Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 27, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118318224
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:6118318224.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XX, zastúpený R.. U. Z., advokátom so sídlom M., Q. XX, proti žalovanému: Y. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. N. XXX, Y.. Y. N., advokátkou so sídlom H., H. XXX, o zaplatenie 1.715 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 18C/46/2018-127 zo dňa 24. augusta

2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a vo výrokoch IV. a V. z r u š u j e a
vec v tejto časti v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie 10 eur
s príslušenstvom. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.705 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30 eur od 07.08.2018 do zaplatenia a zo sumy
1.675 eur od 01.09.2018 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. vo
zvyšku súd žalobu zamietol. Výrokom IV. znalcovi K.. H. V. voči žalovanému priznal nárok na náhradu
nákladov za účasť na pojednávaní dňa 02.03.2020 v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom V. žalobcovi voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %, o ktorých výške bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1.715 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.715 eur od 07.08.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalobca v rámci záverečnej reči zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 10 eur späť a žiadal v
tejto časti konanie zastaviť. Žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil. Súd preto v zmysle §
145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") konanie v tejto časti zastavil. Z vykonaného

dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci
uzavreli dňa 16.03.2018 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo S. Y. Z. bielej
farby, U.: O Kúpna cena bola dojednaná vo výške 4.600 eur. V zmluve žalovaný vyhlásil, že vozidlo bolo
používané, bolo riadne udržiavané, ku dňu podpisu zmluvy malo najazdených 299.097 km, je v dobrom
stave, nemá žiadne vady a doporučená bola výmena rozvodového remeňa, motorového oleja a filtra.
Žalobca vyhlásil, že so stavom vozidla sa riadne oboznámil obhliadkou a skúšobnou jazdou a kupuje ho

v stave, v akom sa ku dňu podpisu zmluvy nachádza. Žiadosťou o primeranú zľavu zo dňa 05.04.2018
požiadal žalobca žalovaného o primeranú zľavu z kúpnej ceny vo výške 10 %, t. j. v sume 460 eur a
zabezpečenie opravy vád. Súčasne žalovaného upozornil, že ak k oprave a zľave z kúpnej ceny
nedôjde, odstupuje od zmluvy. Dôvodom žiadosti bolo to, že vyhlásenie žalovaného v kúpnej zmluve
o bezvadnosti vozidla sa ukázalo ako nepravdivé, keďže pri jazde vozidlom došlo k otvoreniu kapoty v
dôsledku vady zámku a následne táto kapota poškodila ďalšie súčasti motorového vozidla. Z kalkulácie

ceny opráv zo dňa 28.03.2018 súd zistil, že predpokladané náklady na opravu vozidla predstavujú sumu
1.155,79 eur. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 28.03.2018 bolo zistené, že žalovanýzaslal žalobcovi cenovú kalkuláciu opravy. Tiež uviedol, že materiál by bol ochotný uhradiť on, prácu
a lakovanie treba rozdeliť. Po dohode s bývalým majiteľom by on bol ochotný uhradiť 300
eur. Čestným vyhlásením zo dňa 26.03.2018 žalovaný vyhlásil, že od žalobcu prevzal vozidlo S. Y. Z.

za účelom nacenenia opravy a po dohode s majiteľom jeho opravy. Z protokolu o prevzatí vozidla zo
dňa 27.04.2018 bolo zistené, že žalobca si prevzal dňa 27.0.42018 vozidlo S. Y. Z. od žalovaného v
stave, v akom ho tam pristavil. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.04.2018 vyplýva, že na dotknutom
vozidle bola vykonaná kontrola zámku prednej kapoty s tým, že mechanika zámku je funkčná - bez
závad. Faktúru vystavila spoločnosť E. V., L.. Z čestného prehlásenia T. Q. zo dňa 23.11.2018 vyplynulo,

že počas doby, kedy bola vlastníčkou dotknutého vozidla, sa neprejavila žiadna vada zámku
prednej kapoty, kapota sa zatvárala bežne, zámok sa nemenil, nikdy sa jej nestalo, že by sa zatvorená
kapota počas jazdy otvorila. Vozidla predala bez vád. Z potvrdenia ODI zo dňa 23.11.2018 vyplýva,
že dotknuté vozidlo bolo zaevidované do evidencie na príslušnom ODI v W. Y. W. U. dňa 21.03.2018.
Faktúrou č.XXXXXXXXXXzodňa21.02.2018vyfakturovalaspoločnosťE.V.,L.,T.Q.sumu32eur
za preprogramovanie kľúča. Z pokladničného dokladu vyplýva, že dňa 07.03.2018 bola uhradená

