Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 6, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8206201658
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8206201658.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
proti povinnému P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H. H. XXXX/XX, T., o vymoženie 1.576,55 eur s prísl., o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 4Er/242/2006-22 zo dňa 13.
decembra 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa
ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že
exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho
exekútora vydal dňa 3.4.2006 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola

pre vymoženie istiny 1.576,55 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom v uvedenej veci je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. RK-97/05-MM zo dňa 15.4.2005, ktorý vydala JUDr. Marianna Mochnáčová, rozhodca.
Dňa 25.01.2016 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneným, ktoré oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2016. Oprávnený v podaní
uviedol, že dňa 8.4.2004 uzavrel ako veriteľ s povinným (uvádza povinného v 1.rade) ako dlžníkom
Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX, na základe ktorej poskytol povinnému pôžičku

1.062,34 eur. Povinný sa zaviazal za poskytnutie pôžičky zaplatiť odplatu vo výške 324,01 eur,
predstavujúcu úroky za poskytnutie úveru. V zmysle zmluvy bol dlžník povinný uhradiť 18 mesačných
splátok po 59,02 eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 25.10.2004 stal splatným
celý nesplatený záväzok zo zmluvy. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom v súlade s ust.
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Povinný v 2.rade pristúpil k peňažnému záväzku
dlžníka a podpísal zmenku ako zmenečný ručiteľ. Oprávnený ďalej uviedol, že v súlade s vyplňovacím

právom k blankozmenke vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal
zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého exekučným titulom v
tomto konaní je rozhodcovský rozsudok, ktorým bol oprávnenému priznaný nárok zo zmenky vystavenej
povinným, ktorý je fyzickou osobou. Exekučné konanie bolo začaté na návrh oprávneného, ktorý bol

podaný dňa 15.3.2008. Po preskúmaní doplnenia oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa
22.1.2016 súd konštatoval, že toto nezodpovedá ustanoveniu § 39 odsek 4 Exekučného poriadku.Oprávnený jednak v tomto doplnení poukazuje na povinného v 1. a 2.rade, tvrdí, že povinný v 2.rade
pristúpil k záväzku a podpísal zmenku ako zmenečný ručiteľ ako i to, že exekučným titulom je zmenkový
platobný rozkaz a ako dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností predložil len dohodu o vyplňovacom

práve k blankozmenke a zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX bez predloženia zmluvných
dojednaníaprílohakoneoddeliteľnýchsúčastípredmetnejzmluvy.Súdutakneostávaloinéakouzavrieť,
že toto doplnenie oprávneného nemá všetky náležitosti vyžadované v ustanovení § 273f a § 39 odsek
4 Exekučného poriadku, a preto súd exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 243f odsek 5 Exekučného
poriadku.

4. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti napadnutého uznesenia
samostatným uznesením.

5. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1
písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„C.s.p.“). Navrhol, aby Krajský súd v Prešove ako súd odvolací zrušil napadnuté uznesenie v celom
rozsahuavecmuvrátilnapokračovanievexekúcii.Zároveňnavrhol,abysúdzaviazalpovinnéhozaplatiť
oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia.

6. V podanom odvolaní uviedol, že v súlade s vyššie citovaným ustanovením Exekučného poriadku

oprávnený dňa 14.01.2016 t.j. v zákonom stanovenej lehote doplnil návrh na vykonanie exekúcie,
v ktorom opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného (záväzkového) vzťahu s povinným a
zároveň predložil na podporu svojich tvrdení listinné dôkazy a to Zmluvu o revolvingovej pôžičke č.
XXXXX-XXXXX zo dňa 08.04. 2004 ako aj Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke. V doplnení
návrhu oprávnený opísal vlastný vzťah s povinným (v doplnení návrhu ho označil ako povinného 1)

a to tak, že uzatvoril s povinným Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX dňa 08.04. 2004
(ďalej len zmluva) a poskytol povinnému pôžičku 1.062,34 eur. Za poskytnutie pôžičky sa povinný
zaviazal zaplatiť odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 324,01 eur a táto bola zaplatená započítaní ku
dňu poskytnutia pôžičky. Povinný následne mal splácať istinu pôžičky v 18-tich mesačných splátkach po
59,02 eur. Zároveň uviedol, že sa stal v dôsledku omeškania s úhradou splátky splatným celý záväzok

a opísal aj nárok na zmluvné pokuty, ktorý vznikol oprávnenému v dôsledku omeškania povinného
s úhradou splátok. Oprávnený opísal aj tú skutočnosť, že na zabezpečenie pôžičky vystavil povinný
blankozmenku,ktorúoprávnenývsúladesvyplňovacímoprávnenímvyplnilauplatnilnarozhodcovskom
súde. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie obsahuje opis vlastného vzťahu s povinným a preto bola
povinnosť oprávneného nesporne splnená.

