Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/270/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616216014
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616216014.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: S. M.,

A.. XX.XX.XXXX, W. Š. XXX, právne zastúpenom JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom Za
Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves proti žalovaným: 1/ CASSOVIA REALITAS Košice s.r.o., Národná
trieda 206/75, Košice - Sever, IČO 36 762 385, právne zastúpenom Advokátskou kanceláriou JUDr.
Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom Nerudova 14, Košice, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o.,
Masarykova 21, Košice, IČO 36 583 936, 3/ F. W., A.. XX.X.XXXX, W. Š. XXX, právne zastúpenom
Advokátskou kanceláriou Bečarik & partners, s.r.o., so sídlom Letná 37, Spišská Nová Ves, 4/ Y. M., A..
XX.XX.XXXX, S. W. E. XXX/XX, X. A. Q., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný v 1 rade má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovaný v 3 rade má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Žalobca a žalovaný v 2 a 4 rade nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.10.2016 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti

dražby nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie Š. a to rodinného
domu súpisné číslo XXX stojaceho na parcele O. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 667
m2, parcely O. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2 a parcely O. XXX záhrady o
výmere 76 m2, konanej dňa 26.7.2016, osvedčenej Notárskou zápisnicou N 2073/2016, Nz 26372/2016,
NCRISs 271448/2016 dňa 26.7.2016. V žalobe uviedol, že spolu so žalovanou v 4. rade boli podielovými
spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľnosti. Dňa 6.6.2007 uzatvorila T. M., ako spotrebiteľka, Zmluvu o
poskytnutí úveru č. J. XXXXX-XX, vo výške 210 000,- Sk. Na túto zmluvu nadväzuje Zmluva o zriadení

záložného práva č. Z XXXXX-XX zo dňa 6.6.2007, ktorou P. Š. založila svoje nehnuteľnosti v prospech
veriteľa T. M.. Po smrti P. Š. sa stal jej právnym nástupcom. Dňa 24.5.2010 vyhlásil pôvodný veriteľ
splatnosť úveru. Dňa 20.8.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalovaného v
1. rade. Dražba sa skončila udelením príklepu žalovanému v 3. rade. Žalobca tak stratil vlastnícke právo
k svojmu jedinému obydliu.

2. Žalobca v žalobe uplatnil námietku premlčania dlhu a námietku premlčania výkonu záložného práva.

Záložné právo bolo možné vykonať vyhlásením splatnosti dlhu k 24.5.2010, k jeho výkonu došlo až
26.7.2016. V žalobe uviedol dôvody, pre ktoré považuje dražbu za neplatnú a to:
a/ hodnota draženej veci bola určená na sumu 17 500,- Eur. V roku 2007 hodnota dražených
nehnuteľnosti bola stanovená bankou vo výške 21 576,05 Eur. Pri neúspešnom pokuse o výkonzáložného právo v roku 2014 bola vo výške 20 000,- Eur a najnižšie podanie 28 000,- Eur. Ku dňu dražby
podľa žalobcu hodnota nehnuteľnosti bola minimálne 35 000,- Eur.
b/ dlh zo Zmluvy o poskytnutí úveru bol splácaný, ku dňu výkonu záložného práva bol minimálny resp.

vôbec neexistoval. Celková výška úveru bola 7 218,02 Eur a celková čiastka, ktorú mal dlžník uhradiť 14
459,40 Eur. Ku dňu vyhlásenia splatnosti dlhu bola výška dlhu 7 079,51 Eur. Ku dňu dražby dražobník
uviedol výšku dlhu 27 644,09 Eur, ktorá je absolútne nepreskúmateľnou a zjavne svojvoľnou.
c/ súd vydal na základe jeho návrhu dňa 21.7.2016 pod sp. zn. 2C/247/2016-20 neodkladné opatrenie,
doručiť sa ho podarilo až po udelení príklepu. Dražobník mal upustiť od dražby, nakoľko mal preukázané,

že došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, nakoľko mu to bolo oznámené.
d/ namietal nedodržanie ohlasovacej povinnosti dražobníka, včasné zloženie dražobnej zábezpeky.
Dražobník mal upustiť od dražby aj z dôvodu neexistencie dlhu voči dlžníkovi. Namietal tiež doloženie
čestného prehlásenia o tom, že účastníci dražby nie sú osobou vylúčenou z dražby.

3. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/108/2011 zo dňa

22.11.2011, v zmysle ktorého inštitút dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť
majetok s dosahom na ústavné právo na obydlie a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci, kde
záložca je vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa. Taktiež poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2013 zo dňa 30.4.2013, v zmysle ktorého právne predpisy
regulujúce výkon záložného práva do určitej miery nadraďujú záujem veriteľa na uspokojení jeho

pohľadávky nad záujmom dlžníka na ponechaní si veci.

4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že bol navrhovateľom predmetnej dražby, keďže
pohľadávku a záložné právo nadobudol od pôvodného záložného veriteľa. Záložná dlžníčka splátky
úverunesplácalariadneavčasapretodňa24.5.2010bolovyhlásenézosplatnenieceléhodlhu.Hlavným

pojmovým znakom dobrovoľných dražieb je ich dobrovoľnosť. Záložca má právo slobodne sa rozhodnúť
o vzniku záložnej zmluvy, zmluvný vzťah je výsledkom dohody zmluvných strán. Výkon záložného práva
je viazaný na splnenie zákonných podmienok, ktoré umožňujú jeho realizáciu. Začatie výkonu záložného
práva nie je prejavom ľubovôle veriteľa, ale je dôsledkom nesplnenia povinnosti zo strany dlžníka.
Výkonom teda nedochádza k posilneniu práv jednej zmluvnej strany na úkor druhej.

5. K dôvodom neplatnosti dražby uvádzaných žalobcom, žalovaný v 1. rade uviedol, že námietka
premlčania je v danom prípade bezpredmetná. Námietku nie je možné vzniesť po zániku pohľadávky
a žalobca ani nie je oprávnený vzniesť námietku voči veriteľovi. Znalecký posudok na hodnotu
nehnuteľnosti bol vypracovaný znalcom, žalobca tento znalecký posudok nenamietal spôsobom a v

lehote stanovenej zákonom. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom svoje tvrdenia uvedené v žalobe.
V prípade porušenia ustanovení zákona musí byť toto porušenie v príčinnej súvislosti so vznikom ujmy
na právach dotknutej osoby. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno znáša žalobca. Nehnuteľnosti v
súlade so zákonom nemožno dražiť len vtedy, ak hodnota pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje
2 000,- Eur.

6. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že ako vydražiteľ splnil všetky
jemu uložené povinnosti. Cenu dosiahnutú vydražením vo výške 17 500,- Eur zaplatil dňa 26.7.2016.
Vydražením predmetu dražby sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX katastrálne územie Š.. Žalobu žiadal zamietnuť v celom rozsahu.

7. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedol, že nebol záložcom a v dražbe sa
predalo jeho jediné obydlie. Dražba nebola dobrovoľná a hrubo zasiahla do jeho majetkovej sféry. Z
právnej úpravy dobrovoľnej dražby vyplýva, že vlastník zálohu je celkom bezbranný jej začatiu a výkonu,
nakoľkonietautority,ktoráskúma,čivôbecexistujedlh,ktorýmábyťpredmetomuspokojenia.Nesúhlasil

s tým, že dlžník mal ku dňu výkonu záložného práva dlh, žalovaný jeho existenciu nepreukázal. Je
nespravodlivé, aby on aj keď nebol dlžníkom mal preukazovať výšku a existenciu dlhu a výšku úhrad.
V spotrebiteľských veciach je súd povinný prihliadať na premlčanie nároku ex offo. Tento režim bol
výkonom dobrovoľnej dražby obídený. Strata bývania je jedným z najzávažnejších zásahov do práv na
rešpektovanie obydlia. K vyjadreniu žalovaného v 3. rade uviedol, že jeho vyjadrenie neobsahuje žiadne

podstatné námietky k obsahu žaloby.

8. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k replike žalobcu uviedol, že žalobca nepreukázal, aby
záložná zmluva bola uzatváraná v rozpore so slobodnou vôľou zmluvných strán. Pri nadobudnutípredmetudražbyžalobcavedel,ženehnuteľnostisúzaťaženézáložnýmprávom.Pokiaľžalobcapopiera
existenciu dlhu je povinný preukázať jeho zánik. Konaniu dlžníka, ktorý si neplní svoje povinnosti, nie
je potrebné poskytnúť právnu ochranu.

9. Žalovaný v 3. rade v duplike poukázal na to, že nebol účastníkom vzťahu vyplývajúceho zo záložnej
zmluvy, ani prípravy dobrovoľnej dražby. Pokyny vyplývajúce z dražby vykonal v dobrej viere, že sa
stane výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľnosti. Sumu určenú pri dražbe zaplatil a vydraženú
nehnuteľnosť nemôže doposiaľ užívať.

