Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 31, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921200071
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5921200071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa:E.X.,nar.XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenákolíznymopatrovníkomÚradpráce,sociálnych
vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov matky: T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., X. č. XXXX/
XX, prechodne bytom J., ul. X. č. XX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Ing. JUDr. Jankou

Kantíkovou, advokátkou, so sídlom J., Z. A. O. č. XX, a otca: T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J., X. č. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou
so sídlom J., ul. F. č. XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o
odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 10P/1/20201-167 zo dňa 27.
apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Vo výrokoch I., II. a III. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Vo výroku IV. rozsudok okresného súdu m e n í tak, že upravuje styk otca s maloletou E. X. tak,
že otec dieťaťa T. U. je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v stredu v
čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., v piatok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu v čase od
15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny
týždeň v pondelok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., v utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a
vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky, pričom otec si maloletú v určenom

čase prevezme a túto po ukončení styku matke riadne a včas odovzdá v mieste bydliska matky dieťaťa.
Matka dieťaťa je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 10P/1/2021-167 zo dňa 27.04.2021 rozhodol, že maloleté
dieťaE.X.,nar.XX.XX.XXXXzverujedoosobnejstarostlivostimatkystým,žezastupovaťmaloletédieťa
a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia (výrok I.). Otca maloletej zaviazal prispievať na výživu

maloletého dieťaťa výživným vo výške 180,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky dieťaťa počnúc od 01.02.2021 (výrok II.). Zameškané výživné od 01.02.2021 do
vyhlásenia rozsudku vo výške 340,- eur súd povolil otcovi splácať v dvoch splátkach po 170,- eur s tým,
že prvá splátka je splatná v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a druhá splátka vo výške
170,- eur je splatná v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.). Súd upravil styk otca
s maloletou E. X. tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v stredu v čase

od 15.00 hod. do 18.00 hod., v piatok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu v čase od 15.00
hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v pondelok
v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., v utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok v časeod 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že do 15.07.2021 bude stretnutie prebiehať v prítomnosti matky a
od 16.07.2021 do budúcna v rovnakom čase bez prítomnosti matky, pričom matka je povinná maloletú
na stretnutie s otcom riadne pripraviť. V čase keď otec sa s maloletou bude stretávať bez prítomnosti

matky, prevezme dieťa v stanovenom čase v mieste bydliska matky a v stanovenom čase maloletú v
mieste jej bydliska vráti (výrok IV.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (výrok V.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 18.01.2021 (správne 15.01.2021 -
poznámka odvolacieho súdu) otec dieťaťa žiadal, aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky,

pričom zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, uložil mu povinnosť
prispievať na výživu maloletej sumou 250,- eur mesačne ako bežné výživné a sumou 50,- eur mesačne
na tvorbu úspor maloletej vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej a upravil
jeho stretávanie s maloletou tak, že sa s ňou bude stretávať každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci
v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do
12.00 hod., každý párny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod., vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00

hod.avsobotuod09.00hod.do12.00hod.vprítomnostimatkymaloletej,počasprvýchdvochmesiacov
od právoplatnosti rozsudku, a potom každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci v stredu od 15.00 hod.
do 18.00 hod. a od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý párny týždeň v utorok od 15.00
hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod, pričom matka odovzdá maloleté dieťa v
určenom čase v mieste jej bydliska a otec vráti maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska s tým, že matka

je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať a tiež dieťa
od otca v určenom čase prevziať (návrh vedený u okresného súdu pod sp. zn. 10P/1/2021). Otec návrh
odôvodnil tým, že s matkou dieťaťa nie sú manželia, boli vo vzťahu, ktorý sa však ukončil. Starostlivosť
o maloletú od narodenia vykonáva matka. Na maloletú prispieva výživným v sume 300,- eur mesačne.
Nemá však zo strany matky umožnené byť s maloletou viac času alebo byť s ňou sám. Všetko je závislé

od jej súhlasu a vôli. Kontakt je tak značne obmedzený a prebieha len v prítomnosti matky. Mal za to, že
aj napriek veku dieťaťa pokiaľ nebude mať s maloletou umožnený pravidelný kontakt, nie je možné, aby
si s ňou budoval vzťah. Podaním doručeným súdu dňa 18.01.2021 matka dieťaťa žiadala upraviť výkon
rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, aby zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti,
pričom zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok bude ona, uložil povinnosť otcovi dieťaťa

prispievať na výživu maloletej sumou 250,- eur mesačne k jej s tým, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletou každý párny kalendárny týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 11.00 hod., za jej osobnej
prítomnosti a v priestoroch bytu jej na adrese X. XX, J. (návrh vedený u okresného súdu pod sp. zn.
11P/4/2021). Matka dieťaťa uviedla, že po narodení dieťaťa otcovi ponúkla spoločné bývanie, avšak túto
ponuku nevyužil a rôznymi výhovorkami ju odmieta. Potvrdila, že tento si plní vyživovaciu povinnosť.