suma 105,50 eur za umytie vozidla. Faktúrou č. XXXXXXXX/X zo dňa 04.01.2019 vyfakturoval Y. M. - J.
S. žalobcovi za opravu dotknutého vozidla sumu 1.535 eur. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa
05.01.2019 vyplýva, že Y. M. - J. S. prijal od žalobcu sumu 1.535 eur ako úhradu faktúry č. XXXXXXXX/
X. Z fotodokumentácie predloženej žalovaným vyplýva, že západka na zámku, o ktorom on tvrdí,
že sa vo vozidle nachádzal, nedolieha, chýba spona. Na fotografiách č. 9, 10 je na zámku

viditeľné označenie krížikom. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca K.. H. V. vyplynulo,
že zámok prednej kapoty je mechanicky poškodený a má vlastnosti, ktoré bránia spoľahlivej funkčnosti,
na ktorú bol určený, t. j. nie je schopný zabezpečiť prednú kapotu vozidla tak, aby za žiadnych okolností
nedošlo k jej odisteniu. Z výsluchu znalca K.. H. V. vyplynulo, že pri bežnom používaní sa zámok takto
nemôže poškodiť. Mohol sa poškodiť mechanicky nejakým zásahom, napr. nehodou. Pri

takomto poškodení zámku sa mohla kapota pri nájazde na "hupáčik" otvoriť, lebo zámok nefungoval
správne. Právne vec súd posúdil podľa § 420 ods. 1, § 597 ods. 1, § 599 ods. 1, § 600 Občianskeho
zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom
je prevažne dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako predávajúci predal žalobcovi ako
kupujúcemu kúpnou zmluvou zo dňa 16.03.2018 motorové vozidlo S. Y. Z. bielej farby, U.: O

Následne dňa 21.03.2018 došlo k poškodeniu tohto vozidla a žalobca si žalobou uplatnil nároky
vyplývajúce zo zodpovednosti za vady ako i nárok na náhradu škody. Ako vyplýva z vyššie
citovaného zákonného ustanovenia predávajúci zodpovedá za vady kúpenej veci, ktoré vyjdú najavo
dodatočne a na ktoré kupujúceho výslovne neupozornil za predpokladu, že vada kúpenej veci existovala
užvčaseuzavretiakúpnejzmluvy.Spoukazomnauvedenésasúdprimárnezaoberalotázkou,čivozidlo

malo vadu v čase jeho predaja. Súd z vykonaných dôkazov ustálil, že vozidlo malo v čase predaja vadu
spočívajúcu v poškodení zámku prednej kapoty. Žalovaný sa proti existencii vady bránil tvrdeniami, že
vozidlo vadu v čase predaja nemalo a k škodovej udalosti došlo nedbanlivosťou žalobcu, ktorý zle zavrel
kapotu po návšteve ODI. V tomto smere súd konštatoval, že uvedené tvrdenia žalovaného zostali len v
rovine domnienky, nakoľko ich riadnym a dôveryhodným spôsobom nepreukázal. Navyše, ako vyplynulo

z výpovede znalca, zámok sa za tak krátky čas nemohol poškodiť bežným opotrebením, pretože tento
bol poškodený mechanicky. V tomto smere teda vyznievalo nepresvedčivo a neodborne vyjadrenie
spoločnosti E. V., L., obsiahnuté vo faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.04.2018, že mechanika zámku
je funkčná - bez závad. Čestné prehlásenie predchádzajúcej vlastníčky vozidla, T. Q., vyhodnotil súd ako
účelové. Žalovaný počas konania tiež tvrdil, že zámok kapoty, ktorý skúmal znalec, nie je tým zámkom,

ktorý bol vo vozidle v čase, keď si vozidlo prevzal od žalobcu za účelom nacenenia opravy,
nakoľko si zámok poznačil krížikom, ktorý je zreteľný z ním predkladanej fotodokumentácia (fotografia č.
9, 10). Súd preskúmal žalovaným predloženú fotodokumentáciu a v spolupráci so znalcom zistil, že na
zámku, ktorý skúmal znalec, sa takéto označenie nenachádza. Nič to však nemení na veci, že
ostatné fotografie predložené žalovaným, ktoré on podľa svojho vlastného vyjadrenia sám vyhotovil (s

výnimkou fotografie č. 7, ktorú podľa vyjadrenia žalovaného použil zo znaleckého posudku), zobrazujú
zámok kapoty s totožným poškodením, ako ho popísal znalec vo svojom znaleckom posudku
(hák bezpečnostnej západky nedolieha do polohy zaistenia, chýbajúca spona) a ktoré poškodenie
bolo rozhodujúce pri vzniku škodovej udalosti. Z toho možno vyvodiť, že napriek absencii označenia
sa bezpochyby jednalo o totožný zámok prednej kapoty. Ďalej súd uviedol, že žalovaný síce navrhol

