Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 12, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119368329
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:6119368329.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa,

a.s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 322 051, zast. Haščák & partners,
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Prokopova 345/42, Bratislava, IČO: 50 575 821, proti žalovanej:
U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. U. XXXX/XX, XXX XX W., zast. JUDr. Františkom Svatuškom,
advokátom so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o zaplatenie 59,58 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 59,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 59,58 eur od 06.09.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa 09.09.2019 domáhal vydania rozhodnutia
v zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovanou ako poisťovateľ
uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXXXX E. pre rizikové životné poistenie dňa 04.07.2018 s účinnosťou od
05.07.2018atonadobuurčitúdo04.07.2038.Žalovanásazaviazalaplatiťbežnépoistnévovýške29,28
eur v mesačných poistných obdobiach so splatnosťou vždy k 5. dňu príslušného kalendárneho mesiaca.
Dodatkom došlo k zníženiu poistného zo sumy 63,99 eur na sumu 29,28 eur. Výška poistného bola

upravená dodatkom č. XXXXXXXX zo dňa 04.07.2018. Žalovaná uhradila 1. splátku vo výške 29,20 eur,
teda poistné nebolo v zmysle poistnej zmluvy uhradené riadne. Žalovanej v zmysle oznámenia zo dňa
09.10.2018 bolo oznámené, že nakoľko k úhrade poistného riadne nedošlo, ukončil žalobca poistenie
z dôvodu neuhradenia poistného za prvé poistné obdobie do 3 mesiacov od jeho splatnosti. K zániku
poistenia došlo v zmysle § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Poukázal, že žalovaná podpisom zmluvy súhlasila s jednotlivými údajmi uvedenými v poistnej zmluve

a dodatku a zaviazala sa stanovené ustanovenia dodržiavať a dobrovoľne plniť. Žalovaná v priebehu
mimosúdneho procesu nereflektovala na zaslané výzvy a rovnako ani na telefonické hovory.

2. Upomínací súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. XUp/XXXX/XXXX zo dňa
01.10.2019. Žalovaná proti nemu podala v zákonnej lehote odpor. Jeho podanie odôvodnila tým, že
zmluvu, ktorú žalobca predložil nie je tá na ktorej sa s ním dohodla. Kontaktovala sprostredkovateľku,
ktorá ju upozornila, že nespĺňa podmienky na pripoistenie uvedené v danej zmluve, preto sa zmluva

musela prerobiť. Zmluva nie je ňou podpísaná a je upravovaná. Ona sa so žalobcom dohodla na zmluve
a dohodli si aj výšku poistného. Pri úhrade došlo nedopatrením k zaplateniu sumy 29,20 eur namiesto
29,28 eur. Vzniknutý nedoplatok sa snažila uhradiť, ale na strane žalobcu nebola ochota túto situáciuriešiť. Uviedla, že celý návrh považuje za nedôvodný a v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasí ani s
povinnosťou uhradiť úrok z omeškania a trovy konania.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi predloženými v konaní a to poistnou zmluvou,
dodatkom k poistnej zmluve, poistkou, oznámením o zániku poistenia, predžalobnou upomienkou,
písomnými vyjadreniami strán konania, p výpoveďou žalovanej a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

4. Strany sporu dňa 04.07.2018 uzatvorili Poistnú zmluvu pre E. - rizikové životné poistenie č.

XXXXXXXX. Začiatok poistenia bol dohodnutý na deň 05.07.2018, poistná doba 20 rokov, koniec
poistenia 04.07.2038. Poistná suma - hlavné poistenie pre prípad smrti poisteného, bola 1 660,- eur,
poistné za poistné obdobie bolo 0,78 eur. Predmetom poistenia bolo aj pripoistenie úrazu a choroby a to
pripoistenie hospitalizácie poisteného v dôsledku úrazu alebo choroby s dennou kompenzáciou 20,- eur
- výška poistného za poistné obdobie 6,70 eur a pripoistenie práceneschopnosti poisteného v dôsledku
úrazu a lebo choroby s dennou kompenzáciou 20,- eur - výška poistného za poistné obdobie 48,43 eur.

Predmetom zmluvy bolo aj pripoistenie - individuálne zdravotné poistenie a to pripoistenie chirurgických
zákrokov poisteného poistná suma 3 000,- eur s výškou poistného za poistné obdobie 8,08 eur. Celkovo
výška poistného za poistné obdobie bola 63,99 eur. Bežné poistné malo byť platené trvalým príkazom
z účtu v mesačných poistných obdobiach a bolo splatné prvým dňom poistného obdobia. Zmluva je
opatrená pečiatkou a podpisom žalobcu a podpisom žalovanej.

K poistnej zmluve bol dňa 04.07.2018 uzatvorený Dodatok č. 1 a v zmysle neho došlo k zmene výšky
bežného poistného na sumu 29,28 eur. Dodatok je opatrený pečiatkou a podpisom žalobcu a podpisom
žalovanej.

5. Podľa poistky č. XXXXXXXX E. - rizikové životné poistenie vystavenej žalobcom ako potvrdenie o
uzavretí poistnej zmluvy dňa 02.08.2018, začiatok poistnej doby je dňa 05.07.2018 a koniec je dňa
04.08.2038. Dojednaná výška poistného a frekvencia platenia je 29,28 eur mesačne.

6. Oznámením zo dňa 09.10.2018 žalobca informoval žalovanú o zániku poistnej zmluvy č. XXXXXXX

a to ku dňu 05.10.2018 z dôvodu neuhradenia poistného za prvé poistné obdobie do troch mesiacov
od jeho splatnosti a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy na poistnom vo výške 59,58 eur ( 88,78
eur - 29,20 eur).

7. Predžalobnou upomienkou zo dňa 19.08.2019 žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie dlžného

poistného vo výške 59,58 eur v zmysle zmluvy č. XXXXXXXX.

8. Z prehľadu - podrobného rozpisu dlžného poistného vyplýva, že žalobcom bolo predpísané poistné vo
výške29,28eursosplatnosťou05.07.2018-poistnéneuhradené,predpísanépoistnévovýške29,28eur
so splatnosťou 05.08.2018 - poistné uhradené vo výške 29,20 eur dňa 03.08.2018, predpísané poistné

vo výške 29,28 eur so splatnosťou 05.09.2018 - poistné neuhradené, predpísané poistné vo výške 0,94
eur so splatnosťou 05.10.2018 - poistné neuhradené. Zostáva uhradiť poistné vo výške 59,58 eur.

9. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že zotrváva na tom, čo uviedla v odpore. K
uzavretiu zmluvy so žalobcom došlo za iných zmluvných podmienok a medzi stranami bola dohodnutá

aj iná výška poistného.

10. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že je si vedomá toho, že dňa 04.07. poistnú zmluvu podpísala.
Následne však zo strany zamestnanca Union poisťovne bola telefonicky kontaktovaná za tým účelom,
aby sa dostavila na pracovisko tejto poisťovne, vzhľadom na to, že v takom znení, ako bola uzatvorená

zmluva, nie je možné takéto poistenie uzatvoriť. Prišla za pracovníčkou na pracovisko poisťovne Union,
kde jej boli predložené nejaké doklady, ktoré podpísala, avšak si nie je vedomá toho, aby dodatok
tak, ak bol predložený v tomto konaní a v takomto znení, podpísala. Predmetom dodatku sú zmluvné
dojednania, ktoré sú pre ňu neprijateľné a v žiadnom prípade by takéto nepodpísala. Po nahliadnutí do
originálu zmluvy a dodatku uviedla, že sa na týchto dokladoch sú jej podpisy.

11. Právny zástupca žalovanej vo svojom prednese uviedol, že žalovanej nebola predložená taká
zmluva, ako bola doručená v tomto konaní do súdneho spisu. Je pravdou, že mala záujem o uzatvorenie
zmluvy so žalobcom, kde následne bola aj zmluva pripravená, ale pod číslom XXXXXXXX zo dňa04.07.2018, kde predmetom tejto zmluvy malo byť hlavne pripoistenie hospitalizácie poistného v
dôsledku úrazu alebo choroby, denná kompenzácia 20,- eur a pripoistenie práceneschopnosti poistného
v dôsledku úrazu alebo choroby, denná kompenzácia takisto 20,- eur, kde následne po tom, ako

tieto svoje požiadavky predložila žalobcovi, ten uviedol, že v takom znení, ako ona požaduje, nie je
možné uzavrieť túto zmluvu, kde jej poslal aj nejaký návrh zmluvy, kde následne vzhľadom na uvedené
skutočnostipretojupriamozavolaliajnacentrálupoisťovnedoKošíc,kdejejnapodpispredložilizmluvu,
ktorá bola prebielitkovaná, preškrtnutá a prepísané sumy. Až následne spolu s doručením žaloby sa
dozvedela o tom, že bol uzatvorený medzi ňou a žalobcom aj dodatok, a to zo dňa 04.07.2018, kde boli

