Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 18, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115213437
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3115213437.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov

senátuJUDr.IvetyAnderlovejaMgr.MarkaAnovčinavsporežalobcuČeskoslovenskáobchodnábanka,
a.s., so sídlom v Bratislave, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, zastúpený Advokátskou kanceláriou IURIS
SL s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Karlova Ves, Dúbravská cesta 2, IČO: 53 204 786, proti
žalovaným 1/ M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. H., T. G. XXX/X, 2/ M. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. H., T. G. XXX/X, o zaplatenie 67 515,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 17C/232/2015 - 122 zo dňa 29. apríla 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku III. p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie voči žalovanej 1/, výrokom
II. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 768,77 eur, výrokom III. uložil žalovanému 2/ povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 27 736,60 eur, výrokom IV. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom V.
rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa
žaloboupodanoudňa12.06.2015domáhal,abysúdzaviazalžalovanýchzaplatiťmusumu67515,17eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 27 736,60 eur od 10.06.2015 do zaplatenia.

Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 29.04.2009 uzatvoril
právny predchodca žalobcu (ISTROBANKA, a.s., IČO: 31331491, pričom k nástupníctvu žalobcu došlo v
dôsledku zlúčenia) ako veriteľ so žalovanými Úverovú zmluvu č. 88145-531100/4900, ktorej predmetom
bolo poskytnutie spotrebného úveru do výšky úverového limitu 306 000,- eur za účelom úhrady časti
kúpnej ceny nehnuteľnosti. Finančné prostriedky na základe tejto zmluvy mohli žalovaní čerpať do
31.05.2009 bezhotovostným prevodom v prospech účtu predávajúceho za splnenia tam uvedených
podmienok. Poskytnutý úver bol zabezpečený Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.

Ďalej boli v zmluve dohodnuté ďalšie zmluvné podmienky, ako napríklad splatnosť úveru do 15.03.2029,
úrokovásadzbaúveru7,99%ročne,maximálnavýškamesačnejsplátky2570,81eur,početsplátok238.
V rovnaký deň, teda dňa 29.04.2009 bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená aj Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam č. ZN 02/100/2009, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného
práva k nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy. Záložcom
bola obchodná spoločnosť M.I.P. Racing Team s.r.o., so sídlom v Ilave, ul. Hurbanova 144. Listom
zo dňa 07.01.2013 oznámil žalobca žalovaným začatie výkonu záložného práva dražbou zálohu pre

nesplácanie úveru s vyčíslením výšky splatnej pohľadávky v sume 342 831,14 eur k 02.01.2013.
Dňa 20.08.2013 dražobník, a to Aukčný Dom, s.r.o., vyhotovil po vykonaní dobrovoľnej dražby zálohu
Protokol o uspokojení pohľadávky, v ktorom uviedol, že cena dosiahnutá vydražením bola 320 000,- eur.
Náklady dražby vyčíslil v sume 1 300,- eur, odmenu dražobníka 5 000,- eur a žalobcovi ako veriteľovipoukázal sumu 313 700,- eur. Listom zo dňa 18.11.2014 oznámil žalobca žalovaným, že voči nim
eviduje k 18.11.2014 po čiastočnom uspokojení z výťažku dražby pohľadávku v sume 66 113,63 eur,
ktorá pozostáva zo zmluvných úrokov vo výške 27 727,63 eur, poplatkov v sume 8,97 eur a úrokov z

omeškania v sume 38 377,03 eur. Právne vec súd posúdil podľa § 497 a § 340 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 494, § 511 ods. 1 a § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a § 145 ods.
2 Civilného sporového poriadku (CSP). Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhalodžalovanýchzaplateniazmluvnýchúrokovzúveru,úrokovzomeškania(vyčíslenýchatakisto

do budúcna) a poplatkov. Vzhľadom na späťvzatie žaloby voči žalovanej 1/ súd výrokom I. konanie voči
nej zastavil. Takisto zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 768,77 eur, pretože žalobca vzal žalobu
v tejto časti späť. Po týchto čiastočných zastaveniach konania súd rozhodoval o dôvodnosti žaloby voči
žalovanému 2/, ktorý je jedným z dvoch solidárnych dlžníkov na základe úverovej zmluvy. V takom
prípade môže veriteľ žalobou požadovať svoju pohľadávku v celosti od každého zo solidárnych dlžníkov
podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Existenciu právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou

podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka mal súd za preukázanú jej písomným vyhotovením. Úverová
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní veriteľ konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti a žalovaní boli fyzickými osobami a nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor
pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany

spotrebiteľa. Predmetná úverová zmluva však zároveň nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď
je v nej nesprávne uvádzané, že sa uzatvára aj podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Je tomu tak preto, že podľa § 1 ods. 2 tohto zákona sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o
poskytnutí úveru nad hodnotu 20 000,- eur a takisto na účely nadobudnutia nehnuteľnosti. Obe tieto
vylučujúce podmienky však boli naplnené. Obrana žalovaných v tomto konaní nebola žiadna. Súd mal

za preukázané, že žalovaní sa počas splácania úveru dostali do omeškania, v dôsledku čoho veriteľ
pristúpil k právu na zosplatnenie úveru a následne k realizácii záložného práva, ktoré bolo zriadené na
zálohu za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy. Po speňažení zálohu v dražbe
bol veriteľ uspokojený iba čiastočne. Žalovaní počas tohto konania, ani počas realizácie záložného práva
a ani po speňažení zálohu nespochybnili právo žalobcu na zmluvné úroky, ktoré si žalobca vyčíslil v

sume 27 727,63 eur. Preto súd za nezistenia žiadnej skutočnosti, ktorá by spochybňovala právo žalobcu
na zmluvný úrok, žalobe vyhovel. Ako je zrejmé z porovnania výšky vyčísleného úroku a z dohodnutej
dĺžky splatnosti úveru, tak žalobca si uplatnil žalobou iba úroky do zosplatnenia dňa 15.06.2012. Pritom
ako veriteľ mal právo na riadne zmluvné úroky až do dohodnutej riadnej splatnosti úveru, teda v danom
prípade 15.03.2029. Žalobca si teda uplatnil svoje právo na úroky v nižšej výške, ako mu patria, a preto

mu ich súd priznal v celom rozsahu. Súd žalobu zamietol v časti uplatneného úroku z omeškania v sume
39 009,80 eur (po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby v sume 768,77 eur) z dôvodu, že nevedel
odlíšiť, resp. určiť, koľko z vyčísleného úroku z omeškania pripadá na úročenie istiny úveru a koľko na
úročenie zmluvného úroku. Žalobca ani napriek výzve súdu zo dňa 18.06.2015 nešpecifikoval, aká časť
z vyčísleného úroku z omeškania pripadla na úrok z omeškania z istiny. Súd nemôže žalobcovi priznať

úroky z omeškania zo zmluvných úrokov, pretože by tak súd priznal príslušenstvo (úroky z omeškania) z
príslušenstva (úrokov), čo je v rozpore s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a v právnej teórii sa takýto
postup označuje ako tzv. anatocizmus. Z rovnakých dôvodov bola podľa súdu žaloba nedôvodná aj v
časti úroku z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 27 736,60 eur, ktorú tvorí úrok a poplatok. Pokiaľ ide o
poplatok v sume 8,97 eur (tri mesačné poplatky za vedenie účtu vo výške 2,99 eur za mesiace marec až

máj 2012), ten žalobcovi patrí podľa predloženého cenníka. Preto súd žalobe vyhovel aj v tejto časti. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP. Úspešnejší v konaní bol žalovaný 2/. Žalovaná 1/
bola v konaní pasívna, pričom žalobca voči nej zobral žalobu späť v dôsledku vyhláseného konkurzu na
jej majetok a následného oddlženia žalovanej 1/. Pomer úspechu žalobcu súd vyčíslil ku dňu rozhodnutia
súdu, porovnajúc žalobný petit a výrok rozsudku súdu. Teda zohľadnil zamietnutie úroku z omeškania vo

