Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 9, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Ek/1123/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119325091
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6119325091.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KOMMERZ s.r.o., so sídlom Čečinová
16/A, 821 05 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 803 037, zast: A.K. JUDr. NOVÁČKOVÁ s.r.o., so sídlom
Mandľová 28, 851 10 Bratislava - Jarovce, IČO: 36 699 705, proti povinnému: Q. U., G.. XX. XX. XXXX,
K. G. XXX/X, XXX XX J., o vymoženie 2.990,-Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1123/2019 zo dňa 18. 09. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1123/2019
zo dňa 18. 09. 2019 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1123/2019 zo dňa 18. 09. 2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1123/2019 zo dňa 18. 09. 2019
vyššia súdna úradníčka zamietla návrh oprávneného na vykonanie exekúcie s poukazom na § 53 ods.
3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“). V uznesení konštatovala, že spoločnosť KOMMERZ s.r.o. nie je oprávnená požadovať
splnenie nároku z exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 28Cb/198/2017
zo dňa 25. 07. 2018, nakoľko k prevodu práva a povinností na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

došlo ešte pred vydaním exekučného titulu a tento prevod sa neprejavil v zmene účastníka konania v
základnom konaní a teda ani v samotnom exekučnom titule. Vyššia súdna úradníčka pritom vychádzala
zo skutočnosti, že osoba označená v návrhu na vykonanie exekúcie ako „Oprávnený“, nie je oprávnenou
osobou z exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 28Cb/198/2017 zo dňa
25. 07. 2018. Aj keď oprávnený predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bola aj
pohľadávka (spolu s príslušenstvom a všetkými právami a povinnosťami) voči povinnému, k prevodu

práva došlo ešte pred vydaním exekučného titulu (zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá dňa
14. 03. 2018, účinnou sa stala dňom podpisu tejto Zmluvy poslednou Zmluvnou stranou 14. 03. 2018) a
Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 28Cb/198/2017 bol vydaný dňa 25. 07. 2018. Zmluva
o postúpení pohľadávok teda nepreukazuje prevod práva z exekučného titulu, keďže bola uzavretá a
nadobudla účinnosť predtým, ako bol exekučný titul vydaný. V čase vydania exekučného titulu tak už
žalobca Fair Credit Slovakia, SE nebol nositeľom hmotnoprávneho nároku (veriteľom), pretože ešte pred

jeho vydaním účinne postúpil pohľadávku oprávnenému. Takýto prevod práva, ku ktorému došlo pred
vydanímexekučnéhotitulu,savšakneprejavilvprocesnomnástupníctveavsprávnomvyriešeníaktívnej
vecnej legitimácie v základnom konaní (v konaní o vydanie exekučného titulu), pričom v exekučnom
konaní už prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, nemožno naprávať, ani naň
prihliadať.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť
pre nezákonnosť/formalizmus, spolu s nevyporiadaním sa s nižšie uvedenou a súdu už známouargumentáciou o deklaratórnom charaktere exekučného titulu, či tiež oznámením právneho predchodcu
oprávneného. Ako z § 226 CSP vyplýva, tak každé právoplatné rozhodnutie, vrátane tu prejednávaného
platobného rozkazu, je záväzné a nemenné, čím ani exekučnému súdu neprináleží takéto rozhodnutie

čo do jeho záväznosti a nemennosti spochybňovať tým, kto bol/nebol pred jeho vydaním nositeľom v
ňom pri-znaného práva; aj podľa § 80 CSP nešlo o povinnosť ale o právo žalobcu, rovnako ako išlo
o kontradiktórne obranné právo žalovaného namietnuť aktívnu legitimáciu žalobcu Fair Credit SE, čo
však žalovaný neurobil, čím sa pre neho aj takýto platobný rozkaz stal záväzným a nemenným. Táto
skutočnosť súčasne vyplýva aj z čl. 48 ods. 1 Ústavy SR o zákonnom sudcovi v konaní 28Cb/198/2017,

len ktorý má ústavnú legitimitu skutočnosti spred vydania platobného rozkazu vecne posudzovať, kde
však týmto zákonným sudcom nebol exekučný súd, aby teraz správnosť tohto rozhodnutie iného súdu
spochybňoval (či v čase vydania exekučného titulu už Fair Credit bol/nebol nositeľom vymáhanej
povinnosti), čo je aj v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR o tiež záväznosti súdnych rozhodnutí, tobôž keď
sa tak má udiať cestou vlastnej argumentácie exekučného súdu v prospech obrany povinného, ktorý sa
tejto jemu známej skutočnosti (viď. jemu doručené oznámenie o postúpení) ani nikdy v tomto voči nemu

vedenom konaní kontradiktórne nedomáhal. T.j. exekučný súd mal exekučný titul v podobe súdneho
rozhodnutia brať ako fakt a nie ho rozporovať či spochybňovať. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku
bolo preto jedinou povinnosťou exekučného súdu len preskúmať, či na oprávneného „prešlo právo z
exekučného titulu“, ktorý je aj podľa § 137 písm. a) CSP len deklaratórneho/procesného charakteru,
t.j. či na oprávneného prešlo hmotné právo procesne priznané exekučným titulom (iné by samozrejme

bolo, keby platobný rozkaz bol konštitutívneho charakteru, zakladajúcim právo, čo však nie je), a čo
oprávnený osvedčil nielen Zmluvou o postúpení pohľadávky či aj doručeným Oznámením o postúpení
pohľadávky (aj s notifikáciou na súdny spor), ale aj vlastným a exekučnému súdu dňa 02. 07. 2019
doručeným oznámením Fair Credit SE, že pohľadávka priznaná exekučným titulom bola postúpená na
KOMMERZ s.r.o. Poukázal na ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré je podľa jeho názoru

ustanovené na ochranu oprávneného z exekučného titulu, kde ako KOMMERZ s.r.o. tak aj Fair Credit SE
listinne zdokladovali aj aktívne potvrdili, že právo ním priznané prešlo na KOMMERZ s.r.o.; čím súčasne
došlo aj k naplneniu princípu právnej istoty o tejto skutočnosti, povoľujúcej prechod práva priznaného
exekučným titulom; rovnaké platí aj pre povinného, ktorý napriek jemu dňa 09. 04. 2018 doručenému
oznámeniu postúpenie pohľadávky na KOMMERZ s.r.o. tiež toto postúpenie nikdy nenamietal, a to

nielen v rovine prísnej kontradiktórnosti konania počnúc 01. 07. 2016; t.j. bol s ním uzrozumený; pričom
ani žiaden predpis postúpenie pohľadávky ešte pred vydaním exekučného titulu nezakazuje, rovnako
ako neprikazuje urobenie zámeny o tejto skutočnosti; kde skutočnosti spred vydania exekučného titulu
môže posudzovať len vo veci konajúci súd, a nie iný súd, ktorý nemá právomoc túto vec vecne
rozhodovať, ale má ho už len vykonať; čím všetkým má tiež za to, že exekučný súd si tu prechod

povinnosti vyložil nielen veľmi široko, ale aj v rozpore s účelom § 36 Exekučného poriadku a rovnako
aj v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania (tvrdeniami v prospech povinného, ktoré si mal
povinný sám uplatniť ale neuplatnil v súdnom konaní), čím všetkým súčasne nepriamo zasiahol aj do
právomoci iného súdu spochybnením jeho nemenného rozhodnutia. Rovnako sa naskytuje otázka, ako
sa súdy budú pozerať na prípadnú opakovane podanú žalobu spoločnosťou KOMMERZ s.r.o. vo veci

pohľadávky, ktorá už bola právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, ale o ktorej exekučný súd vyššie
uvedeným spôsobom tvrdí, že je nevykonateľná; keďže Fair Credit už nie je jej hmotným nositeľom
(pričom už aj ako spoločnosť zanikol), kde zas KOMMERZ údajne nie je jej procesným nositeľom. Aj o
čom posudzovanie tejto sťažnosti bude.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

4. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. V dôsledku podanej sťažnosti zo strany oprávneného súd prvej inštancie vec prejednal v medziach
daných ustanoveniami §§ 239 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že
sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

10. V nadväznosti na obsah podanej sťažnosti a po oboznámení sa s napadnutým uznesením súd prvej
inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyššia

súdna úradníčka návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietla. Odôvodnenie napadnutého
uznesenia považuje za dostatočné a jasné, pričom vyššia súdna úradníčka sa vysporiadala so všetkými
pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami a toto rozhodnutie súd prvej inštancie považuje
za vecne správne.

11. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.
Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z
čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony
primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS
329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru súdu prvej

inštancie učinila i konajúca vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením zadosť.

12. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie dopĺňa a súhlasí
s tým, že prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, ktorý sa však neprejavil
v procesnom nástupníctve a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom konaní

(v konaní o vydanie exekučného titulu), v exekučnom konaní nemožno naprávať, ani naň prihliadať.
Uvedené súd prvej inštancie opiera aj o znenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý pri zmene
účastníka hovorí o prevode práva z „exekučného titulu,“ z čoho možno vyvodiť, že predmetom prevodu
má byť už právo judikované exekučným titulom.

13. Keďže k postúpeniu pohľadávky došlo pred vydaním exekučného titulu, mal sa oprávnený svojho
hmotnoprávneho nároku, a teda zmeny procesného účastníctva, domáhať v základnom konaní, pretože
relevancia tejto skutočnosti skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre
exekúciu (viď. napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 05. 11. 2019, sp. zn. IV. ÚS 104/2019, zdroj:
ustavnysud.sk; analytická právna veta: ustavnysud.sk).

14. Súd prvej inštancie má za to, že oprávnenému nič nebránilo v tom, aby v základnom konaní žalobca
resp. sám oprávnený oznámil postúpenie pohľadávky aj súdu konajúcemu vo veci samej tak, aby
uvedenú skutočnosť reflektovalo aj rozhodnutie vo veci samej. Pretože, ak došlo k zmene v subjekte
nositeľa hmotnoprávneho nároku, mala sa táto skutočnosť prejaviť aj v civilnom sporovom konaní. K

uvedenému bol aj dostatočný časový priestor, pretože od postúpenia pohľadávky (14. 03. 2018) do
vydania exekučného titulu (25. 07. 2018) uplynuli viac ako tri mesiace. Súd prvej inštancie tak má za
to, že za nesplnenie uvedenej povinnosti nezodpovedá exekučný súd ani povinný, ale práve zmluvné
strany zmluvy o postúpení pohľadávok, najmä postupca.

15. Za určitých, výnimočných, okolností by bolo možné prihliadnuť na postúpenie pohľadávky, ku
ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, a to z dôvodu zachovania práva na súdnu ochranu a
prístup k súdu. V tejto konkrétnej veci však súd prvej inštancie lustráciou v súdnom registri a po pripojení
žaloby vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 28Cb/112/2019 zistil, že na tunajšom súde podsp. zn. 68Ek/619/2020 sa oprávnený voči povinnému domáha opätovne vymoženia pohľadávky vo
výške 2.990,-Eur s príslušenstvom J. J. Č.. XXXXXXXXXX, ale na podklade už iného exekučného titulu
(platobného rozkazu Okresného súdu Trnava sp.zn. 28Cb/112/2019 - 21 zo dňa 08. 01. 2020), než

uplatňoval v tomto konaní, pričom vo veci sp. zn. 68Ek/619/2020 exekučný súd dňa 21. 04. 2020 poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V nadväznosti na zistenie uvedených skutočností tak ďalšie
vedenie tohto exekučného konania nemá podľa názoru súdu prvej inštancie opodstatnenie.

16. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného vyhodnotil ako

nedôvodnú, keď napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky považuje za vecne správne, a preto
sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1123/2019 zo dňa
18. 09. 2019 zamietol v celom rozsahu.

17. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 262 ods. 2 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti

neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom rozsahu zamietnutá.
Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do vydania poverenia na
vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku) a navyše
o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).