10. Na pojednávanie vo veci sa nedostavil žalovaný v 2. rade, ktorý sa k podanej žalobe ani písomne
nevyjadril. Doručenie predvolania u žalovaného v 2. rade mal súd riadne preukázané a preto podľa § 180
Civilného sporového poriadku pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca, žalovaní v 1. a 3. rade zotrvali
na pojednávaní na ich písomných vyjadreniach. Žalovaná v 4. rade uviedla, že so žalobou súhlasí,
dražba je neplatná.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výpismi z listu
vlastníctva, oznámením o dražbe, vyhlásením splatnosti úveru, zmluvou o poskytnutí úveru, zmluvou
o zriadení záložného práva, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením o dobrovoľnej dražbe,
výpisom z obchodného vestníka, správou o výkone záložného práva, potvrdením o splatení ceny,

zápisom vydražiteľa ako vlastníka, oznámením o výsledku dražby a notárskou zápisnicou, oznámením
o dobrovoľnej dražbe, vyhlásením o predmete dražby a pohľadávke, čestným prehlásením, oznámením
zverejneným na internetovej stránke, fotografiou, Spišským denníkom, obsahom spisu Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp.. zn. 2C/247/2016 a zistil tento skutkový stav:

12. Dňa 6.6.2007 bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. J. XXXXX - XX
medzi veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava a dlžníkom T. M.. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie úveru vo výške 6 970,72 Eur (210 000,- Sk). Úver sa dlžník zaviazal splácať v 180
mesačných splátkach vo výške po 80,33 Eur (2 420,- Sk). Účelom poskytnutia úveru bola rekonštrukcia
nehnuteľnosti a úhrada výdavkov vynaložených na účet Consumer Finance Holding, a.s., Celková výška

úveru je zmluve uvedená v sume 7 218,- Eur (217 450,- Sk).

13. Dňa 6.6.2007 bola uzatvorená aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. N.
XXXXX - XX medzi záložným veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Bratislava a záložcom P.
Š.. Predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie

jeho pohľadávky zo Zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička č. J. XXXXX - XX zo dňa 6.6.2007 vo výške
7 218,- Eur (217 450,- Sk). Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX
katastrálne územie Š. a to rodinný dom súpisné číslo XXX stojaci na parcele KNC XXX/X a parcely KNC
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2 a KNC XXX záhrady o výmere 76 m2, v celosti vo
vlastníctve záložcu. Zmluvné strany súhlasili s hodnotou zálohu 21 576,05 Eur (650 000,- Sk) stanovenej

na základe ohodnotenia programu HYPO dňa 28.5.2007. Vklad Zmluvy do katastra nehnuteľnosti bol
povolený pod č. Q. XXX/XXXX dňa 2.7.2007.

14. Listom zo dňa 24.5.2010 pôvodný veriteľ oznámil dlžníkovi T. M. vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru č. J. XXXXX s tým, že výška záväzku ku dňu 24.5.2010 činila 7 079,51 Eur, úhrada ktorej mala

byť zrealizovaná od 30 dní odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Zároveň bol dlžník týmto
listom upozornený, že márnym uplynutím uvedenej lehoty pristúpi veriteľ k realizácii záložného práva v
súlade s dojednaniami zmluvy č. N. XXXXX.

15. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie Š. mal súd preukázané, že pred dražbou,

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, bol žalobca a žalovaná v 4.
rade, každý v podiele 1/2. Žalobca, ako aj žalovaná v 4. rade svoj podiel získali titulom Osvedčenia o
dedičstve sp. zn. 6D/13/2013 zo dňa 22.5.2013. V časti C listu vlastníctva bolo zapísané záložné právo
k nehnuteľnostiam rodinný dom súpisné číslo XXX stojaci na parcele KNC XXX/X a parcely KNC XXX/X
zastavanéplochyanádvoriaovýmere667m2,vprospechžalovanéhov1.rade(pôvodnýzáložnýveriteľ

Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava) pod č. N. XXXXX - XX zo dňa 6.6.2007, N. XXXXX - XX zo
dňa 8.11.2007 a N. XXXXX - XX zo dňa 27.10.2008. Okrem toho v časti C uvedeného listu vlastníctva
sú zapísané Exekučné príkazy na zriadenie exekučného záložného práva na predmetné nehnuteľnostič. EX 10101/10 zo dňa 22.8.2011, EX 20/2014 zo dňa 6.11.2014, EX 4317/2010 zo dňa 15.7.2015, EX
419/2010R zo dňa 27.5.2016, EX 2108/2010 zo dňa 27.5.2016 a EX 512/2016Z zo dňa 23.6.2016.

16. Listom zo dňa 20.8.2015 oznámila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., žalovanej v 4.
rade, že Všeobecná úverová banka, a.s., postúpila ku dňu 1.8.2015 svoju pohľadávku zo zmluvy č. M.
uzatvorenej s dlžníkom Y. M., s prvým čerpaním úveru dňa 12.11.2007, spoločnosti Cassovia Realitas
Košice, s.r.o.

