prihliadať na všetky dôkazy, ktoré

navrhli a ktoré sa nachádzajú v priloženom spise XXC/XXX/XXXX. Podľa názoru právneho zástupcu
žalovanej tak navrhované dôkazy s touto vecou súvisia a súd by prihliadnuť prihliadal na tieto dôkazy,
nakoľko táto vec ako hovorí protistrana, sa len naoko javí ako jednoduchý učebnicový príklad podľa
Občianskeho zákonníka. Pravda je však úplne iná, pričom s touto kauzou súvisí závažná trestná činnosť,
ktorú však žiaľ vyšetrovacie orgány doposiaľ v trestnom konaní nepreukazovali a jediným dôkazom,

ktorým sa zaoberali, je znalecký posudok o pravosti podpisu. To isté urobili aj civilné súdy vo veci E.,
kde považovali za postačujúce preukázanie pravosti podpisu žalovanej. Žalovaná sa nechala zatiahnuť
a zmanipulovať do situácií, ktoré dnes ľutuje a ktoré jej v súčasnosti spôsobujú značné problémy.
Žalobca sa tak vo všetkých konaniach opiera o rozhodnutie súdu vo veci E., pričom vo veci E. sa žiadne
dokazovanie navrhnuté žalovanou nevykonalo. Keď žalovaná povedala pravdu pod tlakom všetkých

okolností a súdnych sporov a trestných konaní tak tieto skutočnosti do seba zapadajú, a preto by sa mal
súd zaoberať aj všetkými súvisiacimi okolnosťami a nie len jej originálnym podpisom, i keď základný
dôkaz, ktorý predkladá žalobca v tejto veci, a to zmluvu o pôžičke z 11.10.2010, považuje žalovaná za
neplatný a zmätočný. Právny zástupca žalovanej žiadal vykonať konfrontáciu so svedkom G., pretože
takýto dôkaz považuje za podstatný na ozrejmenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie.

Týmto dôkazom by sa mali preukazovať skutočnosti týkajúce sa odovzdania peňazí, resp. preukázania
skutočnosti, že žalovaná nemohla od tohto svedka prevziať finančné prostriedky. Trval tiež na návrhoch
na vykonanie dokazovania a žiadal prerušiť konanie pre trestné konanie, ktorého výsledky sú podstatné
pre rozhodnutie v tejto veci. Čo sa týka znaleckého posudku č. 23/2014 tak ten bol vyhotovený na
základe objednávky OR PZ v J. do vyšetrovacieho spisu Č.:R.:XXXOEK-J.-XXXX, pričom počítač, z

ktorého boli vytiahnuté informácie, poskytla žalovaná prostredníctvom svojich rodičov, ktorí predmetné
zariadenie predložili na polícii. Znalecký posudok jednoznačne súvisí s predmetnou prejednávanou
vecou, nakoľko žalovaná od začiatku konaní, či už vo veci E. alebo vo veci V., momentálne W. trvá na
tom, že zmluvy vyhotovil B.Í. F. a postupne predkladal jej tieto ako aj iné listiny na podpis. Znalecký
posudok preukazuje najmä to, že nie žalovaná prevzala peniaze, ale žalovaná poskytovala peniaze

a rôzne dary pre B. F.. Pokiaľ je potrebný kompletný znalecký posudok tak žalovaná ho zabezpečí,
pričom nejde o komunikáciu neznámych osôb, ale o komunikáciu žalovanej s B. F., čo je zrejmé z
textu znaleckého posudku. B. F. sa vyjadruje v znaleckom posudku v inotajoch, aby zakryl svoju identitu,
avšak z obsahu textu jednoznačne vyplýva jeho identita. Pokiaľ ide o S. XXC/XXX/XXXX, tak to považuje
za nedôsledné, pretože žalovaná počas tohto konania zamlčala podstatnú skutočnosť, že vykonávala

prostitúciu. Žalovaná sa za to hanbila, a preto keby bola známa táto skutočnosť, tak dokazovanie by sa
zameralo iným smerom, pričom prostitúciu jej sprostredkoval B. F..
10. Súd po tom ako prečítal návrh na vydanie platobného rozkazu, zmluvu o pôžičke peňazí zo dňa
11.10.2010, výzvu na zaplatenie zostávajúcej sumy dlhu naraz zo dňa 01.10.2012, zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 23.10.2012, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2012, doručenka z čl.

7, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 22.02.2015, návrh na prerušenie konania zo dňa 18.02.2015,
uznesenie OR PZ J. zo dňa 03.01.2013 z čl. 17, vyjadrenie PZ žalobcu zo dňa 12.05.2015, potvrdenie
o pridelení veci z čl. 39, úradný záznam z čl. 40, uznesenie Č.:R.-R.-J.-XXXX zo dňa 29.02.2016,
doručenky z čl. 50, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2018, oznámenie o postúpenípohľadávky zo dňa 05.01.2018, podací lístok z čl. 90-91, uznesenie tunajšieho súdu z čl. 108, návrh na
pripustenie zmeny žalobcu zo dňa 08.08.2018, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2018,
uznesenie tunajšieho súdu z čl. 122, uznesenie tunajšieho súdu z čl. 146 zo dňa 03.12.2018, návrh

na spojenie súdnych sporov zo dňa 28.12.2018, rozsudok tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX zo dňa
24.08.2016, rozsudok KS v Nitre W.. G.. XCo/XXX/XXXX zo dňa 28.11.2018, ktorým bol potvrdený
rozsudok XXC/XX/XXXX, znalecký posudok č. 334/2013, výzva na zaplatenie zostávajúcej sumy dlhu
naraz zo dňa 01.10.2012, podací lístok z čl. 235, správa z polygrafického vyšetrenia z čl. 236, záver
výsledku psychofyziologického vyšetrenia 09.04.2019, listinný doklad z čl. 237, listinný doklad z čl.