Maloletú príde pozrieť sporadicky, doslova len vtedy, keď to jemu vyhovuje. O maloletú a jej denný režim
sa nezaujíma a ani ho nepozná. Uviedla tiež, že maloletá je ňou stále kojená. V jej domácnosti žije
aj syn pochádzajúci z iného vzťahu. Uznesením Okresného súdu Ružomberok č. k. 10P/1/2021-23 zo
dňa 01.02.2021 bolo konanie vedené pod sp. zn. 10P/1/2021 a konanie vedené pod sp. zn. 11P/4/2021
spojené na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 10P/1/2021.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinami a pri rozhodnutí vychádzal
z ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a 2, a § 76 ods. 1 zák.
č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“.
Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že zo vzťahu matky a otca sa narodila maloletá. Rodičia
dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, dieťa žije s matkou, ktorá sa oň sama stará a zabezpečuje

jeho potreby. Na strane matky neboli dokazovaním zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by sa o dieťa
nemohla aj naďalej starať. Otec aj kolízny opatrovník dieťaťa so zverením maloletej do starostlivosti
matky vyslovili súhlas. Súd preto zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Zároveň určil, že
zastupovať a spravovať majetok dieťaťa budú obaja rodičia, nakoľko v konaní nevyšli najavo také
skutočnosti, pre ktoré by mal byť otec dieťaťa v tomto obmedzovaný na svojich rodičovských právach.

Výšku výživného súd určil voči otcovi sumou 180,- eur mesačne pričom pri stanovení sumy vychádzal
zo základných kritérií na strane povinného a to preskúmaním jeho schopností, možností a majetkových
pomerov. Mal preukázané, že tento pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v spoločnosti G&G
FILTRATION, jeho príjmy za rok 2020 dosahovali sumu 23.497,75 eur pred zdanením a zaplatením
povinných odvodov a poistného. Výdavky otec uplatnil paušálne vo výške 60 %. Aj keď otec uvádzal a

rovnako aj uvedená spoločnosť, že začiatkom r. 2021 sa príjmy otca podstatne znížili, súd mal za to, že
je v jeho reálnych možnostiach dosahovať príjem porovnateľný s r. 2020, keďže možno predpokladať,
že súčasná pandemická situácia je stavom iba prechodným. Skúmal tiež vo vzťahu k oprávnenému
(maloletémudieťaťu)odôvodnenosťjehopotrieb.Matkažijesmaloletouasosynomzpredchádzajúcehovzťahu sama, poberá prídavky na 2 deti aktuálne vo výške 51,- eur a rodičovský príspevok aktuálne vo
výške 378,10 eur. Na syna dostáva výživné 120,- eur mesačne. Matka deklarovala výdavky na maloletú
cca 450 ,- eur mesačne. Súd však bol názoru, že sa jedná o neprimerané náklady, nakoľko maloletá

je vo veku 1 roka 7 mesiacov, je v celodennej starostlivosti matky, nenavštevuje žiadne predškolské
zariadenie, neboli preukázané zdravotné problémy dieťaťa vyžadujúce si zvýšené náklady na zdravotnú
starostlivosť. Vzhľadom na uvedené mal za to, že stanovené výživné je v súčasnosti pre potreby dieťaťa
postačujúce na pokrytie jeho potrieb. Určil počiatok vyživovacej povinnosti od 01.02.2021 z dôvodu, že
v konaní bolo medzi rodičmi dieťaťa nesporným, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plnil, a to vo

výške 250,- až 300,- eur mesačne do 01.02.2021. Za mesiac február 2021 zaplatil 100,- eur a marec
2021 100,- eur. Z tohto dôvodu vzniklo potom otcovi zameškané výživné do vyhlásenia rozsudku dňa
27.04.2021 vo výške 340,- eur (február 80,- eur, marec 80,- eur a apríl 180,- eur), ktoré súd povolil otcovi
zaplatiť v 2 splátkach v lehote splatnosti ako uviedol vo výroku rozsudku.
Pri rozhodovaní o úprave styku otca s dieťaťom súd citoval čl. 3 bod 1 a čl. 9 Dohovoru o právach
dieťaťa, § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine a čl. 41 ods. 1 Ústavy SR. Stretávanie otca s maloletou upravil

spôsobom, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletou za prítomnosti matky každý párny týždeň, v
stredu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., piatok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu v čase
od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v
pondelok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., v utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok
v čase od 15.00 hod. 18.00 hod. s tým, že do 15.07.2021 a od 16.07.2021 do budúcna v rovnakom