17. Z Oznámenia o dražbe č. XXXXX predloženej žalobcom bolo zistené, že prvá dražba nehnuteľnosti
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie Š. sa uskutočnila dňa 19.6.2014 o 10.00
hod. na návrh navrhovateľa záložného veriteľa Všeobecnej úverovej banky, a.s., Bratislava. Hodnota
nehnuteľnosti pri tejto dražbe bola určená vo výške 28 000,- Eur na základe znaleckého posudku
Ing. Jána Greguša, znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti. Dražba bola
vykonávaná dražobníkom Dražby a aukcie, s.r.o., Martin.

18. Dňa 26.7.2016 o 10.00 hod. v priestoroch žalovaného v 2. rade uskutočnil dražobník - žalovaný
v 2. rade dobrovoľnú dražbu a to na návrh záložného veriteľa - žalovaného v 1. rade. Vydražiteľom,
teda vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby sa stal žalovaný v 3. rade, pričom
predchádzajúcimi podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľnosti bol žalobca a žalovaná v 4.

rade, každý z nich v podiele 1/2.

19. Priebeh dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou notára Mgr. Vojtecha
Kavečanského č. N 2073/2016 zo dňa 26.7.2016. Predmetom dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie Š.Á. a to rodinný dom súpisné číslo XXX stojaci

na parcele KNC XXX/X a parcely KNC XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2 a O. XXX
záhrady o výmere 76 m2, v celosti. Hodnota predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom
č. 95/2016 zo dňa 17.4.2016 vypracovaným znalcom Ing. Martinom Fedorjakom v sume 17 500,- Eur.
Notárskou zápisnicou bolo osvedčené, že vydražiteľom uvedených nehnuteľnosti sa stal žalovaný v 3.
rade za najnižšie podanie t.j. 17 500,- Eur. Výška zloženej dražobnej zábezpeky predstavovala 5 000,-

Eur.

20. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 121/2016 dňa 23.6.2016.
Dlžníčke T. M. bolo zaslané spolu s Výzvou na umožnenie prehliadky nehnuteľnosti listom zo dňa
20.6.2016. Opis predmetu dražby bol zverejnený aj na internetovej stránke žalovaného v 2. rade vrátane

jeho opisu a uvedenia výšky najnižšieho podania a výšky zábezpeky. Žalovaný v 1. rade predložil aj
fotografiu, z ktorej je zrejme, že predmet dražby bol aj označený v zmysle platných právnych predpisov.
Oznámenie o dražbe bolo zverejnené dňa 1.7.2016 v regionálnych novinách Spišský denník.

21. Dňa 16.6.2016 žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ predložil žalovanému v 2. rade vyhlásenie

o tom, že predmet dražby je možné dražiť s tým, že predmet dražby je v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu a žalovanej v 4. rade v spoluvlastníckom podiele 1/2. Zároveň predložil vyhlásenie o pravosti,
splatnosti a výške pohľadávky. Z uvedeného prehlásenia je zrejme, že vymáhaný nárok oprávneného
ku dňu 4.8.2015 je v celkovej výške 8 421,98 Eur a to z úveru č. J. - XXXXX-XX, v celkovej výške 9
568,22 Eur z úveru č. J. - XXXXX-XX a v celkovej výške 9 653,89 Eur z úveru č. J. - XXXXX-XX. Spolu

sa jedná o sumu 27 644,09 Eur.

22. Dňa 26.7.2016 žalovaný v 3. rade predložil čestné prehlásenie, že je spôsobilým byť účastníkom
dražby a nie je osobou vylúčenou z dražby organizovanou žalovaným v 2. rade dňa 26.7.2016 o 10.00
hod. Dražobník zároveň potvrdil prevzatie dražobnej zábezpeky od žalovaného v 3. rade v sume 5 000,-

Eur.

23. Podľa Oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby PDS č. XXX/X-XXXX zo dňa 26.7.2016
vydražením nehnuteľnosti bola dosiahnutá cena 17 500,- Eur, ktorú je vydražiteľ povinný uhradiť do
15 dní odo dňa skončenia dražby. Žalovaný v 2. rade vydal dňa 26.7.2016 potvrdenie o splatení ceny

dosiahnutej vydražením, podľa ktorého po skončení dražby dňa 26.7.2016 vydražiteľ - žalovaný v 3.
rade splatil cenu dosiahnutú vydražením vo výške 17 500,- Eur. Uvedený deň žalovaný v 2. rade podal
zároveň žiadosť na zápis vydražiteľa ako vlastníka vydraženého predmetu dražby a výmaz poznámok
a záložných práv zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie Š., Okresnému úradu,katastrálny odbor Gelnica, na základe ktorej bol žalovaný v 3. rade zapísaný na liste vlastníctva č. XXX
katastrálne územie Š. ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľnosti.. Dňa 1.8.2016 žalovaný v 2. rade
zaslal žalovanému v 1. rade písomnú správu o výkone záložného práva k predmetu dražby, odovzdanie

výťažku dražby v plnej výške 17 500,- Eur.