vykonať znalecké dokazovanie opätovným posúdením dotknutého zámku kapoty, avšak súd nemal
dôvod pristúpiť k opätovnému znaleckému skúmaniu, nakoľko nemal žiadne pochybnosti o
správnosti záverov znalca K.. H. V., ktoré prezentoval ako vo svojom znaleckom posudku, tak i vo
svojej výpovedi. Navyše znalecké skúmanie zámku kapoty by ani nebolo možné, nakoľko žalobca užtýmto nedisponoval, keď vozidlo si dal opraviť a v rámci opravy bolo vozidlo vybavené novým zámkom
kapoty. V danom prípade má súd zato, že žalobca riadne špecifikoval vadu vozidla, keď vo svojom
liste zo dňa 05.04.2018 označenom ako "Žiadosť o primeranú zľavu a opravu vád predmetu kúpnej

zmluvy uzavretej dňa 16.03.2018" uviedol, že došlo k otvoreniu prednej kapoty v dôsledku vady zámku.
Súčasne žalovanému oznámil, že si uplatňuje i primeranú zľavu z kúpnej ceny. Žalovaný doručenie
tejto žiadosti nerozporoval a na túto listom zo dňa 19.04.2018 odpovedal. Súd preto dospel k záveru,
že vada motorového vozidla bola zo strany žalobcu reklamovaná riadne, najneskôr dňa 19.04.2018,
t. j. v zákonom stanovenej lehote 24 mesiacov. Žalovaný sa v tejto súvislosti bránil poukazom na §

504 Občianskeho zákonníka s tým, že žalobca mu nevytkol vady bez zbytočného odkladu po tom,
ako mal možnosť si motorové vozidlo prezrieť. Súd konštatuje, že časové určenie "bez zbytočného
odkladu" uvedené v § 504 Občianskeho zákonníka je len poriadkové, t. j. jedná sa o poriadkovú lehotu
bez väčšieho právneho významu. Dôležitejšou je lehota 24 mesiacov uvedená v § 599 Občianskeho
zákonníka, ktorý je špeciálnym ustanovením voči § 504 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca vadu
u žalovaného riadne reklamoval, vzniklo mu právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny. V danom prípade

si žalobca titulom zodpovednosti za vady uplatnil primeranú zľavu vo výške 30 eur, ktorá predstavovala
cenunovéhozámkuprednejkapoty.Súdtakútovýškuprimeranejzľavypovažoval zaadekvátnu
predmetnej vade, a preto žalovanému uložil povinnosť titulom primeranej zľavy z kúpnej ceny zaplatiť
žalobcovi sumu 30 eur. Žalobca si v konaní uplatnil i nárok na náhradu škody vo výške 1.505 eur. V
zmysle§600Občianskehozákonníkajemožnépoprinároku zozodpovednostizavadyuplatňovať

i nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu. Žalobca podľa súdu dostatočne v konaní preukázal
výšku škody, keď predložil jednak faktúru, z ktorej položkovite vyplýva, aké práce boli vykonané a
aký materiál bol na opravu vozidla použitý. Súčasne žalobca predložil aj príjmový pokladničný doklad
o úhrade sumy 1.535 eur, ktorá suma vychádzala z vystavenej faktúry. Zo žalobcom predloženej
faktúry za opravu vozidla vyplýva, že celková oprava vozidla predstavovala sumu 1.535 eur. Z

tejto sumy však súd priznal žalobcovi sumu 30 eur titulom primeranej zľavy z kúpnej ceny vyplývajúcej
zo zodpovednosti za vady. Zvyšok vynaloženej sumy vo výške 1.505 eur vyhodnotil súd ako škodu v
majetkovej sfére žalobcu, ktorú vynaložil na odstránenie znehodnotenia vozidla vzniknutého následkom
jeho vady. Žalobca si v konaní tiež uplatnil aj nárok na úhradu nevyhnutných nákladov súvisiacich s
uplatnením práv zo zodpovednosti vo výške 170 eur za vypracovanie znaleckého posudku.

V súdenej veci dospel súd k záveru, že takéto náklady boli zo strany žalobcu vynaložené, znaleckým
posudkom bola zisťovaná vada vozidla, a preto súd žalobcovi priznal náhradu nákladov súvisiacich s
vypracovaním znaleckého posudku vo výške 170 eur. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a
riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu
súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške 5 % ročne zo sumy 30 eur od 07.08.2018

do zaplatenia a zo sumy 1.505 eur od 01.09.2018 do zaplatenia. Úrok z omeškania zo
sumy 30 eur (primeraná zľava z kúpnej ceny) súd priznal odo dňa 07.08.2018 v súlade so žalobným
návrhom, nakoľko v tento deň už žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania z tejto sumy.
Zo sumy 1.505 eur však súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania až dňom 01.09.2018,
nakoľko žalobca až žalobou, ktorá bola doučená žalovanému dňa 28.08.2018, vyzval žalovaného na

zaplatenie tohto nároku s lehotou plnenia 3 dni. V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len
čiastočný (žalobca mal úspech vo výške 99 % v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby,
žalovaný vo výške 1 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 98 %). Úspešnejšou stranou bol
teda žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Lehotu

na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3
CSP s tým, že takto stanovenú lehotu považoval za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

2. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II., IV. a V. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný
mal a priori za to, že postup súdu prvej inštancie bol procesne nesprávny, nerešpektujúci princípy

základného procesného kódexu, rozsudok vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, rozsudok
tak, ako bol vyhlásený a vyhotovený je nezákonný, vecne nesprávny a nespĺňa zákonom predpísané
náležitosti na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie. Žalovaný má ďalej za to, že súd viedol konanie
od svojho začiatku tendenčne, čo vyústilo v arbitrárne rozhodnutie. Namietal, že v súdnom spise (z
neznámeho dôvodu) sa nachádza lustrácia priestupkov ako aj lustrácia trestných konaní vedených na

meno „Y. F.“. Žalovaný týmto deklaruje veľmi dôrazne, že je bezúhonný občan SR. Žiadny z
trestných činov, ktoré sa nachádzajú v predmetnej lustrácii, nespáchal. Pri zisťovaní podrobností
trestných konaní je jednoznačné, že ani v jednom prípade nie je páchateľom žalovaný, podľa dátumov
narodenia je evidentné , že sa jedná len o totožnosť v mene a priezvisku, nie v ostatnýchosobných údajoch. Žalobca podal žalobu na súd dňa 09.08.2018, teda za účinnosti CSP, preto konajúci
súd podľa žalovaného nepostupoval správne, keď nekládol na žalobou nároky vyplývajúce z princípov,
postupov a inštitútov upravených CSP. Žalovaný považoval za procesne aj vecne nesprávne, ak súd

nevytkol žalobcovi produkovanie dokazovania a uskutočňovanie tvrdení po viac 1,5 roku od začatia
konania. Mal za to, že tvrdenia žalobcu uskutočnené na pojednávaní dňa 30.07.2020 ohľadom nároku
zo zodpovednosti za vady (pričom dovtedy žalobca nič ohľadom nároku zo zodpovednosti za
vady netvrdil ani nedokazoval), že dokazovanie žalobcu uskutočnené dňa 27.02.2020 ohľadom v žalobe
uplatnenej náhrady škody (predloženie faktúry za opravu) a že dokazovanie žalobcu uskutočnené

na pojednávaní dňa 30.07.2020 ohľadom zaplatenia v žalobe uplatnenej náhrady škody (predloženie
príjmového pokladničného dokladu o zaplatení faktúry) neboli pre žalobcu novými skutočnosťami, ktoré
počas 2 roky trvajúceho sporu pri aktívnej obrane žalovaného, nemohol použiť a k nim pripojiť dôkazy.
Produkcia tvrdení a dôkazov žalobcu 1,5 roka a 2 roky od začatia sporu je z pohľadu žalovaného v
rozpore s princípmi CSP a následne aj inštitútom sudcovskej koncentrácie podľa ust. § 153
CSP. Žalovaný bol toho názoru, že súd prvej inštancie vedením konania postupoval v rozpore s čl. 8 či

čl. 10 CSP a § 153 CSP, keď pripustil nové tvrdenie na pojednávaní dňa 30.07.2020 ohľadom
uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady a nové dôkazy ohľadom výšky škody -faktúru predloženú
dňa 27.02.2020 a príjmový pokladničný doklad predložený dňa 30.07.2020. Podľa názoru žalovaného
mohlodôjsťajkporušeniurovnostistránsporupostupomsúduprvejinštanciepriuplatňovanísudcovskej
koncentrácie. Žalovaným navrhnuté dôkazy boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, najmä

či vôbec ku škode došlo, či bola oprava vykonaná, či mal zámok vady, pričom podľa žalovaného sa súd
prvej inštancie náležite nevysporiadal s navrhnutými dôkazmi, ich nepripustenie náležite
neodôvodnil. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa pri vykonávaní dokazovania tendenčne zameriaval len
na dôkazy navrhnuté žalobcom a dokonca, že tendenčne ponechával široký priestor žalobcovi
na to, aby doplnil dokazovanie v rozpore s čl. 8 a čl. 10 CSP a § 153 CSP. Žalovaný ďalej uviedol,

že v priebehu konania sa žalobca nikdy nevyjadril, že si uplatňuje primeranú zľavu, a preto je podľa
žalovaného zarážajúce, na základe akej skutočnosti dospel súd k záveru, že suma 30,- eur je práve
primeraná zľava. Mal za to, že kupujúci musí uskutočniť voľbu práva zo zodpovednosti za vady
jednoznačne tak, aby bola nezameniteľná. Žalobca len uviedol dňa 30.07.2020, že si uplatňuje nároky
zo zodpovednosti za vady, pričom nekonkretizoval, ktoré. Uvedené taktiež malo ťažiť žalobcu, pretože

sa jedná o zmätočné uplatnenie si nárokov. List zo dňa 05.04.2018 podľa žalovaného nemohol vyvolať
žiadne právne následky, nakoľko list nie je opatrený podpisom žalobcu. Predmetný list považoval za
absolútne neplatný. Mal za to, že žalobca si neuplatnil práva zo zodpovednosti za vady u žalovaného,
nakoľko list zo dňa 05.04.2018, ku ktorému žalobca nepripojil svoj podpis, je absolútne neplatný právny
úkon, a preto sa žalobca nemohol domáhať svojich práv na súde. Žalobca je podľa názoru žalovaného

podaná predčasne v rozpore s ust. § 599 Občianskeho zákonníka. Predložený pokladničný doklad od
M. považoval žalovaný za doklad v rozpore so zákonom č. 289/2008 Z.z.. Žalobca podľa
žalovaného nepreukázal v konaní vznik škody ani jej výšku. Ďalej mal žalovaný za to, že uplatnenú
náhradu škody súd nesprávne právne posúdil, keď škoda nevznikla na inom majetku žalobcu. V závere
žalovaný namietal procesnú vadu a síce, že napriek tomu, žalobca predložil dňa 27.02.2020, t. j. 3

dni pred vytýčeným pojednávaním osobne do súdneho spisu, uvedený doklad nebol žalovanému nikdy
zo strany súdu predložený. Dokonca nebol predložený ani k nahliadnutiu na pojednávaní. Nakoľko
z pojednávania vyplynulo, že žalobca poukazuje na faktúru, právny zástupca zistil až z
následného nahliadnutia do súdneho spisu, aký doklad má žalobca na mysli. Nedoručením podania
žalobcu súd prvej inštancie podľa žalovaného postupoval v rozpore s čl. 6 CSP, čím porušil „rovnosť

zbraní" strán sporu. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku II., IV. a
V. zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v
rozsahu 100 % ako aj náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolacie námietky žalovaného

považuje za nedôvodné. Stotožnil sa s rozsudkom súdu prvej inštancie a rovnako
aj s jeho vyčerpávajúcim a zrozumiteľným odôvodnením. Žalobca mal za to, že súd je oprávnený
vyžiadať si aj lustráciu sporovej strany a analogicky toto možno podľa žalobcu subsumovať pod § 185
CSP. Podľa názoru žalobcu, súd na namietanú lustráciu ani neprihliadal. K samotnému neuplatneniu
sudcovskej koncentrácie konania žalobca uviedol, že žalovaný, resp. jeho právna zástupkyňa, ktorá sa

zúčastnila každého pojednávania, mala priestor namietať aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania,
no toto nerealizovala. Táto skutočnosť nemôže byť na ujmu žalobcu v odvolacom konaní. Aj pasivitou
žalovaného, ktorý sa aktívne nebránil, súd neaplikoval sudcovskú koncentráciu. Žalobca zdôraznil, že
súd nemá povinnosť uplatniť vždy sudcovskú koncentráciu. To možno podľa žalobcu vyvodiť zozákonnej formulácie § 153 ods. 2 CSP, kde zákonodarca použil pojem „môže“. Navyše predkladanie
dôkazov zo strany žalobcu či už na pojednávaní dňa 27.02.2020 alebo na pojednávaní
dňa 30.07.2020 nevyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

To znamená, že žalobca svojím postupným predkladaním dôkazov nespôsobil žiadne prieťahy v konaní.
Žalobca predložil z jeho pohľadu najdôležitejší dôkaz už na začiatku konania, resp. ešte pred ním.
Žalobca predložil znalecký posudok preukazujúci vadu veci. Z tohto pohľadu teda žalobcovi nemožno
vyčítať žiadne vyčkávanie s predložením relevantných dôkazov, práve naopak. Žalovaný až následne,
keď na základe postupne vykonaných dôkazov začala padať jeho obrana , spochybňoval ďalšie a ďalšie

skutkové okolnosti prípadu. Žalobca tak následnými vyjadreniami či dôkazmi len vyvracal argumenty
žalovaného a reagoval nimi na aktivitu žalovaného. Žalobca teda doklad o oprave predložil neskôr len z
dôvodu, že súd mal v úmysle dôkazy vykonávať postupne, teda najskôr sa dokazovanie zameriavalo na
existenciu vady, preukazovanie výšky bolo až sekundárne. Žalobca už v podanej žalobe poukazoval na
ustanovenia o zodpovednosti za vady, od ktorej uplatňoval aj zodpovednosť za škodu a náklady spojené
s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Toto bolo uvedené aj hneď na prvom pojednávaní (nebolo

premietnuté do zápisnice z pojednávania zo dňa 23.01.2020, no na zvukovej nahrávke z pojednávania
to zachytené je), kde rovnako ako v záverečnej reči uviedol súdu jednotlivé položky žalovanej sumy.
Žalobca kategoricky odmieta, že zámerne zmaril navrhnuté znalecké dokazovanie. Tento návrh prišiel zo
strany žalovaného približne až 4 mesiace po tom, ako žalobca zabezpečil znalecký posudok. Nemohol
teda zámerne zmariť navrhované znalecké dokazovanie, keďže v čase zbavenia sa zámku ani nemohol

vedieť, že vec dospeje do súdneho konania, nakoľko žalovaný spočiatku v rámci mimosúdnych rokovaní
komunikoval a predstieral, že vec sa vyrieši mimosúdne, že prispeje na opravu vozidla. Ďalej žalobca
uviedol, že tvrdenie, že vo svojom liste zo dňa 05.04.2018 si uplatnil viac nárokov zo
zodpovednosti za vady je zavádzajúce vzhľadom na obsah tejto listiny. Podľa žalobcu je nepochybné,
že si prioritne uplatňoval primeranú zľavu z kúpnej ceny, ako aj to, čoho sa domáhal žalobou. Vo vzťahu

k údajnej neplatnosti uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady z dôvodu absencie podpisu žalobcu
na jeho liste uvádza, že právny názor žalovaného je nesprávny. Zákon nepredpisuje konkrétnu formu
tohto právneho úkonu. Okrem písomnej formy je prípustná napríklad aj ústna forma či emailová forma.
Je nesporné, že medzi sporovými stranami prebehla komunikácia ohľadom uplatnenia nárokov zo
zodpovednosti za vady, keďže žalovaný / zrejme žalobca / reagoval na list žalovaného a prebehla

medzi nimi aj e-mailová komunikácia. Navyše máme za to, že vytknutie vady nemusí predchádzať
súdnemu konaniu, nakoľko zákon to nevyžaduje a teda kupujúci môže vytknúť vadu a uplatniť si z nej
nárok až samotnou žalobou. Poukázal pritom na judikát R/1987. Jedinú podmienka, ktorú kladie zákon
kupujúcemu je, aby túto vadu vytkol v lehote 24 mesiacov ako správne poznamenal súd prvej inštancie a
táto bola bez akýchkoľvek pochybností splnená zo strany žalobcu. Podstatný je teda prejav vôle žalobcu

a ten bol nesporný. Námietky žalovaného ohľadom absencie podpisu sú nedôvodné a nie sú na mieste
vzhľadom na správanie žalovaného pred začatím súdneho konania. Vo vzťahu k predloženej faktúre č.
XXXXXXXX/X zo dňa 04.01.2019 a potvrdenia o úhrade faktúry - príjmový pokladničný doklad
zo dňa 05.01.2019 žalobca uviedol, že tento doklad bez ohľadu na jeho údajné nedostatky preukazuje
tú skutočnosť, že žalobca uhradil v plnej sume opravu motorového vozidla v zmysle faktúry

č. XXXXXXXX/X zo dňa 04.01.2019. Žalobca ďalej uviedol, že v tomto konaní si žalobca neuplatnil
náhradu škody na tej istej veci, pretože si uplatnil vo vzťahu k zámku primeranú zľavu z kúpnej ceny a
vo všetkých ostatných opravených častiach vozidla (čelné sklo, predná kapota a s tým spojené služby -
lakovanie, odpracované nh, a sada na lepenie autoskla), na ktorých vznikla škoda v príčinnej súvislosti
s vadným zámkom, si uplatnil titulom náhrady škody, keďže mu vznikla ujma v jeho majetkovej sfére.

V danom prípade si teda žalobca neuplatnil vo vzťahu k zámku nárok zo zodpovednosti
za vady a aj zo zodpovednosti za škodu. Ďalej k námietke žalovaného o tom, že žalovanému nikdy
nebola doručená faktúra zo strany súdu a ani mu nebola predložená k nahliadnutiu žalobca uviedol, že
žalovaný mal dostatok času si nahliadnuť do spisu po pojednávaní dňa 02.03.2020. Toto
však nezrealizoval a na pojednávaní nedotazoval súd, aby mu túto faktúru dal aspoň k nahliadnutiu a

to aj napriek tomu, že súd riadne oboznámil sporové strany s touto faktúrou a kládol k nej žalobcovi
otázky. To znamená, že žalovaný bol opäť pasívny v konaní. Zdôraznil, že ani žalobcovi neboli
doručené fotografie, ktoré predložil žalovaný na pojednávaní dňa 02.03.2020, no naproti žalovanému sa
však žalobca domáhal, aby mu tieto fotografie boli predložené a zaujal aj k nim stanovisko, čo
vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania, t. j. žalobca bol aktívny v konaní. Ak teda súd nedoručil

niektoré listiny obom stranám - nemôže tu byť reč o porušení zásady rovnosti zbraní. Jednoznačne však
podľa žalobcu bolo možné tvrdiť, že súd celý obsah spisu oboznámil a dal možnosť stranám vyjadriť
sa k nim. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvejinštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny a aby žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania od žalobcu v odvolacom konaní.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a §
380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebný v napadnutých výrokoch II. , IV. a vo výroku V. o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

(§ 391 ods. 1 CSP).

5. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a v súvisiacich výrokoch IV. a V.
Vo výroku I. o čiastočnom zastavení konania a v zamietajúcom výroku III., rozsudok súdu prvej inštancie
nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
tejto časti nepreskúmaval.

6. Odvolací súd mal za potrebné najskôr k námietkam žalovaného uvedených v odvolaní uviesť
nasledovné: K námietke žalovaného o lustrácii žalovaného o priestupkoch ako aj lustrácii trestných
konaní vedených na meno „Y. F.“, ktorá podľa žalovaného mohla naštrbiť dôveryhodnosť jeho osoby,
je potrebné uviesť, že i keď nie je zrejmé, z akého dôvodu sa takáto lustrácia v spise nachádza, z

rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj z konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nevyplýva, že by
súd prvej inštancie akokoľvek z takejto lustrácie vychádzal, resp. že by takáto lustrácia, vykonaná
dokonca na inú osobu, ako na žalovaného, mala akýkoľvek vplyv na posúdenie dôveryhodnosti osoby
žalovaného ako tento namietal v odvolaní, či akýkoľvek vplyv na meritum veci. Už zo samotnej tejto
lustrácie bolo zrejmé, že nejde o osobu žalovaného, ktorá skutočnosť musela byť od začiatku zrejmá

aj súdu konajúcemu vo veci, či iným osobám, ktorí sa na rozhodovacom procese súdu zúčastnili, a
ktoré mali z tohto dôvodu prístup k súdnemu spisu. Uvedená lustrácia tak nemala vplyv na zákonnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie a námietku žalovaného v tomto smere bolo potrebné hodnotiť ako
nedôvodnú.

7. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o tom, že sa mala uplatniť sudcovská koncentrácia konania, keď
žalovaný namietal, že súd v rozpore s čl. 8 a čl. 10 CSP a § 153 CSP pripustil nové tvrdenia na
pojednávaní dňa 30.07.2020 ohľadom uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady a nové dôkazy
ohľadom výšky škody, t. j. faktúra predložená dňa 27.02.2020 a príjmový pokladničný doklad predložený
dňa 30.07.2020, bolo potrebné uviesť, že odvolací súd v tomto, t. j. v tom, že súd prvej inštancie na

tieto tvrdenia a dôkazy prihliadol napriek tomu, že tieto boli žalobcovi známe už skôr a v konaní neboli
skôr uplatnené, nezistil žiadne procesné pochybenie súdu. Sudcovská koncentrácia konania slúži na to,
aby strany uplatňovali prostriedky procesného útoky a obrany včas, t.j. podľa uváženia súdu, tak, aby
sa súd nevystavoval riziku a následkov plynúcich z neodôvodnených prieťahov v konaní. Odvolací súd
poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. novembra 2018, ktorý vo

vzťahu k sudcovskej koncentrácii konania uviedol, že „keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje
príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok
procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať". Odvolací súd preto mohol preskúmať len to, že
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany boli uplatnené v rámci zákonnej koncentrácie konania,

čo nepochybne v predmetnej veci boli, a to aj s ohľadom na dôsledok zákonnej koncentrácie konania
v odvolacom konaní vo vzťahu k novým skutočnostiam a dôkazom. Súd je povinný v prípade, ak na
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany v dôsledku uplatnenia sudcovskej
koncentrácie konania neprihliadne, uviesť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej, avšak nie je povinný
zdôvodňovať, ak na prostriedky procesného útoku alebo obrany v súdnom konaní prihliadol. Preto ani

táto námietka žalovaného v kontexte uvedeného neobstojí.

8. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

9. Podľa čl. 9 CSP, strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi
protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.10. Ako dôvodnú ale hodnotil odvolací súd námietku žalovaného vo vzťahu k porušeniu princípu
kontradiktórnosti pri vykonávaní dôkazov. Vyššie uvedený článok 9 Civilného sporového poriadku
zakotvujekontradiktórnyprincípsporovéhokonania,kdestranymajúprávosaoboznámiťsvyjadreniami,

návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko. Právo na kontradiktórne konanie
teda tiež znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné
na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli
predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých
prípadoch dospel k záveru, že nedoručenie dôkazu strany druhej strane konania vytvára stav nerovnosti

v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako
súčasti práva na spravodlivý proces. Je teda zrejmé, že Civilný sporový poriadok určuje povinnosť súdu
za každých okolností konať tak, aby bolo sporovým stranám umožnené realizovať ich práva priznané im
Civilným sporovým poriadkom, čím má súd zabezpečiť, že pre obe sporové strany bude zabezpečená
rovnosť príležitostí.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnom konaní dôsledne v zmysle týchto
princípov nepostupoval. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca súdu dňa 27.02.2020 predložil
faktúru č. XXXXXXXX/X. vystavenú dňa 04.01.2019 na sumu 1.535,- eur, nachádzajúcu sa
na č.l. 94. Na pojednávaní konanom dňa 02. marca 2020 súd vypočul svedka a znalca, oboznámil
fotodokumentáciu. Predmetná fotodokumentácia bola predložená krátkou cestou právnemu zástupcovi