čase bez prítomnosti matky. Pri úprave stretávania prihliadol na vek dieťaťa, na skutočnosť, že otec sa
doteraz o maloletú samostatne nestaral, na to, že dieťa nie je na jeho osobnú starostlivosť zvyknuté.
Bol názoru, že až do vybudovania stabilného vzťahu medzi otcom a dieťaťom, ktorý je potrebné rozvíjať
postupne, v záujme zdravého psychického vývinu dieťaťa je vhodnejšie, aby sa otec s dieťaťom stretával
určitý čas za prítomnosti matky, ktorá je však povinná vyvinúť úsilie na to, aby sa takýto stabilný vzťah

dosiahol, a preto by mala umožniť otcovi aj bezprostredný kontakt s dieťaťom, pri ktorom bude ona
len pozorovateľom. Súd prihliadol aj na argument matky, že dieťa je ešte kojené avšak bol názoru, že
postupom času je toto možné prispôsobiť aj stretnutiam otca s maloletou, keďže dieťa je už vo veku,
kedy prijíma aj inú stravu ako materské mlieko, a teda je možné počas stretnutia s otcom, ktoré trvá tri
hodiny počas dňa, dieťaťu poskytnúť aj inú náhradu zaň. Po 16.07.2021 mal súd za to, že vzhľadom

k tomu, že otec sa s maloletou kontaktuje od jej narodenia, je možné, aby strávili spolu čas aj bez
prítomnosti matky. Dieťa má právo rozvíjať vzťahy aj s rodinou, do ktorej patrí, a teda aj so svojou
starou matkou. Tvrdenia matky maloletej o nadmernom požívaní alkoholu starou matkou dieťaťa neboli
preukázané, zamestnávateľom je hodnotená kladne (č.l. 44 spisu) a taktiež sa ako nepravdivé ukázali
tvrdenia matky o tom, že otec dieťaťa je užívateľom drog (viď test na psychotropné látky č. 46 spisu a

výpis z registra trestov). Podľa neho otec maloletej počas stretávania s dieťaťom za prítomnosti matky
je schopný nadobudnúť schopnosti k tomu, aby sa o maloletú dokázal následne postarať. Pokiaľ matka
žiadala upraviť stretávanie sa otca s maloletou v menšom rozsahu, bol názoru, že nie je dôvodné
obmedzovať kontakt otca s dieťaťom, ale naopak budovať medzi nimi plnohodnotný, upevňujúci vzťah
a za tým účelom vytvárať prostredie, v ktorom dieťa prirodzene príjme aj druhého rodiča bez ohľadu na

to, že tento nežije s ním v spoločnej domácnosti. Úlohu otca maloletej nie je možné obmedziť len na
platenie výživného, ale jeho úlohou je aj starostlivosť o výchovu, zdravie a jej všestranný vývin.
Podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „C. m. p.“ žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného
zástupcu a to voči výroku IV. rozhodnutia, teda úpravy styku otca s maloletou. Mala za to, že súd
nedostatočne posúdil a následne odôvodnil svoje rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou, neúplne
zistilskutkovýstavanevysporiadalsasovšetkýmiskutkovýmiokolnosťamivýznamnýmiprerozhodnutie
vo veci samej a taktiež vec nesprávne právne posúdil. Podľa nej určený rozsah stretávania nie je v

záujme maloletej a nie je pre túto vhodný, vzhľadom na jej vek a skutočnosť, že je ňu naviazaná a
na stále prebiehajúce kojenie maloletej. Ďalšie skutočnosti a dôvody, pre ktoré podľa jej názoru nie je
rozsah určený napadnutým rozhodnutím vhodný sú uvedené v jej vyjadrení, ktoré tvorí prílohu tohto
odvolania. Ďalej matka dieťaťa uviedla, že napriek súdom uvedeným argumentom súd jej prítomnosť pri
stretávaní otca s maloletou vylúčil od 16.07.2021 z čoho je možné dedukovať, že podľa jej názoru na

vybudovanie stabilného vzťahu medzi otcom a dieťaťom stačí pár týždňov. Poukázala na to, že otec sa
s maloletou doposiaľ stretával každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci v stredu od 16.00 hod. do
18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 12.00 hod. a každý párny týždeň vo štvrtok od 16.00 hod. do
18.00 hod. a v sobotu od 09.00 hod. do 12.00 hod. za jej prítomnosti. Vzhľadom na intenzitu doterajšiehostretávania sa je styk otca s maloletou v zmysle napadnutého rozhodnutia stanovený v neprimeranom
rozsahu. Uviedla, že ona mu neodopiera stretávanie s maloletou, avšak trvá na úprave stretávanie
otca s maloletou v menšom rozsahu, ktorý by bol v záujme maloletej, vzhľadom na doterajší rozsah

