Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 22, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119210854
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119210854.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
XXX, XXX XX S., právne zastúpený: JUDr. Michal Guman, advokát so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov,
proti žalovaným: 1. rade Q.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX V. -W., 2. rade U.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX V. - W., obe zastúpené X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XX, XXX XX V. - W., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu a
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14C/25/2019-305 zo dňa 04.12.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku III. o trovách konania.

Zrušuje rozsudok vo výroku III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán
sporu k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, okres: V., obec: S., katastrálne územie: S., a to k
parcele registra „E“ č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 a vyporiadal ho tak, že podiely žalovaných
na tejto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorému uložil povinnosť vyplatiť ako
náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných na tejto nehnuteľnosti, a to žalovanej v 1. rade sumu

791,80 eur a žalovanej v 2. rade sumu 638,64 eur, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Výrokom II. zamietol protinávrh žalovaných a výrokom III. náhradu trov konania stranám sporu
nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku rozsudku, ktoré navrhol vyporiadať tak, že
nehnuteľnosť súd prikáže do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou žalobcu vyplatiť žalovaným

náhradu pripadajúcu na ich spoluvlastnícky podiel. Alternatívne navrhol vyporiadanie nehnuteľnosti jej
reálnym rozdelením podľa výšky jednotlivých spoluvlastníckych podielov. K žalobe pripojil znalecký
posudok H. Q. E., č. XXX/XXXX, z ktorého vyplýva jednotková hodnota pozemku vo výške 9,16 eur/m2.

3. Z dôvodu späťvzatia žaloby voči pôvodne žalovaným ďalším štyrom subjektom bolo konanie
zastavené, lebo došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv so žalobcom. Na strane žalovaných tak ostali iba
súčasné dve žalované.

4. Žalované s reálnou deľbou predmetnej nehnuteľnosti nesúhlasili, nesúhlasili ani s vyššou náhradou
za svoj spoluvlastnícky podiel ako táto bola stanovená znaleckým posudkom s odôvodnením, že chcú
celú nehnuteľnosť.5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 137 ods. 1; § 141 ods. 1, 2 a § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 153 ods. 1 až 3 CSP konštatoval, že z listu vlastníctva č. XXXX,

k. ú. S. vyplýva, že na ňom je evidovaná parcela „E“, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere X.XXX m2,
pričom podiel žalobcu predstavuje XX XXX/XX XXX a XXX/XXX a podiel žalovanej v 1. rade predstavuje
XXX/X XXX a podiel žalovanej v 2. rade X XXX/XX XXX, teda podiel žalovanej v 1. rade predstavuje
XX,XX m2, čo predstavuje 2,1 % celkovej plochy nehnuteľnosti a podiel žalovanej v 2. rade XX,XX m2,
čo predstavuje 1,7 % celkovej plochy nehnuteľnosti.

6. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti vychádzal zo
zákonného poradia jednotlivých spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda
zaoberal sa aj možnosťou reálnej deľby tejto nehnuteľnosti napriek tomu, že zástupca žalovaných sa
vyjadril, že reálnu deľbu neakceptuje, keďže žalované chcú celú nehnuteľnosť. Z dikcie ustanovenia
§ 142 ods. 1 OZ nepochybne vyplýva, že súd pri vyporiadaní prihliadne na veľkosť podielov a účelné

využitie veci. V danom prípade podiel žalovanej v 1. rade predstavuje výmeru 86,44 m2 a podiel
žalovanej v 2. rade 69,72 m2 a podiel samotného žalobcu predstavuje 3.951,84 m2. Vzhľadom na
veľkosť podielov je teda nepochybné, že žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom a podiely oboch
žalovaných sú vo vzťahu k celkovej výmere iba nepatrné. Ďalším zásadným kritériom je účelné využitie
veci, pričom podľa názoru súdu je úplne nepochybné, že výmera spoluvlastníckych podielov žalovaných

je tak nepatrná, že v podstate nie je možné tieto podiely reálne účelne využiť. V tejto súvislosti súd
poukázal na to, že pri reálnej deľbe je okrem iného potrebné zohľadniť aj hľadisko územného plánovania,
prístupu ku komunikáciám, účelnosť technického spôsobu využitia, polohu pozemku, jeho tvar a celkovú
plochu (poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2163/2006). Vzhľadom na vyššie uvedené, teda
skutočnosť, že podiely žalovaných sú nepatrné (vo vzťahu k celkovej výmere parcely) a ich reálne

využitie nie je možné, súd rozhodol o prikázaní celej nehnuteľnosti žalobcovi s určením jeho povinnosti
vyplatiť obom žalovaným náhradu v zmysle záverov znaleckého posudku H. Q. E., ktoré žalované
nespochybnili, a ktorý určil všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti vo výške 9,16 eur/m2, čo pri
výmere žalovanej v 1. rade predstavuje celkovú sumu 791,80 eur (86,44 m2 x 9,16 eur) a u žalovanej
v 2. rade sumu 638,64 eur (69,72 m2 x 9,16 eur).

7. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že na pojednávaní 08.02.2020 s poukazom na § 153 CSP
uložil stranám sporu návrhy na doplnenie dokazovania predložiť v lehote 10 dní od pojednávania s
upozornením, že návrhy podané po tejto lehote nebude akceptovať.

8. Podaním doručeným dňa 09.03.2020 navrhol zástupca žalovaných žalobu zamietnuť a zároveň podal
protinávrh na zrušenie zmluvy, na základe ktorej bol vykonaný vklad do katastra pod č. V-XXXX/XXXX
a určenie, že je neplatná a žalobca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Tiež žiadali určiť,
že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX a č. XXX, k. ú. S.. Uviedli, že
žalobca hrubo porušil predkupné právo a neumožnil zakúpiť žalovanej pôvodne v 4. rade adekvátne

spoluvlastnícke podiely. Tiež tvrdili, že kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V-XXXX/XXXX
obsahuje aj účastníka, ktorý ju nepodpísal, preto je absolútne neplatnou. Následne pred pojednávaním
konaným dňa 04.12.2020 bol zo strany žalovaných predlžený do podateľne o 08:56 hod. (pojednávanie
bolo vytýčené na 09:00 hod.), podanie označené ako doplnenie protinávrhu, v ktorom okrem zmluvy,
ktorej vklad bol povolený pod V-XXXX/XX bol tento protinávrh doplnený aj o zmluvy, ktorých vklad bol

povolený pod V-XXXX/XXXX, V-XXXX/XXXX a V-XXXX/XXXX.

9.VovzťahukprotinávrhužalovanýchohľadomzmluvyregistrovanejOkresnýmúradomV.,katastrálnym
odborom pod V-XXXX/XXXX prvoinštančný súd poukázal na to, že účastníkmi tejto zmluvy ako
predávajúci sú subjekty, ktoré vôbec nie sú stranami v tomto konaní, teda strany sporu v tomto konaní

nie sú totožné so stranami, ktoré by mali byť stranami sporu v prípadnom spore týkajúcom sa porušenia
predkupného práva. Ak teda cieľom žalovaných bolo riešiť porušenie predkupného práva, na strane
žalovanej by museli byť označení všetci účastníci kúpnej zmluvy, nebolo preto možné túto otázku riešiť
podaním protinávrhu, resp. vzájomnej žaloby, ale podaním osobitnej žaloby s prípadným návrhom
na prerušenie tohto konania, čo ale žalované, zastúpené splnomocnencom s právnickým vzdelaním

(čo tvrdila žalovaná v 2. rade) nezrealizovali, ani neuviedli konkrétne dôvody, ktoré by mali svedčať o
porušení predkupného práva. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie protinávrh žalovaných
zamietol. Žalovaná strana mala dostatok času na to, aby podala žalobu s perfektným označením stránsporu a jej obsahom. Navyše predávajúci, ktorí boli pôvodne označení v tomto konaní ako žalovaní,
odpredali svoje podiely pomerne jednak žalobcovi, ako aj pôvodne žalovanému v 4. rade.

10. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ust. § 257 a § 262 ods. 1 CSP. Mal pritom za to, že
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu, čo vyhodnotil ako dôvod
hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu. Súd v tomto ohľade
zároveň poukázal na to, že je účelné a hospodárne, aby vec mala iba jedného vlastníka, ktorý by
s ňou vedel voľne nakladať, zveľadiť ju, resp. udržiavať, a preto existuje zákonné ustanovenie §

142 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplývajú spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
pričom v danom prípade mal súd za nepochybné, že vzhľadom na veľkosť podielov a účelnosť využitia
predmetnej nehnuteľnosti je namieste prikázanie minimálnych spoluvlastníckych podielov žalovaných
do vlastníctva väčšinového spoluvlastníka, t.j. žalobcu.

11. Proti uvedenému rozsudku, a to proti všetkým trom výrokom podali odvolanie žalované a proti výroku

III. o náhrade trov konania odvolanie podal žalobca.

12. Žalované v odvolaní poukázali na ust. § 363 a § 365 písm. a) až g) CSP. Vytýkali súdu prvej
inštancie, že v predmetnom konaní sa nezaoberal predbežnou otázkou, týkajúcou sa aktívnej legitimácie
žalobcu,neumožnilžalovanýmpredkladaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,

čím porušil právo na spravodlivý proces. Neumožnil im uplatňovať im patriace práva, čím znevýhodnil
jednu procesnú stranu, nesprávnym procesným postupom pri námietke zaujatosti a iných podaniach
pokračoval v konaní a neumožnil im podávať všetky návrhy na zistenie skutkového stavu, pretože
žalované majú právne účinnú aktívnu legitimáciu pri podaní žaloby o neplatnosť vlastníckeho práva.
K predmetu konania uviedli, že nadobudnutie spoluvlastníckych podielov bolo sprevádzané vágnou a

neplatnou ponukou zo dňa 28.02.2018, označenou ako Ponuka na uplatnenie predkupného práva, ktorá
bola v zmysle § 140 OZ aj akceptovaná, no k plneniu nedošlo. Ponuka navyše nespĺňala zákonom
predpokladanétaxatívneupravenépodmienkyponukyvzmysle§605OZ.Ponukuakceptovalažalovaná
v 2. rade, no k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, pritom ponuka nebola zaslaná žalovanej v 1. rade.
Ponuka je neplatná, lebo nebola zaslaná všetkým oprávneným z predkupného práva. Následne dňa

12.06.2019 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, čím bolo hrubým spôsobom porušené predkupné právo.
Súd pritom odmietol sa uvedeným zaoberať napriek tomu, že základným úspechom pri vlastníckych
žalobáchjeskúmanieplatnostititulunadobudnutiavlastníctvažalobcu,oktorýopierasvojžalobnýnávrh.
Nebolo preto možné vyporiadať nehnuteľnosť a neprihliadal na návrhy a vyjadrenia žalovaných v konaní.
Žalované totiž namietali platnosť právnych úkonov, t.j. kúpnych zmlúv a nerešpektovanie predkupného

práva žalovaných. Poukázali na sporné vydržanie spoluvlastníckych podielov osvedčením o vydržaní zo
dňa 26.04.2019 H. Q. U. a H. W., ktorí tieto podiely následne predali žalobcovi bez ponuky uplatnenia
predkupného práva. Upriamili tiež pozornosť na uznesenie Okresného súdu Prešov v predmetnom
konaní zo dňa 17.07.2019, ktorý vydala X.. J. J. ( VSÚ ), kde na strane žalovaných v 2. a 3. rade sú
X. S. a Q. S. zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava. Podľa

žalovaných sa v súdnom spise navyše nenachádzajú nimi podávané návrhy, vyjadrenia a námietky, čo
považujú za závažne porušenie práva na spravodlivý proces. V ďalšom poukazovali aj na to, že právny
zástupca žalobcu predkladal súdu nepravdivé informácie, ktorý mal mať vedomosť o vydaní osvedčenia
o vydržaní notárskou zápisnicou N XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX v prospech H.. U. a
H. W., ktorí následne uzatvorili kúpnu zmluvu 12.06.2019 bez ponuky uplatnenia predkupného práva.

Predložili tak zmluvu na jej vklad do katastra, ktorý sa zrealizoval vkladom V-XXXX/XXXX, týkajúcu sa
parciel evidovaných na LV č. XXXX a LV č. XXX. V konaní bola rovnako z ich strany namietaná cena
predmetných nehnuteľnosti, lebo znalec sa nevysporiadal s otázkou jej trhovej ceny. Majú podozrenie,
že žalobca vyvíjal na uvedených žalovaných nátlak, pritom ich súd nevypočul, a to ani na ich návrh. Súd
sa nevyporiadal s predbežnou otázkou platnosti právnych úkonov, od ktorých odvodzuje žalobca svoje

spoluvlastníctvo. Súd mal skúmať titul nadobudnutia vlastníctva žalobcom, k čomu nedošlo. Žalované
akopodielovéspoluvlastníčkynemusiažalovaťprávnychpredchodcov,alemôžusažaloboudomáhaťod
právnehonástupcu,abypredmetnéspoluvlastníckepodiely,ktoréscudzilporušenímpredkupnéhopráva
v zmysle § 603 ods. 3 OZ, aby ich odpredal za totožných podmienok, ba dokonca sa môžu domáhať,
aby im predkupné právo ostalo zachované a dali do pozornosti okrem § 603 aj § 853 a § 140 OZ majúce

vecno-právny charakter. Žalobca tak nemal platný právny vzťah k predmetným pozemkom, zatajoval titul
ichnadobudnutia,marilvýkonuplatneniapredkupnéhoprávaaporušilzákonnépredkupnéprávokúpnou
zmluvou zo dňa 13.02.2019, V-XXXX/XXXX a kúpnou zmluvou zo dňa 12.06.2019, V-XXXX/XXXX na
LV č. XXXX a LV č. XXX, k. ú. S.. Súd nesprávnym procesným postupom tak neumožnil prejednaťprotinávrh doručený 06.03.2020. V ďalšom poukázali na list, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu E.:
R Okresného riaditeľstva PZ V., podľa ktorého súd mal vyzvať žalovaných na doplnenie protinávrhu pre
jeho neúplnosť, k čomu však nedošlo. Tým opakovane súd znemožnil procesným stranám uskutočňovať

im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vyslovili
pochybnosť o nezaujatom postoji sudcu, ktorý nesprávnym procesným postupom hodnotil aj námietku
zaujatosti, čo malo vplyv na nesprávne rozhodnutie vo veci. Súdu vytýkali aj to, že mení číselné poradie
žalovaných bez uznesenia s poukazom na uznesenie č. k. 14C/25/2019-102 zo dňa 18.10.2019, ktorým
súd pripustil zmenu na strane žalovaných v 2. rade U. S. a v 3. rade U. F.. Do dátumu vydania uvedeného

uznesenia nebol o podanej žalobe informovaný Slovenský pozemkový fond, ktorý mal byť účastníkom
konania. Namietali v napadnutom rozsudku výrok č. 8 (poznámka odvolacieho súdu, že zrejme má
ísť o bod č. 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku, nakoľko rozsudok obsahuje iba tri výroky), ktoré
považovali za hrubé nerešpektovanie procesných práv a práva na spravodlivý proces s poukazom na
to, že ich súd nevyzval na doplnenie protinávrhu tak, ako to uviedol v oznámení zo dňa 18.08.2020,
adresovanom Okresnému riaditeľstvu, odboru kriminálnej polície. V ďalšom tvrdili, že vo veci rozhodol

vylúčený sudca, nakoľko bol povinný doručiť nadriadenému súdu námietku zaujatosti v zmysle § 54
CSP. Do pozornosti súdu dali to, že na podanie žaloby o neplatnosť kúpnych zmlúv pre hrubé porušenie
predkupného práva je trojročná lehota, preto kúpnu zmluvu z 13.02.2019, ktorej vklad bol povolený pod
V-XXXX/XXXX bolo možné namietať do 13.02.2021. Súd prvej inštancie mal podľa článku 2 ods. 2
CSP postupovať zákonným spôsobom, k čomu nedošlo, jeho rozsudok je založený na svojvôli, resp.

arbitrárnosti. V ďalšom citovali ods. 3 uvedeného článku a článok 5 CSP, ako aj článok 6 ods. 1 CSP.
Navrhli preto výsluch účastníkov zmluvy zo dňa 13.02.2016, ktorej vklad bol dovolený pod V-XXXX/
XXXXnaLVč.XXXvk.ú.S.,obecS.,okresV.,atoI.S.,bytomU.č.XX,Q.W.,bytomU.XX,U.R.,bytom
S. č. XX, Q. I., bytom D. č. XXX, U. U., bytom S. č. XXX, X. X., bytom U. č. XXX, Q. F., bytom U. č. XX, X.
S., bytom U. č. XX, H. W., bytom U. č. XX, H.. Q. U., bytom U. č. X., S. W., bytom U. č. XXX, E. S., bytom

G. č. XX, W. S., bytom G. č. XX, X. X., bytom O. č. XX. Rovnako navrhli vypočuť aj účastníkov zmluvy z
12.06.2019, na základe ktorej bol povolený vklad V-XXXX/XXXX, týkajúcej sa LV č. XXX (prepísané na
LVč.XXXX),k.ú.S.,atoH.W.,bytomU.XX,H..Q.U.,bytomU.č.X,Q.Z.,bytomU.č.XXX,U.S.,bytom
U. č. XXX a U. Q., bytom J. XX, V.-W. z dôvodu, že je podozrenie z nátlaku na ich osobu pri predaji ich
spoluvlastníckych podielov a ignorovanie písomných výziev pre porušenie predkupného práva. Navrhli

skúmať aj záujem žalobcu W. Q. o kúpu podielov na LV č. XXX, parcela registra E-KN XXX, k. ú. S., kde
došlo za podozrivých okolností k vydržaniu spoluvlastníckych podielov, ktoré boli v správe Slovenského
pozemkového fondu, o čom sa vedie konanie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 32C/3/2020,
ktoré žiadali spojiť s predmetným konaním podľa § 166 CSP. V ďalšom žiadali o prejudiciálne konanie
podľa § 194 CSP vo veci platnosti právnych titulov žalobcu W. Q., bytom S. č. XXX, na LV č. XXXX,

parcela registra E-KN XXX/X a LV č. XXX parcela registra E-KN XXX/X a XXX/X, k. ú. S.. Žalované
majú totiž záujem zotrvať vo vlastníckom vzťahu, uplatňujú si nárok na spoluvlastnícke podiely v zmysle
§ 603 ods. 3 OZ spoločne a nerozdielne, nakoľko bolo hrubým spôsobom porušené ich predkupné
právo. Navrhli preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť, vyhlásiť ho za neplatný, kúpnu zmluvu
zo dňa 13.02.2019, ktorou boli uskutočnené prevody spoluvlastníckych podielov zapísaných na LV

č. XXXX k parcele registra E-KN XXX/X, na LV č. XXX, k parcele registra E-KN XXX/X o výmere
50m2 a na LV č. XXX k parcele registra E-KN XXX/X- orná pôda o výmere 329 m2, všetko v k. ú.
S., na základe ktorej bol uskutočnený vklad V-XXXX/XXX, za neplatnú z dôvodu hrubého porušenia
a nerešpektovania predkupného práva, nakoľko ponuka nespĺňa zákonom predpokladané náležitosti
platného návrhu na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a a nasl. OZ. Kúpna zmluva zo dňa 12.06.2019,

uvedená na LV č. XXXX, v k. ú. S., kde je evidovaná parcela registra E-KN XXX/X - orná pôda o výmere
4.108 m2, ktorej vklad bol pod V-XXXX/XXXX je neplatná z dôvodu hrubého nerešpektovania ponuky
na uplatnenie predkupného práva a pochybného nadobudnutia vlastníctva formou skutočnosti podľa
náležitostí ust. § 134 OZ a ustanovení o obligatórnych náležitostiach obsiahnutých v § 63 Notárskeho
poriadku, nakoľko Notársky úrad X.. B. E. osvedčil dňa 26.04.2019 notárskou zápisnicou N XX/XXXX,

Nz XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, podiely pôvodne v správe Slovenského pozemkového fondu na
LV č. XXX, KN-E XXX/X v prospech H. W. a H.. Q. U. na spoluvlastnícke podiely zapísané v prospech
spoluvlastníkov O 2, 3, 4, 5 spolu XXXX/XXXX k celku, čo predstavuje 1.198,16 m2, každému po 1
týchto podielov. Odplatnému prevodu spoluvlastníckych podielov zo dňa 12.06.2017 nepredchádzalo
ponukové konanie zo strany povinných, čím neumožnili spoluvlastníkom využiť ich zákonné predkupné

právo a hrubým nerešpektovaním predkupného práva odpredali svoje podiely žalobcovi. Kúpna zmluva
zapísaná na LV č. XXXX, v k. ú. S. KN-E XXX/X uskutočnená prevodom spoluvlastníckych podielov
zo dňa 31.03.2020, na základe vkladu V-XXXX/XXXX je neplatná z dôvodu hrubého nerešpektovania
zákonného predkupného práva a tiež zmluva na LV č. XXXX, v k. ú. S. KN-E XXX/X zo dňa 07.01.2020,na základe vkladu V-XXXX/XXXX je neplatná z rovnakých dôvodov. V ďalšom žiadali, aby súd uložil
žalobcovi uzavrieť kúpnu zmluvu so žalovanými v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. XXXX ako parcela registra E-KN XXX/X - orná pôda o výmere 4.108 m2 v k. ú. S. a nehnuteľnosti

na LV č. XXX ako parcela registra E-KN XXX/X - orná pôda o výmere 329 m2 v k. ú. S. v rozsahu
všetkých spoluvlastníckych podielov, ktoré nadobudol porušením predkupného práva podľa § 140 OZ
a zneužitím nadobúdaných podielov žalobca uplatňoval pomerný podiel pri uplatňovaní predkupného
práva k nehnuteľnostiam a tiež uložiť povinnosť žalobcovi uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovanými v 1.
a 2. rade, ktorou je povinný odpredať kupujúcim v plnom rozsahu všetky spoluvlastnícke podiely za

rovnakých podmienok ako ich sám nadobudol, a teda za kúpnu cenu 5 eur/m2. Žalovaným v 1. a 2. rade,
aby súd uložil povinnosť zaplatiť za všetky spoluvlastnícke podiely predávajúcemu žalobcovi kúpnu cenu
vo výške 5 eur/m2. V prípade, ak by žalobca neuzavrel kúpne zmluvy so žalovanými v 1. a 2. rade, aby
v lehote do 60 dní od vyhlásenia rozsudku súd nahradil prejav vôle (v zmysle § 229 CSP), teda nahradil
prejav vôle žalobcu uzavrieť kúpne zmluvy so žalovanými v 1. a 2. rade za rovnakých podmienok, a to
za kúpnu cenu 5 eur/m2 za spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX ako

parcela registra E-KN XXX/X - orná pôda o výmere 4.108 m2 a na LV č. XXX parcela registra E-KN XXX/
X-ovýmere329m2,ornápôda,obevk.ú.S..Žiadali,abysúdurčil,žežalovanév1.a2.radesúpovinné
zaplatiť kúpnu cenu 5 eur/m2 žalobcovi na jeho účet, v lehote 30 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti
rozsudku. navrhli, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť všetky trovy konania a trovy vykonávania dôkazov
v rozsahu o zodpovednosti za škodu v rozsahu 100 %. K odvolaniu pripojili prílohy, ktoré špecifikovali

v počte 15 ks.

13. V zákonom stanovenej lehote podal proti uvedenému rozsudku, a to proti jeho III. výroku o trovách
konania odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. h) CSP tým, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyslovil svoj nesúhlas so záverom

súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, ktorým ich náhradu žalobcovi nepriznal. Prvoinštančný
súd sa v uvedenom rozsahu nesprávne vysporiadal s právnym posúdením rozhodnutia o trovách
konania. Tvrdil, že bol v spore v celom rozsahu úspešný. Súd nemôže bez všetkého a najmä riadneho
odôvodnenia rozhodnúť na základe voľnej úvahy o dôvodoch hodných osobitného zreteľa a nepriznať
trovy konania úspešnej strane. Poukázal na to, že počas celého konania, ako aj pred začatím konania

sa žalobca mal záujem dohodnúť so žalovanými, k čomu však nedošlo. Konanie žalovaných vo veci bolo
nehospodárne, neefektívne, čo spôsobilo jeho zvýšené náklady vynaložené v spore. Postoj žalovaných
bol jednoznačne od začiatku brániaci žalobcovi vyporiadať ich spoločný vzťah k predmetnej parcele a
držať ho v neúčelnom a neefektívnom spoluvlastníckom vzťahu. Žalobca dosiahol v spore zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, ako to navrhoval riešiť dohodou so žalovanými. V tejto

súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4NCdo/10/2012 z 26.07.2012, podľa ktorého účastník,
ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval
na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Poukázal
na dve významné funkcie nákladov súdneho konania, a to preventívnu a sankčnú. Prístup k súdnemu
konaniu bez nutnosti akýchkoľvek výdajov so sebou nesie riziko jeho zneužitia. Právna úprava nákladov

konania preto má pôsobiť preventívne. Strana sporu, ktorá zapríčinila súdne konanie (žalovaní, ktorí
donútili žalobcu podať žalobu sa nechceli ani počas konania dohodnúť, konanie zbytočne preťahovali
podaniami),atýmspôsobili,žedruhástranamusísvojeprávabrániťvsúdnomkonaní,mázásadnýniesť
sankciu v podobe povinnosti nahradiť náklady konania, ktoré tak vznikli. Preto považuje rozhodnutie
súdu prvej inštancie o trovách konania za právne neudržateľné, vykazujúce znaky arbitrárnosti a zjavnej

nedôvodnosti. Súd mal pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť správanie žalovaných, ktoré nemali
záujem predmetnú vec riešiť, mal zobrať v úvahu plný úspech žalobcu v spore a priznať mu náhradu
trov vo výške 100 % voči žalovaným. Poukázal na § 255 ods. 1 CSP a nález Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS/142/2002, podľa ktorého úspech vo veci sa zisťuje porovnaním petitu žaloby a výroku rozhodnutia
vo veci samej, pričom plným úspechom žalobcu je, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so

žalobnýmpetitom,tedaaksažalobevyhovelovplnomrozsahu.Navrholpretonapadnutývýrokotrovách
konania zmeniť tak, že prizná mu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovaným v 1. a
2. rade v rozsahu 100 %. Rovnako žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi
voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.

14. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca tak, že čo do merita veci považuje rozhodnutie
prvoinštančného súdu, ktorým bolo vyhovené jeho žalobe, po skutkovej a právnej stránke za vecne
správne a zákonné. Nesúhlasil s odvolaním žalovaných a považoval ho celé za nedôvodné, zmätočné
a nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť tak po procesnej, ako aj hmotnoprávnej stránke veci.Zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Žalované, po doručení im odvolania žalobcu a jeho vyjadrenia k odvolaniu žalovaných, doručili súdu
dňa 22.03.2021 podanie označené ako Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Prešov, ktoré však
bolo súdu doručené už po odvolacej lehote plynúcej žalovaným proti napadnutému rozsudku, v ktorom
v podstate zotrvali na dôvodoch svojho pôvodného odvolania.

16. K vyjadreniam žalovaných súdu doručil svoje podanie žalobca, ktorý zotrval na svojich
predchádzajúcich podaniach a názoroch s tým, že čo do merita veci považuje rozhodnutie
prvoinštančného súdu, ktorým bolo jeho žalobe vyhovené, po skutkovej a právnej stránke za vecne
správne a zákonné. Vyslovil svoj nesúhlas s vyjadrením žalovaných, ktoré považuje za nedôvodné,
zmätočné a nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a obsahovo takmer identické s obsahom ich
odvolania, z ktorého nie je zrejmé, v čom rozporujú vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.02.2021 k podanému

ich odvolaniu. Navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným
v rozsahu 100 %.

17. K podaniu žalobcu zo dňa 27.04.2021, ktorým sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných z 19.03.2021,
žalované súdu nedoručili svoje stanovisko.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 04.11.2021 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu čo do výroku o trovách konania považoval za dôvodné, odvolanie žalovaných čo do veci samej
nepovažoval za dôvodné.

19. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ
domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen
vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok
odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp zn. II. ÚS/78/05).

20. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie

veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 OZ).

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku čo do veci
samej v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozsudku, okrem výroku o trovách konania, a na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako
aj k odvolacím námietkam žalovaných uvádza nasledovné.

22. Súd druhej inštancie rovnako ako súd prvej inštancie má za to, že v danej veci bolo namieste zrušiť a
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti, a to parc. reg. E č. XXX/
X-orná pôda o výmere 4.108 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. S.. Keďže nedošlo k dohode o zrušení
a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva, bolo namieste, aby o tom rozhodol súd. Rovnako
správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že prvý spôsob zrušenia a vyporiadania nehnuteľnosti, a to jej

rozdelením, neprichádza do úvahy. Bolo preto správne aplikovať pre danú vec druhý spôsob zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalobcovi, ako výrazne väčšinovému spoluvlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti. Rovnako bolo správne
uložiť žalobcovi povinnosť vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníčkam, t.j. žalovaným v l. r a 2 r. náhraduza ich spoluvlastnícky podiel. Z vykonaného dokazovania a to zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX,
vypracovaného H.. Q. E. prvoinštančný súd správne vychádzal, že jednotková hodnota nehnuteľnosti
bola ustálená sumou 9,16 eur/ m2, z ktorej bol súdom prvej inštancie vypočítaný podiel pripadajúci

obom žalovaným a ktorú zaviazal žalobcu vyplatiť žalovaným ako náhradu za ich spoluvlastnícke
podiely. Ak žalované mali pochybnosti o správnosti záverov uvedeného znaleckého posudku, mali a
mohli navrhnúť v konaní pred súdom prvej inštancie dôkaz vyvracajúci závery uvedeného znaleckého
posudku, ak však až v odvolaní uvádzajú, že s výškou náhrady nesúhlasia, nemôže to mať vplyv na
zmenu rozhodnutia a to ešte za situácie, keď tvrdia, že majú záujem o celú nehnuteľnosť, nie iba o

náhradu za ich spoluvlastnícke podiely.

23. K odvolacím námietkam žalovaných, týkajúcim sa tvrdenia, že prvoinštančný súd nepostupoval
správne, keď po vznesení ich námietky zaujatosti zákonného sudcu tento spis nepredložil
nadriadenému sumu, odvolací súd uvádza, že ich splnomocnenec na pojednávaní dňa 04.12.2020
vyslovene uviedol, že netrvá na tejto námietke, keďže „podozrenia na strácanie listín zo spisu, a to

plnomocenstiev sa ozrejmili“. Z uvedeného je možné jednoznačne uzavrieť, že na námietke zaujatosti
žalovaná strana netrvala, preto nebol dôvod spis predkladať nadriadenému súdu. Je nutné zdôrazniť,
že iba to, že strana v spore nebola úspešná, a to ani čo sa týka žaloby, ani čo sa týka protižaloby, nie
je zákonným dôvodom na vylúčenie zákonného sudcu, lebo ak je strana nespokojná s rozhodnutím
súdu prvej inštancie, má právo podať proti nemu odvolanie, čo žalované v danej veci aj využili. Prípadný

procesný neúspech strany nie je dôvodom na vylúčenie zákonného sudcu.

24. Odvolací súd k ďalšej odvolacej námietke, týkajúcej sa toho, že súd neskúmal zákonnosť
nadobudnutia spoluvlastníckych podielov žalobcom a tiež to, že porušil predkupné právo žalovaných,
odvolací súd uvádza, že uvedené námietky mali a mohli žalované uplatniť samostatnou žalobou,

kedy by bolo prípadne dôvodne predmetné konanie prerušiť do právoplatného konania o uvedených
nárokoch žalovaných. Zo spisu vyplýva, že konanie vedene na Okresnom súdu v Prešove vo veci sp.
zn. 32C/57/2019, v ktorom sa tu žalovaná v 2.r v uvedenom konaní domáhala vyslovenia neplatnosti
zmluvy z dôvodu porušenia jej predkupného práva, bolo zastavené pre späťvzatie žaloby bez
uvedenia dôvodov. V predmetnom konaní žalovaná v 2. rade podala protižalobu spolu aj so žalovanou

v 1.r, ale keďže účastníkmi predmetného konania neboli všetci účastníci zmlúv, ktorých neplatnosti sa
protižalobou žalované domáhali, z ktorého dôvodu však bola protižaloba správne zamietnutá. Nebolo
možné vychádzať z toho, že žalobca nie je podielovým spoluvlastníkom tak, ako to vyplývalo z LV č.
XXXX k. ú. S., keďže nebolo vyvrátené, aby tento zápis nebol správny. Zmenu zápisu na LV bolo možné
dosiahnuť iba právoplatným rozsudkom o tom, kto je spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na LV č.

XXXX, a keďže takéto rozhodnutie neexistuje, nebolo možné nevychádzať z uvedeného listu vlastníctva.
Uvedenúotázkutotižniejemožnériešiťprejudiciálnetak,akosatonesprávnežalovanédomnievajú.Nie
jemožnésúhlasiťanistvrdenímodvolateliek,žesúdmalskúmaťplatnosťtitulunadobudnutiavlastníctva
žalobcu, lebo súd vychádzal z aktuálneho zápisu LV. Boli to práve žalované, ktorý mohli zvrátiť zápisy
o nadobudnutí spoluvlastníctva žalobcom na LV č. XXXX, k. ú. S., čo však neurobili. Neboli preto

posúdené ako dôvodné uvedené odvolacie námietky žalovaných.

25. Za nedôvodné je treba považovať aj tvrdenie, že bol vo veci potrebný výsluch predávajúcich
spoluvlastnícke podiely žalobcovi, či nebol na nich vyvíjaný žalobcom nátlak, lebo ani takéto
dokazovanie by nezmenilo nič v prospech žalovaných.

26. Rovnako nebolo možné považovať za dôvodné tvrdenie žalovaných, že aj osvedčenie o vydržaní
spoluvlastníckych podielov bolo sporné, keďže žalované neiniciovali vo vzťahu k tomu žalobu, ale sa iba
bránili v predmetnom konaní uvedené tvrdiac, čo súd v konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva nemohol prejudiciálne riešiť tiež z dôvodov, ako je to uvedené vyššie.

27. K tvrdeniu, že súd prvej inštancie nevyzval žalované na úpravu ich podania, ktorým sa protižalobou
domáhali svojich nárokov a to napriek tomu, že to uviedol v oznámení pre políciu, odvolací súd dodáva,
že hmotnoprávne poučenie súdy nemôžu stranám sporu dávať ( napr. poučenie o tom, že koho je
potrebné označiť za stranu sporu, pri určení neplatnosti zmluvy všetkých účastníkov zmluvy a pod....),

lebo by to bolo porušením Čl. 6 ods. 1 Základných princípov, kedy by bola jedna strana zvýhodňovaná
oproti druhej strane, keďže strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie.28. Nie je pre rozhodnutie v danej veci podstatné tiež to, že hneď po vydaní osvedčenie o vydržaní boli
vydržané podiely zmluvou prevedené na žalobcu. Samo o sebe uvedené nie je právne významne za
situácie, ak nebola podaná žaloba spochybňujúca oprávnenosť uvedeného postupu.

29. Rovnako nebolo možné vyhodnotiť postup prvoinštančného súdu ako nesprávny, keď po bývalých
spoluvlastníkochzdediliichpodielydedičiaanáslednebolitíto dedičiaoznačeníakožalovaní.Vsúdnom
konaní totiž nie je možné ako so stranou sporu konať s nebohými, lebo smrťou fyzickej osoby zaniká ich
právna subjektivita a tým aj oprávnenie byť stranou sporu ( viď § 61 až § 63 CSP).

30. Nie je možné sa stotožniť ani s tvrdením odvolateliek, že Slovenský pozemkový fond nevedel o
predmetnej žalobe, keďže bol ako zástupca žalovaných v 2. r a 3. r. označený v žalobe a ktorému bola
dňa 17.07.2019 doručená žaloba spolu s jej prílohami, čo vyplýva z obsahu spisu.

31. Je však možné súhlasiť s tým, že trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva podielového

spoluvlastníka,ktoréhopredkupnéprávoboloporučené,domáhaťsasvojichprávžalobou,začínaplynúť
dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľnosti na základe
kúpnej zmluvy, ktorou bolo predkupné právo porušené.

32. Odvolací súd ešte dodáva, že v tomto odvolacom konaní nie je možné spájať konania podľa návrhu

odvolateliek a to predmetné konanie s konaním vedeným na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn.
32C/3/2020, a to ani vtedy, ak by išlo o totožné strany a skutkovo súvisiace veci. Odvolací súd totiž
rozhoduje už až o odvolaní, pritom súd prvej inštancie rozhoduje v základnom konaní a ak nie je proti
jeho rozhodnutiu podané odvolanie, vec sa na odvolací súd ani nedostane.

33. Ak žalované v odvolaní požadujú okrem návrhu na zrušenie rozsudku a jeho vyhlásenie za neplatný
rozhodnúť aj o ďalších výrokoch, ktorými žiadajú určiť za neplatné kúpne zmluvy zo dňa 13.02.2019,
ktorej vklad bol povolený pod V-XXXX/XXXX, zo dňa 12.06.2019, ktorej vklad bol povolený pod V-XXXX/
XXXX, zo dňa 31.03.2020, ktorej vklad bol povolený pod V-XXXX/XXXX a zo dňa 07.01.2020, ktorej
vklad bol povolený pod V-XXXX/XXXX a tiež sa domáhanú uloženia povinnosti žalobcovi , aby s nimi

uzavrel kúpnu zmluvu k nehnuteľnosti na LV.XXXX ako parcela E-KN XXX/X orná pôda o výmere 4108
m2 v k. ú. S., na LV č. XXX ako parcela reg. E-NK XXX/X, orná pôda o výmere 329 m2, k. ú. S. v
rozsahu spoluvlastníckych podielov, ktoré nadobudol porušením ich predkupného práva a za cenu 5
eur/m2, oproti povinnosti žalovaných zaplatiť mu za spoluvlastnícke podiely za rovnakých podmienok,
ako podiely nadobudol on a ak žalobca neuzavrie kúpnu zmluvu so žalovanými, aby súd nahradil prejav

jeho vôle uzavrieť uvedenú kúpnu zmluvu proti povinnosti žalovaných vyplatiť mu kúpnu cenu 5 eur/
m2 na jeho bankový účet, k uvedeným nárokom žalovaných odvolací súd poukazuje na ust. § 372
CSP, podľa ktorého v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. Nie
je totiž možné, aby pred odvolacím súdom boli riešené nároky, ktoré neboli predmetom konania pred
prvoinštančným súdom.

34. Keďže v odvolaní bolo namietané aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, je
potrebne uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávneprávneposúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý

právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné
právne predpisy na zistený skutkový stav.

35. K konaní odvolací súd nezistil, aby došlo súdom prvej inštancie k porušeniu procesných práv a
oprávnení v neprospech žalovaných. Tieto námietky žalované nekonkretizovali tak, aby bolo možné
ich toto tvrdenie vyhodnotiť ako oprávnené. Odvolací súd nezistiť, aby prvoinštančný súd procesne v
konaní postupoval tak, aby došlo k porušeniu procesných práv žalovaných a tým aj k odňatiu možnosti
žalovaných konať pred súdom. Takýmto postupom by bol iba postup, ktorým by súd stranám sporu

odnímal tie ich procesné práva a povinnosti, ktoré im zákon priznáva. Iba takáto vada konania by
znamenala porušenie základného práva strany sporu na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a ajčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd však v uvedenej veci
nezistil , aby konaním súdu prvej inštancie boli porušené procesné práva žalovaných.

36. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore čo do merita veci na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne
právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na starne jednej a právnymi závermi súdu na strane
druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalované nepredostrela taký relevantný argument,

teda taký argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť
pre odvolateľky priaznivejšie rozhodnutie.

37. Možno teda skonštatovať, že súd prvej inštancie dal vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a
presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám
ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania

žalovaných a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s ich právnym názorom ešte neznamená, že
došlo k porušeniu ich základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie postupoval
v súlade so záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán konania na
súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. Z hľadiska logiky a argumentačnej
súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do veci samej

vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu
bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi
názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/50/04). Odvolací súd preto v celom rozsahu poukazuje na

odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

38. Odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou
Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie
neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II.ÚS/44/03, III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013).
Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť
analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015

zo dňa 17.04.2016

39. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaných, ktoré nemohli spôsobiť zmenu či už právneho posúdenia veci alebo

zmenu rozhodnutia v napadnutom rozsahu ako takú.

40. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo do veci samej,
t.j. vo výroku I. o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a čo do výroku II. o zamietnutí
protižaloby, považujúc tieto výroky za vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

41. Čo sa týka výroku o trovách prvoinštančného konania, odvolací súd má za to, že odvolacie dôvody
žalobcu sú dôvodne. Nie je možné bez hlbšieho skúmania a náležitého odôvodnenia nepriznať trovy
konania úspešnej strane sporu s poukazom na § 257 CSP. Bolo nutné vyhodnotiť, či žalobný petit
zodpovedá výroku rozsudku a tak posúdiť, kto bol v konaní úspešnou stranou sporu, pri zohľadnení,

či bola zo strany žalobcu ponúkaná žalovanej strane príslušná dohoda ešte pred začatím konania.
Tiež je nevyhnutné, aby súd vyhodnotil postoj strán sporu v konaní. Až po riadnom vyhodnotení
vyššie uvedeného bude možné správne a spravodlivo rozhodnúť o všetkých trovách konania a to aj o
trovách odvolacieho konania. Súd prvej inštancie si musí tiež ujasniť aj to, že v konania okrem žalobybola protistranou uplatnená protižaloba, čo odôvodňuje o trovách konania rozhodnúť aj vo vzťahu k
protižalobe.

42. Z uvedených dôvodov bol výrok III. o trovách konania zrušený postupom podľa § 389 ods. 1, písm.
c) CSP a postupom podľa § 391 ods. 1 CSP bola vec v rozsahu zrušenia vrátená súdu prvej inštancie
na ďalšie konania a nové rozhodnutie s tým, že je súd viazaný právnym názorom vysloveným v tomto
zrušujúcom rozhodnutí.

43. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o všetkých trovách konania v zmysle vyššie
uvedeného a to aj o trovách odvolacieho konania.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).