239, návrh na dokazovanie PZ žalovanej z čl. 248, vyjadrenie k návrhu žalovanej z čl. 256, uznesenie
tunajšieho súdu XC/XX/XXXX zo dňa 18.06.2019, elektronické podanie PZ žalobcu zo dňa 31.08.2019,
zápisnica z pojednávania zo dňa 26.08.2019 z čl. 299-300 týkajúca sa konania XXC/XXX/XXXX, čestné
vyhlásenie H.. X. G. z čl. 352, listinný doklad z čl. 353, žiadosť o súčinnosť z čl. 354, podací hárok z čl.
355, listinný doklad z čl. 356, listinný doklad z čl. 357, listinný doklad z čl. 358 OR PZ E., listinný doklad
z čl. 359 vyhotovený v angličtine zo dňa 25.11.2019, lekárske správy vyhotovené v anglickom jazyku

týkajúce sa žalovanej z čl. 356, 373, 375-382, otázky z čl. 383 zo dňa 13.12.2019, e-mail z čl. 396, e-
mail z 01.07.2020 od PZ žalobcu, e-mail z 02.07.2020 od PZ žalovanej, listinné doklady v angličtine,
e-mail z 02.07.2020 od PZ žalovanej, návrh na doplnenie dokazovania X.. I. X. zo dňa 26.07.2019,
znalecký posudok č. 23/2014; Spis 1XC/XX/XXXX: rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 24.08.2016,
rozsudok KS v Nitre zo dňa 28.11.2018, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok; Spisom XXC/

XXX/XXXX a to: žalobou, odborné vyjadrenie X.. G. O., J., rozsudok OS Čadca XC/X/XXXX, rozsudok
OS Čadca XC/XX/XXXX, obžaloba podaná na OS Žilina, rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 15.08.2016,
uznesenie krajského súdu XCo/XXX/XXXX zo dňa 11.01.2018, správa matričného úradu mesta Č. zo
dňa 24.10.2019, osvedčovacia kniha; spis XXC/XXX/XXXX: rozsudok zo dňa 19.11.2017, rozsudok
krajského súdu W.. G.. XCo/XXX/XXXX zo dňa 07.05.2019 ako aj spisom OS Čadca XCd/X/XXXX: čl.

101, ktorý je súčasťou takéhoto spisu, zistil nasledovný skutkový stav:

11.Právny predchodca žalobcu H.. X. G. uzavrel so žalovanou dňa 11.10.2010 zmluvu o pôžičke peňazí.
Na základe tejto zmluvy požičal právny predchodca žalobcu dlžníkovi, teda žalovanej finančnú sumu
11.600,- Eur na dobu 40 mesiacov, pričom žalovaná sa ako dlžník zaviazala splácať takúto pôžičku

v pravidelne sa opakujúcich 40 mesačných splátkach vo výške 290,- Eur so splatnosťou najneskôr
posledný deň kalendárneho mesiaca a to na osobný účet uvedený v takejto zmluve. Účastníci tejto
zmluvy sa tiež dohodli, že finančná pôžička je bezúročná s tým, že prvú splátku pôžičky uhradí
dlžník najneskôr do 31.10.2010 a poslednú splátku uhradí dlžník najneskôr do 31.01.2014. Doba
pôžičky dohodnutá medzi veriteľom a dlžníkom začína plynúť dňom podpisu tejto zmluvy a faktickým

hotovostným prevzatím finančnej pôžičky dlžníkom, ktorý podpisom tejto zmluvy dlžník plne potvrdzuje.
Dlžník sa pri nedodržaní termínu splatnosti zaviazal zaplatiť tiež veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
100,- Eur za každú oneskorenú splátku pôžičky splatnú ku dňu jej splatnosti, pričom nárok na vyplatenie
zmluvnej pokuty vzniká ihneď na druhý deň po termíne splatnosti každej oneskorenej splátky a v
prípade ak dlžník nedodrží termín ktorejkoľvek splátky, stráca výhodu splátok a veriteľ je oprávnený

žiadať splatenie celej zostávajúcej sumy naraz. Táto zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom
podpisu oboch strán. Podpis žalovanej bol overený notárom u JUDr. Ľubomíra Vlhu, v Bratislave dňa
11.10.2010 a podpis veriteľa bol overený dňa 22.10.2010 v meste Č., na mestskom úrade. Výzvou
zo dňa 01.10.2012 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie zostávajúcej sumy dlhu
naraz a to z dôvodu, že v zmysle článku I. ods. 7 zmluvy o pôžičke nebol dodržaný termín splátky.

Z tohto dôvodu ju vyzval, aby v lehote do 08.10.2012 uhradila celú zostávajúcu sumu dlhu naraz,
čo predstavuje sumu 11.600 Eur. Predmetnú sumu mala žalovaná poukázať na číslo účtu: XXXXXX/
XXXX, pod VS: XXXXXXXXXX vedený v ING Bank N. V., pobočka zahraničnej banky s tým, že v
opačnom prípade podá žalobu na súd. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že postupca H..
X. G. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 postúpil pohľadávku z titulu predmetnej

zmluvy o pôžičke na postupníka, a to žalobkyňu. V zmysle článku I. bod 4 s postupovanou pohľadávkou
prechádzalo na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva s touto pohľadávkou spojené, pričom
cena za postupovanú pohľadávku bola dojednaná vo výške 11.600,- Eur, ktorú mal pri podpise tejto
zmluvy v hotovosti zaplatiť postupník k rukám postupcu. Postupca podpisom takejto zmluvy potvrdil
prevzatie celej finančnej hotovosti od postupníka. Postupca tiež vyhlásil v článku III. bod 1, že mu

dlžník doposiaľ neuhradil žiadnu časť zmluvného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke peňazí
zo dňa 11.10.2010. Listom zo dňa 24.10.2012 označeným ako „oznámenie o postúpení pohľadávky vo
výške 11.600,- Eur s príslušenstvom“ oznámil právny predchodca žalobcu H.. X. G. žalovanej, že na
základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.10.2010 svoju pohľadávku voči žalovanej postúpil na a to vrátanepríslušenstva a všetky práva s tým spojené. Z uvedených dôvodov žiadal aby žalovaná plnila takúto
pohľadávkuvprospechZ.V..Takátovýzvavzmysledoručenkyzčl.7bolažalovanej-jejotcovidoručená
dňa 26.10.2012. Písomným podaním zo dňa 18.02.2015 žalovaná požiadala prostredníctvom svojho

právneho zástupcu o prerušenie súdneho konania a to s poukazom na § 109 ods. 1 písm. b) OSP
účinného do 30.06.2016 ako aj § 109 ods. 2 písm. c) OSP účinného do 30.06.2016 s poukazom na
skutočnosť, že na tunajšom súde sa vedie V. W.. G.. XXC/XXX/XXXX konanie proti žalovanej Q. Q.,
o zaplatenie 15.000,- Eur a pričom v tomto konaní súd rieši zásadnú otázku existencie dlhu vo výške
15.000,- Eur, ktorú sumu žalobkyňa požaduje od žalovanej. Do vyriešenia tejto otázky tak nie je zrejmé,