7. Skutočnosť, že oprávnený nesprávne uviedol v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie aj povinného
v 2. rade nemá vplyv na správnosť opísania vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným - p. P.
T.. K nesprávnemu uvedeniu povinného v 2. rade M. T. ako subjektu na strane povinného v doplnení
návrhunavykonanieexekúciedošlotým,žeM.T.podpísalblankozmenkuakozmenečnýručiteľ(aval)za

vystaviteľa zmenky t.j. za povinného. Zmenečný ručiteľ je zaviazaný v takom rozsahu ako ten, za koho sa
zaručil. Oprávnený však žaloval len povinného ako zmenkového dlžníka (dlžníka zo zmluvy) a exekúcia
je vedená proti povinnému, nie aj proti M. T.vi. To, že oprávnený opísal za účelom podrobnejšieho
vysvetlenia aj tento vzťah, t.j. vzťah medzi oprávneným a M. T.m, nemá vplyv na správnosť a úplnosť
opísania vlastného vzťahu s povinným P. T. v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Opísanie

vzťahu s fyzickou osobou (zmenečným ručiteľom), ktorý síce súvisí so zmluvou uzavretou s povinným
ako forma zabezpečenia záväzku ale nie je účastníkom exekučného konania je tvrdenie oprávneného
nad rámec zákonom stanovených povinností ale nemôže byť dôvodom na to, že súd neposúdil opísanie
vlastného vzťahu s dlžníkom ako povinným , ktorý je účastníkom exekučného konania. Skutočnosť, že
oprávnený omylom uviedol, že exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz, ktorý vydal všeobecný

súd, nemá vplyv na vedenie exekučného konania a nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie,
pretože exekučný titul nie je skutočnosťou, ktorá by mala byť súčasťou opísania vlastného vzťahu s
povinným (t.j. záväzkového vzťahu). Druh exekučného titulu je súdu známy zo samotného návrhu na
vykonanie exekúcie ako aj z vlastnej rozhodovacej činnosti pri vydaní poverenia súdnemu exekútorovi.
8. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásadvyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol zmluvou o
úvere zo dňa 8.4.2004. V rovnaký deň bola povinným podpísaná aj Dohoda o vyplňovacom práve k
blankozmenke.ExekučnýmtitulomvtomtokonaníjeprávoplatnýavykonateľnýRozhodcovskýrozsudok
č. RK-97/05-MM, ktorý vydala JUDr. Marianna Mochnáčová, rozhodca, a ktorým bol oprávnenému
priznaný voči povinnému nárok zo zmenky. Dňa 15.03.2006 doručil oprávnený súdnemu exekútorovi
Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 23.2.2006. Z obsahu tohto návrhu vyplýva, že jeho prílohou bol

originál exekučného titulu, kópia výpisu z obchodného registra oprávneného, overená fotokópia plnej
moci. Dňa 28.3.2006 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorej prílohu tvoril návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a kolková známka v hodnote
500,- Sk.

12. Dňa 3.4.2006 bolo Okresným súdom Bardejov vydané poverenie na vymoženie istiny 47495 Sk
(1576,55 eur) s príslušenstvom a trovy konania 1500,- Sk (49,79 eur), zmenková odmena 158 Sk (5,24
eur) a trovy exekúcie.

13. Dňa 25.01.2016 súdny exekútor postúpil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie

exekúcie v zmysle § 243f odsek 1 Exekučného poriadku. V podaní označenom ako „Doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie “ doručenom súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2016 oprávnený uviedol, že
predmetné exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky
proti povinnému v 1. a 2. rade, ktorý je fyzickou osobou.

14. Podľa ustanovenia § 39 odsek 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“),
v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti
povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo

preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré
tieto skutočnosti osvedčujú.

15. Podľa ustanovenia § 243f odsek 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa odseku 4 ,ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Podľa odseku 5, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd
exekúciu zastaví.

Podľa odseku 6, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd

preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví,
rozhodne o pokračovaní exekúcie.