ich vzájomného stretávania. Ďalej matka dieťaťa uviedla, že na pojednávaní prezentovala skutočnosť,
že dieťa je kojené niekoľkokrát do dňa a ona plánuje ho kojiť do veku 2 rokov maloletej. Aj podľa
potvrdenia detskej lekárky maloletej dojčenie vo veku maloletej je pre dieťa jednoznačným prínosom
ako zdravotným tak aj emocionálnym a frekvencia dojčenia sa riadi potrebami dieťaťa a matky. Nie je
preto možné ani zo strany súdu obmedzovať dieťaťu a jej tento nárok a argumentovať to skutočnosť, že

počas stretávania sa maloletej s otcom dieťa nepotrebuje byť dojčené. Navrhovala preto, aby stretávanie
maloletej s otcom prebiehalo za jej prítomnosti do veku 2 rokov dieťaťa. Matka dieťaťa navrhla, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a
rozhodnutie, resp. zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že upraví styk otca s maloletou tak, že tento je
oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v piatok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., v
sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny

týždeň v stredu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., pričom stretávanie bude prebiehať v prítomnosti
matky do veku 2 rokov a 2 mesiacov veku dieťaťa a do budúcna v rovnakom čase bez prítomnosti matky.

3. Podaním zo dňa 28.05.2021 matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu zaslala súdu
podanie označené ako úprava petitu a doplnenie príloh (vyjadrenie matky a lekárske potvrdenie).

Zároveň navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na nové konanie a rozhodnutie, resp. aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že upraví
styk otca s maloletou tak, že tento je oprávnený stretávať sa s ňou každý nepárny týždeň v piatok v
čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod., v nedeľu v čase od
09.00 hod. do 12.00 hod. a každý párny týždeň v stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., pričom

stretávanie bude prebiehať v prítomnosti matky do veku 2 rokov a 2 mesiacov veku maloletého dieťaťa
a do budúcna v rovnakom čase bez prítomnosti matky. Uviedla, že predmetný návrh na úpravu času
stretávania otca s maloletou je prispôsobený dennému režimu maloletej.
Matka dieťa v osobnom podaní uviedla, že spozorovala postupné zmeny na správaní dieťaťa za
prítomnosti otca (býva nekľudná, podráždená, plačlivá, hádže sa o zem a niekedy si búcha hlávku,

hádže veci na zem čo má po ruke, odmieta papať v prítomnosti otca, vyžaduje prsník, bije ju). Rovnako
začala byť bojazlivá a viac na ňu naviazaná ako bola. Keď je otec u nich uisťuje sa či je tam aj ona
prítomná. Podľa nej je maloletá stále malá na odlúčenie od nej. Rovnako chce, aby sa aj jej syn s tým
vysporiadal čo najlepšie lebo má s maloletou ako sestrou pekný a blízky vzťah. Navrhovala by úpravu
styku každý nepárny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod.

a v nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a každý párny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. za
prítomnosti matky aspoň do 2 rokov a 2 mesiacov maloletej (aby tam bol čas aj na odstavenie). Čas je
prispôsobený dennému režimu maloletej. Maloletá ráno vstáva približne medzi 9.00 hod. - 9.30 hod.,
na obed chodí spať medzi 11.30 hod. - 12.30 hod., spí 3 hodiny, večer chodí spať medzi 20.30 hod. -
21.30 hod. Zaspáva na prsníku, cez deň ho vyžaduje minimálne 13x a v noci 5 - 7x. Podľa matky dieťaťa

maloletá keď bude cítiť bezpečie a istotu, tak sa lepšie prispôsobí aj na prostredie otca do budúcna. Pri
rozhodovaní sa o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na stane dieťaťa ako jeho vek, denný
režim, potrebu dojčenia, citovú väzbu. Teraz si nemyslí, že maloletá je pripravená na to, aby trávila
čas s otcom bez jej prítomnosti. Nevie si predstaviť ako by ju utíšil, ukľudnil, uspal a podobne. Návrh
otca a rozsah stretávania určeným rozsudkom súdu podľa nej predstavuje neskutočne rozsiahlu úpravu

stretávania na dieťa v jej veku a na doterajší spôsob a frekvenciu stretávania, t. j. na to, na čo bola
maloletá zvyknutá.

4.Kolíznyopatrovníkdieťaťavovyjadrenízodňa02.06.2021kodvolaniumatkyuviedol,žesastotožňuje
s rozsudkom okresného súdu a navrhuje, aby odvolací súd ho potvrdil.

5. Otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 21.06.2021 uviedol,
že sa s matkou uvádzanými dôvodmi v žiadnom prípade nestotožňuje a má za to, že sú dané všetky
podmienky pre to, aby sa mohol s maloletou dcérou stretávať. Odvolanie, aj keď je jej právom, vníma
skôr ako snahu znemožniť jeho stretávanie sa s dcérou, a to aj vzhľadom na v súčasnosti prebiehajúce

stretávanie sa s maloletou, ktoré prebieha výlučne v prítomnosti a podľa „réžie“ matky. Ďalej uviedol,
že si je vedomý, že maloletá je v útlom veku, ale na druhej strane, aj on chce byť prítomný v živote
dieťaťa a podieľať sa na starostlivosti o ňu a jej výchovu, čo je nielen právom rodiča, ale najmä aj
právomdieťaťa.Matkatým,žemuneumožníbyťsmaloletouaninamalúchvíľuosamote,vytvárabariérupre zdravý a prirodzený vývoj vzťahu otec - dcéra. Tiež považuje za prirodzené, že je dieťa na matku
naviazané, ale na druhej strane je vo veku, kedy je potrebné, aby si budovala vzťah aj s ostatnými
blízkymi osobami. Napokon matke pomáha so starostlivosťou o dieťa jej matka (stará matka dieťaťa),

teda je zrejmé, že dieťa dokáže zvládnuť odlúčenie od matky na nejaký čas (ako tomu bolo napr. pri
účastimatkynapojednávaniach).Tiežnespochybňujevýznamkojeniadieťaťa,alenadruhejstranebude
mať maloletá 2 roky už o 3 mesiace a je nepochybné, že krátke časové intervaly, v ktorých by mala byť s
ním, bude možné zvládnuť bez ohrozenia zdravia dieťaťa. Môže využiť napr. možnosť odsávania mlieka
a poskytnúť mu toto mlieko, na čas kedy bude s dcérou. Podľa jeho názoru súd viazal jeho stretávanie

s dcérou za prítomnosti matky do 15.07.2021 a keďže rozsudok bol vyhlásený dňa 27.04.2021 išlo
tak o obdobie cca 2,5 mesiaca a nie pár týždňov ako uvádza matka. On má v súčasnosti v súlade
so súdom nariadeným neodkladným opatrením k dispozícii 5 hodín týždenne, čo možno považovať za
úplné minimum a podľa rozsudku by mal s maloletou byť v párny týždeň 12 hodín a v nepárny týždeň
9 hodín. Pokiaľ matka uvádza, že ide o neprimeraný rozsah, je zrejmé, že z jej strany nie je záujem o
jeho prítomnosť v živote dieťaťa a bez akéhokoľvek rozumného dôvodu robí všetko preto, aby on mohol

byť s dcérou v minimálnom rozsahu a za jej prítomnosti. Podľa neho preto je na mieste aj uloženie
výchovného opatrenia matke, ktorá nie je schopná a ochotná rešpektovať druhého rodiča dieťaťa a
ktoré by spočívalo v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účelom akceptácie otca
dcéry a jeho miesta a úlohy v živote dieťaťa. Tento názor vychádza aj toho, že sama matka maloletej
povedala otcovi, že urobí všetko preto, aby s dieťaťom nemohol byť. Ďalej otec uviedol, že on by nemal

problém s prítomnosťou matky na jeho stretnutiach s maloletou, pokiaľ by mu táto umožnila napr. ísť
s dcérou von, hrať sa s ňou sám, prebaliť ju, okúpať ju, nakŕmiť ju a pod., či ísť na návštevu k jeho
rodičom. Matka mu však nič z toho neumožňuje a dieťa poväčšine v čase, keď má byť s ním spí. Otec
zistil, že matka predtým ako on má prísť, dieťa skoro ráno budí a ide s ním von, tak že o 09.00 hod.
je unavené alebo už rovno spí. Rovnako tak postupuje aj pri poobedňajších stretnutiach. O úmysloch

matky čo najviac obmedziť jeho kontakt s dcérou svedčí napokon aj samotné odvolanie, a to jej prvé
podanie zo dňa 25.05.2021 a doplnené podanie, v ktorom sa snaží minimalizovať jeho čas s dcérou,
pričom počas pracovných dní, tento obmedzila na 2 hodiny týždenne a každý druhý víkend v sobotu
a v nedeľu doobeda, keď maloletá zväčša spí. Jediným argumentom matky je pritom spánok maloletej
(podľa ňou prezentovaného denného režimu maloletá spí cca 18 hodín denne). Podľa otca rozsah styku

