Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 24, 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10C/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212605
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6617212605.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: K.. T. L., nar.: XX.XX.XXXX,

trvale bytom: Ľ. T. XX, XXX XX N., štátny občan SR proti žalovanému: 1/ R.. R. L., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: Q. Z. XXX/X, XXX XX N., štátny občan SR a 2/ Slovenská republika, zast.: Ministerstvom
spravodlivosti SR, so sídlom: Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, o náhradu škody vo výške 373,74
Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu voči žalovanému v rade 1/ a v rade 2/ z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v rade 1/ a v rade 2/ náhradu trov konania v rozsahu

100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov
konania žalovaným v rade 1/ a v rade 2/.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.12.2017 domáhal náhrady škody vo výške
373,74 Eur s príslušenstvom podľa § 415 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Žalobu odôvodnil tým, že meritom exekučného titulu bolo nezaplatenie faktúry VSE,
a.s. vo výške 2.314,-Sk v roku 2005 za odber elektrickej energie. Spôsob vzniku tejto pohľadávky
nie je žalobcovi podľa jeho písomného vyjadrenia jasné, lebo dom nebol obývaný od roku 2000.
Zálohové platby boli uhrádzané, spotreby boli minimálne pri jedno-dvojdňových pobytoch, v počte 2-3

razy ročne. V roku 2003 bola spotreba 49 kWh, do 04.05.2004 bola nulová spotreba, k 31.12.2004
bola spotreba vyčíslená na 242 kWh - bez vyúčtovania a do 03.05.2005 123 kWh - podľa VSE, a.s.,
ako uvádza žalobca vraj konečný stav na elektromeroch pri ich odpojení. Faktúru a spotrebu 365 kWh
odporca reklamoval. Pri demontáži, stavy elektromerov neboli odfotené, odčítal ich iba zamestnanec
VSE, a.s. bez svedka. Žalobca neobýval nehnuteľnosť, žil v N. a o probléme sa dozvedel, až keď
zistil demontované elektromery aj na elektrickú prípojku k domu od 09.08.2005. Žalobca bol dedičom
nehnuteľnosti, ale s VSE, a.s. nebol v zmluvnom vzťahu. Žalobca sa 3 x pokúšal o zmenu odberateľa,

ale neúspešne. Obec striedavo patrila pod SNV a T., bolo treba aktuálny LV, úmrtný list atď. Žalobca
pracoval v E. v čase riešenia tejto veci. V liste zo dňa 04.04.2007 zistil, že to nie je pohľadávka z
obdobia od 04.05.2004 do 03.05.2005, ale po nebohom U. L.. Podľa platných zákonov SR, VSE,
a.s. si mala uplatniť pohľadávku v dedičskom konaní, po ktorom by bola legitímne prešla na žalobcu.
Keďže VSE, a.s. zmeškala lehotu na uplatnenie pohľadávky v dedičskom konaní, tak to riešila cez
konečné stavy na elektromeroch. Odpisom stavu bez vierohodného svedka je právne irelevantné, taktiež
odmietli predložiť fotografie odmontovaných elektromerov. Žalobca nemal problém s úhradou ale zistil,

že jednofázový elektromer nebol vôbec pripojený na domovú elektroinštaláciu. Pritom od nebohého U.
L. roky inkasovali nájomné za tento elektromer. Navyše v záhrade žalobcu postavili elektrický stĺp s
vedením cez jej stred bez toho, aby ho aspoň upovedomili. Necitlivá reakcia zo strany VSE, a.s. na
uvedené výhrady žalobcu spôsobili, že neuhradil pochybnú faktúru. V platobnom rozkaze navrhovateľuviedol, že ide o bezzmluvný vzťah, pričom tvrdil, že došlo k neoprávnenú obohateniu žalovaného
bez predloženia dôkazov, viď. platobný rozkaz. Bezdôvodné obohatenie sa musí zákonným spôsobom
preukázať, nestačí osočiť žalobcu v odôvodnení a tiež dedenie nehnuteľnosti nie je automaticky aj

dedením pohľadávok k nehnuteľnosti - mali byť uplatnené v dedičskom konaní!!! Vplyvom uvedeného
a nedostatočných dôkazov VSE, a.s. nevznikol žiadny právny nárok. No žalovaný sudca R.. L.
akceptoval platobný rozkaz v celom rozsahu napriek tomu, že medzi žalobcom a VSE, a.s. neexistoval
žiaden zmluvný vzťah a ani relevantný právny nárok. Žalovaný identifikoval žalobcu ako povinného.
Žalovaný doslova odignoroval odpor proti platobnému rozkazu a na prvom pojednávaní dňa 23.10.2006

v neprítomnosti žalobcu aj Rozsudkom č.k. XC/XX/XXXX potvrdil platobný rozkaz. Meritom návrhu
a ani súdneho konania podľa názoru žalobcu nebolo bezdôvodné obohatenie, pričom ani nebolo
vykonané dokazovanie na obohatenie. List zo 04.04.2007 jednoznačne preukazuje, že pohľadávka
sa týkala nebohého U. L.. Preto žalobca žiada, aby sudca L. predložil aspoň jeden dôkaz prečo
ho označil v súdnom konaní ako vecne pasívne legitimovaného. Rozsudok odôvodnil konštatovaním
bezdôvodného obohatenia. Meritom návrhu bolo prikázanie veci, konkrétne peňažného plnenia a nie

bezdôvodného obohatenia. VSE, a.s. postúpila pohľadávku z rozsudku tretej osobe, oprávnenému
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava v exekučnom konaní č. XXEr/XXX/XXXX Okresného súdu
Lučenec vykonávanú exekútorom JUDr. R. F., Exekútorský úrad Y., upovedomenie z 18.09.2008 v Ex
XXX/XXXX. Exekučný súd uznesením z 28.11.2008 vyhovel námietke vo veci istiny a trov exekúcie, ale
exekútor F. si nárokoval ešte špeciálne trovy za právne zastúpenie, mimoriadne náklady, atď. a v tomto

súd nevyhovel námietke. Exekútor F. 9 rokov čakal na výkon exekúcie a minulý mesiac „zexekvoval“
nehnuteľnosť žalobcu. Žalobca navrhol predvolanie sudcu C. na výsluch, aby vysvetlil prečo akceptoval
ostatné položky uplatnené mimo trov exekúcie. Škoda spôsobená v konaní č. XC/XX/XXXX žalovaným
sudcom pozostáva z istiny 76,81 Eur, jej úrokov a trov súdneho konania 16,50 Eur + 66,38 Eur = 82,88
Eur a úrokov z tejto sumy. Škoda spôsobená v exekučnom konaní č. XXEr/XXX/XXXX, č.k. Ex XXX/

XXXX činí: istina 16,60 Eur + 52,26 Eur + 24,50 Eur + 197,50 Eur = 290,86 Eur + úroky. Celková škoda z
istiny predstavuje sumu 373,74 Eur + úroky. Žalobca teda navrhol na základe dokazovania aby súd vydal
rozsudok v tomto znení: Žalovaný bez dokazovania krivo obvinil žalobcu z bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný bezdôvodne uznal žalobcu ako vecne pasívne legitimovaného v súdnom konaní č. XC/XX/
XXXX, čím mu spôsobil škodu 373,74 Eur. Žalovaný je povinný nahradiť škodu žalobcovi vo výške

373,74 Eur s úrokom a celkovými trovami exekúcie X.. Žalobca má nárok aj na úhradu trov konania.

2.Okresný súd Lučenec Uznesením č.k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa 16.02.2018 vyzval žalobcu, aby v
lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoju žalobu doplnil tak, že spresní petit žaloby, aby bol
jasný a vykonateľný v časti príslušenstva.

3.Žalobca svojim písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.03.2018 označeným ako
„Doplnenie k uzneseniu zo 16.02.2018“ upresnil svoju žalobu tak, že príslušenstvo
tvoria trovy exekúcie, exekučný titul bol uhradený pred rozhodnutím o exekučných
námietkach. Žalobca momentálne nevie vyčísliť škodu vzhľadom k nejasnému rozhodnutiu Exekučného

súdu v Lučenci o exekučnej námietke v exekúcií č. Ex XXX/XXXX. Exekučný poriadok definuje iba pojmy
ako exekučný titul a trovy exekúcie. Exekučný súd vyhovel exekučnej námietke v časti exekučného titulu
(76,81 Eur) a trov exekúcie (41,08 Eur), oba nároky exekútora F. zamietol. Napriek uvedenému exekútor
F. pokračuje v exekúcii. V minulom roku, pár mesiacov pred uplynutím 10-ročnej premlčacej
lehotyexekútorpokračovalvexekúciíuvalenímexekučnéhobremenananehnuteľnosťžalobcu. Zaslal

písomnú zásielku na adresu žalobcu, ktorá podľa avíza mala byť uložená 18 dní, no na 7. deň sa už
nenachádzala zásielka na pošte. Exekútor si mimo trov exekúcie uplatnil nárok na:
- hotové výdavky vo výške 197,50 Eur,
- trovy oprávneného v exekúcií 24,50 Eur,
- trovy právneho zastúpenia 52,26 Eur,

- trov súdneho konania 16,60 Eur, to všetko s 10-ročným príslušenstvom!!! Žalobca navrhuje predvolať
svedka sudcu Y. C., ktorý rozhodoval o exekučnej námietke, aby bližšie špecifikoval vyššie uvedené
nároky exekútora F., či ide o trovy exekúcie, ďalší exekučný titul alebo niečo mimo Exekučného poriadku.
Žalobca navrhuje predvolať ako svedka exekútora JUDr. R. F., aby bližšie špecifikoval svoje nároky a
určil ich výšku peňažne vyčíslenú. Jeho pohľadávka bude uplatnená voči žalovanému. Žalobca zároveň

žiada, aby žalovaný sudca JUDr. L. sa vyjadril k týmto otázkam:
1. Prečo pri rozhodovaní vo veci XC/XX/XXXX neumožnil žalobcovi konať pred súdom, neakceptoval
jeho námietku, že nie je v právnom vzťahu so žalobcom?2. Pri rozhodnutí o exekučnom titule, na základe čoho vyhodnotil, že žalovaný je v právnom vzťahu so
žalobcom VSE, a.s.? Dedenie nehnuteľnosti nie je automaticky aj dedenie pohľadávky od nehnuteľnosti.
3. V súdnom spise XC/XX/XXXX sú dôkazy, že ako brat tak aj žalovaný informovali žalobcu, že dlžník

U. L. je nebohý. Zákonný spôsob na uplatnenie pohľadávky voči mŕtvemu je uplatniť ju v dedičskom
konaní. Tá nebola zahrnutá do dedičského konania, preto neexistoval žalobný titul.
4. Na základe čoho žalovaný sudca L. obvinil žalobcu z nedovoleného obohatenia a ako zistil, že dlh
spôsobil žalobca? (č.l. 42 b)

4.Súd Uznesením č.k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa 26.04.2018 podanie žalobcu doručené tunajšiemu
súdu dňa 04.12.2017 odmietol s odôvodnením, že nebolo v zákonnej lehote na výzvu súdu žalobcom
v požadovanom rozsahu opravené a doplnené, a pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať.
(č.l. 43-44 spisu)

