Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jana Novotná

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9CoE/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411200675
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6411200675.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému: W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M., občan B. republiky, vedenej
súdnym exekútorom Q.. T. K., PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava
pod sp. zn. EX 18283/10 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 916,-Eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er/79/2011 - 14 zo
dňa 31. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er/79/2011 - 14 zo dňa 31. januára
2020 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým

uznesením č. k. 6Er/79/2011 - 14 zo dňa 31. januára 2020 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil exekučný súd tým, že dňa 21. januára 2011 poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym

rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 03932/10 zo dňa 3.
novembra 2010 na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 13. decembra 2010.
Súdny exekútor postúpil dňa 5. februára 2016 súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie od oprávneného, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade
ktorého je vykonávaná exekúcia, a na podklade ktorého bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto

skutočnosti sa v minulosti stali známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie
exekúcie, ako aj súdu ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Z exekučného titulu súd prvej
inštancie zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Účastníci
konania zabezpečili svoj iný záväzkovo-právny vzťah blankozmenkou vystavenou dňa 07. mája 2009,
kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Oprávnený vyplnil zmenku povinného
v zmysle dohody na sumu 916,-Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 01. novembra 2009. Zo zmluvy

o úvere zo dňa 07. mája 2009 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že oprávnený
poskytol dlžníkovi ako povinnému sumu 500,- Eur, pričom ten sa zaviazal vrátiť úver navýšený o
poplatok v sume 484,- Eur v 12 mesačných splátkach po 82,- Eur mesačne počnúc dňom 27. júna
2009. V zmluve je povinný označený svojim menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi.
S prihliadnutím na obsah zmluvy a označenie povinného možno ustáliť, že povinný ju uzatváral ako
spotrebiteľ. v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na

preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, pričom existujúce pochybnosti treba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakterzmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom
prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zo

znenia zmluvy a z jej grafickej úpravy je však možné dospieť k záveru, že predmetná zmluva o úvere
tvorí vopred predtlačený formulár používaný oprávneným pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane,
návrh zmluvy bol teda pripravený oprávneným a povinný k nemu len pristúpil. Z predloženej kópie
zmenky súd prvej inštancie zistil, že sa jedná o blankozmenku, ktorá bola vystavená dňa 07. mája
2009, teda v čase keď bolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo

zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru.
Zmenka bola oprávneným vyplnená na sumu 916,- Eur, pričom maximálna výška zmenkovej sumy v
zmysle § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v tomto prípade mohla byť 150,- Eur (30% z istiny
poskytnutého úveru 500,- Eur), na čo v základnom konaní nebolo prihliadnuté. Na základe uvedeného
dospelsúdprvejinštanciekzáveru,žeprivydanírozhodnutia,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie
nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky, a preto exekúciu v zmysle

ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

3. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, z
dôvodovuvedenýchvustanovení§365ods.1písm.f)ah)zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku (ďalej aj „CSP“). Oprávnený výslovne odmieta posudzovanie povinného ako spotrebiteľa,

nakoľko v zmysle zmluvy o úvere č. 6860047 zo dňa 07. mája 2009 bol povinného poskytnutý úver
na účel povolania. Povinný v zmluve osobitne uviedol a podpísal vyhlásenie, že poskytnuté peňažné
prostriedky budú využité na tento účel. Zároveň poukázal na to, že spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania alebo
podnikania. Oprávnený v uvedenom prípade vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý

na účely zamestnania. Skutočnosť na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý,
oprávnený neskúma, nakoľko je to preňho už nepodstatná informácia. V prípade oprávneného je
potrebné akceptovať jeho dobrú vôľu, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval, a v súvislosti
s tým oprávnený poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu
spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené, najmä na účelovosť úveru, nemožno na posúdenie zmluvy

o úvere aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle uvedeného tak oprávnený
zastáva názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenia § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. Oprávnený preto navrhuje, aby súd druhej inštancie
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i

až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 243f ods. 1 a 4 Exekučného poriadku (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (4) Ak sa v konaniach podľa
odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

9. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa

a) neprijateľné zmluvné podmienky,b) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, aleboc) rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom.

11. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom
ku dňu uzavretia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením č. k. 6Er/79/2011 - 14 zo dňa
31. januára 2020 exekučný súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 03932/10 zo dňa 3. novembra 2010, ktorý oprávnený predložil
s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 29. novembra 2010 a vykonateľnosti dňa 2. decembra 2010,
a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 916,-Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu
ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 07. mája 2009 Zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške
500,-Eur. V ten istý deň bola povinným vystavená blankozmenka bez uvedenia zmenkovej sumy.
Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj

spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené
pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa

vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov konštatuje vecnú správnosť výroku
napadnutého uznesenia exekučného súdu, pričom k veci uvádza:

14. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa, keďže vychádzal z
vyhlásenia povinného v Zmluve, že sa jedná o úver poskytnutý na výkon povolania, pričom Zmluvu
uzatváral podľa § 497 Obchodného zákonníka ako tzv. absolútny obchod. Oprávnený sa mýli, ak tvrdí,
že vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva je zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka,
nejedná sa o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom

podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka neznamená, že aplikácia kogentných ustanovení OZ o
ochrane spotrebiteľa je vylúčená, keďže to nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona. Podľa § 52
ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené je preto
podstatné, či v danom zmluvnom vzťahu povinný vystupuje v postavení spotrebiteľa. Podľa § 52 ods.

4 OZ je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia § 52
ods. 4 OZ tak vyplýva, že za spotrebiteľa je potrebné považovať každú fyzickú osobu, ktorá zmluvu
s dodávateľom neuzatvára v postavení podnikateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania,
resp. obchodnej činnosti. Povinný je v Zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, adresou

trvalého pobytu a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je povinný taktiež
označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinný je
v zmluve a v exekučnom titule jednoznačne označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinný nie je
označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1Obchodného zákonníka. Ak by povinný nemal byť považovaný za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený, v
zmysle§52ods.4OZbymuselobyťzrejmé,žepovinnýjepodnikateľomazároveňpriuzatváraníZmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu a z

oprávneným predložených listín však tento záver nevyplýva, a teda možno skonštatovať, že oprávnený
neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že povinný nie je v postavení spotrebiteľa. Právny vzťah
medzi oprávneným a povinným preto je spotrebiteľským právnym vzťahom, a teda odvolacia námietka
oprávneného, že povinný v dôsledku skutočnosti, že Zmluva bola uzatvorená ako tzv. absolútny obchod
podľa Obchodného zákonníka, nie je spotrebiteľom, tak nie je vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná.

15. Odvolací súd ďalej uvádza, že Zmluva má adhézny charakter, čo znamená, že bola vopred
pripravená oprávneným, pričom povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli
aj Všeobecné obchodné podmienky. Dodávateľom vopred naformulované vyhlásenie o poskytnutí
finančných prostriedkov na účel „povolania“ považoval odvolací súd za formalistický pokus
prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na pred formulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovo-

právny vzťah spod pôsobnosti predpisov a ochranu spotrebiteľa.

16.Podľaprávnejúpravyzavedenejzákonomč.438/2015Z.z.,ktorájeplatnáaúčinnáod23.decembra
2015 a obsiahnutá v prechodnom ustanovení § 243f ods.1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy,
ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, povinné

ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému
v konaní pred všeobecnými a rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu
ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Zákonodarca jednoznačne stanovil
povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek existencii právoplatného exekučného titulu, ak
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté

na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, pričom nebol preukázaný opak. Ustanovenie § 243f ods.
4 Exekučného poriadku predstavuje jednoznačnú právnu domnienku, že v prípadoch uplatňovania
nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je daný dôvod na zastavenie exekúcie,
ak nie je preukázaný opak, pričom platí, že dôkazné bremeno na preukázanie opaku má oprávnený.

17. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný
titul, nevyplýva, že by sa rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky, zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho
vzťahu,ktorýmalspotrebiteľskýcharakter.Vexekučnomkonanípritomvyšlonajavo,ževymáhanýnárok

vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so
zákonom. Oprávnený tak svoje dôkazné bremeno za účelom vyvrátenia právnej domnienky v § 243f
ods. 4 Exekučného poriadku neuniesol.

18. Skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neprihliadol na
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom, je v prípade už začatej exekúcie v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku dôvodom na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

19. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli
relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

20. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 1. 4. 2017
dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie
je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.