úplne iné podmienky ako v samotnej zmluve a má zato, že tento bol buď antidatovaný, resp. nechápe
význam tohto dodatku, keď aj zmluva bola uzatvorená zo dňa 04.07.2018. Pokiaľ sa jedná o podpis na
tomto dodatku, tak nevie sa k nemu vyjadriť, a preto žiada, aby súd zabezpečil do súdneho spisu originál
zmluvy a dodatku, ktoré predložil v kópii žalobca do tohto súdneho spisu.

Pokiaľ sa jedná o stretnutie v B., tak žalovaná bola stále v tom, že pokiaľ sa jednalo o podpisovanie

dokladov, tak to boli doklady, ktoré smerovali k ukončeniu jej zmluvného vzťahu so žalobcom a nie k
uzatvoreniu inej zmluvy. Jeho klientka po tomto stretnutí bola v tom, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy,
a preto následne bola prekvapená, keď zo strany žalobcu telefonicky bola kontaktovaná, že prečo
neuhradila poistné v rámci zmluvy, ktorú s ním uzatvorila, a to prvé poistné. Nato sa dotazovala, že na
aký účet to má zaplatiť a v akej výške, kde jej telefonicky bolo povedané číslo účtu, variabilný symbol

a takisto suma, a to 29,20 eur, ktorú má titulom takto uzatvorenej poistnej zmluvy zaplatiť, pričom takto
uvedenú sumu aj dňa 02.08.2018 žalobcovi uhradila. Uhradila to bankovým prevodom. Následne však
zistila, že aj keď tú úhradu realizovala, tak zaplatila poistné oneskorene tak, ako vyžaduje zákon v tej
lehote a v nesprávnej sume a následne jej bolo povedané, že tým pádom vlastne poistka aj zanikla.
Následne vzhľadom na to, že už zaplatila sumu 29,20 eur, telefonicky aj e-mailom kontaktovala žalobcu

za tým účelom, aby došlo k obnoveniu tejto zmluvy.

12. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu

uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh
prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník
návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho

návrhu.

Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne
prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím
poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 796 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné
bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak nebolo
dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom

začiatku poistenia.

Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tým, že poistné za prvé poistné obdobie
alebo jednorázové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa splatnosti.

Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

13. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako poistiteľom

na jednej strane a žalovanou ako poistníkom na strane druhej bola uzatvorená platne poistná zmluva a
dodatok k poistnej zmluve. Podľa zmluvy v znení uzatvoreného dodatku žalovaná mala platiť mesačné
poistné vo výške 29,28 eur, pričom poistné obdobie bolo ročné. K zániku poistenia došlo ku dňa
05.10.2018, nakoľko žalovaná nezaplatila prvé poistné riadne a včas ani do troch mesiacov odo dňa
jeho splatnosti. Ku dňu zániku poistenia dlžná suma na poistnom bola 59,58 eur.

16. Obrana žalovanej v konaní bola založená na tvrdeniach o tom, že zmluva predložená žalobcom
vrátane dodatku nie je listinou, ktorú ona podpísala. V tomto smere súd vykonal dokazovanie vyžiadaním
i originálov listín od žalobcu, ktoré následne na pojednávaní predložil žalobkyni a tá vo svojej výpovedi
potvrdila, že všetky listiny podpísala. Teda tým bolo vyvrátené tvrdenie žalovanej, že medzi stranami

sporu mala byť podpísaná zmluva a dodatok s inými zmluvnými podmienkami. Súd v tomto smere
poukazuje, že žalovaná bližšie ani nekonkretizovala aké zmluvné podmienky sú odlišné od tých, ktoré
medzi stranami sporu boli dojednané.

17. V ďalšom žalovaná namietala, že nemala v úmysle so žalobcom uzatvoriť zmluvu s podmienkami

ako boli uvedené v dodatku a si nebola vedomá toho, že v takomto znení dodatok podpísala. Súd v
tomto smere poukazuje, že žalovaná potvrdila, že dodatok podpísala. Takisto vo výpovedi uviedla, že
si bola vedomá toho, že poistné uhradila oneskorene v nesprávnej výške 29,20 eur, pričom ohľadom
úhrady poistného bola aj telefonicky kontaktovaná zo strany zamestnanca žalobcu. Bola uzrozumená
aj o tom, že poistenie zaniklo z dôvodu nezaplatenia poistného a ona mala záujem zostať v zmluvnom

vzťahu so žalobcom a žiadala o obnovenie zmluvy.

Žalovaná tak na jednej strane tvrdí, že podmienky dojednané v zmluve v znení dodatku sú iné ako
požadovala, na druhej strane sa snažila u žalobcu potom ako poistenie zaniklo poistnú zmluvu za
takýchto podmienok obnoviť.

Pre úplnosť súd uvádza, že aj keby dospel k záveru, že dodatok k poistnej zmluve je neplatným právnym
úkonom, poistná zmluva bola platne uzatvorená a v zmysle v nej dojednaných zmluvných podmienok
mesačná výška poistného bola 63,99 eur. Žalovaná však prvé poistné z tejto zmluvy riadne a včas
neuhradila, a aj v takomto prípade by došlo k zániku poistenia ku dňu 05.10.2020 v zmysle § 801 ods. 1

Občianskeho zákonníka a výška dlžného poistného ku dňu zániku poistenia by tak bola omnoho vyššia.

18. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a preto
žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 59,58 eur.Keďže sa žalovaná dostala s plnením svojho záväzku do omeškania je povinná v zmysle §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť aj úroky z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššie

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, v tomto prípade vo výške 5 % ( základná úroková sadzba EBC je 0% ) odo dňa
nasledujúceho po zániku poistenia, t.j. od dňa 06.10.2018. Preto aj v tejto časti uplatneného nároku
žalobcu súd žalobe vyhovel.

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobcovi vznikol nárok v zmysle
uvedených zákonných ustanovení na plnú náhradu trov konania. Žalovaná žiadala aby súd aplikoval

ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku a žalobcovi náhradu trov konania v prípade úspechu v
súdnomsporenepriznal.Uviedla,žejematkoudvochmaloletýchdetíajet.č.poberateľkourodičovského
príspevku. Otec maloletých detí je nezamestnaný bez príjmu, neprispieva na výživu detí.

V ustanovení § 257 CSP je upravené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem

upravujúcich plnenie a náhradu trov konania. Zákon vyžaduje na takéto rozhodnutie dve podmienky, a
to, že musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok
ponecháva zákon na súdnej praxi. Bude preto vecou konkrétneho prípadu posúdiť, či došlo k takým
okolnostiam, ktoré sú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré
upravujú náhradu trov konania.

K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej
procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom konania alebo
procesnej situácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov strán sporu a dochádza k nej vtedy, ak z
priebehu konania výrazne vystupuje do popredia zistenie, že povinný účastník nemôže uhradiť náhradu

trov z dôvodov, ktoré sám nezavinil alebo môže ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

Uvedené ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od
zásady zodpovednosti za zavinenie. V prejednávanej veci však išlo o konanie, kde žalobca musí znášať
následky v prípade, ak sa súd v celom rozsahu nestotožnil s jeho tvrdeniami.

Zákonodarca v dotknutom ustanovení Civilného sporového poriadku nielen, že nevymenúva či bližšie
nešpecifikuje, aké všetky prípady možno považovať za prípady osobitého zreteľa oprávňujúce súd
nepriznať nárok na náhradu trov konania, ale na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy dokonca
neuvádza ani jediné kritérium, z ktorého by bolo možné pri interpretácii obsahu pojmu „dôvody hodné

osobitného zreteľa“ vychádzať. Táto skutočnosť samozrejme nie je bezúčelová, ale je naopak založená
naúplnelegitímnomasprávnompredpoklade,žedopreduaniniejemožnépresneurčiťvšetkyokolnosti,
za ktorých nebude spravodlivé zaviazať neúspešnú stranu povinnosťou nahradiť trovy súdneho konania,
respektíve okolnosti, za ktorých nebude spravodlivé zaviazať stranu, ktorá svojím zavinením vznik trov
spôsobila, aby tieto trovy protistrane nahradila.