s maloletou tak ako určil súd nie je na neprospech dieťaťa, naopak zodpovedá potrebám dieťaťa a
vytvorídostatočnýčasovýpriestornaspánokdieťaťa.Zprehľadu,ktorýpriložiljepodľanehoočividné,že
matka „tvorí“ režim dieťaťa tak, aby v čase stretnutí s ním čo najviac spalo, od posledného pojednávania
sa toto ešte vystupňovalo, v podstate len 2 stretnutia boli v plnom časovom rozsahu, inak vždy dieťa
nejaký čas spalo. Matka mu neumožní, aby ostal potom s dcérou dlhšie, ak vstala o 17.50 hod., tak

bol s dcérou 10 minút, ani o 5 minút viac. Ak by odvolací súd zmenil rozsah stretávania sa dcéry s ním
tak ako žiadala matka tak je vysoko pravdepodobné, že by táto zabezpečila, aby dieťa väčšinu času
spalo a on by tak mal k dispozícii ešte menej času. Podľa neho je nepochybné, že dieťa vo veku dcéry,
ktoré už prešlo na normálnu stravu, nebude nijako trpieť ním, ak ju matka nakojí tesne pred stretnutím
s ním a potom po trojhodinovom stretnutí. Je ochotný dať dieťaťu mlieko aj sám, ak mu ho matka dá

k dispozícii. Lekárske potvrdenie, ktoré táto predložila nemá pre konanie žiaden význam, nakoľko je
nepochybný prínos kojenia pre dieťa, rovnako tak ako aj prínosom pre dieťa sú dobré vzťahy v rodine a
kontakt s oboma rodičmi. Podľa otca dieťaťa argumenty matky ohľadom kojenia či spánku dieťaťa ako
prekážky stretávania sa dieťaťa s ním sú v skutočnosti len „zásterkou“ toho, že matka nemá záujem
na tom, aby bol on prítomný v živote dieťaťa a robí, a zrejmé aj do budúcna bude robiť, všetko pre to,

aby tento kontakt minimalizovala a čo najviac obmedzovala. O tom svedčia aj argumenty matky o tom,
že dieťa v prítomnosti otca mení správanie (on je u matky s dcérou vždy aj v prítomnosti matky, nič
nemôže robiť sám, o všetkom rozhoduje matka), preto jeho vplyv v tomto smere je minimálny. Dieťa
však zrejmé cíti, že matka nie je stotožnená s jeho prítomnosťou u nej a možno sa aj preto správa inak
ako obvykle. Podľa neho sa dcérino správanie nevymyká normálnemu správaniu sa dieťaťa v jej veku,

k čomu patrí aj istý vzdor. K tomu, aby matka dokázala prijať otca dieťaťa by mohlo napomôcť uloženie
výchovného opatrenia matke, aby sa podrobila psychologickému poradenstvu a naučila sa akceptovať
ho v živote dieťaťa. Pokiaľ to bude potrebné on je ochotný sa spolu s matkou takýchto sedení zúčastniť.
Otec dieťaťa navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

6. Matka dieťaťa na vyjadrenie otca a kolízneho opatrovníka dieťaťa písomne nereagovala.7. Otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu k vyjadreniu kolízneho opatrovníka dieťaťa
v podaní zo dňa 06.07.2021 uviedol, že sa s ním stotožňuje a rovnako navrhuje, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. Kolízny opatrovník dieťaťa podaním zo dňa 13.07.2021 sa vyjadril k vyjadreniu otca, ktorým reagoval
na odvolanie matky. Uviedol v ňom, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 02.06.2021, a teda sa stotožňuje
s predmetným rozsudkom okresného súdu a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.)
oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ C. s. p. v spojení s § 62 ods. 1 C.

m. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 C. m. p.) a dôvodmi odvolania
(§ 66 C. m. p.), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 67 C. m. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV. zmenil (§ 388 C. s p.) z
nasledovných dôvodov:

10. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti
matky s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia, otca maloletej
zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 180,- eur mesačne vždy do každého
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa počnúc od 01.02.2021, zameškané výživné od
01.02.2021 do vyhlásenia rozsudku vo výške 340,- eur povolil otcovi splácať v dvoch splátkach po 170,-

eur s tým, že prvá splátka je splatná v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a druhá splátka
vo výške 170,- eur je splatná v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, upravil styk otca s
maloletou tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v stredu v čase od
15.00 hod. do 18.00 hod., v piatok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu v čase od 15.00 hod. do
18.00 hod. a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v pondelok v čase od