či je žalovaná s plnením v omeškaní, od kedy je v omeškaní, s akou výškou dlhu a tiež ani to, či
došlo k porušeniu zmluvných podmienok, za ktoré by patrila žalobkyni zmluvná pokuta. Okrem toho
sa vedie na OR PZ J. pod Č.:R.-XXX/OEK-J.-XXXX trestné konanie, v ktorom vystupuje žalovaná ako
poškodená s trestným činom podvodu, ktoré trestné konanie úzko súvisí s prejednávanou vecou. Z
uvedených dôvodov žiadala do právoplatného skončenia konania takýchto konaní prerušiť toto konanie.
Z uznesenia vydaného OR PZ J. zo dňa 03.01.2013 Č.B.:R.-XXX/OEK-J.-XXXX súd zistil, že bolo začaté

trestné stíhanie pre prečin podvodu na tom skutkovom základe, že doposiaľ nestotožnený páchateľ
vydávajúci sa za W. V. v lete 2014 sprostredkoval pre žalovanú prácu vo Š. a po je vyhostení požadoval
od nej úhradu fiktívnej sumy 600,- frankov s tým, že následne mal požadovať od nej vrátenie takejto
sumy, pričom požadoval spísanie zmluvy o pôžičke, ktorá bola spísaná B. Č. v presne nezistenom
čase v mesiaci október 2010 na sumu 5.000,- Eur, avšak medzi veriteľom Z. E. a dlžníkom Q. Q.,

ktorá sumu dlžníčka postupne splátkami hradila v hotovosti alebo tým spôsobom, že si založila účet,
na ktorý vkladala mesačne rôzne sumy splátok a tieto si on bankomatovou kartou k tomuto účtu, ktorú
mu poskytla, postupne vyberal a takto mu poskytla spolu 5.200,- libier, avšak aj napriek tomu bol v júli
2012 vydaný platobný rozkaz Č.. S.. XXRO/XXX/XXXX zo dňa 17.07.2012 o zaplatenie 15.000,- Eur, čo
sa však nezakladalo na pravde, lebo zmluvu na takúto sumu nepodpisovala, čím takýmto konaním bola

spôsobená žalovanej škoda vo výške 5.200,- libier a v prípade uplatnenia platobného rozkazu vo výške
15.000,- Eur. Z potvrdenia /čl. 39/ v spojení s úradným záznamom /čl. 40/ vyplýva, že predmetný spor
bol pridelený novému zákonnému sudcovi Mgr. Danielovi Konerackému a to v zmysle dodatku č. 7/2017
k rozvrhu práce Okresného súdu Levice. Z uznesenia OR PZ J. zo dňa 29.02.2016, Č.: R.-XXX/OEK-J.-
XXXX vyplýva, že trestné konanie ohľadom vyššie uvedeného skutku bolo prerušené, lebo sa nepodarilo

zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Právny predchodca žalobcu
listom zo dňa 05.01.2018 oznámila žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
05.01.2018 pohľadávku vo výške 11.600 Eur s prísl., ktorá vyplývala zo zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa
11.10.2010 a ktorá bola uzavretá medzi žalovanou a veriteľom H.. X. G. postúpil na fyzický osobu Q. W..
Takýto list bol podaný na poštovú prepravu a to dňa 09.01.2018. Následne tunajší súd uznesením zo

dňa 18.06.2018 /čl. 108/ nevyhovel návrhu právneho predchodcu žalobcu na pripustenie zmeny žalobcu
a to z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky podľa § 80 CSP. Žalobca písomným podaním zo
dňa 08.08.2018 požiadal o pripustenie zmeny žalobcu z dôvodu, že mu bola postúpená pohľadávka jeho
právnym predchodcom a to Z. V.. K takémuto návrhu priložil aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa
05.01.2018, ktorá bola uzavretá medzi postupcom - Z. V. a žalobcom, pričom predmetom postúpenia

bola pohľadávka, ktorá vznikla z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 11.10.2010, ktorú uzavrel H.. X. G. -
veriteľ so žalovanou - dlžníkom. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanej pôžičku vo výške 11.600
Eur, ktorú mala splácať formou mesačnej splátky a dňa 23.10.2012 bola takáto pohľadávka postúpená
na postupcu - Z. V.. Súd uznesením zo dňa 20.08.2018 nevyhovel návrhu na pripustenie zmeny žalobcu
v zmysle § 80 CSP a to z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky pre pripustenie takejto

zmeny. Následne súd uznesením zo dňa 03.12.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2019
pripustil zmenu žalobcu na základe návrhu jeho právneho predchodcu zo dňa 08.08.2018, pretože
boli splnené podmienky podľa § 80 CSP. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním zo dňa
28.12.2018 požiadal v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde V. W.. G.. XC/XX/XXXX okrem iného
aj o spojenie súdneho konania vedeného pod W.. G.. XXC/XXX/XXXX na spoločné konanie, ktoré by

bolo vedené pod W.. G.. XC/XX/XXXX. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 24.08.2016, W.. G..
XXC/XX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.11.2018, W.. G.. XCo/XXX/
XXXX rozhodol o žalobe právneho predchodcu žalobcu, ktorou si uplatňoval voči žalovanej nárok na
zaplatenie zmluvných pokút, ktoré vyplývali zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 11.10.2010 medzi H.. X.
G.ažalovanoutak,žežalobuzamietol.Zodôvodneniatýchtorozhodnutívyplýva,žedohodnutázmluvná

pokuta je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, a preto je neplatná. Zo
znaleckého posudku č. 334/2013, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva - Žilinskej univerzity v
Žiline v súvislosti s trestným konaním vedeným pod Č.:R.-XXX/OEK-J.-XXXX okrem iného vyplýva, že
žalovaná vyhotovila podpis aj na zmluve o pôžičke zo dňa 11.10.2010, pričom sa nezistili stopy, ktoréby nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov. Veriteľ - H.. X.K. G. listom
zo dňa 1.10.2012 vyzval žalovanú na zaplatenie zostávajúcej sumy dlhu naraz a to s poukazom na
článok I. ods. 7 zmluvy o pôžičke s tým, aby svoj dlh v lehote do 08.10.2012 uhradila naraz a to vo

výške 11.600 Eur. Takýto list bol podaný na poštovú prepravu dňa 03.10.2012 za účelom jeho doručenia
žalovanej /čl. 235/. Zo správy z polygrafického vyšetrenia zo dňa 16.4.2019 bolo zistené, že žalovaná
sa podrobila vyšetreniu na polygrafe, pričom počas vyšetrovania na otázku či 11.10.2010 prevzala od
H.. X. G. sumu 11.600 Eur uviedla odpoveď nie s tým, že nebola u nej zistená lož. Právna zástupkyňa
žalovanej elektronickým podaním /čl. 248/ navrhla vykonať dôkazy a to na Okresnom súde Čadca,

Žilina a orgánov činných v trestnom konaní vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo svedkom B. F.,
X. G., Z. E., Q.. F. U. Z. V.. Tiež žiadala ako dôkaz vykonať komunikáciu medzi žalovanou a B. F. cez
sociálne siete, žiadosť o poškodených, ktorú podávajú na GP SR, vyšetrenie žalovanej na detektore,
preukázanie solventnosti X. G. výpismi z bankových účtov za mesiac január až november 2004 a tiež
január až október 2010, trestný spis Č.: R.-XXX/OEK-J.-XXXX, bankové výpisy, z ktorých sú zrejmé
výbery z bankomatu v Ž., dôkazy zo dňa 13.12.2016 predložené žalovanou do spisu XXC/XXX/XXXX.

Právna zástupkyňa žalobcu elektronickým podaním zo dňa 29.05.2019 k návrhu žalovanej na vykonanie
dokazovania uviedla, že z obsahu takéhoto návrhu nijako nevyplýva, aké skutkové tvrdenia sporových
strán sa majú preukazovať, ktoré skutkové poznatky, informácie o skutkových okolnostiach sa majú
vykonaním neidentifikovateľných dôkazov zistiť a objasniť. Takýto návrh je zmätočný, nezrozumiteľný a
neurčitý, pričom nie je zrejmé, aké konkrétne dôkazy žalovaná navrhuje vykonať v sporovom konaní,

ktorá osoba ich má vykonať, akým spôsobom sa majú vykonať a za akým účelom. Z uvedených dôvodov
žiadala nevykonať takéto dôkazy. Uznesením zo dňa 18.06.2019, právoplatným dňa 05.08.2019, W.. G..
XC/XX/XXXX nebolo okrem iného konanie XXC/XXX/XXXX spojené na spoločné konanie s konaním
vedeným V. W.. G.. XC/XX/XXXX. Okresný súd Čadca, W.. G.. XCd/X/XXXX zrušil výsluch svedka
H.. X. G. zo dňa 15.08.2019 a to z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne žalovanej, ktorá sa z dôvodu

nepriaznivého zdravotného stavu nemohla dostaviť na takýto výsluch. Zo zápisnice tunajšieho súdu
zo dňa 26.08.2019, W.. G.. XXC/XXX/XXXX okrem iného vyplýva, že pojednávanie zákonná sudkyňa
odročila na určitý termín s tým, že vyzvala strany sporu, aby predložili súdu otázky na svedkov H.. X. G.
a X.. H.. B. F. za účelom ich výsluchu prostredníctvom Okresného súdu Čadca podľa § 196 ods. 3 CSP.
Zároveň mal byť vyzvaný svedok H.. X. G., aby predložil súdu výpis z účtu za najmenej 10 mesiacov

predchádzajúcich uzatvoreniu zmluvy o pôžičke peňazí so žalovanou a tiež, aby uviedol svoje majetkové
pomeryvroku2010,ktorébymuumožňovalipožičaťžalovanejfinančnéprostriedky. Právnazástupkyňa
žalobcu listom zo dňa 14.06.2019 požiadala svedka H.. X. G. o poskytnutie súčinnosti ako aj o písomné
vyjadrenie ku skutkovým okolnostiam uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke a to formou čestného
prehlásenia.NáslednesvedokH..X.G.oznámillistomzodňa18.06.2019právnemuzástupcovižalobcu,

že mu zasiela takéto čestné prehlásenie, pričom to predložil právny zástupca žalobcu súdu. V tomto
prehlásení svedok H.. X. G. vyhlásil, že žalovanej dňa 11.10.2010 B. O. osobne odovzdal za účelom
pôžičky peniaze v sume 11.600 Eur a tie si prevzala žalovaná v motorovom vozidle jeho synovca B.
F. s tým, že po prepočítaní a prevzatí finančných prostriedkov to odobrila slovom súhlasí. Následne
žalovaná odišla k notárovi JUDr. Ľubomírovi Vlhovi na ktorého úrade vlastnoručne podpísala zmluvu o

pôžičke v dvoch vyhotoveniach. Zo znaleckého posudku číslo 23/2014, ktorý bol vypracovaný znalcom
Forenznáinformatikas.r.o.preúčelytrestnéhokonaniavedenéhopodČ.:R.-XXX/OEK-J.-XXXXvyplýva,
že ten bol predložený v neúplnej forme a mal podľa tvrdení právnej zástupkyni žalovanej obsahovať
komunikáciu žalovanej s B. F.. Z návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa 26.07.2019, ktorý vypracoval
X.. I. X. ako splnomocnenec poškodenej súd zistil, že ten v trestnej veci vedenej na ORPZ J. pod Č.:

R.-XXX/OEK-J.-XXXX pre prečin podvodu navrhol a predložil ďalšie dôkazy týkajúce sa tohto trestného
konania. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 27.06.2016, W.. G.. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že obdobná
žaloba žalobcu, ktorou si jeho právna predchodkyňa uplatňovala nezaplatené úroky z omeškania vo
výške 75,08 Eur bola zamietnutá, pričom odvolací súd uznesením W.. G.. XXCo/XXX/XXXX zo dňa
23.08.2017 takýto rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa

19.01.2017, W.. G.. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že v spore žalobkyne Z. E. proti žalovanej Q. Q. sa
žalobkyňa domáhala zaplatenia peňažnej sumy vo výške 15.280,45 Eur a to z titulu zmluvy o pôžičke
peňazí zo dňa 18.10.2010 predmetom ktorej bola pôžička vo výške 15.000 Eur. Súd takýmto rozsudkom
okrem iného uložil žalovanej povinnosť zaplatiť dlžnú sumu, pričom odvolací súd rozsudkom zo dňa
07.05.2019 rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Z pripojeného spisu XXC/XXX/XXXX súd zistil, že

právny predchodca žalobcu - Z. V. sa domáhala proti žalovanej zaplatenia úrokov z omeškania vo výške
75,08 Eur a to za obdobie od 01.02.2013 do 28.02.2013 zo sumy 11.600 Eur /ide o zmluvu o pôžičke zo
dňa 11.10.2010/. Z odborného vyjadrenia PhDr. Zuzany Bielikovej, J., NZZ-psychologická ambulancia J.,
ktoré sa nachádza v spis tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX a ktoré si dala vypracovať právna zástupkyňažalovanej z dôvodu posúdenia listín po formálnej a obsahovej stránke ako aj zistenia možnej zhody -
nezhody predložených listín vyplýva, že boli dostupné 3 listinné dokumenty, ktorých podľa záhlavia bol
autorom B. F. - návrh na OS Žilina zo dňa 11.09.2007, návrh na opravu rozhodnutia zo dňa 11.11.2010

ako aj výzva na úhradu pohľadávok zo dňa 05.10.2007 a tiež návrh na vykonanie exekúcie zo dňa
23.11.2012. Tiež boli predložené ďalšie listinné dokumenty s tým, že autorom skúmaného predloženého
materiálu je s najväčšou pravdepodobnosťou (85,20%) tá istá osoba. Z rozsudku OS Čadca, sp. zn. XC/
X/XXXX zo dňa 15.12.2015 v právnej veci žalobcu B. F. proti žalovanému V. V., o zaplatenie 3.000 Eur
súd zistil, že bola žaloba zamietnutá voči žalovanému. Žalobca si v takomto konaní uplatňoval nárok z

titulu poskytnutej pôžičky, pričom nepreukázal, že by reálne odovzdal finančné prostriedky. Z obžaloby
Okresnej prokuratúry Ž., W.. G.. XPv XXX/XX zo dňa 11.06.2013, ktorá bola podaná na Okresný súd Ž.
v trestnej veci obvineného B. F. pre pokračovací čin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona
vyplýva,žetentosvedoksamaldopustiťtrestnejčinnostiaspôsobiťškoduvovýške4.628Eur./obžaloba
je súčasťou spisu XXC/XXX/XXXX/. Z rozsudku Okresného súdu Čadca, W.. G.. XC XX/XXXX zo dňa
15.12.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2012 /rozsudok je súčasťou spisu vedeného V.

Č.. XXC/XXX/XXXX/ vyplýva, že žalobcovi B. F.Č. bolo priznané právo na zaplatenie peňažnej sumy
proti žalovanému Y. I. vo výške 2.124,41 Eur. Tento nárok bol uplatnený z titulu zmluvy o pôžičke, pričom
súd neprihliadol na svedeckú výpoveď H.. G., pretože ten je v príbuzenskom vzťahu s B.. F.H. a preto
takýto dôkaz je neobjektívny. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.08.2016, W.. G.. XXC/XXX/XXXX
bola žaloba právneho predchodcu žalobcu zamietnutá a to z dôvodu, že bol uplatnený nárok, ktorý je

v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uznesením Krajského súdu v
Nitre W.. G.. XCo/XXX/XXXX zo dňa 11.01.2018 sa zrušil rozsudok tunajšieho súdu W.. G.. XXC/XXX/
XXXX zo dňa 15.08.2016 z dôvodu, že ten bol nepreskúmateľný. Zo správy Mesto Č. - Matričný úrad
zo dňa 24.10.2019 bolo zistené, že tunajšiemu súdu bola ku konaniu Č.. XXC/XXX/XXXX doručená
kópia časti osvedčovacej knihy Mesta Č. s podpisom H.. X. G. zo dňa 22.10.2010 poradové číslo XXXX,

strana XXX. Z osvedčovacej knihy bolo tiež zistené, že dňa 22.10.2010 H.. X. G. podpísal zmluvu o
pôžičke zo dňa 11.10.2010 v ktorej vystupoval ako veriteľ a dlžníkom bola žalovaná, pričom pôžička
bola poskytnutá vo výške 11.600 Eur na dobu 40 mesiacov. Zo spisu Okresného súdu Čadca, W..
G.. XCd/X/XXXX /spis je súčasťou spisu tunajšieho súdu vedeného pod W.. G.. XXC/XXX/XXXX/ a to
predovšetkým oznámením zo dňa 28.10.2019 /čl. 101/ vyplýva, že svedka H.. X. G. ako aj svedka B. F.

sa nepodarilo realizovať, pričom výsluch bol nariadený 5- krát a predvolaní svedkovia sa ani v jednom
prípade nedostavili. Právna zástupkyňa žalovanej e-mailom zo dňa 18.06.2020 požiadala o odročenie
pojednávania zo dňa 02.07.2020 a to z dôvodu, že žalovaná žije vo B. O., je práceneschopná a musí
sa starať o príbuznú, ktorá je onkologicky chorá. Zároveň v súvislosti s ochorením COVID 19 existujú
rôzne obmedzenia v súvislosti s cestovaním medzi B. O. a SR. E-mailom zo dňa 01.07.2020 súhlasila

právna zástupkyňa žalobcu s návrhom právnej zástupkyne žalovanej s odročením pojednávania a to
s poukazom na skutočnosť, že B. O.Á. je v súčasnosti v celosvetovom rebríčku ochorenia COVID 19
na piatom mieste a mimoriadny stav má pretrvávať do 04.07.2020 ako aj z dôvodu, že svedok X. G.
má pochádzať z Č., ktorá je v súčasnosti ohniskom nákazy takýmto ochorením. E-mailom zo dňa
02.07.2020 požiadala právna zástupkyňa žalovanej o odročenie pojednávania zo dňa 02.07.2020 a to

z dôvodu, že žalovaná sa nemôže zúčastniť pojednávania pandemickú situáciu súvisiacu s COVID 19,
pretože vycestovanie pre ňu z B. O. je momentálne nemožné nakoľko spolu s babkou patrí do ohrozenej
skupiny, pričom podľa platných predpisov sa musí zdržiavať v domácej izolácii a môže vychádzať von
denne maximálne na 1 hodinu. Okrem toho žalovaná sa stará o maloleté dieťa, je PN a tiež sa stará o
svoju babku, ktorá má najvyššie štádium rakoviny.