Vzhľadom na už uvedené je teda zrejmé, že výklad formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“
rovnako ako individualizácia a konkretizácia týchto dôvodov je výlučnou úlohou súdov a súdnej praxe.
Ani takáto voľná úvaha súdov pri napĺňaní obsahu pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ rozhodne
nie je neobmedzená a je naopak nepochybne rámcovaná nielen účelom ustanovenia § 257 CSP a

účelom právnej úpravy náhrady trov konania ako celku, ale aj požiadavkami kladenými na všetky súdne
rozhodnutia ako také (zrozumiteľnosť, predvídateľnosť, presvedčivosť, nearbitrárnosť a zákaz svojvôle).O potrebe odstraňovať tvrdosť prípadného rozhodnutia súdu ukladajúceho povinnosť nahradiť trovy
konania možno hovoriť pri aplikácii ustanovenia § 257 CSP zo sociálnych dôvodov. Hoci spomenuté
ustanovenie nemá a ani nemôže slúžiť ako nástroj sociálnej politiky a jeho prostredníctvom sa súd

nemôže snažiť zmierňovať alebo odstraňovať majetkové rozdiely medzi stranami (nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. I.. Ú. XXXX/XX). Napriek tomu je zrejmé, že v rámci posudzovania dôvodov hodných
osobitného zreteľa je súd povinný vždy prihliadnuť aj na majetkové, sociálne, rodinné, osobné či
iné pomery strán sporu (v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I.. Ú. XXX/XXXX platná
právna úprava umožňuje súdu ako dôvody hodné osobitného zreteľa brať do úvahy aj vzájomné

vzťahy medzi sporovými stranami, či vzťahy medzi príbuznými strán sporu). Následne v prípade, že
súd u neúspešnej strany identifikuje napríklad obzvlášť nepriaznivú majetkovú situáciu (nízky príjem,
vyživovacia povinnosť,...) je jednoznačne oprávnený aplikovať ustanovenie § 257 CSP. V naznačenej
súvislosti je však dôležité zdôrazniť, že súd pri skúmaní existencie sociálnych dôvod ako dôvodov
hodných osobitného zreteľa je povinný vždy zohľadniť nielen sociálnu situácie strany, ktorej má byť
uložená povinnosť nahradiť trovy súdneho konania, ale aj sociálnu situáciu sporovej strany (úspešnej

strany sporu), ktorej by sa malo z titulu priznania nároku na náhradu trov súdneho konania plniť. Len tak
je totiž možné naozaj zohľadniť všetky dôvody hodné osobitného zreteľa a dospieť k preskúmateľnému
a spravodlivému rozhodnutiu.

,,Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok
(§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí
zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať
stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane... Dôvody
hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto

podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú
úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. X L. XX/XXXX, sp. zn. X K. XX/XXXX či sp. zn. X L. XX/XXXX) ustanovenie § 257 nie je
možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne

okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy
konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné
prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá
mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe
všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov... Nejde o automatické

pravidlo,ktorébysauplatňovalovovzťahukurčitémutypukonania(ktomunapr.nálezyÚstavnéhosúdu
ČR sp. zn. I.. Ú. XXX/XX či sp. zn. I.. Ú. XXX/XX), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany
súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.. Ú. XXX/XXXX)... Hranice sudcovskej úvahy sú dané
účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len
ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§

255 ods. 1).“ - nález Ústavného súdu SR z 10.10.2018, sp. zn. I.. Ú. XXX/XXXX

Súd v danej právnej veci vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré úspešnému žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal v sociálnych a majetkových pomeroch žalovanej. Tá je
poberateľkou rodičovského príspevku a zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti. Otec detí je

nezamestnaný a na ich výživu neprispieva. Žalobca je poisťovňou vykonávajúcou podnikateľskú
činnosť za účelom dosiahnutia zisku s celoslovenskou pôsobnosťou. Nepriznanie náhrady trov konania
žalobcovi na jeho strane nepriaznivo nezasiahne do jeho majetkových pomerov, naopak uloženie
povinnosti žalovanej nahradiť trovy konania žalobcovi by mohlo spôsobiť jej existenčnú krízu a
nemožnosť zabezpečovať základné potreby jej a jej maloletým deťom. Súd preto úspešnému žalobcovi

nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.