Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoCsp/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717203430
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8717203430.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: O. P. ml., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XX/X, A.-P., XXX XX K. proti žalovanému: ENDEPRO, s.r.o. v likvidácii, naposledy so sídlom Ružinovská
42, 821 01 Bratislava, IČO: 35 805 731, v konaní o zaplatenie 133,09 eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12Csp/54/2017 -66 zo dňa 12.09.2019, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) v konaní o zaplatenie
133,09 Eur rozhodol tak, že výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 133,09 Eur. Výrokom II.

zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.04.2015.Výrokom III. určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.04.2015 je bezúročná a bez poplatkov a
výrokom IV. nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka; § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 52 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len ,,OZ“); § 145 ods. 2, § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“).

3. Skonštatoval, že sporové strany dňa 07.04.2015 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový úver vo výške 320,- Eur, pričom
tento sa zaviazal žalobca splácať v 60 týždenných splátkach po 7,05 Eur a poslednú splátku v sume 6,60

Eur. Úroková sadzba bola uvedená v zmluve 24,50 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov vo
výške 64,61 %, celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku zo sumy úveru vo výške 50,15 Eur
a poplatku za garantovanú službu v sume 52,40 Eur, odplata je v celkovej sume 102,55 Eur, priemerná
hodnota RPMN 34,42 % a celkovú sumu, ktorú mal žalobca zaplatiť, bola vo výške 422,55 Eur. Zároveň
došlo aj k uzavretiu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej za službu žalovaného spočívajúcu
v preberaní splátok úveru mal zaplatiť odmenu 180,29 Eur. Táto odmena bola dohodnutá v splátkach,

59 splátok po 3,- Eur a 1 splátka po 3,29 Eur. Žalobca zaplatil žalovanému podľa tejto zmluvy a podľa
predloženej karty splátok spolu 186,- Eur.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
zmluva, ktorú právne kvalifikoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje ust.

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských
právnych vzťahoch. Za nepochybné považoval to, že žalobca uzatváral zmluvu o úvere ako fyzickáosoba, pričom úver nečerpal na účely podnikania, finančné prostriedky čerpal pre účely osobnej potreby,
a zároveň dodávateľ mu poskytol úver ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie
úverov. Preto prvoinštančný súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský. Po preskúmaní

predmetnej zmluvy konštatoval, že uzatvorená zmluva neobsahuje základné, zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch predpísané obligatórne náležitosti. Ide predovšetkým o náležitosť týkajúcu sa
konečnej splatnosti úveru v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Súd prvej inštancie sa nestotožnil
s názorom žalovaného, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok.
Obe tieto náležitosti nie je možné stotožniť, a preto termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť

dátumovo.

5. Taktiež zistil, že Zmluva o úvere neobsahuje ďalšiu obligatórnu náležitosť požadovanú uvedeným
právnym predpisom, a to hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru podľa ust.
§ 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. vypočítanú na základe údajov v čase uzatvorenia uvedenej
zmluvy, resp. jej priemerná hodnota uvedená v zmluve na 34,42 % nezodpovedá skutočnosti. Obsahom

Zmluvy o úvere je dojednanie o poskytnutí úveru za odplatu pri určitej RPMN. Súčasne so zmluvou o
úvere bola uzatvorená aj samostatná zmluva o poskytnutí služby Komfort, resp. o zabezpečení splátok
úveru, ktorou sa žalobca zaviazal zaplatiť ďalší poplatok, a to 180,- Eur (formou týždenných splátok, a to
59 splátok po 3,- Eur a 1 splátku po 3,29 Eur), ktorý je odmenou za poskytnutie tejto služby s tým, že pri
zohľadnenítohtopoplatkubybolaRPMNúveruoveľavyššiaakobolaurčenávZmluveospotrebiteľskom

úvere. Súd prvej inštancie mal za to, že aj keby išlo o individuálne dojednanú zmluvu o zabezpečení
splátok úveru, do výpočtu RPMN je potrebné zahrnúť všetky poplatky, ktoré spotrebiteľ podľa zmluvy o
úverealebosňousúvisiacichdojednanímusízaplatiť. Hodnota RPMNposkytnutéhoúverujetotižpráve
tým údajom, ktorý ovplyvňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Odčlenenie časti
poplatkov do formálne samostatnej zmluvy je obchádzaním zákona. Dal do pozornosti, že dojednanie o

spôsobe úhrady úveru, hoci bolo v tomto prípade vyčlenené na samostatnú listinu, vždy tvorí imanentnú
súčasť úverovej zmluvy ako právneho vzťahu. Akékoľvek náklady spojené s hotovostným inkasovaním
splátok úveru sa mali premietnuť aj do celkových nákladov, ktoré mali byť vyjadrené v rámci RPMN.
Tento spôsob rozčleňovania odplaty resp. celkových nákladov za poskytnutý úver do viacerých zložiek
zahmlieva skutočnú odplatu a uvádzanie týchto zložiek na viacerých listinách je potrebné vyhodnotiť

ako nekalú obchodnú praktiku.