12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

15. Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri
nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo
vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.16. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšieho nasledujúcej splátky.

18. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

19. Súd sa najskôr zaoberal procesnými návrhmi žalovanej, ktorými žiadala prerušiť konanie a to s

poukazom na konanie vedené na tunajšom súde pod č. XXC/XXX/XXXX resp. trestné konanie vedené
naORPZLevicepodČ.B.:R.-XXX/OEK-J.-XXXXzdôvodu,žesavnichriešiazásadnéotázkyexistencie
dlhu resp. ide o skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie súdu v spore. Súd po preskúmaní
spisového materiálu zamietol návrhy žalovanej na prerušenie konania, pretože pokiaľ ide o konanie
XXC/XXX/XXXX tak takéto konanie nesúvisí s týmto konaním nakoľko jeho predmetom je iná zmluva

o pôžičke a zároveň sa týka iného veriteľa. Pokiaľ ide o trestné konanie vedené na OR PZ J. pod
Č.:R.-XXX/OEK-J.-XXXX tak v tomto konaní sa rieši skutok, ktorý nemá súvis s predmetným súdnym
konaním, pričom takéto trestné konanie bolo navyše prerušené. Z uvedených dôvodov tak neboli
splnené podmienky pre prerušenie konania podľa § 164 CSP.

20. Súd tiež nevyhovel návrhu právnej zástupkyne žalovanej na odročenie pojednávania zo dňa
02.07.2020 ako aj návrhu právnej zástupkyne žalobcu to z dôvodu, že v súdnom konaní sa nepodarilo
zabezpečiť stranám sporu resp. súdu účasť svedkov H.. X. G. ako aj B. F. na pojednávaní a zároveň
sa ich nepodarilo vypočuť ani v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. XXC XXX/XXXX a to ani
prostredníctvom dožiadaného súdu. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 198 ods. 3 CSP takýto

návrhnavykonaniedôkazuzamietol. Vzhľadomnauvedenéskutočnostitaknebolapotrebnáprítomnosť
žalovanej na pojednávaní, pretože bol zamietnutý aj návrh na vykonanie konfrontácie medzi ňou a
svedkom X. G.. Zároveň je potrebné uviesť, že samotné poukazovanie právnej zástupkyne žalobcu na
skutočnosť, že svedok X. G. pochádza z Č., ktorá bola ohniskom nákazy COVIDOM 19 je všeobecné
tvrdenia zo strany právnej zástupkyne žalobcu, pričom nebolo preukázané akékoľvek podozrenie na

ochorenie u takéhoto svedka. Súdu je tiež známe, že žalovaná dlhodobo žije vo B. O. a v súvislosti
s ochorením COVID 19 boli prijaté rôzne obmedzenia týkajúce sa pohybu osôb medzi jednotlivými
štátmi, avšak žalovaná vzhľadom na dĺžku súdneho konania /konanie bolo začaté dňa 18.11.2014/ mala
dostatokčasunato,abysadostavilanaúzemieSR azosúladilasvojpobyttakým,spôsobom,abymohla
byť vykonaná konfrontácia so svedkom H.. G. už skôr resp. bola vypočutá v tomto spore prípadne v inom

obdobnom spore, ktoré sa vedú na tunajšom súde a týkajú sa rovnakej zmluvy o pôžičky. Okrem toho
tak žalobca ako aj žalovaná boli na pojednávaní riadnym spôsobom zastúpení ich právnymi zástupcami,
ktorí mohli realizovať všetky procesné práva, ktoré im priznáva CSP.

21. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník

sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. „Podľa ustanovenia § 657
Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného
zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma,
takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou

obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky;
z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto
zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny
vzťah z pôžičky nevznikne.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009).

Z uvedených skutočností tak vyplýva, že charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je, že má reálnu
povahu v dôsledku čoho nestačí uzavretie zmluvy ale je potrebné aj reálne odovzdať vec dlžníkovi. K
vzniku pôžičky je tak potrebná dohoda strán ako aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, a preto kzmluve o pôžičke tak nedochádza len na základe dohody strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu
pôžičky dlžníkovi.

22.Povykonanomdokazovanísúd zistil,žežalobcasipodanoužalobouuplatňujenárokyvyplývajúceso
zmluvy o pôžičke zo dňa 11.10.2010 a to úroky z omeškania , pričom tento nárok mu mal byť postúpený
zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.10.2012 a to najskôr na jeho právneho predchodcu a
následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2018 na samotného žalobcu. Spornou medzi

stranami sporu bola skutočnosť, či došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov pri uzatvorení zmluvy o
pôžičke a či žalovaná takúto zmluvu o pôžičke uzavrela, pretože tvrdila, že je potrebné ju považovať
za falzifikát. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že zmluva o pôžičke bola podpísaná
žalovanou o čom svedčí aj skutočnosť, že jej podpis na takejto zmluve bol úradne overený notárom
a to dňa 11.10.2010, pričom žalovaná žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala, že takúto zmluvu
nepodpísala, resp. že ide o falzifikát takejto zmluvy. Zároveň aj zo znaleckého posudku č. 334/2013,

ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva - Žilinskej univerzity v Žiline v súvislosti s trestným konaním
vedeným pod Č.:R.-XXX/OEK-J.-XXXX okrem iného vyplýva, že žalovaná vyhotovila podpis aj na
zmluve o pôžičke zo dňa 11.10.2010 s tým, že sa nezistili stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej
z metód technického falšovania podpisov. Z uvedených dôvodov tak neobstojí obrana žalovanej o tom,
že podpis na predmetnej zmluve jej nepatrí. Tiež nepreukázala počas súdneho konania svoje tvrdenia o

tom, že svedok F. jej dával podpisovať rôzne papiere a ona nevedela čo podpisuje resp. bola donútená to
podpísať.Následnesúdpreskúmalčinapodkladetakejtozmluvyopôžičkedošlokreálnemuodovzdaniu
peňazí žalovanej, pretože ide o reálny kontrakt a predpokladom vzniku zmluvy o pôžičke je odovzdanie
predmetu pôžičky. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti zaťažuje žalobcu a to aj s poukazom na
rozhodnutie NS SR zo dňa 16.12.2015, W.. G.. XCdo/XXX/XXXX „ Skutočnosť poskytnutia pôžičky v

konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca. Neobstojí preto právny záver odvolacieho
súdu, že nebolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k pôžičke (teda jej poskytnutiu) prišlo, ale bolo
povinnosťou žalovaného preukázať, že v danom prípade o uzavretie právneho úkonu - poskytnutie
pôžičky nejde. Dovolací súd dáva do pozornosti, že sa musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou.“.