24. Pod sp. zn. 2C/247/2016 bolo Okresným súdom Spišská Nová Ves vedené konanie na
základe návrhu žalobcu proti žalovanému CASSOVIA REALITAS Košice, s.r.o., Košice o nariadenie
neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 14.7.2016. Uznesením sp. zn. 2C/247/2016-20 zo dňa

21.7.2016 tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. N. - XXXXX-XX zo dňa
6.6.2007 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie Š. a
to rodinného domu súpisné číslo XXX stojaceho na parcele O.-I. XXX/X, parcely O.-I. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 667 m2 a parcely O.-I. XXX záhrady o výmere 76 m2. Uvedené uznesenie
bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému dňa 27.7.2016. Po potvrdení odvolacím

súdom neodkladné opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2017.

25. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

27. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o

neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník
a dotknutá osoba podľa odseku 2.

28. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

29. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,

ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

30. Podľa§151eods.2Občianskehozákonníka,záložnéprávoknehnuteľnostiam,bytomanebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.33. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

34. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

35. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

36. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

37. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby je povinný
písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,
je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

38. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,, navrhovateľ dražby je povinný
označiť osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby alebo ktoré majú spoluvlastnícky podiel
k predmetu dražby.

39. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby byt,
dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním
dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce
alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby
nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne

pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a
najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto
oznámenie zverejniť.

40. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, dražobník umiestni na

predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň
v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o
opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.

41. Podľa § 12 ods. 4, 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ak je navrhovateľom

dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr
30 dní pred dňom konania dražby. Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní
od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa
so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby

zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový
znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia
žiadosti od iného znalca.

42. Podľa § 19 ods. 1 písm. b/, k/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, dražobník je

povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia
b) ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený
navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi
preukázané, že toto bolo súdom nariadené.
k) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží

dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov
dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi.43. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, účastník dražby je povinný
na vyzvanie dražobníka alebo osoby ním písomne poverenej preukázať svoju totožnosť, prípadne
oprávneniekonaťzaúčastníkadražby,daťsazapísaťdozoznamuúčastníkovdražby,aaksúrozdávané

dražobné čísla, prevziať dražobné číslo; ak bolo požadované zloženie dražobnej zábezpeky, je účastník
dražby povinný doložiť aj doklad o zložení dražobnej zábezpeky. Účastník dražby je ďalej povinný doložiť
čestné vyhlásenie, že nie je osobou vylúčenou z dražby. Zamestnanec príslušného živnostenského
úradu poverený kontrolou vykonávania dražby sa preukazuje aj svojím poverením.

44. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti dražby nehnuteľnosti. Jedná sa o
žalobuourčenieprávnejskutočnosti,ktorúzákonpripúšťaibazapredpokladu,žetakvyplývazprávneho
predpisu. Takouto žalobou je aj žaloba v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. a teda žalobu
žalobcu súd pokladal za prípustnú, bez potreby preukázania naliehavého právneho záujmu zo strany
žalobcu.

45. Žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 19.10.2016. Žalobou sa domáhal určenia neplatnosti
dražby uskutočnenej dňa 26.7.2016. Žaloba tak bola podaná v trojmesačnej prekluzívnej lehote podľa
§ 21 ods. 2 zákona č. 257/2002 Z.z., ktorá je lehotou hmotnoprávnou a teda žaloba musí byť podaná
na súde najneskôr posledný deň uvedenej lehoty. Žalobca podal žalobu pred týmto dňom a teda žaloba
z jeho strany bola podaná včas.

46. Zákonná úprava o dobrovoľných dražbách presne vymedzuje okruh strán sporu v konaní o
neplatnosť dražby. V zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 257/2002 Z.z. nimi sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba. Žalobca a žalovaná v 4. rade sú predchádzajúcimi
vlastníkmi vydraženej nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade je navrhovateľom dražby, žalovaný v 2. rade

dražobníkom a žalovaný v 3. rade vydražiteľom. Súd mal tak preukázanú aktívnu aj pasívnu vecnú
legitimáciu strán tohto sporu.

47. O neplatnosti dražby môže súd rozhodnúť len v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade
so zákonom č. 257/2002 Z.z. Podmienkou takéhoto rozhodnutia je aj dôkaz o tom, že boli, teda nie len

mohli byť, dotknuté práva osoby, ktorá podala žalobu. Medzi porušením ustanovení uvedeného zákona
a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí pritom existovať príčinná súvislosť. Povinnosť tvrdenia
a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na žalobcovi.