5.Vočipredmetnémuodmietnutiu písomného podaniazostranysúdužalobcapodalsťažnosťpísomným

podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.05.2018, ktoré odôvodnil tým, že žalobca nedodržal
súdom stanovenú 10-dňovú lehotu, ktorá bola v rozpore so zákonom č. 253/1998 na určenie narodenia
žalovaného a adresy jeho trvalého bydliska. Žalobca písomne požiadal Mestský úrad v N. o vydanie
adresy trvalého pobytu. Po podaní žiadosti mestský úrad písomne vyzval žalobcu na zaplatenie
poplatku za poskytnutie informácie. Po zaplatení poplatku mestskému úradu mal 30 dní, aby písomne

cez poštu oznámil adresu žalovaného. Uvedený postup bol legitímny v rámci citovaného zákona a
trval v lehote niekoľkých týždňov, nie 10 dní. Príslušný úrad nebol kompetentný poskytnúť dáta o
roku narodenia žalovaného. Občiansko-právne konanie nie je relevantný právny dôvod na získanie
personálnych informácií o žalovanom. O „info“ môže požiadať iba súd, Policajný zbor, atď. z konkrétne
špecifikovaných dôvodov. Žalobca to vníma ako šikanovanie zo strany súdu z toho dôvodu, že žalovaný

bol zamestnancom súdu, a preto súd disponoval všetkými osobnými údajmi žalovaného. Čo sa týka
príslušenstva, žalobca ani v súčasnosti nemá informácie na právne posúdenie jeho štruktúry lebo
nezodpovedá platným právnym normám. Až súdne konanie, výsluchy uvedených svedkov spresnia
jeho výšku. Exekučný poriadok pozná iba právne pojmy ako je exekučný titul a trovy exekúcie. No v
tomto prípade sa objavili položky, ktoré nedefinuje exekučný poriadok, ani iné právne normy. Mimo

trov exekúcie sa objavili položky, ktoré zákon nepozná. Kvôli týmto neznámym položkám bola podaná
žaloba. Žalobca uhradil istinu aj trovy exekúcie. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí o námietkach
žalobcu v exekúcií č. Ex XXX/XX im nevyhovel. Vo vymožení istiny súd exekúciu zastavil a námietkam
proti trovám exekúcie vyhovel žalobcovi. Žalobca nie je jasnovidec, konanie môže trvať nejaký ten
rok, exekúcia nie je právoplatne ukončená, a preto nie je známa výška príslušenstva. Po dokazovaní

na súde bude príslušenstvo jasné. Čo sa týka exekučného titulu, merita veci žalobca konštatuje, že
zdedená nehnuteľnosť v čase uplatnenia pohľadávky 400 Kwh nebola obývaná, žalobca dokonca sa
zdržiaval v zahraničí. Stav na elektromere nebol svedecky potvrdený, ani jeho fotografiou, žalobcovi
bola odmietnutá jeho dodatočná kontrola, resp. jeho stavu. Žalovaný sudca vydal platobný rozkaz a bez
výsluchu a predloženia dôkazov potvrdil rozsudok na prvom pojednávaní v neprítomnosti žalobcu. Ak

bola pohľadávka proti zmluvnému partnerovi U. L., tak po jeho smrti mala byť uplatnená na dedičskom
konaní. To, že žalobca zdedil nehnuteľnosť nie zmluvný vzťah na dodávku elektrickej energie ani to, že
spĺňa podmienky účastníka súdneho konania. Sudca zašiel ešte ďalej keď vo svojom rozsudku obvinil
žalobcu z obohatenia. Žalobca trvá na tom, aby žalovaný sudca predložil právne relevantné dôkazy, že
on odobral 400 kWh elektrickej energie a takisto sa neodôvodnene obohatil. Východoslovenská

energetika, a.s. bola upozornená žalobcom aj Y. L.om, že zmluvný partner zomrel, ale tá požadovala
list vlastníctva, ktorý nebol k dispozícii pred dedičským konaním. Takže výhovorka, že energetika
nevedela o smrti zmluvného partnera je právne irelevantná. Uvedené sa nachádza v spise v písomnom
svedectve Y. L., keď odmietli zmenu odberateľa po oznámení o smrti U. L.. Žalobca trvá na svojej
žalobe v celom rozsahu, a preto vyzýva súd vzhľadom k tomu, že sú splnené všetky obligatórne

podmienky v zmysle CSP, aby vo veci konal a vytýčil pojednávanie. Vzhľadom k tomu, že súd ako
uvádza primitívnymi obštrukciami zamietol už asi piatu žalobu, ktorej podanie bolo vyprovokované v
predchádzajúcom nezákonnom konaní súdu, žalobca to bude riešiť aj iným spôsobom. Určite nie cez
ministerstvo spravodlivosti, ktoré je čiernou dierou spravodlivosti na Slovensku. Čím viac dôkazov bude
mať žalobca voči súdu, tým budú väčšie dopady na aktérov. Uvedené žaloby sú šancou na seriózne

reparáty súdu. Žalobcu už nebaví hrať sa na slepú babu so súdom, pohár trpezlivosti sa už napĺňa.
Jedno slovenské príslovie hovorí: „Vyčkaj času ako hus klasu!“ (č.l. 47-48 spisu)6.Krajský súd Banská Bystrica Uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 25.07.2019 uznesenie
okresného súdu, ktorým odmietol podanie žalobcu doručené dňa 04.12.2017 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Podľa názoru krajského súdu bolo odvolanie žalobcu dôvodné. Z obsahu spisu mal odvolací súd za
preukázané, že pre odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť považované za žalobu, neboli splnené
procesné podmienky. Dôvody, pre ktoré vyzval okresný súd žalobcu na odstránenie vád podania je
možné odstrániť v priebehu konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, dôvody pre odmietnutie žaloby,
ktorá bola súdu doručená dňa 04.12.2017 z obsahu spisu nevyplývali. Skutkovo je žaloba odôvodnená

ako náhrada škody, uplatnená proti žalovanému ako fyzickej osobe, ktorú mal žalovaný spôsobiť
rozhodnutím, ktoré vydal ako sudca Okresného súdu v Lučenci v konaní č. XC/XX/XXXX. Pretože
rozhodnutie žalovaného sa stalo podkladom pre vykonanie exekúcie, žalobca uplatnil proti žalovanému
ajnáhradutrovexekúcie.Žalobcapripojilpísomnosti,ktorýmižalobuodôvodnilazktorýchvyplývajújeho
domnienkyaskutkovétvrdenia.Ajkeďžalobcadodatočnenavrholvecposúdiťpodľazákonač.514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzhľadom na skutkový opis žaloby

sú splnené všetky procesné podmienky na vecné prejednanie žalobou uplatneného nároku na náhradu
škody iba proti žalovanej fyzickej osobe. Žalobu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. možno uplatniť iba
proti Slovenskej republike, za ktorú koná príslušný ústredný orgán a podaniu žaloby podľa zákona č.
514/2003 Z.z. predchádza zrušenie nezákonného rozhodnutia a ďalší predpísaný postup poškodeného,
ktorý je povinný pred podaním žaloby uplatniť nárok na ústrednom orgáne. V sporovom konaní, v

ktorom súd rozhoduje o nároku na náhradu škody, nemá súd právomoc vyhlásiť právoplatné rozhodnutie
vydané v inom konaní za nezákonné. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je všeobecnou zásadou
sporového konania a je vyjadrená v § 230 CSP podľa ktorého, ak sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Žalobou disponuje žalobca. Súd musí vychádzať z toho,
že žalobca za škodcu považuje fyzickú osobu označenú v žalobe. Žalobca považuje za škodu to, čo plnil

oprávnenému a exekútorovi v exekučnom konaní z exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozsudok,
ktorý vydal žalovaný vo funkcii sudcu. Žalobca tvrdí, že žalovaný obvinil žalobcu z obohatenia. Žalobca
trvá na tom, aby žalovaný predložil dôkazy, že on odobral 400 kWh elektrickej energie. Na základe
skutočností uvedených žalobcom v žalobe môže súd vec prejednať na pojednávaní. Potrebné údaje o
osobe žalovaného doplní z úradnej moci súd prvej inštancie tak, aby s ním mohol konať a doručovať

rozhodnutia vydané v tejto veci. Rozpor medzi skutkovým tvrdením a právnym posúdením žaloby sa
prejaví v rozhodnutí vo veci samej a procesnej zodpovednosti za výsledok konania. Odvolací súd bez
toho, aby prejudikoval výsledok sporu vo veci samej, v tomto štádiu konania posudzoval dôvodnosť
odvolania žalobcu iba z procesného hľadiska, či žaloba spĺňa predpísané formálne náležitosti, ktoré sa
týkajú označenia strán sporu, predmetu konania, ktorým je náhrada škody a opísanie rozhodujúcich

skutočností, v ktorých žalobca uvádza, čo považuje za škodu a ako ku škode došlo. Je vecou procesnej
zodpovednosti žalobcu a dokazovania vo veci samej, či súd na základe jednoznačných skutkových
tvrdení, ktoré uviedol v žalobe, preukáže existenciu škody, zavinenie žalovaného, príčinnú súvislosť
medzi škodou a zavineným konaním žalovaného. Je vecou žalobcu, ako v ďalšom konaní zváži možnú
bezúspešnosť uplatnených nárokov a či nezoberie z toho dôvodu žalobu späť. (č.l. 59-61 spisu)

7.Okresný súd Lučenec Uznesením č.k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa 23.10.2019 vyzval žalovaného, aby v
lehote10dníoddoručeniatohtouzneseniasapísomnevyjadrilkžalobedoručenejsúdudňa04.12.2017,
uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva,
označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom

rozsahu neuzná. Zároveň bol upozornený, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy
súd nemusí prihliadnuť.

8.Žalovaný v rade 1/ vo svojom písomnom podaní - vyjadrení doručeným tunajšiemu súdu dňa
04.11.2019 skonštatoval, že pokladá výzvu za predčasnú a zatiaľ neodôvodnenú. Súd z úradnej

povinnosti skúma splnenie podmienok procesnej spôsobilosti účastníka konania, t.j. vlastnými úkonmi
brať na seba povinnosti a nadobúdať práva v civilnom sporovom konaní. Z doručených listinných
dôkazov nevyplýva, že by súd splnil túto svoju povinnosť. Je potrebné skúmať po 1. počet, po 2. obsah,
po 3. výsledok sťažností, trestných oznámení a podobných osočujúcich podaní žalobcu voči sudcom
Okresného súdu Lučenec za posledných 15 až 20 rokov. Žalovaný v rade 1/ odhaduje, že do 01.01.2017

bolo evidovaných na Okresnom súde Lučenec najmenej 10 spisov, v ktorých ako účastník konania
vystupoval žalobca. V každej veci 10 až 15 sudcov Okresného súdu Lučenec žiadalo, aby ich Krajský
súd v Banskej Bystrici vylúčil z konania a rozhodovania, lebo sa cítia byť zaujatí voči žalobcovi pre
jeho sústavné a osočujúce útoky proti sudcom Okresného súdu Lučenec. Ide zrejme o viac ako 100individuálnych žiadostí sudcov o vylúčenie z konania. Krajský súd v Banskej Bystrici sa stotožnil s
dôvodmi žiadostí sudcov Okresného súdu Lučenec a vylúčil ich z ďalšieho konania. Preto sústavný a
osočujúci charakter útokov žalobcu voči sudcom okresného súdu Lučenec je preukázaný. Okrem toho

žalobca podal aj trestné oznámenie na sudkyňu Okresného súdu Lučenec. V ďalšej trestnej veci vedenej
proti žalobcovi na Okresnom súde Veľký Krtíš boli vypočutí aj sudcovia Okresného súdu Lučenec ako
svedkovia. Nemôže mu byť známy počet osočujúcich podaní žalobcu proti iným úradným osobám,
s ktorými prišiel do styku (policajti, prokurátori, pracovníci daňového úradu, odčítači spotreby plynu,
elektriny,vodyapod.).Žalovanývrade1/mázadôvodnépodozrenie,že žalobcapripodávanísťažností,

trestných oznámení, žalôb nekoná na základe objektívneho vyhodnotenia obklopujúcej ho reality, ale
koná pod vplyvom neovládaného vnútorného nutkania čo znamená, že v tejto sfére osobnosti svoje
konanie neovláda. Vzhľadom k tomu, že súd má poznatky o počte, obsahu a 100% bezdôvodnosti
podania žalobcu voči sudcom Okresného súdu Lučenec je na mieste z úradnej povinnosti začať konať o
obmedzenie spôsobilosti k právnym úkonom žalobcu v oblasti jeho styku s úradnými osobami. Zatiaľ nie
je známe žalovanému v rade1/, či k podaniu žaloby došlo na to spôsobilou osobou a či ide o riadne súdne

konanie s účastníkmi konania. Pokiaľ by súdom ustanovený opatrovník žalobcu trval na jeho podaní ako
žaloby k veci udáva nasledovné: Ako súkromná fyzická osoba nikdy neprišiel do styku so žalobcom,
preto medzi nimi nemohli vzniknúť súkromnoprávne vzťahy, a to ani občianskoprávne, rodinnoprávne,
pracovnoprávne, obchodnoprávne, pri ktorých by bola daná právomoc súdu na konanie a rozhodnutie.
Pokiaľ nedôjde k zastaveniu konania žalovaný v rade 1/ žalobu navrhuje zamietnuť. Zároveň požiadal

súd, aby konal a rozhodol vo veci bez jeho prítomnosti na pojednávaní. (č.l. 71-72 spisu)