Zároveň aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/238/2010 zo dňa 21.03.2012 vyplýva:
„Posúdenie,čimedziúčastníkmivznikolzáväzkovoprávnyvzťahnazákladepísomneuzavretejzmluvy,v
ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi 250 000 Sk, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty
hmotnoprávnej normy - v danom prípade ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, najmä čo do preukázania zákonom

predpokladaných náležitostí na vznik zmluvy (záväzkovoprávneho vzťahu). Ak sa teda žalobca domáhal
na žalovanom zaplatenia žalovanej sumy a tvrdil, že táto suma súvisí s písomne uzavretou zmluvou
medzi účastníkmi, leží na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Rozsah dôkazného bremena, t.j.
okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma,
teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom

dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú, ako celkom
správne dôvodil odvolací súd, i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne

potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Predmetom súdneho sporu v prejednávanej veci
bolo plnenie na základe písomnej zmluvy o pôžičke, z ktorej plnenie, t.j. odovzdanie sumy 250 000
Sk žalobcom žalovanému, druhá strana (žalovaný) po celý čas popierala. Podľa ustanovenia § 657
Občianskeho zákonníka
zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa

zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia
teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva
môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto
dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy
musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou

zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky
nevznikne (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 98/2000, sp.zn. 25
Cdo 695/2003, 25 Cdo 696/2003).“ Aj keď v článku 5 zmluvy o pôžičke žalovaná potvrdila hotovostnéprevzatie finančných prostriedkov tak túto skutočnosť popierala počas celého súdneho konania, a
preto bolo na žalobcovi, aby ďalšími dôkazmi preukázal reálne odovzdanie finančných prostriedkov
žalovanej. Žalobca však ďalšie dôkazy v tomto smere nenavrhol, resp. boli zamietnuté, pričom reálne

odovzdanie finančných prostriedkov žalovanej nevyplýva z vykonaných dôkazov. Preto podľa názoru
súdu žalobca nepreukázal odovzdanie finančných prostriedkov žalovanej z titulu zmluvy o pôžičke v
dôsledku čoho zmluva o pôžičke platným spôsobom nevznikla, a preto sa ani žalovaná nemohla dostať
do omeškania s peňažným plnením vyplývajúcim z takejto zmluvy. Z vykonaných dôkazov tak existencia
pohľadávky, ktorá bola postúpená na žalobcu nebola preukázaná. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie

svedka H.. G. - veriteľa, ktorým prehlásil, že žalovanej odovzdal finančné prostriedky, tak tento listinný
dôkaz jednoznačne nepreukazuje reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalovanej.

23. Okrem toho aj v prípade ak by existovala pohľadávka z titulu zmluvy o pôžičke, ktorá bola postúpená
na žalobcu tak súd v konaní je povinný vždy skúmať vecnú legitimáciu strán sporu, ktorá znamená
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník

na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,

o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide.(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Zároveň aj napriek tomu,
že súd podľa § 80 CSP pripustil počas súdneho konania zmenu žalobcu z titulu postúpenia pohľadávky,
tak pri takomto rozhodovaní nemohol preskúmavať platnosť resp. neplatnosť postúpenia pohľadávky.

Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 20. 12. 2011, sp. zn. 6 Cdo 42/2011 „Z ustanovenia
§ 92 ods. 3 veta prvá O.s.p. síce vyplýva, že súd rozhodujúci o súhlase so zmenou musí posúdiť,
či navrhovateľ preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely tohto rozhodnutia
stačí preukázanie, že nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za
následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť,

či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy.
To znamená, že nie je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť podľa hmotného
práva v rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či podľa
hmotného práva skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo).Súd teda nemá v rámci
rozhodnutia podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by

išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy a
teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej.“. Súd sa preto zaoberal
platnosťou postúpenia pohľadávky ako aj aktívnou legitimáciou žalobcu až v rozhodnutí vo vecí samej.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu - veriteľ H.. G. listom zo dňa
01.10.2012 vyzval žalovanú na zaplatenie zostávajúcej dlžnej sumy a to s poukazom na článok I ods.

7 zmluvy o pôžičke. V zmluve o pôžičke tak bolo dojednané v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka
právo veriteľa uplatňovať voči dlžníkovi celú pohľadávku (resp. jej nezaplatený zvyšok) v prípade, keď
dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení
splátok. Ak pri nezaplatení niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo
neuplatní na súde najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky tak

už svoje právo nemôže využiť a môže vymáhať len nezaplatenú splátku. Právo žiadať zaplatiť celú
pohľadávku by veriteľovi vzniklo opäť, ak dlžník znova porušil svoju povinnosť. Z uvedených skutočností
tak vyplýva, že právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok
je časovo obmedzené, a preto ho môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právny predchodca žalobcu využil svoje právo predčasne

zosplatniť dlh žalovanej vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke a to právnym úkonom označeným ako „výzva
na zaplatenie zostávajúcej sumy dlhu naraz“ zo dňa 01.10.2012. Podľa názoru súdu ide o právny úkon
v dôsledku ktorého malo dôjsť k zmene záväzkového vzťahu, a preto takýto právny úkon musí byť v
zmysle§37ods.1Občianskehozákonníkaurobenýslobodne,vážne,určiteazrozumiteľnenakoľkoinak
by bol neplatný. Súd však dospel k názoru, že takýto právny úkon je neplatný z dôvodu jeho neurčitosti a

nezrozumiteľnosti, pretože neobsahuje označenie konkrétnej splátky, s ktorou bola žalovaná v omeškaní
a pre ktorú využil právny predchodca žalobcu svoje oprávnenie predčasne zosplatniť dlh. Označenie
splátky pre omeškanie ktorej veriteľ využíva svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka je tak
podstatnou náležitosťou takéhoto právneho úkonu a to aj s poukazom na skutočnosť, že umožňujedlžníkovi zistiť pre ktorú nezaplatené splátku došlo k zosplatneniu dlhu a či si takéto právo uplatnil
veriteľ včas. Okrem toho zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že splatnosť jednotlivých splátok bola dojednaná
najneskôrposlednýdeňkalendárnehomesiaca/článok2zmluvy/.Právnyúkon-predčasnézosplatnenie