15.00 hod. do 18.00 hod., v utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok v čase od 15.00 hod.
do 18.00 hod. s tým, že do 15.07.2021 bude stretnutie prebiehať v prítomnosti matky a od 16.07.2021
do budúcna v rovnakom čase bez prítomnosti matky, pričom matka je povinná maloletú na stretnutie s
otcom riadne pripraviť a v čase keď otec sa s maloletou bude stretávať bez prítomnosti matky, prevezme
dieťa v stanovenom čase v mieste bydliska matky a v stanovenom čase maloletú v mieste jej bydliska

vráti, zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

11. Matka dieťaťa odvolaním napadla rozsudok okresného súdu ohľadom výroku, ktorým upravil styk
otca s dieťaťom majúc za to, že súd nedostatočne posúdil a následne odôvodnil svoje rozhodnutie,
neúplne zistil skutkový stav a nevysporiadal sa so všetkými skutkovými okolnosťami významnými pre

rozhodnutie vo veci samej a taktiež vec nesprávne právne posúdil. V podstate mala výhrady voči
stanovenému rozsahu ako neprimeranému nakoľko tento nie je v záujme maloletej vzhľadom na jej vek,
naviazanosť na ňu ako matku a stále prebiehajúce kojenie. Okrem toho spozorovala postupné zmeny na
správaní dieťaťa za prítomnosti otca. Podľa nej je maloletá stále malá na odlúčenie od nej. Navrhovala
preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové

konanie a rozhodnutie, resp. aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že upraví styk otca s
maloletou tak, že tento je oprávnený stretávať sa s ňou každý nepárny týždeň v piatok v čase od 16.00
hod. do 18.00 hod., v sobotu v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod., v nedeľu v čase od 09.00 hod. do
12.00 hod. a každý párny týždeň v stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., pričom stretávanie bude
prebiehať v prítomnosti matky do veku 2 rokov a 2 mesiacov veku maloletého dieťaťa a do budúcna v

rovnakom čase bez prítomnosti matky. Uviedla, že predmetný návrh na úpravu času stretávania otca s
maloletou je prispôsobený dennému režimu maloletej.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej priamej výchove, má obmedzenejšie možnosti
ovplyvňovať jeho výchovu než rodič, ktorý dieťa vo svojej výchove má. Napriek tomu však nie je
zodpovednosti za výchovu dieťaťa zbavený. Svoj vplyv na maloletého môže uplatňovať pri pravidelnom
styku s ním, na ktorý má zásadne právo. Je i v záujme maloletého, aby na jeho výchovu pôsobili obidvaja
rodičia a aby si, i keď rodičia žijú oddelene, vytvoril citové vzťahy k obidvom.

14. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania,
posudzovať veľmi starostlivo, pričom sa nemajú použiť iba paušálne hľadiská. Rozhodujúce pritom budú
okolnosti na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v
osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na školské povinnosti a pod., ako aj okolnosti na
strane rodičov: ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť

medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti.

15.Odvolacísúdpodrobnepreskúmalvšetkyrozhodujúcenámietky,ktorébolivodvolanímatkoudieťaťa
vznesené a mal za to, že jej odvolanie nie je dôvodné. Okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie a zistil tak skutočný stav v miere potrebnej pre jeho rozhodnutie. Dôvodom

zmeny rozhodnutia bola však tá skutočnosť, že rozsudok okresného súdu upravoval rozsah styku do
14.07.2021,ktorýdeňvčaserozhodovaniaodvolaciehosúduužuplynulanáslednýrozsahstanovenýpo
15.07.2021 sa od neho odvíjal. Napriek uvedenému odvolací súd zo zistení okresného súdu vychádzal
a na ne prihliadal.

16. Podľa odvolacieho súdu Zákon o rodine vychádza zo zásady, že na otázke úpravy styku
rodiča s dieťaťom ako špeciálnej zložke výkonu rodičovských práv a povinností sa rodičia dohodnú.
Rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že dohoda rodičov možná nie je a je potrebné,
aby o tejto otázke rozhodol na návrh niektorého z nich, prípadne aj bez návrhu, orgán štátnej moci -
súd. Aj podľa odvolacieho súdu v danej veci sa rodičia dieťaťa nevedeli dohodnúť na rozsahu styku a

preto bolo potrebné rozhodnutie súdu.
Po preskúmaní všetkých okolností prípadu, predovšetkým pomerov na strane oboch rodičov a
maloletého dieťaťa zistených okresným súdom, mal za to, že rozsah úpravy tak ako je uvedený v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie po 15.07.2021 považuje tiež za primeraný a zodpovedá
veku dieťaťa a jeho dennému režimu. Pokiaľ matka dieťaťa žiadala upraviť styk od 16.00 hod. tak aj

s ňou uvádzaného denného režimu vyplýva, že dieťa spí v čase od 11.30 hod. do 12.00 hod. a to tri
hodiny. Odvolací súd preto nevidel dôvod, aby k stretávaniu nedochádzalo už od 15.00 hod. Pokiaľ
matka dieťaťa žiadala upraviť styk v sobotu a nedeľu v inom čase ako rozhodol okresný súd a teda
od 9.00 hod. do 12.00 hod. tak opäť podľa režimu dieťaťa by sa tento skracoval vstávaním dieťaťa a
aj zaspávaním pred obedom. Aj z prílohy otca ohľadom prehľadu uskutočňovaných stretnutí vyplýva,

