Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120210958
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120210958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľa: Y.. C. Q.,
narodeného XX.XX.XXXX, bytom T., L. XX, právne zastúpený Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom
so sídlom v Prešove, Grešova 7, proti manželke , ktorá návrh nepodala: I. R. Q., rod. R., narodená
XX.XX.XXXX, bytom T., L. XX, právne zastúpená JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., advokátom so
sídlom v Košiciach, Masarykova 2, v konaní o rozvod manželstva o odvolaní manželky proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 29Pc/47/2020 - 34 zo dňa 15.02.2021 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania. Návrh bol podaný manželom, ktorý
tvrdí, že manželstvo je dlhý čas vážne narušené a považuje ho za rozvrátené. Manželstvo považuje za
nefunkčné.

2. Manželka s návrhom nesúhlasila ani s dôvodmi, ktoré uviedol manžel v návrhu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie ( ďalej len súd) napadnutým rozsudkom č.k.
29Pc47/2020-34 zo dňa 15.02.2021 rozhodol tak, že

„I. manželstvo účastníkov konania C. Q., nar. XX.XX.XXXX a I. R. Q., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Prešove, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
Prešov, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozvádza,

II. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil poukazujúc na zistený skutočný stav veci z ktorého
zistil, že manželstvo bolo uzatvorené 29.01.2020 a z manželstva pochádza plnoletá dcéra. Konanie o
rozvod vo veci sp. zn. 24P/23/2017 bolo zastavené, pričom uznesenie o zastavení konania nadobudlo
právoplatnosť 27.09.2017. Navrhovateľ uviedol, že v roku 2016 sa mu z mimomanželského vzťahunarodilo dieťa, pričom nevie či mu túto skutočnosť, neveru, manželka odpustila, keďže spolu prakticky
nekomunikujú. Snaží sa chodiť domov čo najmenej, s manželkou nekomunikuje. Uviedol, že spolu
prakticky nehospodária. Podľa navrhovateľa spolu intímne nežijú viac ako rok. Navrhovateľ odmietol

akúkoľvek možnosť obnovy spolužitia s manželkou. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ
opustil spoločnú domácnosť už v roku 2015, pričom mal iný vzťah z ktorého pochádza maloletého dieťa.
V roku 2017 dal návrh na rozvod manželstva, pričom manželka navrhovateľa s návrhom súhlasila.
V danom čase však manželstvo rozvedené nebolo. V súčasnosti navrhovateľ uvádza, že sa snaží
tráviť čas najmä mimo domácnosti, k manželke už nič necíti, nevidí šancu na obnovu spolužitia, má

opätovne iný vzťah. S manželkou nehospodári, nekomunikuje, nezdieľa spoločné záujmy ani život. Súd
dospelkzáveru,žemedziúčastníkmirozvratichvzťahunadobudolkvalifikovanýstupeň.Kvalifikovanosť
rozvratu vzťahu je daná jeho dĺžkou, intenzitou, pričom obnovenie spolužitia u manželov už nemožno
predpokladať, hlavne vzhľadom na negatívny postoj zo strany navrhovateľa. Súd zistil, že v tomto
prípade nejde len o akúsi dočasnú krízu vo vzťahu manželov, ale o trvalé rozhodnutie navrhovateľa nežiť
v jednom zväzku a v jednej domácnosti s manželkou. Podľa súdu je vzťah účastníkov konania rozvrátený

tak po stránke materiálnej, keďže prakticky spolu dlhodobo nehospodária, po stránke psychickej,
keďže navrhovateľ nehľadá oporu u manželky, účastníci si navzájom nedôverujú, nezdôverujú sa a
nekomunikujú. Vzťah účastníkov je nefunkčný aj po stránke intímnej, keďže aj ak by bola pravda, že
spolu intímne žili ešte v auguste 2020, v súčasnosti je to už viac ako päť mesiacov. Z manželstva
pochádza plnoleté dieťa, takže ani funkcia výchovná už manželmi plnená nie je.

5.Súdprávnezdôvodnilrozhodnutiespoukazomnaustanovenie§22,§23ods.1,§18Zákonaorodine.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 a § 58 Civilného mimosporového poriadku.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie manželkou, ktorá návrh nepodala. V
odvolaní uviedla, že súd nesprávne rozhodol pokiaľ vyhovel návrhu, nedostatočne podľa odvolateľky

posúdil právny stav veci ako aj skutkový stav veci. Podľa jej názoru súd nesprávne vyhodnotil vážnosť
rozvratu, pretože ona pokladá manželstvo za harmonické, nikdy manžela v ničom neobmedzovala,
podporovala ho, majú spoločné záujmy. Manžel nikdy neodišiel zo spoločnej domácnosti, stále spolu
hospodária, hoci pracuje mimo bydliska. Manželka je veriaca a manželstvo považuje za posvätné.
Uviedla, že návrh bol podaný iba na naliehanie bývalej známosti navrhovateľa. Vzhľadom na záchranu

manželstva navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok a návrh zamietnuť.