pôžičky urobil veriteľ dňa 01.10.2012, pričom v prípade ak by zosplatnil dlh pre splátku, ktorá mala
byť splatná dňa 30.09.2012 tak takýto deň bola nedeľa a s poukazom na ustanovenie § 122 ods. 3
Občianskeho zákonníka sa tak posledný deň lehoty posunul na najbližší nasledujúci pracovný deň a
to 01.10.2012 /pondelok/. Tento právny úkon bol následne odoslaný prostredníctvom poštovej prepravy
žalovanej a to dňa 03.10.2012 /podací lístok z čl. 235/, a preto sa do dispozičnej sféry žalovanej mohol

dostať najskôr dňa 04.10.2012. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že právny úkon, ktorým právny
predchodca žalobcu predčasne zosplatnil pôžičku bol urobený ešte v čase, keď nenastala splatnosť
splátky, pre ktorú mohol predčasne zosplatniť dlh žalovanej. Z uvedených dôvodov tak súd považuje
predčasné zosplatnenie pôžičky zo dňa 01.10.2012 za neplatný právny úkon. Keďže právny predchodca
žalobcu - H.. X. G. postúpil pohľadávku na ďalšieho právneho predchodcu žalobcu Z. V. zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 23.10.2012 tak nemohlo ešte vzniknúť právnemu predchodcovi žalobcu

právo na úroky z omeškania, ktoré si uplatňuje žalobca voči žalovanej, pretože úroky z omeškania
napriek tomu, že v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka majú akcesorický vzťah k hlavnému
záväzku z titulu zmluvy o pôžičke sú samostatným právom. Úrok z omeškania tak vzniká v dôsledku
povinnosti dlžníka splniť záväzok, t.j. z povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní,
resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatností, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní,

z ktorej vzniká právo na úrok z omeškania za tento deň. Porušením svojej povinnosti splniť záväzok,
resp. povinnosť nebyť v omeškaní tak dlžník vytvára pre seba každý deň novú možnosť porušiť
povinnosť splniť záväzok i nasledujúci deň. Trvanie omeškania je preto potrebné chápať a vykladať ako
každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok. Keďže predčasné zosplatnenie pôžičky
bolo neplatné tak je zrejmé, že ku dňu postúpenia pohľadávky z veriteľa H.. X. G. na jeho právneho

nástupcu Z. V. t. j. k 23.10.2012 nemohla vzniknúť pohľadávka, ktorá je uplatnená v súdnom konaní
a to úrok z omeškania za obdobie od 1.11.2013 do 30.11.2013 zo sumy 11.600 Eur, pretože ku dňu
postúpenia pohľadávky boli splatné len jednotlivé splátky za obdobie od 31.10.2010 do 01.10.2012 v
celkovej výške 6.960 Eur /24 mesačných splátok x 290 Eur/. Veriteľovi tak mohlo vzniknúť právo na úroky
z omeškania len z jednotlivých splátok s ktorými bola žalovaná v omeškaní. Z tohto dôvodu tak veriteľ

nemohol postúpiť takúto pohľadávku na svojho právneho nástupcu Z. V., pretože tá v tom čase ešte
neexistovala, a preto zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.10.2012 by bola neplatným právnym
úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k uplatnenému nároku, pretože veriteľ nemohol
previesť na svojho právneho nástupcu viac práv ako mal /pohľadávka z titulu úrokov z omeškania
v tom čase ešte neexistovala/. Keďže platným spôsobom nebola postúpená pohľadávka zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 tak ani právny predchodca žalobcu - Z. V. nemohla postúpiť
takúto pohľadávku /nárok na úroky z omeškania/ na žalobcu a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 05.01.2018, pretože žalovaná bola v omeškaní s peňažným dlhom voči právnemu predchodcovi
žalobcu s jednotlivými splátkami k 30.11.2013 v rozsahu 10.730 Eur. Z tohto dôvodu tak ani právnemu
predchodcovi žalobcu - Z. V. nevznikla pohľadávka pozostávajúca z úrokov z omeškania voči žalovanej

tak ako si ju uplatňuje žalobca, a preto takáto zmluva o postúpení pohľadávky by bola v tejto časti
neplatná, nakoľko právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku, ktorou nedisponoval, pretože mu
nevnikla. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol v celom rozsahu.

24. Súd zamietol návrh na výsluch svedka H.. G., vykonanie konfrontácie medzi žalovanou a svedkom

G., ako aj výsluch svedka F. formou písomne položených otázok, a to z dôvodu, že stranám sporu
sa nepodarilo zabezpečiť účasť svedkov na pojednávaniach, pričom aj pokusy o predvolanie takýchto
svedkov zo strany súdu na pojednávanie boli bezúspešné. Okrem toho takýchto svedkov sa nepodarilo
vypočuť ani prostredníctvom dožiadaného súdu v inom súdnom konaní s tým, že svedok F. na položené
písomné otázky neodpovedal. Pokiaľ ide o ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania zo strany žalovanej,

tak napriek výzve súdu ich neupresnila, pričom tie boli neurčité a nebol preukázaný ich súvis s týmto
konaním, a preto súd zamietol takéto návrhy.

25. Pokiaľ ide o tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu, že tunajší súd už v inom konaní rozhodol o tom, že
zmluva o pôžičke je platná, tak sa s ním súd nestotožnil, pretože v tomto rozhodnutí sa riešil iný nárok a

to zmluvná pokuta. Len v prípade, aby by súd už právoplatne rozhodol o istine pôžičky a takýto rozsudok
by bol právoplatný, tak by súd bol takýmto rozhodnutím viazaný. Ku dňu tohto rozhodnutia však o istine
pôžičky nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, a preto súd nebol viazaný rozhodnutím, ktorým sa v
inom konaní posudzoval úplne iný nárok - zmluvná pokuta. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci žalobkyne Z.E. proti žalovanej, v ktorom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť dlžnú sumu z titulu zmluvy o pôžičke
tak z takéhoto rozhodnutia nemožno vychádzať a aplikovať ho na tento spor, pretože sa jednalo o inú
zmluvu o pôžičke týkajúcu sa iných strán sporu, pričom bol zistený iný skutkový stav veci.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaná mala úspech v súdnom
konaní v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu
100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný

poriadok).