6. Súd prvej inštancie na základe uvedeného vyhodnotil tak, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, absencia ktorých je § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010

Z. z. sankcionovaná tým, že žalobcovi poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový,
žalobca je tak povinný zaplatiť iba istinu čerpaného úveru bez poplatku za jeho poskytnutie a ďalších
súvisiacich poplatkov. Z uvedených dôvodov súd nároku žalobcu v časti o určenie, že Zmluva č.
XXXXXXXXX zo dňa 07.04.2015 je bezúročná a bez poplatkov vyhovel.

7. S poukazom na § 145 ods. 2 CSP súd konanie v časti o zaplatenie sumy 133,09 eur a v časti
o vyslovenie neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.04.2015, pre
späťvzatie žaloby zastavil.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca

procesnezavinilzastaveniekonaniavčastižalobnýchnárokovtýkajúcichsazaplateniasumy133,09Eur
aurčenia,žezmluvaoúverejeneplatná,keďžalobabolavtejtočastivzatáspäťpozačatíkonania(§256
ods. 1 CSP), teda úspešný bol žalovaný ohľadne konania zastaveného v tejto časti, a vo zvyšnej časti o
určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bol úspešný žalobca, ktorý si trovy konania neuplatnil a
podľa obsahu spisu mu žiadne trovy nevznikli, preto s ohľadom na procesný úspech a neúspech žalobcu

i žalovaného v konaní, ako aj procesné zavinenie zastavenia konania súd rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote podanie žalovaný. Uviedol, že dňa
05.09.2019 došlo k výmazu žalovaného z obchodného registra zánikom bez právneho nástupcu. Keďže

k výmazu došlo pred vyhlásením rozsudku, nemôže tento nadobudnúť právoplatnosť a v súlade s § 161
CSP by mal byť zrušený a konanie by malo byť zastavené.10. K podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný zatajil súdu prvej inštancie dôležitú
vec a to, že odpredal pohľadávku inej spoločnosti a tým nezanikol bez právneho nástupcu. Navrhol
rozsudok potvrdiť.

11. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že neboli splnené procesné
podmienky, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok je potrebné zrušiť a konanie zastaviť.

13. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len

ten, komu ju zákon priznáva.

15. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

16. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

17. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, ktorú súd obligatórne z
úradnej povinnosti skúma počas celého konania. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý

vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Právnická osoba nadobúda
spôsobilosť na práva a povinnosti svojim vznikom, t.j. spravidla konštitutívnym zápisom do príslušného
registra (obchodného registra, registra nadácií, registra občianskych združení a pod.). Spôsobilosť na
práva a povinnosti stráca právnická osoba svojim zánikom.

18. Z výpisu obchodného registra žalovaného vyplýva, že došlo k dobrovoľnému výmazu uvedenej
právnickej osoby Endepro, s.r.o. v likvidácii k 05.09.2019 bez právneho nástupcu. V danom prípade sa
jedná o neodstrániteľnú vadu konania, a preto odvolací súd konanie v súlade s ust. § 64 veta druhá CSP
zastavil. Vzhľadom na zánik strany sporu, a to výmazom právnickej osoby z obchodného registra bez
právneho zástupcu bolo povinnosťou súdu ex offo na túto procesnú podmienku konania prihliadať.

19. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný postúpil pohľadávku na tretiu osobu, čo zatajil, čím nezanikol bez
právneho nástupcu je treba dodať, že procesne žalovaný zanikol, nebolo možné s ním ďalej ako so
stranou sporu konať. Žalobca nenavrhol, aby do konania na strane žalovaného vstúpil iný subjekt, preto
nebolo možné konať na strane žalovaného s niekým iným.

20. Keďže došlo k zastaveniu konania z dôvodu straty procesnej subjektivity žalovaného odvolací súd
v súlade s ust. § 389 ods. 1, písm. a) CSP zrušil rozsudok a konanie v zmysle ust. § 64 veta druhá
CSP zastavil.

21. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 CSP v súlade s § 256 ods. 1 CSP (čl. 4 Základných princípov CSP), tak že vyslovil, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, lebo si strany sporu trovy neuplatnili.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).