9.Na predmetné vyjadrenie žalovaného v rade 1/ reflektoval žalobca svojim písomným podaním
označeným ako „Vyjadrenie k stanovisku žalovaného“ doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.11.2019.
Žalovaný v rade 1/ je podľa názoru žalobcu praotcom všetkých žalôb podaných na súd v Lučenci. Tento

slovútny sudca vyniesol niekoľko rozsudkov proti žalobcovi na prvom pojednávaní v jeho neprítomnosti,
čo malo za následok celú sériu žalôb a trestných oznámení. Iba finančná škoda z rozhodnutí žalovaného
v rade 1/ presahuje 150.000,- Eur, nehovoriac o nemajetkovej ujme, nezákonná väzba žalobcu,
niekoľkoročné blokovanie celého majetku a z toho plynúce verejné na cti utŕhanie.
Pre ilustráciu uviedol iba 3 najkurióznejšie rozsudky. V roku 2002 mal sudca pridelené dve veci. Žaloba

žalobcovej exmanželky o BSM č.k. XC/XXX/XX a žaloba R. L. na vrátenie
pôžičky 60.000,- Sk č.k. XC/XXX/XX. V oboch veciach išlo o žalobu proti žalobcovi. Žalovaný v rade 1/
vyniesol rozsudky v prospech oboch žalôb na základe vzájomných svedectiev žalobcov v predmetných
sporoch, tzn. exmanželka dosvedčila L. a L. exmanželke. Žalovaný v rade 1/ tento postup žalobcov ani
nezaregistroval, čo dokazuje jeho slaboduchosť. Čo sa týka škody z BSM, tá nie je podstatná nakoľko

majú spoločné deti. Vo veci sp.zn. XC/XXX/XX žalovaný v rade 1/ vyniesol rozsudok v neprítomnosti
žalovaného, bez jeho jediného výsluchu, len na základe svedectva jeho exmanželky. Iba z tohto
rozsudku mu vznikla priama škoda vo výške 120.000,-Eur bez príslušenstva. V žalobe sp.zn. XC/XXX/
XXXX vyniesol rozsudok proti žalobcovi bez vytýčenia pojednávania a v aktuálnej veci to bolo tiež
ako cez „kopirák“, t.j. rozsudok vynesený v jeho neprítomnosti na prvom pojednávaní, bez jediného

výsluchu. Aby nebol nespravodlivý, druhým spúšťačom žalôb a trestných podaní bol trestný rozkaz
sudcu J. za ublíženie na zdraví. To, že bol žalobca trestne odsúdený zistil iba náhodou pri žiadosti o
výpis z registra trestov. Najväčším šokom bolo, že v spise bola vymenená výpoveď obvineného s jeho
podpisom. Generálny prokurátor zrušil obvinenia v celom rozsahu a nové šetrenie prišlo o všetky falošné
dôkazy. Takže žalovaný v rade 1/ a sudca J. boli pôvodcami žalôb a trestných oznámení. Aj súčasná

situácia v súdnictve a na prokuratúre potvrdzuje ako ťažko sa bojuje proti justičnej štátnej mafii. Žalobca
konštatuje, že pre pracovné povinnosti v zahraničí nevenoval dostatočnú pozornosť uvedeným veciam,
ktoré prerástli do obludných rozmerov. Žalobca týmto vyzýva súd, aby mu doručil originál stanoviska
žalovaného v rade 1/ s jeho originálnym podpisom. Žalovaný v rade 1/ rozhodol v sp.zn. XC/XX/XXXX
v neprítomnosti žalobcu v prospech žalobcu VSE, a.s. na prvom pojednávaní, bez jediného výsluchu,

bez preukázania právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný zašiel ešte ďalej keď obvinil
žalovaného z nezákonného odberu elektriny.
Zhrnutie merita veci:
- žalobca podal v roku 2006, keď jeho klient U. L. zomrel v r. XXXX premlčaný nárok,
- žalobca vedel, že U. L. zomrel, dôkaz písomné vyjadrenie Y. L. v spise, že osobne bol u žalobcu

oznámiť jeho smrť, takisto to urobil aj žalovaný,
- zákon o dedení neumožňuje zahrnúť zmluvné nástupníctvo, na žalovaného neprešiel automatický
zmluvný záväzok U. L.,- vedomosť žalobcu o smrti klienta mu umožňovalo uplatniť nedoplatok v rámci dedičského konania a
nie žalobou proti dedičovi,
- žalobca postupoval nezákonne pri získaní dôkazu o pohľadávke, pracovný príkaz,

- žalobca vo veci XC/XX/XXXX dôkazovo nepreukázal právny vzťah so žalovaným.
Po smrti U. L. dom ostal neobývaný, pričom žalovaný býval stovky kilometrov ďaleko,
- žalovaný po vynesení rozsudku z 23.10.2006 uhradil nedoplatok, no žalobca naďalej pokračoval aj v
exekučnom konaním viď. vyúčtovanie exekúcie. Týmto sa škoda navýšila o ďalších 200,-Eur. Žalovaný
v rade 1/ svoju odbornú právnu impotenciu nahrádzal zneužívaním právomoci sudcu pri vydávaní

rozsudkov. Boj za spravodlivosť zo strany žalobcu označil ako duševnú poruchu s neskrývanou snahou
pripraviť žalobcu o svojprávnosť. Je to podľa názoru žalobcu arogancia,
ktorá sa už prejavila pri rôznych pokutách, viď. V.. Žalobca pozná také príslovie, že bič plieska na konci.
Žiada vyhlásiť rozsudok z 23.10.2006 za nezákonné rozhodnutie s majetkovou ujmou presahujúcou
trestnoprávnu sadzbu. Žiada súd priložiť spis XC/XX/XXXX ako dôkaz v tejto veci. (č.l. 78)

10.Žalobca písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.03.2020 spresnil žalobu z
03.12.2017 a to tak, že v sporovom konaní o náhradu škody proti žalovanému ju kvázi zobral späť, hoci z
ďalšieho obsahu tohto písomného podania vyplýva eklatantne opak. Žalobca spresnil právne posúdenie
veci a navrhol vyhlásiť právoplatný rozsudok zo dňa 08.10.2008 vo veci č.k. XC/XX/XXXX za nezákonné
rozhodnutie. Doplnil ako žalovaného Slovenskú republiku, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, so

sídlom: Župné námestie 13, 813 11 Bratislava.
Predmetné písomné podanie žalobca odôvodnil tým, že v rámci exekučného konania Ex XXX/
XXXX exekučného titulu č.k. XC/XX/XXXX požiadal ministerstvo spravodlivosti návrhom z 25.11.2008 o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za exekučnú pohľadávku exekútora F.. Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky sa v lehote 6 mesiacov ani ku dnešnému dňu nevyjadrilo. Týmto je

splnená základná podmienka na súdne konanie. Žalovaná škoda bola spôsobená v roku 2017. Žalobca
zároveň ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní dňa 02.03.2020 vzhľadom k uvedenému a k jeho
pracovným povinnostiam v zahraničí.
Žalobca mení žalobný petit, aby po vykonanom dokazovaní vo veci vyniesol súd tento rozsudok:
Rozsudok vo veci XC/XX/XXXX zo dňa 23.10.2006 žalovaného v rade 1/ je nezákonné rozhodnutie.

Nezákonnosťrozhodnutiaspôsobilžalovanývrade1/,keďnezamietoltentožalobnýnávrhnapremlčanú
pohľadávku, zlú identifikáciu žalovaného a dôkazovú núdzu žalobcu vo veci preukázania škody. Zároveň
navrhol, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu celej škody aj s príslušenstvom a trovami konania.
(č.l. 91 spisu)

11.Okresný súd Lučenec Uznesením č.k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa 02.03.2020 vyzval žalobcu, aby v
lehote 10 dní od doručenia uznesenia opravil a doplnil podanie zo dňa 28.02.2020, doručené súdu dňa
02.03.2020atotak,žeuvedie,čitrvánaspäťvzatížalobyonáhraduškodyprotipôvodnémužalovanému
v rade 1 a aby odstránil rozpor v tvrdení žalobcu spočívajúci v tom, že doplnil ako žalovanú stranu
Slovenskú republiku, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, no v žalobnom petite aj naďalej označuje

za žalovaného len žalovaného v rade 1/ ako povinného, a či žaluje len Slovenskú republiku, zastúpenú
Ministerstvom spravodlivosti SR alebo aj pôvodného žalovaného. (č.l. 93-94 spisu)

12.Žalobca svojim písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.04.2020 označeným ako
„Doplnenie v zmysle výzvy z 02.03.2020“ uviedol, že v pôvodnej žalobe berie späť časť týkajúcu sa

žalovaného v rade 1/, ktorou požadoval náhradu škody vo výške 373,74 Eur s príslušenstvom.
Navrhuje, aby škodu mu nahradil žalovaný v rade 2/ v sume 373,74 Eur s príslušenstvom, t.j. Slovenská
republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Ďalej navrhol, aby žalovaný v rade
1/ sa vyjadril k nasledujúcim bodom žaloby:
1.) Prečo akceptoval žalobcu ako účastníka súdneho konania vo veci XC/XX/XXXX, ak nebol v žiadnom

právnom vzťahu so žalobcom VSE, a.s.? VSE, a.s. bola v právnom vzťahu s nebohým U.om L.om.
2.) Prečo prijal žalobu na premlčanú pohľadávku v konaní Okresného súdu Lučenec č.k.
XC/XX/XXXX?
3.) Prečo akceptoval dôkaz - stav elektromeru, ak nebol nikým potvrdený - buď svedectvom alebo
fotografiou stavu elektromeru. Žalobca dúfal, že žalovaný v 1./ rade sa konečne vyjadrí k meritu žaloby

a nebude nahrádzať svoju odbornú impotenciu osočovaním žalobcu, návrhom na vyhlásenie žalobcu
za nesvojprávneho a rôzne iné primitívne urážky žalobcu.4.) Žalobca žiada, aby žalovaný v rade 2/ sa vyjadril, či žalovaný v rade 1/ porušil procesné právo, resp.
či dodržal zákonný postup pri prijatí žaloby, resp. pri vyhodnotení dôkazov a konečnom
rozhodnutí vo veci vedenej na Okresnom súde v Lučenci č.k. XC/XX/XXXX.

5.) Žalobca žiada súd, aby vyzval exekučného sudcu JUDr. C. v exekučnom konaní XXEr/XXX/XXXX
na písomné vyjadrenie, ktoré objasní, či nárok žalobcu na príslušenstvo je
opodstatnený, a to aby odpovedal na:
a.) Bolo súdom schválené nástupníctvo pre Intrum Justitia Slovakia s.r.o. po oprávnenom VSE, a.s. z
Rozsudku z 23.10.2006 vo veci XC/XX/XXXX?

- pokiaľ je známe žalobcovi, slovenské právo nepozná právnu normu, ktorá by umožňovala obchodovať
s rozsudkami čo sa stalo v tomto prípade. Oprávnený VSE, a.s. mohol postúpiť pohľadávku z rozsudku
cez rozhodnutie súdu. Navyše oprávnený VSE, a.s. predal uhradenú istinu z exekučného titulu XC/XX/
XXXX čo potvrdil aj exekučný súd keď vyhovel exekučnej námietke žalobcu.
b.) Prečo exekučný súd v uznesení o exekučných námietkach zo dňa 28.11.2008 schválil finančné
výdavky, ktoré neboli schválené spolu s exekučným titulom v rozsudku?