16. Podľa § 44 odsek 2 veta štvrtá a veta piata Exekučného poriadku, súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade

exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo,
že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi.
Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.17. Podľa § 57 odsek 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

18. V priebehu exekúcie nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým boli
zmenené a doplnené ustanovenia § 39 odsek 4, § 44 odsek 2, § 57 písm. m/, § 58 odsek 5 a § 243f
Exekučného poriadku.

19. Oprávnený teda bol povinný doplniť návrh do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do
22.01.2016. V prípade ak tak Oprávnený neučiní, pričom ide o zákonnú lehotu, ktorej zmeškanie súd

nemôže odpustiť, súd postupom podľa ustanovenia § 243f odsek 5 Exekučného poriadku je povinný
exekúciu zastaviť. V posudzovanom prípade bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie až dňa 25.01.2016.

20. Odvolací súd poukazuje aj na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.zn.

III. ÚS 752/2016 zo dňa 8. novembra 2016, podľa ktorého „Podľa názoru ústavného súdu okresný
súd v posudzovanej veci postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú
exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku (hoci ho opomenul citovať) z dôvodu, že
návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním
doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu. 20. Hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného

poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia
vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu,
považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné
zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch

na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne
exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016,
III. ÚS 564/2016)]. 21. Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej
sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému

exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd
tiež poukazuje na to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň
prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú
možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o
dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie. 22. Nad rámec už uvedeného

ústavný súd pripomína, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu
bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade
so zákonom, aby bol ústavne konformný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,
preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. Ak to tak je, ústavný súd nemá dôvod zasahovať do postupu

a rozhodnutí všeobecných súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (m. m. napr. I. ÚS 50/04,
III. ÚS 162/05).

21. Exekučným titulom je vyššie uvedený vykonateľný rozsudok, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že
bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia

vyplýva, že sa súd nezaoberal možným spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu medzi povinným
ako zmenkovým dlžníkom a zmenkovým veriteľom, a z toho plynúcimi možnosťami obmedzenia alebo
neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu vystavenia zmenky s dobrými mravmi alebo so zákonom.

22. Povinnosť uvádzať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, a teda dopĺňať návrh podľa

§ 243f Exekučného poriadku sa týka každého oprávneného, ktorý si uplatňuje právo z exekučného
titulu vydaného na základe zmenky, nie len toho, kto svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov, ale i toho, kto nadobudol právo z exekučného titulu zmluvou o postúpení. V prípade
každej exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňovalnárok zo zmenky, musí exekučný súd skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a ak áno, či bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Tento postup sa týka všetkých exekúcií

na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.
Preto každý oprávnený, ktorý si uplatňuje právo z exekučného titulu vydaného na základe zmenky,
musí v návrhu na vykonanie exekúcie uviesť skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a
to i oprávnený, ktorý nadobudol právo zmluvou o postúpení pohľadávok. Rovnako v už prebiehajúcich
exekúciách má povinnosť doplniť návrh v zmysle § 243f Exekučného poriadku každý oprávnený, ktorý

si uplatňuje právo z exekučného titulu vydaného na základe zmenky, i oprávnený, ktorý nadobudol
právo zmluvou o postúpení pohľadávok. Ak tieto skutočnosti nepozná alebo podklady na preukázanie
vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu s povinným nemá, musí si ich od právneho predchodcu
zabezpečiť, inak nemôže dosiahnuť vymoženie pohľadávky v rámci exekúcie.

23. Povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 odsek 4 Exekučného poriadku o

rozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahuspovinnýmmákaždýoprávnený,akjepodkladom
navykonanieexekúcierozhodnutie,ktorýmsapriznalnárokzozmenkyprotipovinnému,ktorýjefyzickou
osobou.

24. Na záver odvolací súd poukazuje na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to na

uznesenie sp. zn. I. ÚS 539/2016-38 zo dňa 14.09.2016, sp. zn. III. ÚS 778/2016-48 zo dňa 08.11.2016,
sp.zn.II.ÚS799/2016-8zodňa27.10.2016,sp.zn.II.ÚS780/2016-41zodňa14.12.2016,uznesenieIII.
ÚS 849/2016-8, z ktorých vyplýva, že vyššie uvedená argumentácia prvoinštančného ako aj odvolacieho
súdu nepopiera podstatu a zmysel použitých zákonných ustanovení (§ 39 odsek 4 a § 243f Exekučného
poriadku).

25. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení

s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že povinnému a súdnemu exekútorovi, ktorí by mali mať s poukazom na
úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože
im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).