8. Manžel, vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu manželky uviedol, že nie je pravdou, že s
manželkou majú spoločné záujmy. Nechodievajú po spoločných výletoch, naposledy boli na spoločnej
dovolenke v roku 2016, na spoločné lyžovačky nechodia, vôbec manželka nevie lyžovať, ani netrávia

spolu čas. Manželka vyvoláva konflikty, nevpúšťala ho opakovane do bytu, menila zámky, nie je pre
neho jeho oporou. Nehospodária spoločne čo potvrdzuje aj fakt, že v mesiaci jún 2017 z osobného
sporiaceho účtu „ ukradla 15 000.- Eur“ o čom nevedel. Nie je pravdou, aby podal na naliehanie bývalej
známosti návrh podal z vlastného podnetu. Neodišiel z bytu pretože ide o byt, ktorý sám osobne odkúpil
od svojho zamestnávateľa bez akéhokoľvek prispievania. Súd správne posúdil kvalifikovanosť rozvratu,

postoj navrhovateľa zostáva nezmenený a tento trvá na podanom návrhu. Ďalej vo svojej písomnej
žiadosti zo dňa 17.08.2020 uviedol navrhovateľ, že spolužitie s manželkou sa nesie v atmosfére hádok
a nevraživosti, navrhovateľ žije v inom partnerskom vzťahu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané
včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bolzverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(porovnajÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyII.ÚS78/05).

11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľka ani netvrdila.

12. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol, konštatujúc hlboký
a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi, bez reálnej možnosti na obnovenie spolužitia.

13. Odvolateľka v podanom odvolaní namietala nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s
návrhom na zmenu rozsudku a zamietnutia návrhu. Považuje skutočný stav za nedostatočný a prijatý
záver právny záver za nesprávny.

14. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu, odvolací
súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania, keďže je dostatočne zrejmé, že právne
závery o naplnení hmotnoprávnych predpokladov na rozvod manželstva účastníkov, založil súd prvej
inštancie na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov a skutkovo dovodil z konkrétnych zistení,
ktoré majú pôvod v dostatočne vykonanom dokazovaní, za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle

zásad uvedených v ust. § 191 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v
súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§
387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a
prihliadnutím na obsah odvolania, uvádza odvolací súd nasledovné.

15. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplynulo, že manželstvo účastníkov bolo
uzavreté XX.XX.XXX. Z manželstva pochádza plnoletá dcéra L.. Manžel, podal už v roku 207 návrh na
rozvod manželstva. V tom čase mal dieťa z mimomanželského vzťahu, ktoré sa narodilo v roku 2016.
Podľa tvrdení manžela tento sa zdržiava pracovne mimo miesta posledného spoločného bydliska. Tvrdí,

že prichádza domov raz až dva krát do mesiaca na jeden až dva dni. S manželkou spolu nehospodári,
nemajú žiadne spoločné záujmy. Snaží sa s ňou nekomunikovať, aby sa nevytvárali hádky a konflikty.
S manželkou nežije intímne viac už ako rok. Priznal, že má iný vzťah s inou ženou, nejde však o
hlbší vzťah, ale skôr kamarátsky. V priebehu konania pred odvolacím súdom potvrdil mimomanželský
vzťah. Manželka s návrhom nesúhlasila tvrdiac, že spolu žijú ako manželia. Manžel chodí každý druhý

víkend domov ako mu práca dovolí. Ona sa snaží manželstvo zachrániť. Nie je pravdou, aby bránila
manželovi navštevovať mladšiu dcéru, práve naopak. Snaží sa s ním rozprávať aspoň o základných
veciach a o dcére. Manžel sa však vyhýba kontaktom, rozhovorom. Je ochotný sa rozprávať len o
základných veciach. Manžel zotrval na tom, že vylučuje obnovu spolužitia, odmieta akúkoľvek pomoc a
návrh v roku 2017 zobral späť z dôvodu, že nemal záujem, aby vzhľadom na maloleté dieťa, navštevoval

mediátorov či poradcov. Zotrval na tom, že s manželkou nekomunikuje. Nemá záujem vzťah obnoviť
ani sanovať. Konanie, ktoré bolo začaté v roku 2017 na návrh manžela sa viedlo na Okresnom súde
pod sp. zn. 24P/23/2017 a bolo ukončené v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom uznesením č.k.
24P/23/2017-25 zo dňa 17.08.2017.

16. Rozvodové konanie začalo dňa 17.09.2020 a v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ako
ani pred odvolacím súdom nedošlo k zmene postoja manžela a k obnoveniu manželského spolužitia
medzi účastníkmi konania v zmysle pravidiel zákona o rodine. Návrh podával manžel už po druhýkrát.
Odmieta zotrvať v manželstve. Manželka, ktorá návrh nepodala poukazuje na to, že podľa jej názoruje manželstvo funkčné. Manžel sa zdržiava mimo bydliska pracovne a pripúšťa minimálnu komunikáciu
s manželom, pre jeho odmietavý postoj. Krízu v súvislosti s narodením maloletého dieťa v roku 2016
ustáli.

17. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine vymedzuje podmienky, splnenie ktorých má za následok
opodstatnenosť záveru o existencii dôvodov pre jeho rozvod. Vychádzajúc z neho, vzťahy medzi
manželmi musia byť tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a
od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Je v právomoci súdu, aby posúdil

vážnosť rozvratu medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu
manželstva biologickej, výchovnej, hospodárskej, funkcie vzájomnej pomoci. Prechodný a krátkodobý
nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva.

18. V preskúmavanej veci sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
založenom na výsledkoch vykonaného dokazovania, že v prípade účastníkov sú splnené hmotnoprávne

podmienky dané zákonom pre rozvod, keďže pre vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť
ich rozvratu, si manželstvo nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, pretože za jednoznačne odmietavého postoja navrhovateľa k ďalšiemu pretrvávaniu
toho času nepochybne len formálneho zväzku, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľa, ktorý už v manželstve nemieni zotrvať, absencia záujmu

o spoločný vzťah a život v spoločnej domácnosti, nový mimomanželský vzťah sú znakmi
trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu na jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas manželky
navrhovateľa s rozvodom manželstva.

19. Pokiaľ za týchto okolností, súd vyhovel návrhu na rozvod manželstva účastníkov, rozhodol vecne

správne. Ani v odvolacom konaní neboli zaznamenané také zmeny, ktoré by boli spôsobilé viesť k
odlišnému záveru, aký vo svojom rozhodnutí prijal súd prvej inštancie.

20. Odvolací súd vo vzťahu k námietkam manželky v podanom odvolaní uvádza, že záujem manželky
zotrvať v danom zväzku nepostačuje. Potrebné je konštatovať, že účastníci konania nežijú,

nehospodáriaspolu,nepomáhajúsinavzájom,nezabezpečujúpotreby,nerealizujúsvojezákladnépráva
ani povinnosti ako manželia. Ani v priebehu odvolacieho konania nezistil odvolací súd, aby došlo k
zmiereniu medzi manželmi. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že účastníci konania nenapĺňajú
svoj zväzok tým, že vytvárajú a majú vzťah, ktorý je prejavom zhody, porozumenia.

21. Odvolací súd uvádza, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, poslaním ktorého
je spolužitie vo vzájomnej zhode, porozumení s cieľom vytvoriť zdravé a harmonické spoločenstvo
pre všetkých, ktorých sa dotýka. Žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore
s jeho vôľou bol nútený žiť vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je formálny, neplniaci si svoje
funkcie, teda účel, pre ktorý bolo toto spoločenstvo uzatvorením manželstva založené, ako tomu je tiež v

preskúmavanej veci. Manželia sú si v manželstve rovní v právach, ale aj v povinnostiach. Plnenie týchto
povinností nemožno nijako právne vynútiť. Ak sa však neplnia, majú za následok rozvrat manželstva,
ku ktorému došlo tiež v posudzovanej veci s vyústením do jeho rozvodu.

22. Manželstvo je špecifickým druhom spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov, muža a ženy,

ktorí v ňom zaujímajú významnú úlohu a náplňou je rodinná funkcia. Táto funkcia sa mení s vekom
manželov a v priebehu doby trvania manželstva. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote,
o starnutí, o tom, že jeden druhého dobre pozná, pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať
jeho rozhodnutie. Partnerstvo manželov má nádej na úspech, pokiaľ sa im podarí prekrývať oblasti
vzájomného príjemného prežívania a dokážu vytvoriť spoločnú pohodu. Na vzťah medzi manželmi

možno hľadieť z rôznych uhlov. Predovšetkým, ako na citový emocionálny vzťah, ktorý predstavuje akési
osobné jadro vzťahov medzi manželmi, ako na spolužitie manželov, ktoré navonok prejavuje vnútornú
emočnú väzbu a napokon je aj právnym zväzkom.

23. Z vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že manželia neprejavujú obojstrannú vôľu svoj

manželský zväzok udržať a nemajú spoločné predstavy o starnutí a spoločnom živote. Nevytvárajú
spoločnú pohodu. Je potrebné zdôrazniť, že spoločné žitie je na báze dobrovoľnosti a naozaj to
spoločne žitie manželov v danom prípade nemá známky osobného, intímneho a spoločenstva. Manželia
netrávia spolu voľný čas, nezabezpečuje sa osobná starostlivosť o jedno druhého manžela, neexistujespoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a podobne. Manžel jednostranne a vážne prejavil vôľu
v manželstve nezotrvať.

24.Rozhodnutiesúdu prvejinštancieovyhovenínávrhumanželavotázkerozvodumanželstvapovažuje
odvolací súd za vecne správne. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, za použitia ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

25. Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle
§ 55 CMP.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).