- exekučný súd vyhovel povinnému (žalobcovi) v námietkach proti istine a trovám exekučného konania,
nonadštandardnétrovy,ktorénebolizahrnutévrozsudku,sivyčíslilexekútornadrámecexekučnýchtrov
a oprávnený následník „Intrum“ výdavky s spojené s kúpou rozsudku, neboli v predmetnom uznesení
odmietnuté. Ide o položky predbežné hotové výdavky - 197,50 Eur, trovy právneho zastúpenia pri
exekúcií - 52,26 Eur, trov oprávneného pri exekúcií - 24,50 Eur, atď. Treba špecifikovať uvedené

nadštandardné výdavky, ktoré neboli zahrnuté v trovách exekučného konania, podľa ktorej právnej
normy boli uplatnené. Žalobca vyčísli príslušenstvo po vyjadreniach žalovaných.
Žalobca navrhol aby súd rozsudkom rozhodol, že žalovaný v rade 1/ vydal nezákonné rozhodnutie zo
dňa 23.10.2006 vo veci XC/XX/XXXX. Žalovaný v rade 2/ uhradí škodu 373,74 Eur s
príslušenstvom a s úrokom z omeškania 14,75 % ročne z 373,74 Eur od 31.08.2017 a trovy konania.

(č.l. 98 spisu)

13.OkresnýsúdLučenecUznesenímč.k.XXC/X/XXXX-XXXzodňa25.05.2020pripustil,abydokonania
pristúpilďalšísubjektnastranežalovaného,atoSlovenskárepublika,zast.:Ministerstvomspravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, ktorý bude

vystupovať v pozícii žalovaného v rade 2/. (č.l. 105)

14.Žalovaný v rade 2/ svojim písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.06.2020 uviedol
nasledovné:
Žalobca sa žalobou o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle jej neskorších

doplnení domáha podľa § 3 až § 6 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zák.
č. 514/2003 Z.z.“) určenia, že žalovaný v rade 1/ vydal Rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa
23.10.2006, č.k. XC/XXX/XXXX-XX (ďalej len „namietané rozhodnutie“) ako nezákonné rozhodnutie a
od žalovaného v rade 2/ sa domáha náhrady škody vo výške 373,74 Eur s príslušenstvom a úrokom z

omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 373,74 Eur od 31.08.2017, ako aj trov konania. Žalobcom
namietané rozhodnutie, právoplatné dňa 27.12.2006 a vykonateľné dňa 02.01.2007 bolo exekučným
titulomvexekúciiExXXX/XXXXvykonávanejJUDr.R.F.,súdnymexekútorom,sosídlomexekútorského
úradu Ul. V.. W. X v Y..
I. Nesplnenie procesných podmienok

Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.
Podľa § 16 ods. 4 Zák. č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, ženeuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 161 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon

neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky,
ktorýnemožnoodstrániť,súdkonaniezastaví.Podľa §161ods.3CSP,akideonedostatok
procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom
spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa

nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. Predpokladom uplatnenia
nároku na náhradu škody podľa Zák. č. 514/2003 Z.z. na súde je v zmysle § 15 ods. 1 uvedeného
zákona predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne podľa § 4 a § 11 zákona na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Až v prípade, že príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Žalobca vo svojom

spresnení návrhu zo dňa 28.02.2020 uviedol, že „požiadal MS SR návrhom z 25.11.2017 o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody za exekučnú pohľadávku exekútora F.. MS SR sa v lehote 6
mesiacoch ani k dnešnému dňu nevyjadrilo.“ Týmto žalovaný v 2/ rade oznamuje súdu, že touto žalobou
uplatnený nárok na náhradu škody nebol predmetom predbežného prerokovania v zmysle § 15 Zák. č.
514/2003 Z.z., nakoľko Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgán príslušný konať vo

veci v mene štátu podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. neeviduje doručenie žiadneho
podania žalobcu, ktorým by sa tento domáhal predbežného prerokovania nároku uplatneného v žalobe.
Na základe uvedeného je žalovaný v rade 2/ toho názoru, že v konaní nemožno pokračovať, nakoľko nie
je splnená podmienka predbežného prerokovania nároku stanovená v § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z.
II. K žalobnému návrhu na určenie nezákonnosti rozhodnutia

Žalobou v civilnom sporovom konaní možno v zmysle ustanovenia § 137 CSP požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o splnení povinnosti, nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, určení, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Žalobca sa žalobou podanou voči žalovaným domáha po prvé vyhlásenia namietaného rozhodnutia za
nezákonné a po druhé uloženia povinnosti žalovanému v rade 2/ nahradiť žalobcovi škodu vo výške
373,74 Eur s príslušenstvom a úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne
zo sumy 373,74 Eur od 31.08.2017, ako aj trov konania. S poukazom na
obsah ustanovenia § 137 CSP je tak zrejmé, že prvým žalobným nárokom žalobca žiada o určenie

právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP - nezákonnosti namietaného
rozhodnutia. Právna úprava síce v § 137 písm. d) CSP pripúšťa žalobu na
určenie právnej skutočnosti, avšak len za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného predpisu, najmä
hmotného práva. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu
nevyplýva, je potom potrebné považovať za vadný a procesne nespôsobilý, s následkom zamietnutia

žaloby. Žalobca vo svojich podaniach nepoukázal na existenciu žiadneho ustanovenia osobitného
predpisu, ktoré by žalobcovi (alebo aj komukoľvek) umožňovalo žiadať súd rozhodnúť o určení právnej
skutočnosti, ktorá je predmetom žalobou uplatňovaného nároku vymedzeného v prvom výroku petitu
žaloby, resp. jej spresnení a doplnení a žalovaný v rade 2/ má za to, že takéto ustanovenie osobitného
predpisu ani nemožno v právnom poriadku Slovenskej republiky identifikovať. Vzhľadom na uvedené je

žalovaný v rade 2/ toho názoru, že súd by mal žalobu žalobcu v tejto časti zamietnuť už z dôvodu, že
určenie petitom požadovanej právnej skutočnosti nemá oporu v hmotnom práve. K uvedenému žalovaný
v rade 2/ doplňuje, že posúdenie otázky (ne)zákonnosti rozhodnutia súdu predstavuje nepochybne
kľúčový a základný predpoklad pre rozhodnutie vo veciach nárokov zo zodpovednosti za škodu podľa
Zák. č. 514/2003 Z.z., avšak atribút „nezákonnosti“ konkrétneho rozhodnutia nezávisí od vyhlásenia

nezákonnosti tohto rozhodnutia súdom v konaní podľa Zák. č. 514/2003 Z.z., ale od objektívnych
kritérií stanovených v § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z., pričom posúdenie, či konkrétne žalobou namietané
rozhodnutie spĺňa predpoklady nezákonného rozhodnutia zakladajúceho zodpovednosť za škodu (k
čomu sa žalovaný v rade 2/ v súvislosti so žalobcom namietaným rozhodnutím vyjadrí v ďalšej časti tohto
vyjadrenia), má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či podľa uvedeného zákona právo

na náhradu škody vzniká alebo nie. Určenie tejto skutočnosti samostatným výrokom je tak v rozpore so
zásadou účelnosti a hospodárnosti civilného sporového konania.
III. Námietka premlčaniaŽalovaný v rade 2/ vo vzťahu k žalobcom uplatnenému peňažnému plneniu ako náhrade škody vznáša
námietku premlčania, nakoľko zo žalobného návrhu vrátane jeho spresnení a doplnení je zrejmé,
že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená v

dôsledku ním namietaného rozhodnutia, pričom v tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť na
§ 19 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí
za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu
bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím
podľa § 7 a 8. Žalovaný v rade 2/ na upresnenie uvádza, že nakoľko nedisponuje informáciou o

tom, kedy bolo namietané rozhodnutie doručené (oznámené) žalobcovi v texte pracuje s dátumom
nadobudnutia právoplatnosti namietaného rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené a na skutočnosť,
že žalobcom namietané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2006, podľa § 19 ods. 2 Zák.
č. 514/2003 Z.z. objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá mala byť
žalobcovi spôsobená namietaným rozhodnutím, uplynula najneskôr dňa 27.12.2016, pričom žalobca
podal svoju žalobu osobne na Okresnom súde Lučenec dňa 04.12.2017 a voči žalovanému v rade

2/ až dňa 02.03.2020, teda celkom zjavne po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. V súlade so
zásadou hospodárnosti konania by mala byť otázka premlčania vyriešená prednostne, aby sa predišlo
prípadnému zbytočnému vykonávaniu dokazovania o vzniku nároku, ktorý je nepochybne premlčaný.
Poukázal pri tom na stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR sp.zn. Sc 2/83 (R 29/1983) zo dňa 26.04.1983
a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.10.2005, sp.zn. 3 Cdo 145/2004.

IV. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa Zák.
č. 514/2003 Z.z.
Zák. č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
1/ nezákonné rozhodnutie,

2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Okrem uvedeného
tieto podmienky musia byť v súdnom konaní náležite preukázané, nakoľko len pravdepodobný záver
o ich splnení, príp. splnení len niektorej z nich je nepostačujúci. Požiadavka na kumulatívne splnenie

podmienok vzniku zodpovednosti štátu vedie k tomu, že ak nie je splnená čo i len jedna z nich,
nároku na náhradu škody nemožno vyhovieť bez ohľadu na to, že sú splnené podmienky ostatné. Tu
je nutné zdôrazniť, že práve žalobca v konaní o nároku na náhradu škody podľa Zák. č. 514/2003 Z.z.
nesie dôkazné bremeno, teda je povinný preukázať všetky skutočnosti odôvodňujúce priznanie nároku
na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, t.j. preukázať splnenie zákonných podmienok vzniku nároku

na náhradu škody a nemajetkovej ujmy ako aj dôvodnosť požadovanej výšky náhrady.
1) nezákonné rozhodnutie
Žalobca si svoj nárok uplatňuje v zmysle § 3 až § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. a za nezákonné rozhodnutie,
v zmysle týchto ustanovení považuje Rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 23.10.2006, č.k.
XC/XXX/XXXX-XX. Podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento
zákonneustanovujeinak,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmožnouplatniť
iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto

orgánu. Podľa § 6 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa. S poukazom na citované ustanovenia Zák. č. 514/2003 Z.z. má žalovaný v rade 2/ za to, že
žalobca nedisponuje

nezákonným rozhodnutím, ktoré by zakladalo právo žalobcu na náhradu škody. V prvom rade
namietané rozhodnutie, ktoré dňa 27.12.2006 nadobudlo právoplatnosť nebolo zrušené ani zmenené
pre nezákonnosť príslušným orgánom. V druhom rade na priznanie práva na náhradu škody je
okrem konštatovania nezákonnosti daného rozhodnutia nevyhnutné aj podanie riadnych opravných
prostriedkov, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, obdobne ako pri ostatných svojich

tvrdeniach, splnenie tejto zákonom predpokladanej podmienky pre vznik práva na náhradu škody z titulu
nezákonného rozhodnutia. S ohľadom na uvedené žalovaný v rade 2 zastáva názor, že vo veci žalobcu
nebola preukázaná samotná existencia nezákonného rozhodnutia, ktorá by zakladala zodpovednosťžalovaného za prípadne vzniknutú škodu, ani splnenie zákonných podmienok na priznanie práva na
náhradu škody.
2.1) skutočná škoda