48. Žalobca v prvom rade uplatnil v konaní námietku premlčania samotnej pohľadávky zabezpečenej

záložným právom, ako aj premlčanie výkonu záložného práva. Poukázal pritom na splatnosť
zabezpečeného úveru, ktorá nastala dňom 24.5.2010, pričom dražba sa uskutočnila až dňa 26.7.2016.
Zabezpečená pohľadávka, ako aj výkon záložného práva sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe.

49. Pokiaľ sa týka premlčania zabezpečenej pohľadávky je z dokazovania zrejme, že premlčacia doba
začala plynúť dňom nasledujúcim po vyhlásení splatnosti dlhu pôvodným veriteľom t.j. dňa 25.5.2010. V
predmetnejvecinámietkapremlčaniapohľadávkybolauplatnenážalobcomakozáložcomresp.právnym
nástupcom pôvodného záložcu, pričom dlžníkom bola osoba odlišná od žalobcu, aj jeho predchodcu t.j.
pôvodného záložcu. V takomto prípade t.j. ak záložca a dlžník sú rozdielne osoby, námietku premlčania

pohľadávky môže účinne vzniesť iba dlžník, nie záložca a námietku premlčania výkonu záložného
práva môže vzniesť len záložca, nie dlžník zabezpečenej pohľadávky. V tomto smere súd poukazuje na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011. V predmetnej veci teda žalobca ako záložca
nie je osobou oprávnenou vzniesť námietku premlčania zabezpečenej pohľadávky a preto súd na túto
námietkuneprihliadal.Okremtohovdanejveci,keďžepredmetomkonaniajeurčenieneplatnostidražby,

nejedná sa o spotrebiteľský spor a súd tiež poukazuje na ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho
zákonníka, kedy záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná. To znamená, že záložné právo nezaniká premlčaním pohľadávky. Záložné
právo ostáva v platnosti, aj pokiaľ medzičasom došlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky, nie však
k jej zániku.

50. Žalobca namietal aj premlčanie výkonu záložného práva. Záložné právo podlieha premlčaniu,
keďže sa jedná o majetkové právo a to vo všeobecnej 3 - ročnej premlčacej dobe. Premlčacia doba
plynie odo dňa kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát t.j. odo dňa, kedy vzniklo právo na uspokojeniezabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Žalobca v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že námietku
premlčania výkonu záložného práva vzniesol pred vykonaním dražby predmetných nehnuteľnosti.
Námietka bola vznesená až v tomto súdnom konaní, pričom dovolať sa premlčania výkonu záložného

práva mohol žalobca ako záložca iba do okamihu vykonania dobrovoľnej dražby t.j. najneskôr v deň
vykonania dražby. Vznesenie námietky premlčania najneskôr v deň vykonania dražby môže zabrániť
vykonaniu práva záložného veriteľa uspokojiť pohľadávku zo zálohu predajom na dobrovoľnej dražbe.
Po vykonaní tohto práva námietku premlčania už nemožno úspešne uplatniť. Preto ani na túto námietku
premlčania nie je možné prihliadnuť.

51. Žalobca v žalobe uviedol viaceré dôvody neplatnosti dražby uskutočnenej dňa 26.7.2016. V prvom
rade poukázal na to, že hodnota dražených nehnuteľnosti ku dňu vykonania dražby bola vyššia, než
bolo určené najnižšie podanie pri dražbe t.j. vyššia než určená hodnota nehnuteľnosti v sume 17 500,-
Eur. V konaní bolo preukázané, že všeobecná hodnota dražených nehnuteľnosti bola určená znaleckým
posudkom vypracovaným znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie ocenenie nehnuteľnosti. Doručenie

tohto znaleckého posudku žalobcovi ako vlastníkovi predmetu dražby v zmysle § 12 ods. 4 zákona č.
257/2002 Z.z., žalobca v konaní nenamietal. Žalobca tak mal možnosť postupovať v zmysle ustanovenia
§ 12 ods. 5 zákona č. 257/2002 Z.z.. Z jeho strany v konaní nebolo preukázané, aby cenu predmetu
dražby namietal v zmysle uvedeného ustanovenia. Okrem toho súd poukazuje na to, že je nepochybné,
že cena nehnuteľnosti sa oproti roku 2007 zmenila, pričom žalobca nepreukázal v konaní, aby do

nehnuteľnosti bolo od uvedeného roku investované a teda je logické, že ich všeobecná hodnota sa
znížila. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pri dražbe predmetných nehnuteľnosti nebolo zistené
porušenie ustanovenia § 12 zákona č. 257/2002 Z.z.. Naopak je zrejme, že dražené nehnuteľnosti boli
ocenené znalcom a voči ohodnoteniu predmetu dražby neboli uplatnené žiadne námietky.