žalobcu. Súd následne kládol žalobcovi k jeho vyjadreniu doplňujúce otázky, v rámci ktorých súd
požadoval, aby žalobca vysvetlil faktúru z č.l. 94, na ktoré otázky žalobca odpovedal. Právny zástupca
žalovaného nemal ďalšie otázky a ani návrhy na doplnenie dokazovania. Súd pojednávanie odročil.
Na pojednávaní konanom dňa 30. júla 2020 súd krátkou cestou predložil potvrdenie o úhrade faktúry
na č. l. 94 k nahliadnutiu právnemu zástupcovi žalovanému. Išlo však o príjmový doklad o úhrade

nachádzajúci sa na č. l. 123 spisu a nie o samotnú faktúru na č. l. 94. Právny zástupca žalovaného sa
k predloženej faktúre na č. l. 94 vyjadril. Súd následne uviedol, že vykonal dokazovanie, okrem iného
aj listinou na č.l. 94.

12. Zo spisu nevyplývalo, že by súd predmetnú faktúru založenú na č.l. 94 predloženú žalobcom

žalovanému pred pojednávaním konaním dňa 02.03.2020 zaslal. Zo zápisnice z uvedených pojednávaní
nevyplývalo, že by súd túto faktúru na č. l. 94 predložil žalovanému krátkou cestou k nahliadnutiu na
pojednávaní, ako v prípade vyššie uvedenej fotodokumentácie právnemu zástupcovi žalobcu. Súd na
pojednávaní konanom dňa 02.03.2020 predmetný listinný dôkaz nevykonal tak, ako to ustanovuje §
204 Civilného sporového poriadku, t. j. prečítaním alebo oznámením jej obsahu, pričom nešlo o listinu,

ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený. Rovnako ani zo zvukového záznamu z tohto
pojednávania nevyplýva, že by bol tento listinný dôkaz v súlade so zákonom vykonaný. Súd síce na
pojednávaní konanom dňa 30. júla 2020 krátkou cestou predložil potvrdenie o úhrade faktúry na č. l. 94
k nahliadnutiu právnemu zástupcovi žalovanému, avšak nešlo o samotnú listinu na č. l. 94. I keď súd na
pojednávaní uviedol, že vykonal dokazovanie aj listinou na č.l. 94, zo zvukového záznamu nevyplýva, že

by súd túto listinu, ktorá nebola doručená žalovanému prečítal, či oboznámil jej obsah. I keď sa právny
zástupca žalovaného k tejto listine vyjadril, nemožno mať za to, že listinný dôkaz bol vykonaný v súlade
so zákonom, pričom zároveň došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti a žalovanému v rozpore s
uvedeným článkom 9 CSP nebolo umožnené sa riadne oboznámiť s takýmto dôkazom a zaujať k nemu
stanovisko. Z predmetného listinného dôkazu súd však, pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku žalobcu,

vychádzal. Pre riadne posúdenie výšky škody uplatnenej žalobcom však išlo o dôkaz, ktorý bol kľúčový,
čomu mal zodpovedať aj spôsob vykonania tohto dôkazu. Keďže tento dôkaz nebol vykonaný riadne
v súlade s ustanovením § 204 CSP a zároveň jeho odpis nebol žalovanému doručený, nebolo možné
z tohto dôkazu vychádzať, z dôvodu ktorého bolo aj posúdenie výšky uplatnenej škody vo výroku II.
súdom prvej inštancie nesprávne.

13. Nakoľko súd riadne nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, z ktorých ale vychádzal, bolo potrebné, a to
aj bez toho, aby sa odvolací súd ďalej zaoberal ďalšími námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní,
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v súvisiacich výrokoch IV. a V. podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť v tejto časti súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.
2 CSP) a jeho úlohou bude vo veci opätovne nariadiť pojednávanie, vykonať všetky dôkazy spôsobomustanoveným zákonom a umožniť stranám, aby sa k takto vykonaným dôkazom vyjadrili, vec opätovne
vzhľadom na zrušenú časť posúdi, a vo veci opätovne v zrušenej a vrátenej časti rozhodne. Súd prvej
inštancie sa zároveň bude zaoberať aj ďalšími námietkami strán, ktoré uviedli v odvolaní a ktorými

sa odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal. V novom rozhodnutí vo veci, súd prvej
inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).