Žalobca v predloženej žalobe uplatňuje nárok na náhradu škody v celkovej výške 373,74 Eur s
príslušenstvom a úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 373,74
Eur od 31.08.2017 a trov konania. Žalovanému v rade 2/ nie je ale z podaní žalobcu zrejmé, z čoho
táto suma pozostáva a ako sa k nej žalobca dopracoval. Žalobcom požadovaná suma 373,74 Eur
nezodpovedá ani povinnosti na úhradu uloženej žalobcovi v zmysle ním namietaného rozhodnutia, ani

plneniu požadovanému od žalobcu podľa upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 18.09.2008, č.k. Ex
XXX/XXXX-9, prípadne plneniu podľa konečného vyúčtovania exekučného konania zo dňa 31.10.2018,
č.k. Ex XXX/XXXX-39, ako ani ich súčtu. Bez toho, aby žalobca konkretizoval spôsob, akým určil
ním požadovaný rozsah náhrady škody nie je možné sa kvalifikovane vyjadriť k tomu, či škoda na
majetku žalobcu skutočne vznikla a už vôbec nie k rozsahu požadovanej náhrady, teda súhrnne k
dôvodnosti uplatneného nároku z hľadiska naplnenia druhého predpokladu vzniku zodpovednosti za

škodu - samotného vzniku škody. Vzhľadom na neurčitosť určenia výšky škody sa žalovaný v rade 2/ až
do odstránenia tohto nedostatku môže iba všeobecne vyjadriť ku škode ako takej. Škodou je potrebné
rozumieť majetkovú ujmu spočívajúcu v zmenšení majetku žalobcu v dôsledku škodovej udalosti.
Vznik škody je jednou zo zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z. V zmysle ustálenej súdnej

praxe sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého
stavu. Táto škoda musí byť určená a predovšetkým, dôkazné bremeno o jej existencii a výške zaťažuje
žalobcu.
2.2) príslušenstvo

Vzmysležalobcovhodoplneniažalobyzodňa06.04.2020sažalobcaokremzaplateniasumy373,74Eur
domáhaajpríslušenstvaktejtoistine.Podľa§121ods.3OZ,príslušenstvompohľadávkysúúroky,úroky
z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z podaní žalobcu nie je zrejmé
čo má predstavovať príslušenstvo ním požadovanej náhrady škody, rovnako absentuje výška tohto
príslušenstva alebo spôsob jeho určenia, a preto k tomuto návrhu nie je možné zo strany žalovaného v

rade 2/ sa relevantne vyjadriť a súčasne takémuto návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.
2.3) úroky z omeškania
Žalobca vo svojom žalobnom návrhu požaduje aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14,75 % ročne
zo sumy 373,74 Eur od 31.08.2017. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak

nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas
splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný
splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca si náhradu škody
voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR uplatnil prvýkrát podaním zo dňa
28.02.2020, prijatým na súde dňa 02.03.2020, ktoré bolo žalovanému spolu s výzvou na vyjadrenie sa

k žalobe a jej doplneniam, doručené dňa 26.05.2020. Až tento deň je tak v zmysle § 563 Občianskeho
zákonníka možné považovať za deň, kedy žalobca požiadal žalovaného v rade 2/ o plnenie (žalovaný v
rade 2/ tu zdôrazňuje svoju už vyššie uvádzanú námietku, že neeviduje prijatie podania žalobcu, ktorým
by sa od žalovaného v rade 2/ ako orgánu príslušného konať v mene žalovaného v rade 2/ domáhal
nároku uplatneného žalobou v tomto konaní), a až deň nasledujúci, teda 27.05.2020 možno považovať

za deň, kedy sa žalovaný v rade 2/ mohol (teoreticky) dostať do omeškania s týmto plnením. Aj v
prípade, že by žalobca preukázal podanie ním deklarovanej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody u žalovaného dňa 25.11.2017, od tohto dňa plynula v zmysle
§ 16 ods. 4 Zák. č. 514/2003 Z.z. lehota šiestich mesiacov na prerokovanie a prípadné uspokojenie
nároku a žalovaný v rade 2/ sa tak mohol do prípadného omeškania dostať až v deň nasledujúci po

dni uplynutia zákonnej lehoty na prerokovanie nároku na náhradu škody, teda k 26.05.2018. Rovnaký
postoj zaujala k tejto problematike judikatúra Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutí č.k.: 25
CDO 2060/2001: („Z této úpravy je zřejmé, že stát je povinen nahradit škodu nejpozději do
šesti měsíců ode dne, kdy poškozený nárok řádně uplatnil postupem podle § 14 zákona č. 82/1998
Sb. Teprve marným uplynutím této lhůty, nikoliv uplynutím lhůty stanovené poškozeným při uplatnění

nároku, ocitá se stát jako dlužník z odpovědnostního závazkového právního vztahu (§ 489 Občianskeho
zákonníka) v prodlení a teprve ode dne následujícího po uplynutí lhůty jej stíhá povinnost zaplatit
poškozenému též úrok z prodlení“). Rozhodne však za deň, od ktorého by mohli byť počítané prípadné
úroky z omeškania žalovanému v rade 2/ nemožno považovať žalobcom uvádzaný 31.08.2017, pričomje potrebné poukázať i na to, že žalobca v žalobe ani v jej doplneniach žiadnym spôsobom nezdôvodnil,
prečo by ako prvý deň omeškania mal byť posudzovaný práve tento deň. Sadzba zákonných úrokov z
omeškania je stanovená podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a od
01.01.2017 predstavuje ročný úrok vo výške 5,00 %, preto aj výška žalobcom požadovaných úrokov z
omeškania je limitovaná uvedenou hodnotu.
3) príčinná súvislosť
Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu je zákonom vyžadované kumulatívne naplnenie viacerých

predpokladov. Jedným z týchto predpokladov je aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a
vznikomškody.Kauzálnynexusmedzinezákonnýmrozhodnutím,resp.nesprávnymúradnýmpostupom
a vznikom škody sa v právnej teórii označuje priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav vyvoláva
druhý jav. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosťzaškodunenastáva.Otázkapríčinnejsúvislostiniejeotázkouprávnou,aleideoskutkovú

otázku. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou a akou skutočnosťou tejto ujmy má
byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný
význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná.
Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje
príčinná súvislosť. Pri jej zisťovaní treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá

príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku;
časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom
slede javov je každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou
ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom
príčinnejsúvislostijetotiž„priamosť“pôsobeniapríčinynanásledok,priktorejpríčinapriamopredchádza

následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu. Otázka príčinnej súvislosti sa musí riešiť konkrétne v každom
jednotlivom prípade zhodnotením všetkých významných okolností. Žalovaný v rade 2/ má za to, že

z tvrdení žalobcu nie je možné ustáliť príčinnú súvislosť medzi namietaným rozhodnutím a žalobcom
tvrdenými následkami v podobe škody na strane žalobcu. Takéto konštatovanie je nevyhnutné najmä v
dôsledku, ako už bolo vyššie uvedené, absencie nezákonného rozhodnutia. Z podaní žalobcu vyplýva,
že popri škode, ktorú má predstavovať plnenie, na ktoré bol žalobca zaviazaný rozsudkom Okresného
súdu Lučenec zo dňa 23.10.2006, č.k. XC/XXX/XXXX-XX sa žalobca domáha aj úhrady nákladov

súvisiacich s exekúciou Ex XXX/XXXX, v ktorej bolo toto
plnenie od žalobcu vymáhané. Žalovaný v rade 2/ sa preto z opatrnosti vyjadrí aj k tomuto čiastkovému
nároku žalobcu. Je zrejmé, že žalobca si bol vedomý existencie svojej povinnosti vyplývajúcej mu z
právoplatného súdneho rozhodnutia, namietaného rozhodnutia, ktoré bolo pri dobrovoľnom nesplnení
si tejto povinnosti vymáhateľné v exekučnom konaní. Napriek tomu žalobca nepostupoval tak, aby

spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia odvrátil možnosť vzniku škody, a preto je podľa názoru
žalovaného v rade 2/ na mieste aplikácia § 441 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak bola škoda
spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho
zavinením, znáša ju sám. V zmysle vyššie uvedeného si vznik nákladov súvisiacich s exekúciou Ex
XXX/XXXX spôsobil žalobca sám, pretože konaním žalobcu, a to tak rozhodnutím nepodať opravný

prostriedok voči namietanému rozhodnutiu ako aj dobrovoľným nesplnením povinnosti uloženej mu
právoplatným súdnym rozhodnutím zapríčinil žalobca začatie exekučného konania voči svojej osobe.
Náklady súvisiace s exekúciou uplatnené žalobcom vznikli konaním, resp. nekonaním žalobcu, a
preto ich nemožno logicky ani vecne spájať s namietaným rozhodnutím, teda tieto nie sú v priamej
príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím. Na základe uvedeného má žalovaný v rade 2/ za to, že v

prejednávanom prípade nie je daná ani ostatná podmienka vzniku zodpovednosti žalovaného v rade
2/ za škodu a nie je daná priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným
rozhodnutím a tvrdenými následkami - škodou. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti má žalovaný
v rade 2/ za to, že žaloba v časti určenia petitom požadovaných právnych skutočností nemá oporu
v hmotnom práve a v časti o zaplatenie náhrady škody nie sú splnené procesné podmienky na

pokračovanie v konaní z dôvodu absencie predbežného prerokovania žalobcom uplatneného nároku
podľa Zák. č. 514/2003 Z.z., žalobcom uplatnený nárok je premlčaný a žalobca taktiež
ani nesplnil podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. keďže
nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, nepreukázal samotný vznik škody, ako ani príčinnúsúvislosť medzi namietaným rozhodnutím a prípadnou ním utrpenou škodou. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti považuje žalovaný v rade 2/ návrh žalobcu za neodôvodnený a žiada súd o jeho zamietnutie
v celom rozsahu. (č.l. 114-117 spisu)

15.K doplneniu v zmysle výzvy z 02.03.2020 žalobca uvádza, že celé vyjadrenie žalovaného v rade 2/ sa
odvoláva na Civilný sporový poriadok, pritom merito veci vzniklo v čase platnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Podľa jeho názoru celé vyjadrenie sú iba procesné obštrukcie k meritu žaloby. Žalobca si
uplatnilškoduužalovanéhovrade2/návrhomdoručenomdňa03.12.2017.Škoduspôsobilnezákonným

spôsobom exekútor F. v tomto exekučnom titule. Pôvodný oprávnený VSE a.s. „predal“ Rozsudok
vo veci č.k. XC/XX/XXXX tretej osobe Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ktorá vystupovala v exekučnom
konaní č. Ex XXX/XXXX ako oprávnená. Podľa žalobcu, postúpenie pohľadávky z rozsudku podlieha
schváleniu súdu rozhodnutím o postupníctve, a preto v exekúcií vystupovala neoprávnená osoba.
Slovenské právo nepozná podľa názoru žalobcu, tzv. predaj rozsudkov. Okrem uvedeného exekútor F.
pri výkone exekúcie postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom, keď exekúciu vykonal podľa novely

Exekučného poriadku platnej od 01.04.2017 čím porušil prechodné ustanovenia, napr. § 243 h ods.
1. Návrh smeroval proti exekútorovi F.vi, ale okrem iného bol odôvodnený aj nezákonným postupom
žalovanéhovrade1/.Žalovanývrade2/oznámilžalobcovilistomz11.12.2017,ževecpostupujekomore
exekútorov, no škodu nepriznala ani Slovenská komora exekútorov. Osobná skúsenosť s právnym
zástupcom žalovaného v rade 2/ je taká, že na pojednávaní vo veci č.k. XC/X/XXXX poprel podanie

návrhu a keď bola odpoveď Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na pojednávaní predložená
sudcovi, tak si zástupca žalovaného v rade 2/ vyžiadal nahliadnutie a nakoniec zistil, že pod odmietnutím
návrhu je jeho podpis. Čo sa týka nezákonnosti rozhodnutia, ak posúdime návrh podľa CSP § 137
písm. d), je evidentné že ustanovením osobitného predpisu sú ustanovenia zákona č. 514/2003, ktoré
umožňujú podať takýto návrh. Žiadna iná právna norma to neumožňuje. Žalovaný sa vo vyjadrení

odvoláva na abstraktné ustanovenia osobitného predpisu, ktoré právna prax nepozná. K námietke
premlčania žalobca poukazuje na splnenie 2. podmienky uplatnenia nároku, vznik skutočnej škody až v
roku 2017. Žalobca nerozumie tejto námietke vzhľadom k času vzniku škody, kedy nedošlo k premlčaniu.
Práve zákon č. 514/2003 umožňuje cez súd vyhlásiť rozsudok za nezákonné rozhodnutie, žiadna iná
právna norma okrem veci spadajúcich pod Trestný zákon neumožňuje vyhlásiť rozsudok za nezákonný.

