Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212212558
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7212212558.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z
členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Branislava Gazdaga v exekučnej veci oprávneného:
Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice,
IČO: 30 807 484 proti povinnému: KERAMARKET, s.r.o., so sídlom Južná trieda 82, 040 01 Košice, IČO:
44 459 998, o vymoženie 31,38 eura a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom

Dulinom, Exekútorský úrad so sídlom Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 12.08.2016, č.k. 39Er/1377/2012-10, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie o d m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len "súd prvej inštancie") uznesením zo dňa 12.08.2016,
č.k39Er/1377/2012-10 (ďalej len "uznesenie") exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad so sídlom Ľudovíta Štúra 12,
Michalovce trovy exekúcie vo výške 41,87 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 09.05.2012 bol vykonaním exekúcie poverený

súdny exekútor. Dňa 08.06.2016 súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu
uvedeného v §57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie a zároveň si uplatnil trovy exekučného konania. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h) a
§ 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“) a exekúciu pre nemajetnosť povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 14. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách

a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov
exekúcie vo výške 41,53 eur. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie

oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súd prvej inštancie v
celom rozsahu vyhovel odvolací súd a nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že je názoru, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie
nesprávne, pokiaľ ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože exekúcia mala
byť zastavená z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je

neprípustná a je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Oprávnený uviedol, že vykonane
exekúcie proti neexistujúcemu subjektu je z právneho hľadiska nemožné, pretože výmaz z obchodnéhoregistra podľa súdu automaticky znamená jeho nemajetnosť, no z dôvodov podľa § 68 ods. 6 zákona
č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a nemajetnosť povinného podľa
tohto ustanovenia nie je dôvodom zrušenia spoločnosti a na základe takto uvedeného konštatoval,

že súd nemôže rozhodnúť o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného v čase keď už povinný
ako subjekt práva neexistuje. Oprávnený uviedol, že súd sa mohol otázkou majetnosti zaoberať len v
prípade, ak by návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného predchádzal jeho strate
právnej subjektivity, čo ale nie je naplnené v tomto konkrétnom prípade. Oprávnený je toho názoru
aby sa právne normy vykladali v súlade s princípmi spravodlivosti, požaduje spravodlivú ochranu práv

oprávneného ako aj ich vymožiteľnosti, pričom uviedol, že nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí je
súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a súčasťou základného
práva na súdnu ochranu je aj nárok na náhradu trov konania. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni
exekútori za účelom dosiahnutie zisku, teda v podnikateľskom režime. V súlade s uvedeným oprávnený
zastával názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone
exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v

podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že na toto
exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské
práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku, viď. rozsudok z 23. 11. 1983.
Nazákladeuvedenéhosaoprávnenýnestotožnilsargumentáciousúduopriznanínáhradytrovexekúcie
oprávnenému.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Podľa § 243h ods. l Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučnékonaniazačatépredl.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca2017.

7. Podľa § 9a ods. l Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,

preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. l C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. l C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 C.s.p.

9. Oprávnený podal odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia.

Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
Mal za to, že súd namiesto nemajetnosti povinného (§ 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku) ako
dôvodu zastavenia exekúcie mal zastaviť exekúciu z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno
exekúciu vykonať (§ 57 ods. l písm. g) Exekučného poriadku). Jeho odvolanie proti výroku o zastavení
exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.

10. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia o zastavení
exekúcie čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa § 358 C.s.p. takéto odvolanie nie je prípustné, odvolací
súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l C.s.p. v spojení s §
255 ods. l C.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený
nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : O (§ 393 ods. 2

posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).