výške 8,05 % ročne zo sumy 27 736,60 eur od 10.06.2015 do zaplatenia. Ku dňu vyhlásenia rozsudku
žaloval žalobca celkovo sumu 79 904,60 eur, pričom úspešný bol k tomuto dňu v sume 27 736,60 eur,
čo predstavuje celkový úspech 34,71 %. Žalovaný 2/ bol teda v konaní úspešnejší, avšak žiadne trovy
mu v konaní nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti vyhovujúcemu výroku III. tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/, a to z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Namietal, že nariadeného pojednávania sa nezúčastnil, no
svoju neúčasť na pojednávaní riadne písomne ospravedlnil. Súd prvej inštancie napriek tomu vo veci
pojednával a rozhodol a týmto postupom žalovanému 2/ znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriacepráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov žalovaný 2/
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 2/ nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý
verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej výrokovej časti III. V
ostatných výrokových častiach rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý nebol, nadobudol
právoplatnosť, a preto ho odvolací súd v týchto častiach nepreskúmaval.

6. Súd prvej inštancie výrokom III. napadnutého rozsudku čiastočne vyhovel žalobe žalobcu na tom
právnom závere, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver, ktorý žalovaní riadne a
včas nesplatili, v dôsledku čoho došlo k predčasnému zosplatneniu úveru a žalobcovi priznaná suma
predstavuje žalovanými neuhradené úroky a poplatky z poskytnutého úveru.

7. Podstata odvolacích argumentov žalovaného 2/ bola koncentrovaná na tvrdenia o tom, že mu bolo
postupom súdu prvej inštancie znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď namietal, že nariadeného pojednávania sa
nezúčastnil, no svoju neúčasť na pojednávaní riadne písomne ospravedlnil a súd prvej inštancie napriek
tomu vo veci pojednával a rozhodol.

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, skutkové závery súdu prvej inštancie majú oporu
vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov

zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd
prvej inštancie použil správne právne predpisy, správne ich vyložil a na daný skutkový stav aj správne
aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a
z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného 2/ dodáva nasledovné.

10. Súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie podľa § 177 CSP na
deň 29.04.2021. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému 2/ doručené do vlastných rúk dňa
19.03.2021. Dňa 19.04.2021 bol súdu doručený návrh žalovaného 2/ na zastavenie konania bez
odôvodnenia. Iné podanie žalovaného 2/ v tejto veci súdu pred vyhlásením napadnutého rozsudku

doručené nebolo. Dňa 29.04.2021 sa na súde prvej inštancie uskutočnilo pojednávanie, pričom súd po
vyvolaní veci zistil, že žalovaný 2/ sa na pojednávanie nedostavil. Súd skonštatoval, že dôležitý dôvod
na odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti žalovaného 2/ nie je daný, a rozhodol, že bude
pojednávať v jeho neprítomnosti.11. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže

dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

12. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky

okolnosti mohla predpokladať.

13. Odvolací súd zo spisu zistil, že žalovaný 2/ mal včas doručené predvolanie na pojednávanie, teda
mal dostatok času na prípravu pojednávania, t. j. najmenej päť dní v súlade s ustanovením § 178 ods.
2 CSP. Žalovaný 2/ navrhol pred pojednávaním konanie zastaviť, a to bez uvedenia dôvodu, avšak
nenavrhol odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Tieto neboli zistené ani súdom prvej inštancie,

pričom výsluch žalovaného 2/ ako dôkaz navrhnutý nebol a žalovaný 2/ sa vo veci samej nevyjadril, hoci
žaloba mu bola doručená už dňa 10.03.2016.

14. Odvolací súd tak po preskúmaní veci vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného 2/ ako nedôvodné,
keď na konanie pojednávania dňa 29.04.2021 v neprítomnosti žalovaného 2/ boli splnené všetky

zákonné podmienky, návrh na odročenie pojednávania podaný nebol a súd pojednával v neprítomnosti
žalovaného 2/ v súlade s ustanoveniami § 180 a § 183 CSP. Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k
takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil žalovanému 2/, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdvyhodnotilodvolaniežalovaného2/akonedôvodnéanapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odvolacom konaní mal

žalobca plný úspech, a preto by mu patrila plná náhrada trov odvolacieho konania, avšak túto nebolo
možné žalobcovi priznať z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).