Podľa žalovaného v rade 2/ je v súlade so zákonom, ak účastník sporu je pasívne legitimovaným na
základe listu vlastníctva, ak súd prijal žalobu po 6 rokoch od vzniku merita veci, ak je kľúčový dôkaz
iba nikým neoverenou kópiou nejakého pracovného výkazu s nečitateľným podpisom, ak súd vyniesol
rozsudok na prvom pojednávaní v neprítomnosti žalovaného, atď. Skutočná škoda podľa názoru žalobcu
pozostávazožalovanejistiny,zrazenejsumy zdôchodkužalobcu,zúrokuzomeškania,ktorýpozostáva

z úroku ECB v roku 2017 a percentuálnych bodov stanovených pre Slovensko od vykonania zrážok
z dôchodku a z príslušenstva, z nákladov spojených s týmto konaním žalovaným. Žalovaný v rade
2/ postupuje v štandardnej praxi, keď sa snaží zbaviť žaloby procesnými obštrukciami, pritom vôbec
neprihliada na zákonnosť. Súd vo veci sp.zn. XC/XX/XXXX mal žalobu odmietnuť podľa názoru žalobcu.
Za najzávažnejšie pochybenie je priznanie pasívnej legitimácie žalovanému na základe dedičského

rozhodnutia, a to až po 6 rokoch od smrti jeho právneho predchodcu. Ďalej nasledovala dôkazová tieseň
žalobcu a séria ďalších právnych pochybení sudcu aj exekútora. (č.l. 124 spisu)

16.Žalovaný v rade 2/ v rámci svojej dupliky, doručenej tunajšiemu súdu dňa 01.07.2020 poskytol
nasledovné vyjadrenie:

Žalobca sa žalobou o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle jej neskorších
doplnení domáha podľa § 3 až § 6 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovaurčenia,žežalovaný
v rade 1/ vydal rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 23.10.2006, č.k. XC/XX/XXXX-48 (ďalej len
„namietané rozhodnutie“) ako nezákonné rozhodnutie a od žalovaného v rade 2/ sa domáha náhrady

škody vo výške 373,74 Eur s príslušenstvom a úrokom z omeškania vo výške 14,75 %
ročne zo sumy 373,74 Eur od 31.08.2017 ako aj trov konania. Žalovaný v rade 2/ sa k žalobe vyjadrila
vyjadrením k žalobe o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zo dňa 02.06.2020.
I. Aplikácia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
Žalobca podal žalobu dňa 04.12.2017, pričom zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Podľa čl. 7 ods. 1 CSP, súdne konanie sa zásadne začína na návrh
strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom. Podľa §
473 CSP, zrušuje sa Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca podal žalobu dňa 04.12.2017 je nesporné, že na toto konanie sa aplikujú ustanovenia CSP,nakoľko Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok bol v čase podania žaloby žalobcom zrušený
a použitie príslušného procesného predpisu je viazané na dátum podania žaloby a nie na iné okolnosti.
II. Nesplnenie procesných podmienok

Žalovaný v rade 2/ v svojom vyjadrení k žalobe žalobcu namietal, že v konaní nemožno pokračovať,
nakoľko nie je splnená podmienka predbežného prerokovania nároku žalobcu na príslušnom orgáne.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.02.2020 uviedol, že návrhom zo dňa 25.11.2017 požiadal o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, na čo žalovaný v rade 2/ reagoval vo svojom vyjadrení k žalobe
spôsobom, že neeviduje doručenie žiadneho takéhoto podania zo strany žalobcu. Žalobca v bode 3

repliky uviedol, že si uplatnil škodu u žalovaného v rade 2/ návrhom zo dňa 03.12.2017. Vzhľadom na
zmetočnosť žalobcových tvrdení a skutočnosť, že žalobca doposiaľ nepreukázal splnenie podmienky
predbežného prerokovania nároku stanovenú v § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z., má žalovaný v rade
2/ za to, že v tomto konaní nemožno pokračovať.
III. Námietka premlčania
Žalovaný v rade 2/ zotrváva na vznesenej námietke premlčania, nakoľko od nadobudnutia právoplatnosti

dňa 27.12.2006 a vykonateľnosti dňa 02.01.2007 namietaného rozhodnutia do podania žaloby na súde
ubehlo viac ako desať rokov. Podľa prvej vety § 19 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu
škody sa premlčí za tri roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Z Uznesenia Okresného
súdu Lučenec zo dňa 28.11.2008, č.k. XXEr/XXX/XXXX-27 (ďalej len
„Uznesenie OS LC“) navyše vyplýva, že žalobca dňa 01.10.2008 uhradil oprávnenému z exekúcie istinu

vovýške2.314,-Sk,t.j.76,81Eurapodalnámietkyprotiexekúciivedenejnavymoženietejtopohľadávky
a aj námietky proti trovám exekúcie. Uznesenie OS LC nadobudlo čo do námietok právoplatnosť dňa
16.12.2008, a preto najneskôr v tento deň sa žalobca dozvedel, že exekúcia sa voči nemu začala
oprávnene a rovnako sa dozvedel výšku trov exekúcie po tom, ako bolo
vyhovené žalobcovej námietke. Z vyššie uvedeného vyplýva, že o škode vo výške 76,81 Eur sa dozvedel

najneskôr v deň jej úhrady dňa 01.10.2008, a teda tento nárok sa najneskôr dňa 01.10.2011 premlčal.
O povinnosti uhradiť trovy exekúcie sa žalobca dozvedel najneskôr dňa 16.12.2008, a preto mu dňa
16.12.2011 uplynula premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku.
IV. K žalobnému návrhu na určenie nezákonnosti rozhodnutia
Žalobca v bode 4 svojej repliky vyslovil názor, že Zák. č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov predstavuje osobitný predpis, v zmysle ktorého je možné domáhať sa v zmysle
§ 137 CSP určenia právnej skutočnosti, v tomto prípade určenia nezákonnosti rozhodnutia, Rozsudku
Okresného súdu Lučenec zo dňa 23.10.2006, č.k. XC/XX/XXXX-48. Žalobca v bode 6 repliky vyslovil
názor, že Zák. č. 514/2003 Z.z. umožňuje súdu vyhlásiť rozhodnutie súdu za nezákonné. Žalovaný

v rade 2/ s uvedeným názorom žalobcu nesúhlasí a má za to, že žalobný návrh žalobcu, ktorý znie
na určenie právnej skutočnosti nevyplýva zo Zák. č. 514/2003 Z.z., preto je takýto návrh vadný a
pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať. Podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., ak
tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno
uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo

zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu. Jednou z podmienok na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 6
Zák. č. 514/2003 Z.z., je existencia právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Skutočnosť, že žalobca sa žalobou domáha určenia právoplatného
rozhodnutia za nezákonné, predstavuje vadu žaloby majúcu za následok odmietnutie žaloby, pretože

Zák. č. 514/2003 Z.z. nepripúšťa podanie žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti tak, ako to
predpokladá § 137 ods. 1 písm. d) CSP. Za nezákonné rozhodnutie podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003
Z.z. sa považuje rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené príslušným orgánom a súd prvej
inštancie rozhodujúci o nároku žalobcu v zmysle Zák. č. 514/2003 Z.z. v tomto konaní nie je príslušným
orgánom na zrušenie alebo zmenu Rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 23.10.2006, č.k. XC/XX/

XXXX-48. Žalovanému v rade 2/ boli súdom doručené podania žalobcu, konkrétne „Spresnenie návrhu
z 03.12.2017“ zo dňa 28.02.2020 a „Doplnenie v zmysle Výzvy z 02.03.2020“ zo dňa 06.04.2020, z
ktorých je možné usúdiť, že súd žalobcu opakovane vyzval na odstránenie vád podania v zmysle §
129 ods. 1 CSP, napriek tomu návrh žalobcu naďalej obsahuje vady. Žalovaný v rade 2/ má za to, že
vady žalobného návrhu predstavujú taký nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť,

a preto by mal súd konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastaviť. Žalobca v bode 6 repliky namieta
priebeh konania, v ktorom bolo vydané namietané rozhodnutie. Zákon koncipuje zodpovednosť štátu
za škodu tak, že predpokladá aktivitu samotného poškodeného v štádiu, kedy je ešte možné vzniku
škody zabrániť alebo ju v maximálnej možnej miere eliminovať. Ak poškodený nerealizuje svoje práva,ktorými vzniku škody môže zabrániť, postupuje tak v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt
(rozhodnutie Ústavného súdu SR, č.k. III. ÚS 69/2011-25 zo dňa 03.05.2011). Žalovaný v rade 2/
poukazuje na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. XC/XX/XXXX

bolo dňa 04.10.2006 žalobcovi doručené predvolanie na pojednávanie dňa 23.10.2006, na ktoré sa
žalobca ani nedostavil, ani si nezvolil zástupcu. Okrem toho, že medzi stranami nie je sporné, že
žalobcanedisponujeprávoplatnýmrozhodnutím,ktorébybolozrušenéalebozmenenéprenezákonnosť
príslušným orgánom, rovnako doteraz nepreukázal a vo svojej replike ani nepoprel nepodanie riadneho
opravného prostriedku proti namietanému rozhodnutiu. Žalovaný v rade 2/ má za to, že podľa § 151

ods. 1 CSP sa tým tvrdenie žalovaného o nesplnení podmienky na priznanie nároku na náhradu
škody, neexistencia nezákonného rozhodnutia a nepodanie opravného prostriedku proti namietanému
rozhodnutiu považuje medzi stranami sporu za nesporné. Žalobcovi tak nemožno priznať žiaden nárok
nanáhraduškody,ktoréhovznikodvodzujeodrozhodnutiaOkresnéhosúduLučeneczodňa23.10.2006,
č.k. XC/XX/XXXX-48.
V. K výške uplatnenej škody

Na námietku žalovaného v rade 2/ o neurčitosti určenia výšky škody, reagoval žalobca tak, že požaduje
a) sumu zrazenú z dôchodku žalobcu,
b) úrok z omeškania podľa ECB (v zmysle žaloby žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 14,75
% ročne zo sumy 373,74 Eur od 31.08.2017),
c) náklady spojené s týmto konaním.

Po a) žalovaný v rade 2/ opakovane poukazuje na skutočnosť, že žalobca v žalobe požadoval ako
náhradu škody sumu 373,74 Eur. V replike žalobca uviedol, že skutočná škoda pozostáva z istiny
zrazenej sumy z dôchodku žalobcu. Z podaní žalobcu nie je možné ustáliť, čoho a v akej výške
sa žalobca domáha, napr. termín „istina zrazenej sumy z dôchodku“ nie je žalovanému v rade 2/
zrozumiteľný.

Po b) Aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania je stanovená podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a od 01.01.2017 predstavuje ročný úrok vo výške 5,00 %.
Ani v tomto prípade nie je žalovanému v rade 2/ zrejmé, či žalobca upravil výšku požadovaných úrokov
v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo trvá na výške úrokov uplatnených v žalobe, resp.

jej doplnenia zo dňa 06.04.2020.
VII. Zhrnutie
Žalovaný v rade 2/ považuje žalobcom uplatnený nárok za nezrozumiteľný a nejasný. Tieto nedostatky
zabraňujú žalovanému v rade 2/ kvalifikovane sa vyjadriť k tomuto návrhu a uplatňovať príslušné
prostriedky procesnej obrany. Z tohto dôvodu žalovaný naďalej popiera nárok žalobcu v celom rozsahu.