že sa dieťa prebúdzalo aj po 9.00 hod. a naopak sa ukladalo k spánku už pred 12.00 hod. Takže sa
potomstretávanieneuskutočnilovcelomrozsahupričompodľavyjadreniaotcamumatkaneumožňovala
jeho predĺženie. Napokon čo sa týka počtu jednotlivých dní stretávania je v záujme dieťaťa, aby sa
tieto uskutočňovali v širšom rozsahu ako doposiaľ keď bolo stretávanie upravené súdom nariadením
neodkladného opatrenia v počte 4 dní v mesiaci a v rovnakom počte bolo stretávanie navrhované aj

matkou dieťaťa v odvolaní. Napokon čo sa týka toho, či sa má uskutočňovať stretávanie za prítomnosti
matky alebo bez jej prítomnosti, bol odvolací súd názoru, že v súčasnej dobe je namieste stretávanie
otca s dieťaťom bez prítomnosti matky. Dôvodom je, že styk bol už upravený neodkladným opatrením, od
vydania ktorého uplynulo 5 mesiacov a na základe ktorého sa tento uskutočňuje. Preto nič nebráni tomu,
aby došlo k zmene aj v takomto smere. Maloleté dieťa otca pozná (stretávalo sa s ním aj v období pred

nariadením neodkladného opatrenia) a preto je potrebné vytvoriť priestor pre dieťa i otca bez prítomnosti
matky. Určený čas od 15.00 hod. do 18.00 hod. t. j. 3 hodiny je primeraný pre aktivitu otca s dieťaťom,
ktorá aj dieťaťu môže byť na prospech v jeho rozvíjaní sa. Aj keď matka dieťaťa žiadala upraviť styk
až po dovŕšení 2 rokov a 2 mesiacov dieťaťa, odvolací súd poukazuje na to, že maloletá už v mesiaci
september 2021 a teda o niekoľko dní dovŕši vek 2 rokov. Čo sa týka kojenia dieťaťa tak odvolací súd

súhlasí s matkou, že je prínosom pre dieťa. Stotožňuje sa však s konštatovaním okresného súdu v
tom, že je možné počas stretnutia s otcom, ktoré trvá tri hodiny počas dňa, dieťaťu poskytnúť aj inú
náhradu zaň. Napokon je možnosťou dieťa nakojiť pred stretnutím s otcom. Pokiaľ bolo matkou dieťaťa
poukazovanénasúčasnézmenyvsprávanídieťaťanemožnokonštatovať,žejednoznačnejehopríčinouje osoba otca dieťaťa keďže sa dieťa s ním stretávalo vždy za prítomnosti matky. V tejto súvislosti je
potrebné si uvedomiť, že aj dieťa môže v dôsledku veku prechádzať zmenami v správaní. Vzhľadom
na uvedené by podľa odvolacieho súdu bolo matkou dieťaťa navrhované rozhodnutie obmedzením práv

otca dieťaťa a nebolo by dostatočné ani pre zdravý vývin dieťaťa a jeho celkový rozvoj. Okrem toho by
malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola zásada, že obidvaja
rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, čo najviac naplnená.
Na záver k vyjadreniu otca ohľadom potreby uloženia výchovného opatrenia matke spočívajúceho v
podrobení sa psychologickému poradenstvu ohľadom akceptovania jeho osoby v živote dieťaťa odvolací

súd dodáva, že pre takýto postup v súčasnej dobe nevidel dôvod. Matka dieťaťa má síce v súčasnej
dobe výhrady k rozsahu stretávaniu otca s dieťaťom ale prezentovala, že sa tomu v neskoršom čase
(konkrétne po dovŕšení 2 rokov a 2 mesiacov) nebráni.

17. Z týchto dôvodov je odvolací súd presvedčený, že prevedená úprava styku otca s maloletým
dieťaťom zodpovedá v aktuálnej situácii záujmu dieťaťa a preto rozsudok okresného súdu vo výroku IV.

zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo výrokoch I., II. a III. zostáva rozsudok
okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním žiadneho z účastníkov konania keď vo
vzťahu k výrokom o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a zastupovaní rodičov, výživnom a
zameškanom výživnom nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie.

18. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd, okrem odvolacích trov, rozhodol
aj o trovách prvoinštančného konania, a to podľa § 52, § 58 C. m. p. v spojení s § 396 ods. 2 C. s. p. tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu trov konania, nakoľko návrh na ich náhradu nebol
podaný a ani nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).