52. Žalobca ďalej namietal objektívnosť výšky zabezpečenej pohľadávky poukazujúc na výšku
pohľadávky v čase vyhlásenia splatnosti dlhu t.j. ku dňu 24.5.2010, kedy mala predstavovať sumu 7
079,51 Eur a výšku zabezpečenej pohľadávky v oznámení dražobníka zo dňa 1.8.2016, kedy mala
činiť až 27 644,09 Eur. Z vyhlásenia navrhovateľa dražby zo dňa 16.6.2016 mal súd za preukázané,
že zabezpečená pohľadávka z úverovej zmluvy č. U - XXXXX-XX v tom čase predstavovala sumu 9

653,89 Eur, ktorá suma pozostávala zo zostatku istiny 6 531,93 Eur, splatného úroku 2 935,92 Eur,
splatných pokút vo výške 1,12 Eur a splatného poistného vo výške 184,92 Eur. Nie je teda pravdou, že
zabezpečená pohľadávka z uvedenej úverovej zmluvy predstavovala sumu 27 644,09 Eur. Táto suma
totiž okrem už uvedenej výšky pohľadávky z uvedenej úverovej zmluvy č. J. - XXXXX-XX pozostávala
aj zo sumy 8 421,98 Eur ako pohľadávka z úveru č. J.-XXXXX-XX a sumy 9 568,22 Eur z úveru

č. J.-XXXXX-XX. Z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie Š. vyplýva, že aj uvedené úvery boli
zabezpečené Zmluvami o zriadení záložného práva v prospech žalovaného v 1. rade.

53. V súvislosti s výškou pohľadávky z úveru č. J.-XXXXX-XX žalobca tvrdil, že úver bol dlžníčkou
splácaný a ku dňu výkonu záložného práva bol minimálny resp. vôbec neexistoval. Každá zo strán

sporu má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Súd v sporovom konaní môže vychádzať len zo
skutočností tvrdených sporovými stranami a vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli. Povinnosť tvrdenia
znamená, že strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne a dôkazná
povinnosť znamená, že strana sporu musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Strana sporu
teda musí preukázať to, čo tvrdí. Len v tom prípade môže súd vychádzať z jeho tvrdenia pri rozhodovaní.

Žalobca svoje tvrdenie, že v čase konania dražby bol dlh zo zabezpečeného úveru minimálny resp.
vôbec neexistoval žiadnym spôsobom nepreukázal, na preukázanie tohto tvrdenia nenavrhol žiadne
dokazovanie. V predmetnej veci sa pritom nejedná o vec, v ktorej by došlo k preneseniu dôkazného
bremena na žalovaných a žalobca v konaní nemá ani postavenie spotrebiteľa. Žalobca teda v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno a ním tvrdené skutočnosti neboli v konaní preukázané. V konaní tak

nebol preukázaný dôvod povinnosti dražobníka upustiť od dražby podľa § 19 ods. 1 písm. k/ zákona
527/2002 Z.z.

54. Podľa tvrdenia žalobcu dražobník bol povinný upustiť od dražby z dôvodu nariadenia neodkladného
opatrenia v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 2C/247/2016. Uvedenú povinnosť má

dražobník, ak je preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený
navrhnúť vykonanie dražby. Uznesením sp. zn. 2C/247/2016-20 zo dňa 21.7.2017 bolo uložené
dražobníkovi zdržať sa výkonu predmetného záložného práva. Z uvedeného spisu je nesporné, že
uvedené uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 27.7.2016 poukazujúc na ustanovenie § 332 ods.1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. Dražba, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha sa uskutočnila
dňa 26.7.2016 t.j. pred nadobudnutím vykonateľnosti neodkladného opatrenia a teda je zrejme, že

vykonateľnosť neodkladného opatrenia nemohla byť a nebola dražobníkovi pred vykonaním dražby
preukázaná. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dražobníkovi bolo oznámené, že došlo k nariadeniu takéhoto
neodkladného opatrenia, súd musí opätovne konštatovať, že toto jeho tvrdenie nebolo v konaní žiadnym
spôsobom preukázané. Žalobca ani v tomto smere neoznačil a nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by
bolo možné preukázať kým a kedy uvedená skutočnosť bola dražobníkovi oznámená.