Žalovaný v rade 2/ však považuje za nesporné, že zákon č. 514/2003 Z.z. nepredstavuje osobitný
predpis,vzmyslektoréhojemožnédomáhaťsavzmysle§137CSPurčeniaprávnejskutočnosti,vtomto
prípade určenia nezákonnosti rozhodnutia. Pre tento neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky
by mal súd konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastaviť. Rovnako žalovaný v rade 2/ považuje všetky
nároky žalobcu voči žalovanému v rade 2/ tak, ako ich označil alebo opísal za premlčané. (č.l. 132-134

spisu)

17.K predmetnému vyjadreniu žalovaného v rade 2/ doručil žalobca svoje stanovisko, v ktorom uviedol:
Ad. I: Aplikácia CSP:
Žalovaný sa domáha uplatnenia retroaktivity CSP z 160/2015. Skutok sa stal v čase platnosti OSP, a

preto ho treba posudzovať podľa zákona platného v čase vzniku skutku. CSP neobsahuje ustanovenie
na uplatnenie retroaktivity. Žalobca podal návrh v čase platnosti CSP, a preto súhlasí s tým, že konanie
sa bude riadiť týmto zákonom ale merito sa musí posudzovať podľa zákona platného v čase jeho vzniku
t.j, OSP.
Ad. II: Nesplnenie procesných podmienok:

„...doposiaľ nepreukázal splnenie podmienky predbežného prerokovania nároku...“ Žalobca vo svojom
návrhu na predbežné prerokovanie nároku spojil dve nezákonné rozhodnutia sudcu L.a a exekútora F..
Žalovaný jeho nárok odoslal SKE. A čo hovorí zákon? Ak v priebehu šiestich mesiacoch od podania
nároku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nerozhodne vo veci návrhu, nárokovateľ má
právonauplatneniesvojhonárokužalobnýmnávrhomnasúde.OznámenieopostúpeníveciSKEnebolo

rozhodnutie o nároku, takže žalobca splnil podmienku na podanie žalobného návrhu.
Ad. III: Skutočná škoda vznikla až v roku 2017. Je slovenským štandardom, že ak exekútor nie je
odkázaný na financie, exekúciu nechá vyzrieť cca. 9 rokov, aby mal väčší príjem. Navyše exekútor
F., vykonal exekúciu porušením prechodných ustanovení novely Exekučného poriadku platnej od01.04.2017, ktorá vyslovene zakazovala vykonávať exekúciu začatú pred týmto dátumom podľa tejto
novely. Žalobca uhradil istinu pred začiatkom exekučného konania, exekučný súd vyhovel exekučnej
námietke vo veci istiny ako aj exekučných trov. Žalobca nevedel, že exekútor dodatočne uplatní mimo

trov exekúcie také výdavky ako predpokladané výdavky 5.000,- Sk, právne zastúpenie 1.500,- Sk, atď.,
ktoré dodatočne spôsobili škodu.
Ad. IV: Právna kvalifikácia žaloby, nezákonnosť súdneho rozhodnutia.
Podľa žaloby všeobecný súd vydal nezákonné rozhodnutie. Rozhodnutie súdu môže zrušiť iba súd,
žiadny iný orgán verejnej moci to nemôže zmeniť. Žalovaný vo svojom vyjadrení ani raz nepreukázal,

že ktorý orgán je viazaný to vykonať, vyhlásiť rozsudok za nezákonný. Cit. Časť podčiarknutého odseku
na strane 2: „...nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy,...“, „...bolo zrušené alebo zmenené
pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím
tohto orgánu.“ Ak tento súd vyhlási rozsudok za nezákonné rozhodnutie, potom si žalobca uplatní
náhradu škody. Vzhľadom k uvedenému zo strany žalovaného, žalobca žiada aby súd posudzoval
merito jeho žaloby spolu s ustanoveniami zákona 514/2003, a to s § 3 ods. 1 písm. d) spolu s § 4

ods. 1 písm. a) ods.3. Žalobca má za to, že nezákonné rozhodnutie vzniklo z dôvodu nesprávneho
úradného postupu sudcu L.a a tiež nesprávneho úradného postupu exekútora F.. Podľa § 243h ods. 1)
Prechodné ustanovenia EP - exekučné konania pred 01.04.2017 musia byť ukončené podľa predpisov
platných do 31.03.2017. Exekútor F. okrem toho, že uplatnil náklady v rozpore so zákonom, tak vykonal
exekúciu podľa novely Exekučného poriadku. Uvedeným postupom odpadne potreba žalovaného na

predloženie nezákonného rozhodnutia od bližšie nešpecifikovaného orgánu, ktorý by mal vyhlásiť
predmetný rozsudok za nezákonný. Čo sa týka neúčasti žalobcu na prvom pojednávaní vo veci XC/XX/
XXXX, žalobca si nepamätá dôvod neúčasti, ale dvorný sudca žalobcu L. mal neštandardné praktiky,
určoval 3-dňové, resp. 5-dňové doručovacie lehoty a dokonca zašiel až tak ďaleko, že žalobca zistil,
že doručenka na jeho listovú zásielku bola vhodená po uplynutí lehoty na doručenie. Žalobca v tejto

súvislosti podal trestné oznámenie ale OR PZ a OP LC ukončil, že skutok sa nestal. Žalobca navyše
v tom čase pracoval vo U. F.. Zároveň priznáva žalobca, že predmetné súdne konanie podcenil lebo
žalobná pohľadávka bola premlčaná, nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu s pôvodným žalobcom -
žalobca nepredpokladal prijatie žaloby. K exekúcií poznamenáva, že pôvodný oprávnený VSE a.s.
predal rozsudok tretej osobe, ktorá vystupovala v exekúcií ako oprávnená osoba. Postúpenie rozsudku

neschválil exekučný súd. Na Slovensku sa nedajú rozsudky predávať ako napr. fakturačné pohľadávky.
Ad. V: Výška škody:
Je pravdou, že bol problém sa dopracovať ku skutočnej škode. Iná suma bola blokovaná na dôchodku,
iná zrazená, iná vyúčtovaná a iná skutočná, vraj dodatočne upravená. Úrok sa odvíja od ECB kvôli euru.
SNB nestanovuje základnú úrokovú sadzbu.

Ad.VI: Žalobca z vyjadrenia nevie zistiť čo bolo obsahom tohto bodu.
Ad. VII: Zhrnutie
Žalobca má za to, že žalovaný Ministerstvo spravodlivosti SR nemá záujem o spravodlivosť. Žalovaný
nekonkretizoval v čom je nárok nezrozumiteľný a nejasný. Táto argumentácia nastupuje, keď sú už
vyčerpané relevantné argumenty. Žalovaný ani v jednom bode konkrétne nepoukázal na právnu normu

alebo orgán, ktorý by mal vyhlásiť rozsudok za nezákonné rozhodnutie. Merito žaloby nie je premlčané.
Exekučný titul vo veci č.k. XC/XX/XXXX bol uhradený pred vynesením rozsudku. Škoda vznikla až
v exekučnom konaní Ex XXX/XXXX exekútora F. ako dôsledok nezákonného rozhodnutia. Ak súd v
tejto veci vyhovie žalovanému tak žalobca podá návrh na premenovanie ministerstva na Ministerstvo
nespravodlivosti SR. (č.l. 138 spisu)

18.Súd vytýčil pojednávanie na deň 24.05.2021, na základe čoho žalobca žiadal odročiť pojednávanie
vytýčené na tento deň z dôvodu, že mu zdravotná poisťovňa schválila liečebný poukaz po operačnom
zákroku až na mesiac máj 2021 vzhľadom k pandémii. Ak nenastúpi na liečebný pobyt, poukaz
exspiruje a doplnková liečba už nebude aktuálna. Vzhľadom k uvedenému žalobca žiadal o odročenie

pojednávania na iný termín, a to v mesiaci jún 2021. (č.l. 186)

19.Súd žalobcu na základe uvedeného vyzval, aby v lehote 10 dní doručil kópiu poukazu, resp.
potvrdenia, na základe ktorého žiada odročiť pojednávanie vytýčené na deň 24.05.2021 z dôvodu, že
ak nepreukáže ním uplatnený dôvod na odročenie pojednávania, súd pojednávanie neodročí. (č.l. 188

spisu)

20.Na predmetné sa prostredníctvom mailu vyjadril žalobca, v ktorom kategoricky nesúhlasil so
zverejnením fotokópie osobných informácií, ktoré sú súčasťou poukazu v súdnom spise, ktorénadôvažok nesúvisia s meritom veci. Predmetný poukaz predloží k nahliadnutiu predsedajúcemu
sudcovi až na pojednávaní. Navyše žalobca poukázal na opätovné predĺženie núdzového stavu aj
na mesiac máj. (č.l. 198)

21.Súd dal na základe tohto obratom prostredníctvom mailu na vedomie žalobcovi, že nepreukázaním
dôvodu odročenia pojednávania ním uvedeného, súd pojednávanie vytýčené na deň 24.05.2021
odročovať nebude. Čo sa týka núdzového stavu, súd konštatoval a poukázal na tú skutočnosť, že zo
strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nebola predlžená účinnosť Vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných
pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu zo dňa 22.01.2021.
(č.l. 192)

22.Na pojednávaní konanom dňa 24.05.2021 bol prítomný len splnomocnený zástupca žalovaného v
rade 2/, súd teda pojednával v súlade s dikciou § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v

rade 1/. Žalovaný v rade 2/ zotrval v plnom rozsahu na svojich písomných podaniach a navrhol žalobu
zamietnuť v plnom rozsahu.

23.Podľa § 1 písm. a/ Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien (ďalej len „ZoZzŠ“), tento zákon

upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

24.Podľa § 2 ZoZzŠ, na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup
orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb (písm. a/), orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy,

verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým
zákon zveril výkon verejnej moci (písm. b/).

25.Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 ZoZzŠ, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

26.Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 ZoZzŠ, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnejsprávy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice

Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických

osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanienároku(§15),akkuškodedošlovoblastiverejnejmoci,ktorápatrídopôsobnostiviacerých

orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo
veci začal konať ako prvý.
Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.

27.Podľa § 6 ods. 1 , ods. 2, ods. 4 ZoZzŠ, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok

podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa. Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci
prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou
uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu
NárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskej

republiky.

28.Podľa § 9 ods. 1 ZoZzŠ, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

29.Podľa § 15 ods. 1 ZoZzŠ, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.30.Podľa § 16 ods. 4 ZoZzŠ, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí

začiatok jej plynutia neskôr.

31.Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 ZoZzŠ, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na

náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu
spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

32.Predmetom tohto sporu je nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 373,74 Eur, ktorú si žalobca

pôvodne uplatnil len proti žalovanému v rade 1/ a až následne písomným podaním zo dňa 06.04.2020
aj proti žalovanému v rade 2/. (č.l. 98 spisu)

33.Na to, aby sa niekto stal stranou v spore nie je potrebné, aby bol subjektom hmotnoprávneho
vzťahu, o ktorý v spore ide, resp. z ktorého vyplývajú nároky uplatnené v spore. Žalobcom sa stáva

ten, kto podá žalobu a žalovaným ten, voči komu žalobca žalobu podal (voči komu žaloba smeruje).
Avšak úspešnosť žalobcu je závislá od toho, či je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého si
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Práve pojem „vecná legitimácia“ označuje v občianskom práve
procesnom stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu je subjektom práva a druhá
(opačná) strana sporu je subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu. Nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide naopak vtedy ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok najvyššieho súdu
sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Nedostatok vecnej legitimácie či už na strane žalobcu alebo ním označeného

žalovaného, a samozrejme aj v prípade, ak tento nie je daný je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť subjektom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či takýmto subjektom objektívne je alebo nie je.

34.V danom prípade žalobca, ktorý sa cítil byť poškodeným rozhodovaním a postupom žalovaného v
rade 1/ ako zákonného sudcu v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec sp. zn. XC/XX/XXXX, v
ktorom konaní terajší žalobca vystupoval ako žalovaný, si uplatnil v tomto konaní nároky na náhradu
škody tvrdiac, že tieto mali vzniknúť v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v rade 1/ ako
zákonného sudcu v uvedenej veci, pričom za žalovaného v rade 1/ v žalobe a ostatných písomných

podaniach označil priamo konajúceho sudcu, hoci podľa hmotného práva subjektom hmotnoprávnej
povinnosti - zodpovedným za škodu, ak by táto žalobcovi skutočne v nejakom rozsahu vznikla, je vždy
štát. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie označeného žalovaného v rade 1/ je potom dôvodom,
pre ktorý súd túto žalobu musel voči žalovanému v rade 1/ zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné
skúmať voči žalovanému v rade 1/, či sú splnené ďalšie predpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti

za jednotlivé žalobcom uplatnené dielčie nároky na jej náhradu (akými sú vznik škody a príčinná
súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a či vôbec
k nejakému nezákonnému rozhodnutiu alebo nesprávnemu úradnému postupu skutočne došlo), keďže
voči žalovanému v rade 1/ chýba základný predpoklad, a to ich uplatnenie voči škodcovi - subjektu, ktorý
podľa hmotného práva zodpovedá za vzniknutú škodu.

Súd doplňuje, že žalobca síce vo svojom písomnom podaní označenom ako „Doplnenie v zmysle výzvy
z 02.03.2020“ v texte vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa náhrady škody voči žalovanému v rade 1/ v
sume 373,74 Eur, navrhovaným petitom rozsudku voči žalovanému v rade 1/ sa napriek tomu domáhal
rozsudku, ktorým súd mal rozhodnúť, že tento vydal nezákonné rozhodnutie zo dňa 23.10.2006 vo vecič.k. XC/XX/XXXX. Súd teda vychádzal z obsahovej stránky písomného podania žalobcu, na základe
čoho žalobu voči žalovanému 1/ zamietol a nie zastavil. (č.l. 98 spisu)

35.Na základe uvedeného zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil nasledovne: Žalobca sa
po úprave po zmene petitu domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 373,74 Eur s príslušenstvom
voči žalovanému v rade 2/. Podľa § 3 ods. 1 ZoZzŠ zodpovedá štát podľa podmienok ustanovených
samotným zákonom za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci alebo jej nesprávnym úradným postupom sú nezákonné rozhodnutia verejnej
moci, alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou, v danom
prípade existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného v rade 2/ za škodu t.j. aj existenciu
nezákonného rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, existenciu škody,
príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným

postupom a škodou musí preukázať žalobca. Podľa žalobcom tvrdených skutočností škoda žalobcovi
vo výške 373,74 Eur s prísl. mala vzniknúť v konaní č. XC/XX/XXXX, v ktorom zákonným sudcom bol
žalovaný v rade 1/, a v ktorom žalobca vystupoval ako sporová strana, t. j. jedná sa o rozhodnutie
vydané súdom a teda v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. ZoZzŠ zastupuje
Slovenskú republiku a koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Nezákonným

rozhodnutím je v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. ZoZzŠ rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré v
rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi
z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná bolo z dôvodu nezákonnosti
zrušené, alebo zmenené príslušným orgánom. Uvedené vyplýva z legislatívneho zámeru zákona o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bod 4.4.2. (bližšie viď. Jakubáč R.: Zákon

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Komentár. Wolters Kluwer 2016 s. 50
a nasledovne). V danom prípade žalobca svojimi skutkovými tvrdeniami ani dôkaznými prostriedkami
nepreukázal, že by rozhodnutie súdu, ktoré napáda bolo príslušným nadradeným orgánom zrušené,
alebo zmenené. V súlade s § 6 ods. 1 ZoZzŠ právo na náhradu škody, spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená

bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V zmysle § 6 ods. 4 ZoZzŠ, ak
bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju
právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku
na náhradu škody. Predpokladom priznania náhrady za škodu z existencie zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je v zmysle § 6 ZoZzŠ vyhlásená nezákonnosť rozhodnutia ale iba

vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov, pričom splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Žalobca súdu netvrdil, že by podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, práve
naopak na základe písomného vyjadrenia žalobcu uhradil po vynesení Rozsudku č.k. XC/XX/XXXX
- 48 zo dňa 23.10.2006, právoplatného dňa 27.12.2006 sumu 2.354,50 Sk. Súd má aj z priloženého

spisu č.k. XC/XX/XXXX za preukázané, že žalobca riadny opravný prostriedok v zákonnej lehote
voči vyššie uvedenému rozsudku nepodal. Okrem toho súd nezistil skutočnosť, že by sa jednalo
o prípad hodný osobitného zreteľa. Zo žiadnych skutkových tvrdení ani zistených skutočností súd
nezistil potrebu aplikácie druhej vety. Uvedené skutkové tvrdenia žalobca netvrdil a súdom ani neboli
preukázané, a nevyplývajú ani z predložených dôkazov, preto súd má za to, že v danom prípade nie

je splnená podmienka nezákonného rozhodnutia, ktorého predpokladom priznania zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

36.Zároveň podľa § 15 ods. 1 ZoZzŠ je však predpokladom uplatnenia práva na náhradu škody
na súde najprv požiadať orgán, ktorý koná v mene nositeľa zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci o náhradu škody, čím sa má predchádzať zbytočným súdnym sporom. Uvedená
podmienka je stanovená obligatórne. Žalobca síce vo svojom spresnení návrhu zo dňa 28.02.2020
konštatoval, že „požiadal MS SR návrhom z 25.11.2017 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody za exekučnú pohľadávku exekútora F., MS SR sa v lehote 6 mesiacov ani k dnešnému dňu
nevyjadrilo“. Žalovaný v rade 2/ poprel skutočnosť tvrdenú žalobcom a na margo tvrdeného uviedol, že

žalobou uplatnený nárok na náhradu škody nebol predmetom predbežného prerokovania v zmysle §
15 ods. 1 ZoZzŠ, nakoľko neeviduje doručenie podania žalobcu, ktorým by sa domáhal predbežného
prerokovania nároku uplatneného v žalobe. Pokiaľ nie je preukázané hodnoverne, že by konkrétny
subjekt doručil konkrétne podanie konkrétnemu adresátovi v konkrétnej dobe, nie je naplnená aniďalšia zo zákonných podmienok súdneho uplatnenia si nároku na náhradu škody v zmysle zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánom verejnej moci vyžadovaná
podľa § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 ZoZzŠ.

Žalobca neuniesol ani v tomto smere dôkazné bremeno. Samotná žaloba voči žalovanému 1/ bola
podaná na tunajší súd dňa 04.12.2017 a žalovanému 2/ až dňa 07.04.2020 písomným podaním
označeným ako „ Doplnenie v zmysle výzvy z 02.03.2020“, aj z vyššie uvedeného má súd za to,
že žalobca pred podaním žaloby predbežne nežiadal o prejednanie uvedeného nároku žalovaného v
rade 2/. Z uvedených dôvodov súd preto žalobu o náhradu škody na základe zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci v plnom rozsahu zamietol.

37.Podľa názoru súdu v tomto konaní nebol žalobcom preukázaný základný predpoklad pre
rozhodovanie o nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu tak, ako to
vyžaduje § 3 ods. 1 ZoZzŠ, v nadväznosti na kritériá obsiahnuté v § 6 ods. 1 a ods. 2 ZoZzŠ a to, že by
bolo žalobcom uvádzané a špecifikované súdne rozhodnutie v rámci riadneho inštančného postupu (v

odvolacom konaní) zrušené alebo zmenené a tým by bolo naplnené kritérium nezákonného rozhodnutia,
tedarozhodnutiavrozporesozákonnouúpravou. Žalobcanepreukázal,resp.aninepopieral,ženepodal
riadny opravný prostriedok voči Rozsudku č.k. XC/XX/XXXX -48 zo dňa 23.10.2006, keďže žalovanú
sumu uhradil dobrovoľne. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje zákonnú dikciu a podmienku vyplývajúcu z §
6 ods. 2 ZoZzŠ, v zmysle ktorej právo podľa ods. 1 ( právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím) možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny
opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Niet tak žiadneho rozhodnutia nadriadeného orgánu, z
ktorého by jednoznačne vyplývala nezákonnosť rozhodnutia, pričom zákonná úprava § 3 ods. 1 ZoZzŠ
požiadavku nezákonnosti rozhodnutia vyžaduje ako jednu z obligatórnych podmienok a predpokladov
pre to, aby sa žiadateľ vôbec mohol v rámci následného postupu upraveného podľa tejto osobitnej normy

domáhať náhrady škody. Pre úplnosť súd poznamenáva, že podľa ustanovenia § 6 ods. 2 ZoZzŠ sa
splnenie tejto podmienky nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Žiadna okolnosť hodná
osobitného zreteľa však súdu z konkrétnych okolností prípadu nevyplýva, pričom ani samotný žalobca
sa žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by mu bránili využiť riadny opravný prostriedok
v ním uvádzaných konaniach, nedovolával.

38.Súd poukazuje na znenie § 19 ods. 1, ods. 2 ZoZzŠ a síce, že právo na náhradu škody sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo
dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví
alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Súd sa plne stotožňuje s názorom žalovaného
2/ ohľadne premlčania, t.j. žalobný nárok považuje v zmysle vyššie uvedeného
zákonného ustanovenia za premlčaný. Žalobca si Rozsudok č.k. XC/XX/XXXX-48 zo dňa 23.10.2006,

právoplatného dňa 27.12.2006 neprevzal v odbernej lehote, na základe čoho bol súdu nedoručený
rozsudok vrátený dňa 13.12.2006, čo sa v súlade § 47 ods. 2 veta tretia vtedy platného Zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, považuje za deň doručenia. T.j. odo dňa fikcie doručenia začala
plynúť žalobcovi premlčacia lehota v súlade s § 19 ods. 1, ods. 2 ZoZzŠ, ktorá uplynula v rámci trojročnej
premlčacej lehoty dňa 13.12.2009, pri aplikácii 10 ročnej premlčacej lehoty najneskôr dňa 13.12.2016.

Žaloba na súd bola žalobcom osobne podaná dňa 04.12.2017, výlučne len proti žalovanému 1/ a voči
žalovanému 2/ až dňa 02.03.2020, hoc est po jej uplynutí.

39.Na základe uvedeného je potom nutné skonštatovať, že v danom spore nebol preukázaný
predovšetkým prvý obligatórne vyžadovaný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím orgánom verejnej moci a to - existencia nezákonného rozhodnutia súdu,
voči ktorému bol využitý riadny opravný prostriedok, pričom na tento záver súd kladie akcent v
odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd pre úplnosť konštatuje, že nebolo v konaní dostatočne hodnoverne
a nespochybniteľne preukázané, že by sa žalobca domáhal predbežného prerokovania konkrétnych
nárokov v konkrétnom súdnom rozhodnutí na príslušnom orgáne, pričom súd poukazuje na dikciu § 16

ods. 4 ZoZzŠ a to, že pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu
nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a len z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ani splnenie
tejto zákonnej podmienky žalobca nepreukázal v tomto konaní. Nadôvažok predmetný žalobný nárokokrem vyššie uvedeného je premlčaný v súlade s § 19 ods. 1 a ods. 2 ZoZzŠ. Súd sa na základe tohto
už ostatnými spornými otázkami medzi sporovými stranami nezaoberal.
40.Súd záverom konštatuje, že žalobe nemožno vyhovieť, nakoľko neboli preukázané a splnené

obligatórnezákonnouúpravouZákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci požadované podmienky a predpoklady pre vyvodenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci v zmysle tejto osobitnej právnej úpravy.
41.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44.Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaných
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej
samostatným uznesením.

45.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,

súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo

222/2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec,
Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo

ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.