Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 7, 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Csp/308/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517215427
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Sukovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7517215427.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Máriou Sukovskou v spore žalobcu BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného
AdvokátskoukanceláriouJUDr.VeronikaKubriková,PhD.,sosídlomvBratislave,Martinčekova13,IČO:
50 361 368, proti žalovanému L. M., O.. XX.XX.XXXX, V. X. Z. O. X. XX, v konaní o zaplatenie 682,44
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 17.07.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

mu istinu vo výške 682,44 €, úroky vo výške 761,45 €, úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy
682,44 € vo výške 25,5 % ročne zo sumy 682,44 € od 08.06.2017 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 682,44 € od 08.06.2017 do zaplatenia a trovy
súdneho konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Poštová banka a žalovaný uzavreli dňa
07.12.2011 zmluvu o úvere (ďalej len ,,Zmluva“), súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky

a Obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 1.000,-€. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v splátkach vo
výške podľa zmluvy o úvere, výška každej splátky vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru
je zrejmá z predpisu splátok. Žalovaný porušil podmienky zmluvy, preto veriteľ pristúpil k zosplatneniu
úveru listom - - Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve nezaplatil
dlžnú pohľadávku. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za
poskytnutý úver úroky. Takto určená úroková sadzba je v zmluve dojednaná vo výške 25,50 % ročne,

pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 07.06.2017. Na
základe uvedeného žalobca žiadal, aby konajúci súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz, prípade
ak žalovaný podá včas odpor s odôvodnením, navrhol, aby konajúci súd nariadil vo veci pojednávanie,
pokračoval v konaní a vydal rozsudok, ktorým by žalovaného zaviazal zaplatiť vyššie špecifikovaný
nárok.

3. Žalobca k podanému návrhu pripojil zmluvu o úvere „dostupná pôžička“ zo dňa 08.12.2011, Obchodné

podmienky platné od 01.08.2011, Aktuálny stav úver ku dňu 07.06.2017, Výzvu na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 03.07.2014 s podpísanou doručenkou, Výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa
17.06.2014 s doručenkou, predpis splátok k zmluve o úvere, sadzobník poplatkov účinný od 13.09.2011,zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017 a prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok s identifikáciou
postupovanej pohľadávky.

4.Vovecibolvydanýrozsudok,č.k.17Csp/308/2017dňa11.06.2019,ktorýmžalobuzamietolvdôsledku
neunesenia dôkazného bremena žalobcom, jeho aktívnej vecnej legitimácie. Uvedený rozsudok bol
uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/389/2019 zo dňa 02.07.2020
zrušený a vec bola vrátená konajúcemu súdu na ďalšie konanie. Súd nariadil pojednávanie
na 08.10.2021, na ktorom sa nezúčastnil žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a nezúčastnil sa ani

žalovaný.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v
spise a zistil takýto skutkový stav:

Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 08.12.2011 zmluvu o úvere „dostupná pôžička“ (ďalej len ,,Zmluva“),

na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.000,- €. Žalovaný sa zaviazal
poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaný si svoje povinnosti splácať
úver riadne a včas nesplnil, preto žalobca vyhlásil dňa 03.07.2014 úver za predčasne splatný. Zo
zmluvy o úvere zo dňa 08.12.2011 vyplýva, že výška úveru bola v sume 1.000,- €, splátka bola určená
na 38,- € mesačne s tým, že počet splátok bol určený na 40 mesiacov, ročná úroková sadzba bola

25,50 %, RPMN vo výške 33,27 %, priemerná hodnota RPMN 45,66 %, celková výška nákladov
bola 541,08 €, dátum prvej splátky 07.01.2012, dátum konečnej splatnosti 07.04.2015. Žalovaný
porušil povinnosť platiť dohodnuté splátky, preto ho právny predchodca žalobcu vyzval listom zo dňa
17.06.2014 na splatenie dlžnej časti úveru v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia
výzvy, pričom ho upozornil na možnosť využiť § 565 OZ. Následne právny predchodca žalobcu listom

zo dňa 03.07.2014, ktorý žalovaný prebral 08.07.2014 oznámil žalovanému mimoriadne zosplatnenie
pohľadávkykudňu03.07.2014.Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa13.06.2017právnypredchodca
žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

6. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom.

Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi

dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch
na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou
zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.7. Súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v uznesení, sp.zn.
5Co/389/2019-102 zo dňa 02.07.2020 sa musel zaoberať tým, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný
domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy. Súd

skúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z úradnej povinnosti.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

súdneho konania (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo/205/2009
zo dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak
žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom
prípade súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

8. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo

dňa 28.03.2018, z ktorého vyplýva, že § 92 ods. 8 zákona o bankách celkom jednoznačne definuje
podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo
aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky, z ktorých prvou
je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby
pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i

len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje
úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku
postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené
obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že síce identifikácia postúpenej pohľadávky je zákonnou
podmienkou potrebnou na platné postúpenie pohľadávky, ale k tejto podmienke pristupujú ďalšie v
prípade, ak sa jedná o postúpenie pohľadávky bankou. Uvedené vyplýva aj z judikatúry odvolacieho

súdu - sp. zn. 5CoCsp/47/2020, 9CoCsp/6/2020. Za situácie, keď žalobca nepredložil výzvu v zmysle §
92 ods. 8 zákona o bankách, ani nesplnil povinnosť podľa § 526 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, súd mal za to,
že aktívna vecná legitimácia v spore nebola preukázaná, preto žalobu zamietol.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Žalobca bol v konaní neúspešný, úspešný žalovaný má preto nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu proti žalobcovi, nakoľko mu však žiadne trovy počas konania nevznikli, súd mu ich
náhradu nepriznal. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok).