Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 7, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41Pc/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120203010
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5120203010.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci navrhovateľky

v 1/ rade: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, navrhovateľky
v 2/ rade: mal. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky X. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR,
zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, proti odporcovi: David Y.
Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. K. X. XX, O. XXX N. H. I. G.Á. M. N. Í., v konaní o určenie
otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. M., takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že O. Y. Z. Y., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej M. H., nar. XX.XX.XXXX z matky
S.. Z. H.Á., nar. XX.XX.XXXX.

II. Súd z v e r u j e maloletú M., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej M., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur
mesačne s účinnosťou od 14.06.2019 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

IV. Vo zvyšnej časti o určenie výživného návrh z a m i e t a.

V. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na zročnom výživnom maloletej M., nar.
XX.XX.XXXX za obdobie od XX.XX.XXXX O. XX.XX.XXXX vo výške 8 750 eur s tým, že súd povoľuje
odporcovi nedoplatok na výživnom splácať, a to mesačne v splátkach po XXX eur splatných vždy do
15. dňa kalendárneho mesiaca spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou splatnou do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

VI. Styk s maloletou M., nar. XX.XX.XXXX n e u p r a v u j e.

VII. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 2 350,14 eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 05.03.2020 sa navrhovateľka domáhala určenia otcovstva k maloletej M., nar.

XX.XX.XXXX, zverenia maloletej M. O.o osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok, uloženia povinnosti odporcovi ako otcovi maloletej M. prispievať na výživu
maloletej M. výživným v sume 550 eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, na ktorý sa
výživné poskytuje, k rukám matky maloletej s účinnosťou od narodenia maloletej M., úhrady nákladovv súvislosti s tehotenstvom a zabezpečením základnej výbavičky pre maloletú M. vo výške 3 180 eur,
styk s otcom neupraviť a priznať právo na náhradu trov konania.

2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámila počas leta 2018, kedy bol odporca
pracovne vyslaný na územie SR. Spoločne trávili čas od mája 2018 do októbra 2018, kedy sa odporca
opätovne vrátil na územie N. H. M. I. G. M. N. Í.. Až keď odporca odišiel navrhovateľka zistila, že je
tehotná. Skontaktovala ho, avšak bez odozvy. V čase počatia mala navrhovateľka vzťah len s odporcom
ako jediným mužom. Je presvedčená, že odporca je otcom mal. M.. S nikým iným neudržiavala v

rozhodnom čase intímny vzťah. Mala za to, že zákonná domnienka svedčí odporcovi. Okrem odporcu
navrhovateľkanesúložilasinýmmužomvčase,odktoréhoneprešloodnarodeniadieťaťamenejako180
dní a viac ako 300 dní. Za otca mal. M. tak považuje odporcu. Uviedla, že momentálne je na rodičovskej
dovolenke a poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky v sume XX,XX eur do XX.XX.XXXX.
Q. XX.XX.XXXX poberá len rodičovský príspevok vo výške XXX eur. Iný príjem nemá. Počas materskej
dovolenky vedela zabezpečiť potreby pre mal. M., avšak od času poberania len rodičovského príspevku

je to problematické, a je odkázaná na pomoc svojej rodiny. Náklady spojené s pôrodom a výbavou
spojenou s narodením mal. M. zabezpečila výhradne z jej výlučných finančných prostriedkov. Podľa
informácií, ktoré mala keď sa stretávala s odporcom jeho príjem dosahoval cca X XXX až XXXX eur
na mesiac. Náklady spojené s obstaraním výbavičky pre mal. M. predstavovali sumu X XXX eur (č.l. 2
spisu). Mesačné náklady na mal. M. spojené aj s bývaním sú vo výške XXX eur (č.l. 2 spisu).

3. Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávania, vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej.

5. Navrhovateľka pred súdom zotrvala na podanom návrhu a doterajšej argumentácii v spore.

6.KolíznyopatrovníkmaloletejM.predsúdomuviedol,žejevzáujmemaloletéhodieťaťaurčiťotcovstvo.
Uviedol, že nemá vedomosť, že by v osobnej starostlivosti navrhovateľky o mal. M. dochádzalo k
problémom v starostlivosti. So zverením mal. M. do osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasil.

Nevzniesol žiadne námietky.

7. Svedok M. H., brat navrhovateľky, v rámci výsluchu pred súdom uviedol, že odporca je otcom
mal. M.. Uviedol, že má vedomosť o čase splodenia mal. M., a to XX.XX.XXXX. Uviedol, že v tento
deň XX.XX.XXXX požičal navrhovateľke a odporcovi jeho byt. Uviedol, že navrhovateľka má XX.XX.

narodeniny a v roku XXXX organizovala oslavu a na túto oslavu prišla s odporcom. Uviedol, že boli
ubytovaní u neho. Po oslave išiel spať k druhej sestre a nechal im kľúče, aby išli spať k nemu. Podotkol,
že samozrejme je to len dedukcia, ale keď mal. M. sa narodila v polovici júna ďalšieho roku, tak mal za to,
že odporca je otcom mal. M.. Navrhovateľka sa stretávala s odporcom od leta XXXX. Nemal vedomosť,
že by navrhovateľka udržiavala intímny kontakt s iným mužom ako s odporcom. Navrhovateľka mu

povedala, že je tehotná s odporcom. Navrhovateľka mu uviedla, že otcom dieťaťa je odporca. Zdôraznil,
že mal. M. a odporca sa podobajú.

8. Svedkyňa S. V., kamarátka navrhovateľky, pred súdom v rámci výsluchu uviedla, že má vedomosť o
tom, že v lete XXXX bola navrhovateľka s odporcom vo vzťahu. Mala za to, že otcom mal. M. je odporca.

Nemala vedomosť, že by sa navrhovateľka v lete XXXX stretávala s iným mužom.

9. Svedok Ing. V. V., kamarát navrhovateľky, v rámci výsluchu pred súdom uviedol, že vie, že
navrhovateľka a odporca mali vzťah, normálny partnerský vzťah, chodili spolu na výlety. Navrhovateľka
mu o odporcovi rozprávala. Stretol ich spolu viackrát. Nemal vedomosť, že by sa navrhovateľka v

rozhodnom čase stretávala s iným mužom ako odporcom.

10. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli.
Súd vyzval navrhovateľku na preukázanie odôvodnených potrieb a nákladov mal. M., s ktorými
predloženými dôkazmi sa podrobne oboznámil (č.l. 5, 8, 20-58, 141-142, 183-395 spisu).

Podľa § 84 zák. č. 36/2005 Z.z. otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.Podľa § 94 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z.z. ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej

ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie

skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

Podľa § 104 ods. 1 CMP ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou

svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku,
vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka
označí za otca, či uznáva, že je otcom.

Podľa § 108 ods. 2 CMP účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov

rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a o výžive maloletého.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b/ zastupovanie maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 4, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada nato,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní, schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore

s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

11. V konaní mal súd výsluchom navrhovateľky, ako aj výsluchom svedkov, jednoznačne preukázané,

že otcom maloletej M. je odporca. Súd mal preukázané, že v čase rozhodnom pre splodenie mal.
M. sa navrhovateľka intímne stýkala iba s odporcom. Súd nezistil žiadne závažné okolnosti, ktoré by
vylučovali otcovstvo odporcu. Z dôvodu nemožnosti vykonať DNA analýzu, pre nemožnosť skontaktovať
sa s odporcom po celý čas konania, súd pri rozhodovaní o určení otcovstva vychádzal z tvrdených
okolností svedkami o tom, že v čase rozhodnom pre splodenie mal. M., t.j. v čase, od ktorého neprešlo

do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, sa navrhovateľka intímne stýkala
iba s odporcom. Súd tak návrhu navrhovateľky vyhovel a určil za otca mal. M. odporcu.

12. Vo vzťahu k určeniu zverenia dieťaťa do výchovy jedného z rodičov a poverením správy vecí
maloletej M., súd nezistil, že by odporca prejavoval vôbec záujem o mal. M., neplní si vyživovaciu

povinnosť, nepodieľa sa na jej starostlivosti, zabezpečovaní potrieb, nemá vôbec prehľad o potrebách
mal. M., fakticky sa nepoznajú, nemajú nadviazaný vzájomný vzťah, súd je preto názoru, že poverenie
správou vecí maloletej oboma rodičmi, teda aj odporcom by bolo v rozpore so záujmami maloletej, teda
rozhodol o zverení maloletej M. do opatery navrhovateľky, ktorú poveril aj správou majetkových vecí tak,
ako ju doposiaľ vykonávala.

13. Navrhovateľkou určené výdavky na mal. M., a to na bývanie, stravu, oblečenie, lieky, hygienu, hračky
súd považoval za odôvodnené. Jedná sa o bežné životné náklady, každého človeka, vrátane maloletých
detí. Výdavky navrhovateľky na mal. M. vo výške 300 eur okresný súd považoval za štandardné,
zabezpečujúce základné potreby maloletej, a to stravu, hygienické potreby, oblečenie. Bytové potreby

navrhovateľky a mal. M. zabezpečuje navrhovateľka pomocou svojej rodiny. Výdavky maloletej M. vo
výške 300 eur mesačne okresný súd považoval za preukázané a nesporné. Vo zvyšnej časti návrh na
určenie výživného o 250 eur zamietol. Nakoľko mal za to, že výživné vo výške 550 eur, tak ako žiadala
navrhovateľka, nezodpovedá odôvodneným potrebám mal. M., vzhľadom na jej vek, či zdravotný stav.
V konaní nebolo preukázané, že by mal. M. mala zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom.

Jedná sa o dvojročné dieťa bez zdravotných problémov, kde súd mal za to, že výška výživného 300
eur mesačne vzhľadom na odôvodnené potreby mal. M. a tiež vzhľadom na možný minimálny príjem
odporcu je zodpovedajúca.