55. V konaní bolo žalobcom namietané porušenie viacerých ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách. Zo strany žalovaného v 1. rade bolo v konaní preukázané splnenie povinnosti, ktoré
žalobca namietal. Žalovaný predložil súdu vyhlásenie zo dňa 16.6.2016 o tom, že predmet dražby
je možné dražiť a zároveň vyhlásenie o pravosti, splatnosti a výške pohľadávky. Taktiež z dokladov
predložených žalovaným je zrejme, že označil v nich oboch podielových spoluvlastníkov dražených

nehnuteľnosti. Zároveň bola splnená ohlasovacia povinnosť týkajúca sa predmetnej dražby, čo vyplýva
z listín predložených žalovaným v 1. rade. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené v Obchodnom vestníku,
na internete, v regionálnych novinách a predmet dražby bol označený v súlade so zákonom. Je pravdou,
že nebolo v konaní preukázané zverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce. Súd má však
za to, že uvedené nemalo za následok ujmu na právach žalobcu, pretože informácia o vykonaní dražby

bola zverejnená na draženej nehnuteľnosti, aj v regionálnych novinách a preto o vykonaní dražby
bola informovaná dostatočne široká verejnosť, ktorá by mala záujem zúčastniť sa dražby predmetnej
nehnuteľnosti. Zo strany žalovaného v 3. rade ako vydražiteľa bolo doložené čestné prehlásenie o tom,
ženiejeosobouvylúčenouzdražby.Taktiežzjehostranybolavčaszloženáurčenázálohaapovykonaní
dražby splatená celá suma dosiahnutá vydražením.

56. Žalobca v žalobe namietal porušenie jeho ústavného práva na obydlie a poukázal na to,
že právna úprava o dobrovoľných dražbách nezabezpečuje ochranu tohto ústavného práva. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 10.9.2014 vo veci C 34/13 (Monika
Kušionová c/s SMART Capital, a.s.), v ktorom sa konštatuje s odkazom na právnu úpravu zákona

č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a ustanovenie § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka,
že ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna úprava, ako je úprava dotknutá
vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne
nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako

zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne
nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu
súdu. Inými slovami nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že právna úprava zákona o dobrovoľných
dražbách nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov, keďže bola
predmetom preskúmavania jej súladnosti s európskym právom na ochranu spotrebiteľa a európske

orgány ju ako takú nepovažovali za rozpornú.

57. V danej veci záložný dlžník ako spotrebiteľ a záložca boli dve rozdielne osoby. Predchodkyňa
žalobcu a žalovanej v 4. rade uzatvorila s predchodcom žalovaného v 1. rade ako záložným veriteľom
záložnú zmluvu o zriadení záložného práva. Platnosť tejto zmluvy v konaní nebola namietaná. Žalobca

ako nástupca pôvodného záložcu už pri nadobudnutí predmetných nehnuteľnosti vedel o existencii
záložného práva.

58. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd nezistil ani jeden z dôvodov porušenia
ustanoveníZákonaodobrovoľnýchdražbách,nazákladektoréhobymoholvyhlásiť dražbu zaneplatnú,

súd žalobu žalobcu zamietol.

59. Podľa § 336 ods. 1, 4 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným

opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak bola žaloba odmietnutá alebo
zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.60. Podľa § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie nariadené po začatí
konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo
zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

61. Podľa § 331 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa
neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych
následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd aj bez návrhu uznesenie

o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335
platí primerane.

62. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 2C/247/2016-20, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2017
bolo uložené navrhovateľovi dražby zdržať sa výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. N. XXXXX-XX zo dňa 6.6.2007. Súd v tomto konaní o zrušení uvedeného

neodkladného opatrenia nerozhodol, pretože na jeho zrušenie neboli dané dôvody. Neodkladné
opatrenie bolo nariadené ako konečné rozhodnutie, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
strán sporu. Nešlo teda o neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v
ktorom by bola uložená povinnosť žalobcovi podať žalobu vo veci samej. V neodkladnom opatrení súd
však poučil strany sporu podľa § 337 ods. 1 Civilného poriadku, kedy zrušenie neodkladného opatrenia

by prichádzalo do úvahy len v prípade žaloby podanej zo strany navrhovateľa dražby, ktorej by bolo
vyhovené. V danej veci sa o takúto žalobu nejednalo.

63. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

65. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

66. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Žalovaní boli v konaní úspešní a teda

vznikol im nárok na náhradu trov konania. Súd v konaní pritom nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by náhrada trov konania žalovaným nemala byť priznaná. Preto súd priznal žalovaným v 1.
a 3. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pokiaľ sa týka žalovaných v 2.
a 4. rade, hoci boli v konaní úspešní, trovy konania im nevznikli a preto súd im náhradu trov konania
nepriznal. O výške trov konania priznaných žalovaným v 1. a 4. rade bude rozhodnuté samostatným

rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.