14. Majetkové a finančné pomery odporcu sa okresnému súdu nepodarilo žiadnym relevantným

spôsobom jednoznačne zistiť. Okresnému súdu sa nepodarilo zistiť ani pracovné zameranie odporcu,
resp. odbor, ktorý má odporca vyštudovaný a v ktorom sa vie na pracovnom trhu uplatniť. V čase pobytu
odporcu na Slovensku odporca bol zamestnaný ako necertifikovaný lektor anglického jazyka s čistou
mzdou cca 400 eur mesačne. Okresný súd však zistil, že výška minimálnej mzdy vo I. G., kde má
odporca známy posledný trvalý pobyt, na ktorom sa ho však nepodarilo počas celého konania zastihnúť

akontaktovať,jevovýške1765eur.Okresnýsúdtakvychádzalztaktozistenéhomožnéhominimálneho
mesačného príjmu odporcu a určil odporcovi platiť výživné na mal. M. v rozsahu 300 eur, ktorá
výška vyživovacej povinnosti zodpovedá nielen odôvodneným potrebám mal. M., ale podľa zisteného
skutkového stavu veci aj možnostiam a majetkovým a príjmovým pomerom odporcu (minimálne 1 765
eur). Okresný súd nezistil žiadne závažné okolnosti, ktoré by odporcu vylučovali z plnenia vyživovacej

povinnosti v takto stanovenej výške. Okresný súd nemal závažné pochybnosti o skutočnosti, že dospelý
mladý človek (nar. XXXX), by bol vyradený z pracovného procesu a dosahovania príjmu na plnenie si
vyživovacej povinnosti. Súdu nebolo preukázané, že odporca nie je schopný vyvíjať pracovnú činnosť
a dosahovať vo I. G. aspoň zistený minimálny mesačný príjem.15. Okresný súd sa tak pri určení vyživovacej povinnosti riadil okrem odôvodnených potrieb maloletej
aj príjmovými možnosťami odporcu a tiež úvahou, že výška vyživovacej povinnosti rodiča voči deťom

by mala byť v rozmedzí cca 20 % čistého príjmu, pričom pomer finančného plnenia rodičov je závislý aj
od osobnej starostlivostí, pričom vyšší rozsah osobnej starostlivosti znižuje nároky na finančné plnenie.
Súd prihliadal teda na skutočnosť, že navrhovateľka sama osobne bez pomoci odporcu zabezpečuje
starostlivosť o dieťa, čo je nevyhnutné zohľadniť pri určení vyživovacej povinnosti. Okresný súd preto
ustálil, že je v silách odporcu prispievať na výživu mal. M. vo výške 300 eur mesačne.

16. Zároveň okresný súd stanovil, že zameškané výživné za obdobie Q. XX.XX.XXXX (t.j. od narodenia
mal M., nakoľko odporca od narodenia o mal. M. absolútne nejaví žiaden záujem a neprispieva na jej
výživu a výchovu, ktoré okolnosti možno vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu
k určeniu výživného) do 31.10.2021 je vo I. X XXX eur (2019 = XXXX eur (17 dní v 6/2019-XXX eur
+6xXXX), 2020= X XXX eur (12xXXX) a 2021= X XXX eur (10xXXX)), a toto povolil odporcovi

zaplatiť v mesačných splátkach po XXX eur, splatných vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca spolu
s bežným výživným, počnúc prvou splátkou splatnou do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku až
do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok, keď mal okresný súd za to, že je v jeho
možnostiachapríjmovýchpomerochdlhsplácaťvtaktostanovenýchsplátkachXXXeurspolusbežných
výživným 300 eur pri jeho minimálnom mesačnom príjme X XXX eur.

17. Súd styk maloletej M. s odporcom neupravoval, nakoľko odporca sa o mal. M. od narodenia
nezaujíma a odporcu nebolo možné dohľadať a kontaktovať ani počas tohto konania. Úpravu stretávania
nežiadala upraviť ani navrhovateľka, či kolízny opatrovník.

18. Okresný súd zároveň odporcovi uložil povinnosť navrhovateľke uhradiť aj preukázané náklady
spojené s tehotenstvom (§ 74 ods. 1 zákona o rodine) a zabezpečením základnej výbavičky pre mal.
M., ktoré sú súčasťou vyživovacej povinnosti mal. dieťaťa, a to vo výške preukázaných X XXX,XX
eur. Navrhovateľke okresný súd nepriznal celú uplatnenú sumu X XXX eur, nakoľko navrhovateľke bol
nesporne a preukázateľne vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa XXX,XX eur, ktorý príspevok možno

použiť, resp. bolo možné použiť na zabezpečenie potrieb pri narodení mal. dieťaťa (X XXX-XXX,XX=X
XXX,XX eur).

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

19. V spojení s ustanovením § 52 CMP súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa ustanovenia § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné,
súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.